1A Mojžiš pásol stádo Jetra, svojeho svokra, kňaza-kniežaťa Madianska. A zahnal pozvoľna stádo až za púšť a prišiel k vrchu Božiemu, k Horebu.
1Laj Moisés yô chixcßacßalenquil lix quetômk laj Jetro lix yucuaß li rixakil. (Aj Jetro nayeman ajcuiß re laj Reuel.) Aßan xbên aj tij reheb laj Madián. Laj Moisés najt quixcßameb li quetômk saß li chaki chßochß, toj retal queßcuulac cuan cuiß li tzûl Horeb bar quiâtinac cuiß li Dios riqßuin laj Moisés.
2A ukázal sa mu anjel Hospodinov v plameni ohňa z prostredku kra. A videl, že hľa, ker horí ohňom, a ker nie je ztrávený od ohňa.
2Aran quixcßutbesi rib lix ángel li Kâcuaß Dios chiru laj Moisés saß rakß li xam saß li jun tôn chi qßuix. Laj Moisés quiril nak yô xxamlel ut incßaß na-osoß li qßuix.
3A Mojžiš povedal: Nože nech idem ta a vidím toto veľké videnie, prečo nezhorí ker.
3Quixye: —Tinxic. Tinjilok ut tincuil cßaßru chi xxamil aßan. ¿Cßaßut nak yô xxamlel ut incßaß nacßat li qßuix?—
4A Hospodin videl, že odbočil, aby videl, a Bôh zavolal na neho z prostredku kra a riekol: Mojžišu, Mojžišu! A on odpovedal: Tu som.
4Quiril li Kâcuaß Dios nak laj Moisés quijiloc chixcßatk. Ut saß li qßuix li yô chi cßatc, quiâtinac li Dios ut quixye: —At Moisés, chan. Laj Moisés quixye: —Cueßquin, chan.
5A riekol: Nepribližuj sa sem! Sozuj svoju obuv so svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem.
5Li Kâcuaß Dios quixye: —Matjiloc chak arin. Tâcuisi lâ xâb châcuok xban nak li naßajej cuancat cuiß aßan santil naßajej.—
6A riekol: Ja som Bôh tvojho otca, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov. A Mojžiš zakryl svoju tvár, lebo sa bál, aby nehľadel na Boha.
6Ut li Dios quixye ajcuiß: —Lâin lix Dios lâ xeßtônil yucuaß. Lâin lix Dios laj Abraham, laj Isaac ut laj Jacob, chan. Laj Moisés quixucuac chirilbal li Dios ut quixmuk li ru.
7A Hospodin riekol: Istotne som videl trápenie svojho ľudu, ktorý je v Egypte, a počul som ich krik pre tých, ktorí ho honia, lebo znám jeho bolesti
7Li Kâcuaß Dios quixye re: —Lâin yôquin chirilbal li raylal li yôqueb chixcßulbal lin tenamit li cuanqueb Egipto. Yôquin chirabinquil nak yôqueb chixkßokonquil ribeb saß rukßeb li nequeßtaklan reheb saß joskßil. Ninnau nak kßaxal nayotßeß xchßôleb xban nak rahobtesinbileb.
8a sostúpil som, aby som ho vytrhol z ruky Egypťanov a aby som ho vyviedol z tej zeme hore do zeme, dobrej a priestrannej, do zeme, oplývajúcej mliekom a medom, na miesto Kananeja, Heteja, Amoreja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja.
8Joßcan nak lâin tincoleb saß rukßeb laj Egipto ut tincuisiheb ajcuiß saß li tenamit aßan. Tincßameb saß jun nimla naßajej numtajenak xchâbilal bar cuan cuiß li sahil echej. Aßan li chßochß li bar cuanqueb cuiß laj cananeo, eb laj heteo, eb laj amorreo, eb laj ferezeo, eb laj heveo, ut eb laj jebuseo.
9A teraz hľa, krik synov Izraelových prišiel ku mne a videl som aj útisk, ktorým ich utiskujú Egypťania.
9Nacuabi nak yôqueb chi yâbac ut yôqueb chixkßokonquil ribeb. Ut ninnau ajcuiß chanru nak nequeßrahobtesîc xbaneb laj Egipto.
10Tak teraz poď a pošlem ťa k faraonovi, a vyveď môj ľud, synov Izraelových, z Egypta.
10Abi li cßaßru tinye âcue anakcuan. Lâin tatintakla riqßuin laj faraón re nak tâcuisiheb chak lin tenamit Egipto, chan li Dios.
11Ale Mojžiš povedal Bohu: Kto som ja, aby som išiel k faraonovi a aby som vyviedol synov Izraelových z Egypta?!
11Ut laj Moisés quichakßoc ut quixye re li Dios: —¿Ma cuan ta biß incuanquil lâin nak tinxic riqßuin laj faraón ut tincuisiheb chak laj Israel? chan.
12A riekol: Však budem s tebou. A toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: keď vyvedieš ľud z Egypta, budete slúžiť Bohu na tomto vrchu.
12Li Dios quichakßoc ut quixye re laj Moisés: —Ayu ut lâin cuânkin âcuiqßuin. Ut aßin âcuetalil nak lâin xintaklan âcue. Nak ac xacuisiheb chak laj Israel saß li tenamit Egipto, saß li tzûl aßin tinâlokßoni cuißchic, chan li Dios.
13A Mojžiš povedal Bohu: Hľa, ja prijdem k synom Izraelovým a poviem im: Bôh vašich otcov ma poslal k vám. A keď mi povedia: Aké je jeho meno? Čo im poviem?
