1A Hospodin riekol Mojžišovi a Áronovi v Egyptskej zemi:
1Nak toj cuanqueb saß li tenamit Egipto laj Moisés ut laj Aarón, li Kâcuaß Dios quixye reheb:
2Tento mesiac vám bude počiatkom mesiacov; prvým vám bude z mesiacov v roku.
2—Chalen anakcuan li po aßin, aßan chic xticlajic li chihab chokß êre lâex.
3Hovorte celej obci Izraelovej a poviete: Desiateho dňa tohoto mesiaca si vezmú každý dobytča, podľa domu svojich otcov, dobytča na dom.
3Tâye reheb chixjunileb laj Israel nak saß li lajêb xbe li po aßin li cuînk teßxsicß junjûnk li carner re li jûnk cabal.
4A keby bol niektorý dom primálo na dobytča, vtedy vezme on a jeho súsed, blízky jeho domu, podľa počtu duší; každý podľa toho, koľko ktorý zjie, toľko počítate na dobytča.
4Li incßaß qßuiheb saß rochocheb naru nequeßxxic chi cuaßac rochbeneb li rech cabal re nak teßxchoy xtiubal chixjunil lix tibel li carner. Teßxbir rix joß qßuial li teßxtzaca li junjûnk.
5Dobytča budete mať bez vady, samca, ročného; vezmete ho z oviec alebo z kôz.
5Usta chibât, usta carner li têsicß, jun chihab cuânk re. Ut tento nak têlom li xul ut châbilak. Mâcßaßak xyajel.
6A majúc naň pozor budete ho opatrovať až do štrnásteho dňa tohoto mesiaca, a zabije ho celé shromaždenie obce Izraelovej medzi oboma časmi večernými.
6Nak ac xesicß aßan, têxoc. Saß li câlaju xbe li po nak ac namoynac, chêjunilex lâex aj Israel têcamsi li chßina carner li sicßbil ru êban.
7Potom vezmú z jeho krvi a dajú na obe strany podvojí aj na vrchný prah na domoch, v ktorých ho budú jesť.
7Têrach xquiqßuel li carner saß xbên li puerta joß ajcuiß saß xcaß pacßalil xcheßel li puerta saß lê rochoch li bar yôkex cuiß chi cuaßac.
8Jeho mäso budú jesť tej noci pečené na ohni, aj nekvasené chleby; s horkými zelinami ho budú jesť.
8Saß li kßojyîn aßan têtiu li tib chi pombil. Têcuaß li caxlan cua xcomon li mâcßaß xchßamal ut têtiu ajcuiß li ichaj li cßa.
9Nebudete z neho jesť surového ani vareného vo vode, ale iba pečené na ohni, všetko spolu: jeho hlavu s jeho nohami i s jeho vnútornosťami.
9Mêtiu li tib chi rax chi moco chi caltinbil. Chi pombil ban têtiu. Têpom chi tzßakal jun, rochben lix jolom joß ajcuiß li rok, li rukß ut li cuan chi saß. Caßaj cuiß lix tzßaj têrisi.
10Ani nezanecháte z neho ničoho do rána; a to, čo by zostalo z neho do rána, spálite ohňom.
10Li joß qßuial li tâelaßânk mêxoc chokß re cuulaj. Cßatbil têbânu.
11A takto ho budete jesť: svoje bedrá budete mať prepásané, svoju obuv na svojich nohách a svoju palicu vo svojej ruke, a budete ho jesť v spechu; to je pesach Hospodinovo,
11Joßcaßin nak texcuaßak. Nak ac oc êre chi cuaßac, têqßue lix cßâmal êsaß, têqßue lê xâb ut cuânk lê xukß saß lê rukß. Têsêba êrib chi cuaßac. Aßan li kßojyîn nak lâin li Kâcuaß Dios tinnumekß saß li tenamit chi rakoc âtin.
12pretože v tú noc pojdem Egyptskou zemou a pobijem všetko prvorodené v Egyptskej zemi od človeka až do hoväda a na všetkých bohoch egyptských vykonám súdy, ja Hospodin.
12Saß li kßojyîn aßan lâin tincuulak saß li tenamit Egipto ut tincamsiheb chixjunileb li xbên alalbej saß xyânkeb laj Egipto, joßcan ajcuiß li xbên ral li quetômk. Ut lâin tinrakok âtin saß xbêneb lix dioseb li nequeßxlokßoni laj Egipto. Lâin li Kâcuaß Dios.
