1A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
1Ut li Kâcuaß Dios quixye re laj Moisés:
2Posväť mi všetko prvorodené, čo otvára jakýkoľvek život medzi synmi Izraelovými jako u ľudí tak i u hoviad; to je moje.
2Têkßaxtesi saß cuukß chixjunileb li xbên ralaleb laj Israel ut têkßaxtesi ajcuiß chixjunileb li xbên raleb li xul. Eb aßan cue lâin, chan.
3A Mojžiš povedal ľudu: Pamätajte na tento deň, v ktorom ste vyšli z Egypta, z domu sluhov, lebo silnou rukou vás vyviedol Hospodin odtiaľto, a preto sa nebude jesť kvasené.
3Laj Moisés quixye reheb: —Saß li cutan aßin re li po Abib xcßabaß, li Kâcuaß Dios xexrisi chak saß li tenamit Egipto bar quexcßanjelac cuiß chak chokß rahobtesinbil môs. Rajlal chihab texninkßeîk re xjulticanquil li cutan aßin, ut mêcuaß li caxlan cua li cuan xchßamal.
4Dneská vychádzate, v mesiaci abibe.
4Chijulticokß êre nak riqßuin xnimal xcuanquil li Dios quexrisi chak saß li tenamit aßan.
5A bude, keď ťa vovedie Hospodin do zeme Kananeja, Heteja, Amoreja, Heveja a Jebuzeja, o ktorej prisahal tvojim otcom, že ju dá tebe, zem, ktorá oplýva mliekom a medom, vtedy budeš konať túto službu v tomto mesiaci.
5Texninkßeîk rajlal chihab saß li po aßin nak cuânkex saß li naßajej li yô cuiß chêcßambal li Kâcuaß Dios. Aßan li châbil naßajej li quiyechißîc reheb lê xeßtônil yucuaß junxil ut têrêchani ajcuiß lâex. Aßan li naßajej cuanqueb cuiß laj cananeo, laj heteo, laj amorreo, laj heveo ut laj jebuseo.
6Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby, a siedmeho dňa bude slávnosť Hospodinova.
6Cuukub cutan têcuaß li caxlan cua li mâcßaß xchßamal. Saß xcuuk li cutan tâcuânk li ninkße saß xcßabaß li Kâcuaß Dios re xnimanquil ru.
7Nekvasené chleby sa budú jesť tých sedem dní, a nebude u teba vidieť ničoho kvaseného, ani nebude u teba vidieť kvasu vo všetkých tvojich krajoch!
7Cuukub cutan têcuaß li caxlan cua li mâcßaß xchßamal. Incßaß tâcuânk saß êyânk li caxlan cua li nasipoß. Ut incßaß ajcuiß tâcuânk saß lê rochoch li na-oc chokß xchßamal li caxlan cua.
8A oznámiš toho dňa svojmu synovi a povieš: To je pre to, čo mi učinil Hospodin, keď som išiel z Egypta.
8Ut saß li cutan aßan têye reheb lê ralal êcßajol nak li ninkße li nequebânu, aßan re xjulticanquil nak li Kâcuaß Dios qui-isin chak êre saß li tenamit Egipto.
9A bude ti to znamením na tvojej ruke a pamiatkou medzi tvojimi očima, aby bol zákon Hospodinov v tvojich ústach, lebo silnou rukou ťa vyviedol Hospodin z Egypta.
9Li ninkße aßin tâcßanjelak chokß êre re xjulticanquil nak junelic cuânk saß êchßôl li râtin li Dios. Têserakßi ajcuiß li râtin li Dios xban nak riqßuin lix nimal xcuanquilal, li Dios quexrisi chak saß li tenamit Egipto.
10Preto budeš ostríhať toto ustanovenie na jeho určený čas s roka na rok.
10Rajlal chihab texninkßeîk. Ac chßolchßo cßaßru li cutan texninkßeîk cuiß.
11A stane sa, keď ťa vovedie Hospodin do zeme Kananeja, tak ako prisahal tebe i tvojim otcom, a dá ti ju,
11Li Kâcuaß Dios texcßam saß li tenamit bar cuanqueb cuiß laj cananeo. Ut lâex têrêchani li naßajej li quixyechißi li Dios reheb lê xeßtônil yucuaß junxilaj ut quixyechißi ajcuiß êre lâex.
12že oddelíš všetko to, čo otvára život, Hospodinovi, ako aj každý, život otvárajúci plod hoviad, ktorý budeš mať, mužského, pohlavia, bude Hospodinovi.
12Nak cuânkex aran lâex têkßaxtesi saß rukß li Dios li xbên êralal. Ut têkßaxtesi ajcuiß re chixjunil li xbên raleb lê quetômk li têlom.
13Ale každý plod osla, otvárajúci život, vykúpiš dobytčaťom, ovcou alebo kozou. A keď nevykúpiš, zlomíš mu krk. Ale každého prvorodeného z ľudí medzi svojimi synmi vykúpiš.
