¹A odíduc z Élima prišli, celá obec synov Izraelových, na púšť Sín, ktorá je medzi Élimom a medzi Sinaim, pätnásteho dňa druhého mesiaca po ich vyjdení z Egyptskej zeme.

¹Jun po riqßuin oßlaju cutan reliqueb chak Egipto nak queßel chixjunileb laj Israel saß li naßajej Elim. Coxeßxtau li chaki chßochß Sin xcßabaß li nacana saß xyiheb li naßajej Elim ut Sinaí.

²A reptali, celá obec synov Izraelových, proti Mojžišovi a proti Áronovi na púšti.

²Ut aran saß li chaki chßochß aßan chixjunileb queßoc chixchßißchßißinquil laj Moisés ut laj Aarón.

³A synovia Izraelovi im vraveli: Keby sme len boli pomreli od ruky Hospodinovej v Egyptskej zemi, keď sme sedávali nad hrncami mäsa, keď sme jedávali chleba do sýtosti! Lebo ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste umorili celé toto shromaždenie hladom.

³Queßxye reheb: —Incßaß ta peß cuan co-el chak Egipto. Kßaxal us raj nak coxcamsi ta li Kâcuaß Dios nak toj cuanco chak saß li tenamit Egipto. Aran sa cuanco cuiß. Cuan katib ut cuan kacaxlan cua ut nujenako chi junelic. Ut lâex xoêcßam chak arin saß li chaki chßochß ut yôco chi xcuybal li kasaß ut câmc ke xban cueßej, chanqueb.

⁴Vtedy riekol Hospodin Mojžišovi: Hľa, učiním to, aby vám pršal chlieb z neba, a ľud vyjde a vše nasberá toľko, koľko mu kedy bude treba na deň, aby som ho zkúsil, či bude chodiť v mojom zákone a či nie.

⁴Li Kâcuaß Dios quixye re laj Moisés: —Anakcuan tâcuil cßaßru tinbânu. Lâin tintakla chak lê cua saß choxa. Rajlal cutan eb li cristian teßxxoc li joß qßuial teßxcuaß chiru li jun cutan. Tincuil ma yôqueb chixpâbanquil lin chakßrab.

⁵A bude v šiesty deň, že si pripravia to, čo donesú, a bude toho dvakrát toľko jako toho, čo inokedy sberajú deň ako deň.

⁵Ut saß xcuak li cutan teßxxoc tzßakal re cuib cutan, chan li Dios.

⁶A Mojžiš a Áron povedali všetkým synom Izraelovým: Večer poznáte, že vás Hospodin vyviedol z Egyptskej zeme.

⁶Queßchakßoc laj Moisés ut laj Aarón, ut queßxye reheb chixjunileb laj Israel: —Anakcuan saß li ecuu aßin, lâex tênau nak li Kâcuaß Dios, aßan li qui-isin chak êre saß li tenamit Egipto.

⁷A ráno uvidíte slávu Hospodinovu, pretože počul vaše reptania proti Hospodinovi. Ale čože sme my, že repcete proti nám?

⁷Cuulaj ekßela têril xnimal xlokßal li Kâcuaß Dios. Aßan xrabi nak yôquex chixchßißchßißinquil. ¿Aniho lâo nak yôquex chikacuechßinquil?—

⁸A Mojžiš povedal: Po tom poznáte, keď vám dá Hospodin večer mäsa, aby ste sa najedli, a chleba ráno, aby ste sa nasýtili, pretože počul Hospodin vaše reptania, ktorými ste reptali proti nemu. Lebo veď čože sme my? Vaše reptania neboly proti nám, ale proti Hospodinovi.

⁸Laj Moisés quixye ajcuiß reheb: —Rajlal ecuu li Kâcuaß Dios tixqßue chak lê tib re têtzaca ut rajlal ekßela tixqßue chak lê cua li joß qßuial têraj. Li Kâcuaß Dios xrabi nak yôquex chi cuechßînc. ¿Aniho lâo nak yôquex chikacuechßinquil? Moco lâo ta yôquex chikacuechßinquil. Li Kâcuaß Dios ban li yôquex chixcuechßinquil.—

⁹A Mojžiš povedal Áronovi: Povedz celej obci synov Izraelových: Pristúpte pred Hospodina, lebo počul vaše reptania.

⁹Laj Moisés quixye re laj Aarón: —Joßcaßin tâye reheb chixjunileb laj Israel, “Quimkex. Chßutubomak êrib chiru li Kâcuaß Dios. Aßan xrabi nak yôquex chi cuechßînc,” chaßkat reheb.—

¹⁰A stalo sa, keď hovoril Áron celej obci synov Izraelových, že sa obrátili tvárou k púšti, a hľa, sláva Hospodinova sa ukázala v oblaku.

¹⁰Ut nak laj Aarón yô chi âtinac riqßuineb laj Israel, queßiloc saß li chaki chßochß ut aran queßril nak li Kâcuaß Dios quixcßutbesi lix lokßal chiruheb saß li chok.