13A tá krv vám bude na znamenie na domoch, v ktorých budete, a keď uvidím krv, preskočím vás, a nebude medzi vami rany zahubiť, keď budem biť prvorodené v Egyptskej zemi.
13Abanan li quicß li têqßue chire xpuertil lê rochoch, aßan êretalil chicuu. Nak tincuil li quicß, tîc tinnumekß saß lê rochoch. Mâ jun tâcâmk saß lê rochoch lâex nak yôkin chixcamsinquil li xbên ralaleb aj Egipto.
14Ten deň vám bude na pamiatku, a budete ho sláviť ako slávnosť Hospodinovu po svojich pokoleniach; večným ustanovením ho budete sláviť.
14Chalen anakcuan rajlal chihab texninkßeîk saß incßabaß saß li câlaju xbe li xbên po. Li ninkße aßin, aßan re xjulticanquil chanru nak xexincol.
15Sedem dní budete jesť nekvasené chleby. Ale už v prvý deň odstránite kvas zo svojich domov, lebo každý, kto by jedol niečo kvaseného od prvého dňa až do siedmeho, tá duša bude vyplienená z Izraela.
15Chiru cuukub cutan yôkex chi ninkßeîk. Saß li xbên cutan têrisi saß lê rochoch chixjunil li naxqßue chi sîpocß li caxlan cua. Re li cuukub cutan li caxlan cua li têcuaß, aßan xcomon li mâcßaß xchßamal. Ut cui junak cristian tixcuaß li caxlan cua xcomon li cuan xchßamal, li cristian aßan tâisîk saß êyânk.
16A prvého dňa bude sväté shromaždenie, i v siedmy deň vám bude sväté shromaždenie. Nijaká práca nebude sa v nich robiť iba to, čo je každej duši potrebné na jedenie, to jediné budete môcť robiť.
16Saß li xbên cutan têchßutub êrib re xlokßoninquil li Dios ut saß xcuuk li cutan têchßutub cuißchic êrib. Saß li cuib chi cutan aßan incßaß textrabajik. Caßaj cuiß lê tzacaêmk têyîb.
17A budete ostríhať slávnosť nekvasených chlebov, lebo práve v ten istý deň som vyviedol vaše vojská z Egyptskej zeme, a preto budete ostríhať tento deň po svojich pokoleniach večným ustanovením.
17Saß li ninkße aßin têcuaß li caxlan cua li mâcßaß xchßamal xban nak saß li cutan aßin xexcuisi saß li tenamit Egipto. Re xjulticanquil li xinbânu êre, chalen anakcuan, texninkßeîk chi joßcaßin joß eb ajcuiß lê ralal êcßajol. Li cutan aßan têoxlokßi xban nak saß li cutan aßan quexcuisi saß li tenamit Egipto.
18Prvého mesiaca, štrnásteho dňa toho mesiaca večer budete jesť nekvasené chleby až do dvadsiateho prvého dňa toho istého mesiaca večer.
18Saß li câlaju xbe li xbên po nak ac namoynac, têcuaß li caxlan cua li mâcßaß xchßamal. Joßcaßin têbânu toj saß li jun xcaßcßâl xbe li po.
19Sedem dní sa nenajde kvas vo vašich domoch. Lebo každý, kto by jedol niečo kvaseného, tá duša bude vyťatá z obce Izraelovej, či už by to bol pohostín a či zrodený v zemi.
19Cuukub cutan tzßakal mâcßaßak li caxlan cua li cuan xchßamal saß lê rochoch. Li ani tâcuaßok li caxlan cua li cuan xchßamal usta yal numecß yô saß êyânk, aßan tâisîk saß êyânk lâex aj Israel.
20Nebudete jesť ničoho kvaseného; vo všetkých svojich bydliskách budete jesť nekvasené chleby.
20Mêcuaß li caxlan cua xcomon li cuan xchßamal. Saß li junjûnk chi cab, têcuaß li caxlan cua li mâcßaß xchßamal, chan li Dios.
21Vtedy svolal Mojžiš všetkých starších Izraelových a povedal im: Iďte a vezmite si dobytča z drobného stáda po svojich čeľadiach a zabite obeť pesachu, baránka.
