¹Vtedy spieval Mojžiš i synovia Izraelovi Hospodinovi túto pieseň a riekli takto: Spievať budem Hospodinovi, lebo sa veľmi zvelebil: koňa i s jeho jazdcom hodil do mora.

¹Laj Moisés rochbeneb laj Israel queßbichan re xlokßoninquil li Kâcuaß Dios. Aßin lix bicheb: Lâin tinbichânk chiru li Kâcuaß Dios xban nak kßaxal nim lix cuanquilal. Quixcanabeb chi osocß saß li haß li cacuây joß eb ajcuiß li cuanqueb chirix.

²Mojou silou a mojou piesňou je Hospodin, a stal sa mi spasením. Toto je môj silný Bôh, a budem ho vychvaľovať; je Bohom môjho otca, preto ho budem vyvyšovať.

²Li Kâcuaß Dios naxqßue incuanquilal. Xban aßan ninbichan. Li Dios aßan quinixcol. Aßan lin Dios ut aßan tinlokßoni. Aßan ajcuiß lix Dios lin yucuaß ut aßan tinnima ru.

³Hospodin je udatný bojovník; Hospodin je jeho meno.

³Li Dios numtajenak xcuanquil saß xbêneb li xicß nequeßiloc ke. Kâcuaß Dios xcßabaß.

⁴Vozy faraonove i jeho vojsko vrhol do mora, a jeho vybraní bojovníci povozní sa potopili v Červenom mori.

⁴Quixcanabeb chi osocß saß li haß lix carruaje laj faraón joß eb ajcuiß lix soldado. Lix soldado li kßaxal tzolbileb queßosoß saß li Caki Palau.

⁵Priepasti ich prikryly; sostúpili do hlbín ako kameň.

⁵Quixjunaji rib li haß saß xbêneb. Queßcôeb rubel li haß joß nak nasube li pec saß li haß.

⁶Tvoja pravica, Hospodine, zvelebená je silou. Tvoja pravica, Hospodine, zdrtila nepriateľa.

⁶At Kâcuaß, kßaxal nim lâ cuanquilal. Caqßue lâ cuukß saß xbêneb li queßrahobtesin chak ke ut xeßosoß.

⁷Vo veľkej svojej velebnosti hodil si na zem tých, ktorí povstávali proti tebe. Vypustil si svoj rozpálený hnev, ktorý ich strávil ako strnište.

⁷Riqßuin xnimal lâ cuanquilal xasacheb li queßxyal xnimobresinquil rib châcuu. Cacßutbesi lâ joskßil chiruheb ut quilajeßosoß joß nak na-osoß li qßuim nak nacuteß saß xam.

⁸Od dychu tvojich nozdier nakopily sa vody, tekuté vody stály jako múr; zdesením stuhnúc, srazily sa jako mlieko priepasti v srdci mora.

⁸Chanchan apunbil xabânu nak xajach ru li palau. Chanchan li tzßac quicana li haß saß xcaß pacßalil li be saß xyi li palau.

⁹Nepriateľ povedal: Budem honiť a dostihnem, rozdelím korisť; nasýti sa ňou moja duša; vytasím svoj meč, zahladí ich moja ruka.

⁹Eb li xicß queßiloc ke queßxye: —Takatâkeheb. Takachapeb laj Israel. Takêchani li cßaßak re ru cuan reheb. Takabânu li cßaßru takaj reheb. Riqßuin li kachßîchß takacamsiheb, chanqueb laj Egipto.

¹⁰Povanul si svojím vetrom, pokrylo ho more, pohrúžili sa všetci jako olovo v mohutných vodách.

¹⁰Xatakla li cacuil ikß ut quixjunaji rib li haß saß xbêneb. Joß li chßîchß li kßaxal âl, nak quilajeßsubeß rubel haß.

¹¹Kto je tebe podobný medzi silnými, ó, Hospodine?! Kto taký veličenstvený v svätosti jako ty?! Strašný vo chválach, činiaci divy!

¹¹Mâcßaß chic junak dios joß lâat, at Kâcuaß. Mâ ani chic junak cuan xtîquilal joß lâ tîquilal lâat. Mâ ani chic junak nim xcuanquil joß lâ nimajcual cuanquilal lâat. Mâ ani chic junak naru tâbânûnk re li sachba chßôlej xabânu lâat.

¹²Vystrel si svoju pravicu; pohltila ich zem.

¹²Nak xacßutbesi lâ cuanquil chiruheb quilajeßosoß chixjunileb.

¹³Vo svojej milosti viedol si ľud, ktorý si vykúpil. Pozvoľne ho vedieš vo svojej sile k príbytku svojej svätosti.

¹³Xban nak kßaxal nim lâ cuusilal, lâat yôcat chi cßamoc be chiku ut xoâcol. Riqßuin lix nimal âcuanquilal toâcßam saß li naßajej li xayechißi ke junxilaj.

¹⁴Počujú to národy, budú sa nepokojiť od strachu, bolesť pochytí obyvateľov Filištee.

¹⁴Eb li jalaneb xtenamit teßrabi resil li cßaßru xabânu. Ut sicsotkeb xbaneb xxiu. Ut cßajoß nak teßxucuak laj filisteo.

¹⁵Vtedy sa budú desiť kniežatá Edomove; silných Moábových pochytí trasenie; rozplynú sa všetci obyvatelia Kanaána.

¹⁵Mâ caßchßin nak teßxucuak eb li nequeßtaklan saß xbêneb laj Edom. Sicsotkeb xbaneb xxiu li cuanqueb xcuanquil saß xyânkeb laj Moab. Teßsachk xchßôl chixjunileb laj cananeo.