¹¹A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

¹¹Li Kâcuaß Dios quixye re laj Moisés:

¹²Počul som reptania synov Izraelových. Hovor im a povedz: Pred večerom budete jesť mäso a ráno sa nasýtite chleba, aby ste vedeli, že ja som Hospodin, váš Bôh.

¹²—Lâin xcuabi nak yôqueb chi cuechßînc laj Israel. Tâye reheb nak joßcaßin xinye lâin. “Rajlal ecuu textißok tib ut ekßela texcuaßak cua. Chi joßcan tênau nak lâin li Kâcuaß lê Dios”, chan li Dios.

¹³A stalo sa večer, že priletely hore prepelice a pokryly tábor, a ráno ležala vrstva rosy okolo tábora.

¹³Ut joßcan qui-uxman. Nak ac ecuu chic quilajeßchal nabaleb laj tônkß saß li naßajej li cuanqueb cuiß. Ut nak quisakêu, cßajoß lix chußque cuan aran.

¹⁴A keď vystúpila vrstva rosy, hľa, bolo na tvári púšte čosi drobné srazené lupinaté, čosi drobné jako inovať na zemi.

¹⁴Nak nachakic li xchußque, natßoroxin chic saß xbên chßochß li teßxyîb chokß xcuaheb.

¹⁵Keď to videli synovia Izraelovi, povedali druh druhovi: Man hú? Lebo nevedeli, čo je. A Mojžiš im povedal: To je ten chlieb, ktorý vám dal Hospodin na pokrm.

¹⁵Nak eb laj Israel queßril aßan, queßxye chi ribileb rib: —¿Cßaß put ru aßan? chanqueb xban nak mâ jun sut rilomeb. Ut laj Moisés quixye reheb: —Aßin lê tzacaêmk li xqßue chak êre li Kâcuaß Dios.

¹⁶Toto je to, čo prikázal Hospodin: Sberajte z toho každý toľko, koľko kto zjie, mieru omer na hlavu, podľa počtu vašich duší; každý z vás pre toho, kto je v jeho stáne, vezmete.

¹⁶Li Dios quixye nak chêjunilex têxoc li joß qßuial naru têcuaß. Têxoc junjûnk cocß chacach chêjûnkal, chan.

¹⁷A synovia Izraelovi urobili tak a nasberali kto viacej, kto menej.

¹⁷Ut eb laj Israel queßxbânu chi joßcan. Cuan queßxxoc nabal ut cuan queßxxoc caßchßin ajcuiß.

¹⁸Ale keď potom merali na omer, nezvýšilo sa tomu, kto nasberal mnoho, a ten, kto málo, nemal nedostatku; každý nasberal toľko, koľko zjedol.

¹⁸Tzßakal tzßakal li queßxxoc. Li queßxxoc nabal, mâcßaß li qui-elaßan. Ut li queßxxoc caßchßin, tzßakal ajcuiß reheb xban nak joß xqßuialeb saß rochocheb, joßcan ajcuiß xqßuial li queßxxoc.

¹⁹A Mojžiš im povedal: Nech nikto nenecháva z toho do rána.

¹⁹Laj Moisés quixye reheb: —Mâcßaß relaß têcßûla re cuulaj, chan.

²⁰Avšak neposlúchli Mojžiša, lež niektorí ponechali z toho niečo až do rána, ale sčervivelo a zosmradilo sa. Preto sa nahneval na nich Mojžiš.

²⁰Cuan li incßaß queßabin chiru laj Moisés. Cuan li queßxcßûla re cuulaj. Ut quichuhoß ut quimotzoßin. Ut laj Moisés quipoß riqßuineb.

²¹Tak to potom sberali každého rána, každý toľko, koľko kto zjedol. Ale keď hrialo slnce, topilo sa to.

²¹Cuulaj cuulaj queßxxoc li joß qßuial naru teßxcuaß. Ut nak quitikcuoß li sakße quihaßoß li joß qßuial incßaß queßxxoc.

²²A v šiesty deň nasberali chleba dvojnásobne, dva omery na jedného. Potom prišli všetky kniežatá obce a oznámili to Mojžišovi.

²²Saß xcuak li cutan queßxxoc re cuib cutan. Caßcab cocß chacach queßxxoc chixjûnkaleb. Ut eb li cuînk li nequeßcßamoc be saß xyânkeb laj Israel queßcôeb xpatzßbal re laj Moisés cßaßut nak queßxbânu chi joßcan.

²³A on im povedal: To je to, čo hovoril Hospodin: Sobotný odpočinok, svätá sobota bude zajtra Hospodinovi. To, čo máte piecť, pečte, a čo máte variť, varte, a všetko, čo zbudne, ponechajte si opatriac to na ráno.