21Tojoßnak laj Moisés quixbok chixjunileb li cuînk li nequeßcßamoc be saß xyânkeb laj Israel. Quixye reheb: —Têsicß lê carner ut têcamsi chokß reheb li cuanqueb saß lê rochoch.
22A vezmete viazaničku yzopu a zamočíte do krvi, ktorá bude v medenici a dotknete sa horného prahu a oboch strán podvojí krvou, ktorá bude v medenici, a vy nikto nevyjdete zo dverí svojho domu až do rána.
22Lix quiqßuel têcßul saß junak ucßal. Têtzßa saß li quicß jun chßina jôb li pim hisopo xcßabaß. Têqßue li quicß saß xbên li puerta joß ajcuiß chiru li cheß li cuan xcaß pacßalil li puerta. Ut chetzßapak êrib saß lê rochoch ut mâ jun êre tâêlk toj saß li cutan jun chic.
23A Hospodin pojde zemou a bude biť Egypťanov ranou a keď uvidí krv na vrchnom prahu a na oboch stranách podvojí, preskočí Hospodin dvere a nedá zhubcovi, aby vošiel do vašich domov zabiť.
23Li Dios tânumekß saß li junjûnk chi cab chi rakoc âtin saß xbêneb laj Egipto. Nak târil li quicß saß xbên li puerta ut chiru li cuib chi cheß li cuan saß xcaß pacßalil li puerta, li Kâcuaß Dios tânumekß saß li puerta aßan ut tixram lix be laj camsinel re nak incßaß tâoc saß lê rochoch chi camsînc.
24A budete ostríhať túto vec; bude to ustanovením tebe i tvojim synom až na veky.
24Ut chalen anakcuan lâex, joß eb ajcuiß lê ralal êcßajol, texninkßeîk rajlal chihab re xjulticanquil chanru nak quex-el chak saß li tenamit Egipto.
25A stane sa, keď vojdete do zeme, ktorú vám dá Hospodin, tak ako hovoril, že budete zachovávať túto službu.
25Ut chi joßcaßin chexninkßeîk ut chexlokßonînk ajcuiß nak texcuulak saß li naßajej yechißinbil êre xban li Kâcuaß Dios.
26A stane sa, keď vám povedia vaši synovia: Čo to máte jakú službu?
26Nak eb lê ralal êcßajol teßxpatzß êre cßaßru xyâlal li ninkße li nequebânu,
27Poviete: To je bitná obeť pesachu Hospodinovi, ktorý preskočil domy synov Izraelových v Egypte, keď bil Egypťanov smrteľnou ranou a naše domy vytrhnul od záhuby. A ľud skloniac svoje hlavy poklonil sa.
27lâex têchßolob xyâlal chiruheb ut têye reheb: —Aßin li kamayej re li ninkße pascua re xjulticanquil chanru nak coxcol li Kâcuaß Dios nak quinumeß saß li tenamit Egipto chixcamsinquil li xbên ralaleb, chan laj Moisés. Ut eb laj Israel quilajeßxxulub xjolomeb ut queßxlokßoni li Kâcuaß Dios.
28Vtedy išli a urobili synovia Izraelovi tak, ako prikázal Hospodin Mojžišovi a Áronovi, tak urobili.
28Chixjunil li queßyeheß re laj Moisés ut laj Aarón xban li Kâcuaß Dios, queßxbânu chixjunileb laj Israel.
29Potom stalo sa o polnoci, že Hospodin pobil všetko prvorodené v Egyptskej zemi od prvorodeného faraonovho, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až do prvorodeného zajatca, ktorý bol v dome jamy, i všetko prvorodené z hoviad.
29Tuktu kßojyîn nak quinumeß li Dios ut quilajxcamsi li xbên ralaleb chixjunileb laj Egipto. Quixcamsi li xbên ralal laj faraón li kßaxal nim xcuanquil. Joßcan ajcuiß li cuanqueb saß tzßalam queßcamsîc ajcuiß li xbên ralaleb. Quilajeßcamsîc ajcuiß li xbên raleb lix quetômk chixjunileb, li cuanqueb xcuanquil ut li mâcßaßeb xcuanquil, chixjunileb li xbên alalbej aran Egipto quilajeßcamsîc.