¹⁶Pripadne na nich strach a ľak; pre veľkosť tvojho ramena budú mlčať ako kameň, dokiaľ neprejde tvoj ľud, ó, Hospodine, dokiaľ neprejde ľud, ktorý si si dobyl.

¹⁶Chacuocsiheb taxak xxiuheb chixjunil li tenamit. Mem ta cheßcanâk nak teßrabi lix nimal lâ cuanquilal re nak lâo li tenamit li xasicß ru tonumekß saß xyânkeb.

¹⁷Dovedieš ich a zasadíš ich na vrchu svojho dedičstva, na pevnom mieste, ktoré si pripravil nato, aby si tam býval, ó, Hospodine! V svätyni, ó, Pane, ktorú postavia tvoje ruky.

¹⁷Toâcßam saß li tzûl li sicßbil ru âban li cuan saß li naßajej li xayechißi chak ke junxilaj. Toâqßue chi cuânc saß li naßajej li xakabanbil âban re nak tatkalokßoni.

¹⁸Hospodin bude kraľovať na veky vekov.

¹⁸Acuabej Dios, lâat tâtaklânk saß kabên riqßuin xnimal lâ cuanquilal chijunelic kße cutan.

¹⁹Lebo kone faraonove s jeho vozmi a s jeho jazdcami vošly do mora, a Hospodin obrátil na nich vody mora, ale synovia Izraelovi išli po suchu, stredom mora.

¹⁹Chixjunileb lix cacuâyeb ut lix carruaje, joß ajcuiß chixjunileb lix soldado laj faraón quilajeßcôeb rubel li haß nak quixjunaji rib li palau xban xcuanquil li Kâcuaß Dios. Abanan lâo aj Israel conumeß saß chaki chßochß saß xyi li palau.

²⁰A Mária, prorokyňa, sestra Áronova, vzala bubon do svojej ruky, a vyšly za ňou všetky ženy s bubnami a v kolotancoch.

²⁰Lix María li ranab laj Aarón aßan jun xprofeta li Dios. Lix María quixchap jun lix chßina cuajb pandero xcßabaß. Ut quicßamoc be chiruheb li rech ixkilal chirecßasinquileb lix pandero ut chi xajoc re xlokßoninquil li Dios.

²¹A Mária im odpovedala: Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi zvelebil; koňa i s jeho jazdcom hodil do mora.

²¹Lix María quixbicha li bich aßin: Bichanko chiru li Kâcuaß Dios xban nak kßaxal nim lix cuanquilal. Quixcuteb chi haß li cacuây joß eb ajcuiß li cuanqueb chirix, chan nak quibichan.

²²Vtedy rušal Mojžiš Izraela od Červeného mora, a vyšli na púšť Šúr a išli tri dni tou púšťou a nenašli vody.

²²Laj Moisés quicßamoc be chiruheb laj Israel nak queßel chire li Mar Rojo. Queßcôeb saß li chaki chßochß Shur xcßabaß. Oxib cutan queßbêc saß li chaki chßochß ut mâ bar queßxtau li haß.

²³Potom prišli do Mary, ale nemohli piť vodu z Mary, lebo bola horká. Preto bolo nazvané meno toho miesta Mara.

²³Queßcuulac saß jun li naßajej bar queßxtau jun li haß. Li haß aßan incßaß naru rucßbal xban nak cßa. Xban nak cßa li haß quixcßabaßin li naßajej aßan Mara.

²⁴A ľud reptal proti Mojžišovi a vravel: Čo budeme piť?

²⁴Eb laj Israel queßchal xjoskßileb ut queßoc chi cuechßînc chiru laj Moisés ut queßxye re: —¿Anakcuan cßaßru takucß? chanqueb.

²⁵A Mojžiš kričal k Hospodinovi; a Hospodin mu ukázal drevo, ktoré keď hodil do vody, voda sa stala sladkou. Tam mu vydal ustanovenie a súd a tam ho zkúsil.

²⁵Ut laj Moisés quitijoc chiru li Kâcuaß Dios. Li Dios quixcßut jun tôn li cheß chiru laj Moisés. Laj Moisés quixcut li cheß aßan saß li haß ut quichâbiloß li haß. Sa chic rucßbal. Li Kâcuaß Dios quixqßue jun li chakßrab reheb ut quixyaleb saß lix pâbâleb.

²⁶A riekol: Ak budeš naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je spravedlivé v jeho očiach, a priložíš ucho k jeho prikázaniam a budeš ostríhať všetky jeho ustanovenia, niktorej z nemocí, ktoré som doložil na Egypt, nedoložím na teba, lebo ja Hospodin som len, ktorý ťa uzdravuje.

²⁶Quixye reheb: —Junelic têrabi li cuâtin. Têbânu li tîquilal chicuu. Lâex têpâb lin chakßrab. Cui têbânu chixjunil li texintakla cuiß, incßaß tinqßue li yajel saß êbên, li quinqßue saß xbêneb laj Egipto. Lâin li Kâcuaß Dios. Lâin li ninqßuirtesin êre, chan li Dios.Queßcuulac saß jun li naßajej Elim xcßabaß. Aran cuanqueb cablaju li yußam haß ut cuanqueb ajcuiß lajêb xcâcßâl li nînki cheß palmera. Ut aran quilajeßxyîb xmuhebâl chire eb li haß.

²⁷Potom prišli do Élima. Tam bolo dvanásť pramenných studní vody a sedemdesiat paliem. A tam sa rozložili táborom nad vodami.

²⁷Queßcuulac saß jun li naßajej Elim xcßabaß. Aran cuanqueb cablaju li yußam haß ut cuanqueb ajcuiß lajêb xcâcßâl li nînki cheß palmera. Ut aran quilajeßxyîb xmuhebâl chire eb li haß.