²³Laj Moisés quixye reheb: —Joßcan xye li Kâcuaß Dios. Cuulaj li hilobâl cutan. Aßan jun lokßlaj cutan chiru li Kâcuaß Dios. Têjora li joß qßuial têraj ut têchik li joß qßuial têraj ut li tâelaßânk naru têxoc re cuulaj, chan.

²⁴A tak to ponechali do rána, jako prikázal Mojžiš, a nezosmradilo sa, ani v tom nebolo červa.

²⁴Joß quixye laj Moisés reheb, joßcan queßxbânu. Ut incßaß quichuhoß chi moco quimotzoßin.

²⁵A Mojžiš povedal: Jedzte to dnes, lebo dnes je sobota Hospodinovi: Dnes by ste toho nenašli na poli.

²⁵Joß cuulajak chic laj Moisés quixye reheb: —Anakcuan incßaß tixqßue li tzacaêmk li Kâcuaß Dios xban nak anakcuan hilobâl cutan. Têcuaß li qui-elaßan ecuêr.

²⁶Po šesť dní to budete sberať, ale siedmeho dňa je sobota, nebude v nej manny.

²⁶Saß xcuuk li cutan mâcßaß tâcuânk xban nak hilobâl cutan aßan. Cuakib cutan ajcuiß têxoc lê tzacaêmk, chan laj Moisés.

²⁷A stalo sa siedmeho dňa, že vyšli niektorí z ľudu sberať, ale nenašli.

²⁷Saß xcuuk li cutan cuan queßcôeb chi xxocbal ut mâcßaß queßxtau.

²⁸A Hospodin riekol Mojžišovi: Dokedy sa budete vzpečovať ostríhať moje prikázania a moje zákony?

²⁸Li Kâcuaß Dios quixye re laj Moisés: —¿Cßaßut nak incßaß nequeßabin chicuu?

²⁹Vidzte, že Hospodin vám dal sobotu; preto vám dáva v šiesty deň chleba na dva dni. Seďte každý tam, kde ktorý ste. Nech nikto nevychádza v siedmy deň zo svojho miesta.

²⁹Lâin xinqßue êre li hilobâl cutan re nak texhilânk. Xban aßan xinye êre nak saß xcuak li cutan têxoc re cuib cutan, chan li Dios.

³⁰A tak odpočíval ľud siedmeho dňa.

³⁰Tojoßnak eb li cristian queßhilan saß xcuuk li cutan.

³¹A dom Izraelov nazval meno toho chleba manna, ktorá bola jako koriandrové semeno, biela, a jej chuť bola jako koláč s medom.

³¹Eb laj Israel maná queßxqßue chokß xcßabaß li tzacaêmk aßan. Li maná sak ut chanchan riyajil li culantro. Lix sahil chanchan yîbanbil caxlan cua riqßuin xyaßal cab.

³²A Mojžiš povedal: Toto je to, čo rozkázal Hospodin: Naplň ňou mieru omer, aby bola zachovaná pre vaše budúce pokolenia, aby videli chlieb, ktorý som vám dával jesť na púšti, keď som vás vyviedol z Egyptskej zeme.

³²Laj Moisés quixye reheb. —Aßin li quixye li Kâcuaß Dios. Têxoc jun chßina chacachak li maná re xcßutbal chiruheb lê ralal êcßajol chanru li tzacaêmk li quixqßue chak êre nak cuanquex chak saß li chaki chßochß re nak lê ralal êcßajol teßril chanru li tzacaêmk quetzaca chak nak quexcuisi chak saß li tenamit Egipto, chan li Dios êre.

³³A Mojžiš povedal Áronovi: Vezmi jednu nádobu a daj do nej plný omer manny a ulož ju pred Hospodinom, aby bola zachovaná pre vaše budúce pokolenia.

³³Laj Moisés quixye re laj Aarón: —Tâxoc li maná aßin saß jun cßûlebâl ut tâqßue aßan saß li naßajej bar takalokßoni cuiß li Dios. Ut mokon têcßut chiruheb lê ralal êcßajol, chan.

³⁴Preto jako bol prikázal Hospodin Mojžišovi, uložil ju Áron pred svedoctvom, aby tam bola opatrovaná.

³⁴Laj Aarón quixbânu joß quiyeheß re laj Moisés xban li Kâcuaß Dios. Quixcßûla li maná re nak mokon tixqßue saß li naßajej tâcßulâk cuiß li pec li tzßîbanbil cuiß li lajêb chi chakßrab.

³⁵A synovia Izraelovi jedli mannu štyridsať rokov, až dokiaľ neprišli do zeme, v ktorej mali bývať; mannu jedli, kým neprišli k pohraničiu Kananejskej zeme.

³⁵Caßcßâl chihab queßxcuaß li maná toj retal queßcuulac saß li nubâl re li châbil naßajej. Canaán xcßabaß li naßajej aßan.Lajêb cocß chacach li maná na-oc saß jun li bisleb efa xcßabaß.

³⁶A omer je desatinou efy.

³⁶Lajêb cocß chacach li maná na-oc saß jun li bisleb efa xcßabaß.