30Vtedy vstal faraon vnoci, on i všetci jeho služobníci i všetci Egypťania, a povstal veliký krik v Egypte, lebo nebolo domu, kde by nebolo bývalo mŕtveho.
30Chiru li kßojyîn aßan laj faraón quicuacli. Queßcuacli ajcuiß laj cßanjel chiru joß eb ajcuiß chixjunileb laj Egipto. Japjôqueb re chi yâbac chixjunileb laj Egipto xban nak camenakeb chic li xbên alalbej saß li junjûnk chi cab.
31A zavolal Mojžiša a Árona vnoci a riekol: Vstaňte, vyjdite zpomedzi môjho ľudu i vy i synovia Izraelovi a iďte, slúžte Hospodinovi, tak ako ste hovorili.
31Ut laj faraón chiru li kßojyîn aßan quixtakla resil riqßuin laj Moisés ut laj Aarón. Quixye reheb: —Cuaclinkex. Elenkex saß junpât. Cßamomak chêrix chixjunileb laj Israel. Ayukex ut lokßonihomak ru lê Dios joß xeye cue.
32Vezmite i svoje drobné stádo i svoj hovädzí dobytok, ako ste vraveli, a iďte a požehnajte i mňa.
32Cßamomak ajcuiß chêrix lê quetômk joß xeye. Sêbahomak êrib ut elenkex. Ut textijok chicuix, chan laj faraón.
33A Egypťania nútili ľud, aby sa ponáhľali, aby ich čím skôr vyhnali zo zeme, lebo vraveli: Všetci pomrieme.
33Ut eb laj Egipto queßxtzßâma ajcuiß chiruheb laj Israel nak teßxsêba rib chi xic. Queßxye reheb: —Ayukex. Sêbahomak êrib chi xic. Mâre tocâmk ajcuiß lâo cui lâex incßaß texxic, chanqueb.
34Vtedy vzal ľud svoje cesto, prv ako by bolo skyslo, svoje nádoby na cesto, zavinuté do svojich hábov, na svoje plecia.
34Tojoßnak eb laj Israel queßxcßam xkßemal lix caxlan cua li mâcßaß xchßamal. Queßxlan lix yokßlebeb saß lix tßicr ut queßrîka.
35A synovia Izraelovi urobili podľa slova Mojžišovho a vyžiadali si od Egypťanov strieborné klenoty a zlaté klenoty, aj rúcha.
35Ac quilajeßxbânu laj Israel joß queßyeheß reheb xban laj Moisés. Quilajeßxtzßâma riqßuineb laj Egipto li cßaßak re ru yîbanbil riqßuin oro ut plata joß ajcuiß li rakßeb.
36A Hospodin dal ľudu milosť v očiach Egypťanov, že im splnili ich žiadosť. A tak olúpili Egypťanov.
36Ut xban nak li Dios quixbânu nak eb laj Egipto queßxcßam rib saß usilal riqßuineb laj Israel, aß yal cßaßru li queßxtzßâma, queßqßueheß reheb. Chi joßcaßin eb laj Israel quiru queßrisi chiruheb laj Egipto nabal lix biomaleb.
37A synovia Izraelovi sa rušali z Ramsesa do Sukkóta okolo šesť sto tisíc peších mužov krome detí.
37Ut chixjunileb laj Israel queßel saß li tenamit Ramesés ut queßcôeb saß li tenamit Sucot. Cuakib ciento mil chi cuînk queßcôeb chi rok. Eb li ixk joß ajcuiß eb li cocßal mâcßaßeb saß ajl.
38I mnoho primiešaného ľudu odišlo s nimi hore i drobného stáda a hoviad, dobytka náramne mnoho.
38Ut cuanqueb ajcuiß laj Egipto li queßcôeb saß xyânkeb laj Israel. Ut mâ caßchßin xqßuial li quetômk queßxcßam nak queßcôeb.
39A napiekli z cesta, ktoré vyniesli z Egypta, nekvasených koláčov, lebo nebolo skyslo, pretože boli vyhnaní z Egypta a nemohli otáľať, ba ani potravy na cestu si nepripravili.
39Xban nak queßisîc saß junpât saß li tenamit Egipto, mâcßaß xcuaheb yîbanbil nak queßcôeb. Riqßuin lix kßemal li caxlan cua queßxyîb lix cuaheb xcomon li mâcßaß xchßamal.