13Li xbên raleb li bûr, carner têqßue chokß rûchil. Cui incßaß têqßue rûchil, tento nak têtok xcux li chßina bûr. Ut tento ajcuiß nak têmayeja junak xul chokß rûchil li xbên êralal.
14A bude, keď sa ťa voľakedy zajtra opýta tvoj syn a povie: Čo to znamená? Povieš mu: Silnou rukou nás vyviedol Hospodin z Egypta, z domu sluhov.
14Mokon chic lê ralal êcßajol teßxpatzß êre cßaßru xyâlal li nequebânu. Lâex têye reheb, “Nakabânu aßin re xjulticanquil nak riqßuin xnimal xcuanquilal li Dios corisi chak saß li tenamit Egipto bar cocuan cuiß chak chokß rahobtesinbil môs.
15Lebo stalo sa, keď zatvrdil faraon svoje srdce tak, že nás nechcel prepustiť, že Hospodin pobil všetko prvorodené v Egyptskej zemi, od prvorodeného z ľudí až do prvorodeného z hoviad. Preto ja obetujem Hospodinovi všetko otvárajúce život, čo je mužského pohlavia, a každého prvorodeného zo svojich synov vykupujem.
15Laj faraón quixcacuubresi xchßôl ut incßaß coxcanab chi êlc saß li tenamit Egipto. Ut li Kâcuaß Dios quixqßueheb chi câmc chixjunileb li xbên ralaleb laj Egipto. Quixqßueheb ajcuiß chi câmc li xbên ral li quetômk. Re xjulticanquil li xbânu li Dios, lâin ninmayeja chiru li Dios li xbên raleb lin xul. Ut tinqßue chokß rûchil li xbên cualal”, chaßkex reheb lê ralal êcßajol.
16A bude to znamením na tvojej ruke a pamätným poväzkom medzi tvojimi očima, lebo silnou rukou nás vyviedol Hospodin z Egypta.
16Li ninkße aßan tâcßanjelak êre re xjulticanquil nak junelic cuânk saß êchßôl li râtin li Dios xban nak riqßuin lix nimal xcuanquil li Dios quexrisi chak Egipto, chan laj Moisés.
17A stalo sa, keď prepustil faraon ľud, že ich neviedol Bôh cestou do zeme Filištínov, hoci bola bližšia, pretože Bôh riekol: Aby neľutoval ľud, keď by uvidel vojnu, a vrátil by sa do Egypta.
17Nak laj faraón quixcanabeb chi xic laj Israel, nachß raj li be li nanumeß saß xtenamiteb laj filisteo, aban li Dios incßaß quixcßameb aran. Quixye li Dios: —Mâre teßpletik eb laj filisteo riqßuineb laj Israel ut mâre tâchßinâk xchßôleb ut teßxic cuißchic xcaß sut Egipto, chan.
18Preto Bôh viedol ľud okolo, cestou na púšť, smerom k Červenému moru. A synovia Izraela vyšli vyzbrojení a vojensky zriadení hore z Egyptskej zeme.
18Li Dios quixcßameb aßan saß li chaki chßochß saß xjayal li palau Mar Rojo xcßabaß. Nequeßtzololnac nak queßel chi junjûnk chßûtal saß li tenamit Egipto.
19A Mojžiš vzal kosti Jozefove so sobou, pretože bol veľmi zaviazal synov Izraelových prísahou povediac: Istotne vás navštívi Bôh, a preto vynesiete moje kosti odtiaľto hore so sebou.
19Laj Moisés quixcßam xbakel li camenak José chirixeb nak queßcôeb. Quicßameß xbakel xban nak junxilaj laj José quixye reheb li ralal xcßajol: —Chi yâl li Kâcuaß Dios texrisi saß li tenamit aßin. Têcßam lin bakel chêrix nak tex-êlk arin, chan.
20Potom tiahli zo Sukkóta a rozložili sa táborom v Étame, na kraji púšte.
20Ut nak queßel saß li naßajej Sucot xcßabaß, queßcôeb toj saß li naßajej Etam li cuan chire li chaki chßochß.
21A Hospodin išiel pred nimi, vodne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol cestou, a vnoci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, tak aby mohli ísť vodne i vnoci.
21Cuan nak queßbêc chi kßek chi cutan. Chiru li cutan li Kâcuaß Dios quicßamoc be chiruheb riqßuin jun chok ut chiru li kßojyîn quicßamoc be riqßuin jun xam saß choxa re xcutanobresinquil ruheb lix beheb.Li chok ut li xam cuan chi junelic. Incßaß napaltoß chi cßamoc be chiruheb.
22Neučinil Hospodin tak, aby bol uhnul oblakový stĺp vodne alebo ohnivý stĺp vnoci zpred ľudu.
22Li chok ut li xam cuan chi junelic. Incßaß napaltoß chi cßamoc be chiruheb.