13Laj Moisés quixye re li Dios: —Nak tincuulak riqßuineb laj Israel, tinye reheb nak lix Dios lix xeßtônil yucuaßeb xtaklan cue. Ut eb aßan teßxpatzß cue, “¿Ani xcßabaß li Dios aßan?” Ut, ¿cßaßru tinye reheb? chan laj Moisés.
14A Bôh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM. A ďalej riekol: Takto povieš synom Izraelovým: SOM ma poslal k vám.
14Li Dios quixye cuißchic re laj Moisés: —Lâin cuanquin chalen chak kße cutan ut chalen anakcuan. Lâin li Dios. Tâye reheb laj Israel nak Lâin xintaklan âcue.
15A ešte riekol Bôh Mojžišovi: Takto povieš synom Izraelovým: Hospodin, Bôh vašich otcov, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov, ma poslal k vám. Toto je moje meno na veky, a to je moja pamiatka z pokolenia na pokolenie.
15Li Dios quixye cuißchic re laj Moisés: —Joßcaßin tâye reheb laj Israel, “Li nimajcual Dios xtaklan chak cue. Aßan li Dios li queßxlokßoni eb lê xeßtônil yucuaß laj Abraham, laj Isaac ut laj Jacob.” Nimajcual Dios incßabaß ut aßan tincßabaßin chi junelic kße cutan.—
16Iď a shromaždíš starších Izraelových a povieš im: Hospodin, Bôh vašich otcov, sa mi ukázal, Bôh Abrahámov, Izákov a Jakobov, a riekol: Istotne vás navštívim i to, čo sa vám vykonalo v Egypte.
16Li Dios quixye cuißchic re laj Moisés: —Ayu ut tâchßutubeb li cuînk li nequeßcßamoc be saß xyânkeb laj Israel. Ut tâye reheb, “Li nimajcual Dios li queßxlokßoni laj Abraham, laj Isaac ut laj Jacob, aßan xcßutbesi rib chicuu. Joßcaßin quixye cue: Xexcuil ut ninnau chixjunil li cßaßru yôquex chixcßulbal arin Egipto.
17A riekol som: Vyvediem vás z egyptského trápenia hore do zeme Kananeja, Heteja, Amoreja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja, do zeme, ktorá oplýva mliekom a medom.
17Lâin tinyechißi êre nak texcuisi saß li raylal li yôquex chixcßulbal arin Egipto. Texincßam saß li chßochß li cuanqueb cuiß laj cananeo, eb laj heteo, eb laj amorreo, eb laj ferezeo, eb laj heveo ut eb laj jebuseo. Aßan jun nimla naßajej numtajenak xchâbilal bar cuan cuiß li sahil echej”, chaßkat reheb.
18A poslúchnu na tvoj hlas. A vojdeš ty i starší Izraelovi k egyptskému kráľovi a poviete mu: Hospodin, Bôh Hebrejov, sa stretol s nami, a tak teraz nech ideme, prosíme, cesty troch dní na púšť, aby sme obetovali Hospodinovi, svojmu Bohu.
18Eb aßan teßrabi lâ cuâtin. Lâat ut eb li cuînk li nequeßcßamoc be saß xyânkeb laj Israel texxic riqßuin lix reyeb laj Egipto ut têye re, “Li nimajcual Dios li nequeßxlokßoni laj hebreo, aßan quixcßutbesi rib chiku. Choâcanab chi xic saß li chaki chßochß oxib cutan chi be. Aran tomayejak chiru li Kâcuaß Dios”, chaßkex re.
19No, ja viem, že egyptský kráľ vám nedá, aby ste išli, ale keď nie, istotne potom, prinútený silnou rukou.
19Lâin ac ninnau nak lix reyeb laj Egipto incßaß texcanab chi êlc cui incßaß tincßut lin cuanquil chiruheb.
20A preto vystriem svoju ruku a budem biť Egypt všelijakými svojimi divy, ktoré učiním prostred neho. A potom vás prepustí.
20Lâin tincßut lin cuanquil chiruheb laj Egipto. Tinrahobtesiheb ut riqßuin aßan texcanab chi êlc.
21A dám tomuto ľudu milosť v očiach Egypťanov, a bude, keď pojdete, nepojdete prázdni.
21Ut lâin tinbânu nak eb laj Egipto teßxcßam rib saß usilal riqßuineb laj Israel re nak incßaß tex-êlk chak aran Egipto chi mâcßaß têcßam.Chixjunileb li ixk aj Israel teßxtzßâma li cßaßak re ru yîbanbil riqßuin oro ut plata riqßuineb li rechcabal joß ajcuiß riqßuineb li ani teßhilânk riqßuineb. Teßxtzßâma ajcuiß li châbil akßej ut têqßueheb chirixeb lê ralal êcßajol. Chi joßcaßin tâmakßmânk lix biomaleb laj Egipto, chan li Dios.
22Ale žena vyžiada od svojej súsedy aj od tej, ktorá pohostíni v jej dome, strieborné klenoty a zlaté klenoty i rúcha, a pokladiete to na svojich synov a na svoje dcéry a olúpite Egypťanov.
22Chixjunileb li ixk aj Israel teßxtzßâma li cßaßak re ru yîbanbil riqßuin oro ut plata riqßuineb li rechcabal joß ajcuiß riqßuineb li ani teßhilânk riqßuineb. Teßxtzßâma ajcuiß li châbil akßej ut têqßueheb chirixeb lê ralal êcßajol. Chi joßcaßin tâmakßmânk lix biomaleb laj Egipto, chan li Dios.