40A bývania synov Izraelových, čo bývali v Egypte, bolo štyristo tridsať rokov.
40Eb laj Israel câhib ciento riqßuin lajêb xcaßcßâl chihab queßcuan saß li tenamit Egipto.
41A stalo sa po dokončení štyristo tridsiatich rokoch, že práve toho istého dňa vyšly všetky vojská Hospodinove z Egyptskej zeme.
41Tzßakal câhib ciento riqßuin lajêb xcaßcßâl chihab nak queßel chixjunileb li ralal xcßajol li Dios saß li tenamit Egipto.
42Bola to noc ochrany Hospodinovej nato, aby ich vyviedol z Egyptskej zeme. Tým bude táto noc Hospodinovi, ochranou Božou všetkým synom Izraelovým po ich pokoleniach.
42Saß li kßojyîn aßan li Kâcuaß Dios quixcßacßaleheb chi us re nak târisiheb saß li tenamit Egipto. Ut riqßuin aßan chalen anakcuan eb laj Israel nequeßxyoßle li kßojyîn aßan re xjulticanquil chanru nak li Dios quirisiheb chak saß li tenamit Egipto.
43A Hospodin riekol Mojžišovi a Áronovi: Toto je ustanovenie pesachu: niktorý cudzinec nebude jesť z neho.
43Li Kâcuaß Dios quixye re laj Moisés ut laj Aarón: —Joßcaßin nak texninkßeîk re xjulticanquil chanru nak quexcoleß nak quilajeßcamsîc li xbên ralaleb laj Egipto. Mâ jun jalan xtenamit tâtzacânk re li tzacaêmk aßin.
44Ale každý váš sluha, kúpený za peniaze, keď ho obrežeš, vtedy bude jesť z neho.
44Eb li lokßbil môs cui xeßxcßul li circuncisión târûk teßxtzaca li tzacaêmk aßan.
45Prišlec, ktorý sa usadil medzi vami, a najatý za mzdu nebude jesť z neho.
45Abanan eb li tojbil môs ut eb li jalan xtenamiteb incßaß naru teßxtzaca.
46V jednom a v tom istom dome sa bude jesť; nevynesieš z jeho mäsa von z domu, a kosti na ňom nezlomíte.
46Têbânu saß junak cab. Incßaß têjor li bak ut incßaß têrisi li tib chirix cab.
47Celá obec Izraelova ho učinia.
47Chixjunileb laj Israel teßxbânu aßin.
48A keď bude pohostíniť u teba pohostín a bude sláviť slávnosť baránka Hospodinovi, obreže sa mu každý mužského pohlavia, a len vtedy pristúpi, aby ho slávil. A bude jako zrodený v zemi. Ale nikto neobrezaný nebude jesť z neho.
48Cui cuanqueb jalan xtenamit saß êyânk teßraj teßoquênk saß li ninkße aßin, tento nak chixjunileb li cuînk teßxcßul li circuncisión. Nak ac xeßxcßul li circuncisión, êcomonakeb chic ut naru chic teßxtzaca li tzacaêmk aßin. Aban mâ jun naru tâtzacânk re cui mâjiß xcßul li circuncisión.
49Jeden a ten istý zákon bude jako zrodenému doma tak i pohostínovi, ktorý pohostíni medzi vami.
49Juntakßêtakeb chic li chakßrab chokß êre joß ajcuiß reheb li jalan xtenamiteb.
50A všetci synovia Izraelovi urobili tak, ako prikázal Hospodin Mojžišovi a Áronovi, tak urobili.
50Ut joß quixye li Kâcuaß Dios reheb laj Moisés ut laj Aarón, joßcan quilajeßxbânu chixjunileb laj Israel.Ut saß li cutan aßan li Kâcuaß Dios quilajrisiheb chak laj Israel saß li tenamit Egipto. Nequeßtzololnac nak queßel laj Israel chi junjûnk chßûtal aran Egipto.
51A stalo sa toho istého dňa, že Hospodin vyviedol synov Izraelových z Egyptskej zeme aj s ich vojskami.
51Ut saß li cutan aßan li Kâcuaß Dios quilajrisiheb chak laj Israel saß li tenamit Egipto. Nequeßtzololnac nak queßel laj Israel chi junjûnk chßûtal aran Egipto.