¹A nejaký muž z domu Léviho odišiel a vzal si za ženu dcéru z pokolenia Léviho.

¹Jun li cuînk xcomoneb li ri xmam laj Leví quixsicß rixakil. Xcomoneb ajcuiß li ralal xcßajol laj Leví li ixk li quixsicß.

²A žena počala a porodila syna a vidiac ho, že je krásny, kryla ho tri mesiace.

²Li rixakil quicana chi yaj aj ixk. Quicuan jun xcßulaßal têlom. Quiril nak cßajoß xchakßal ru li cßulaßal ut quixmuk oxib po.

³A keď ho už nemohla ďalej ukryť, vzala pre neho koš z trsti a omazala ho glejovinou a smolou, vložila do neho dieťa a potom položila do rákosia pri brehu rieky.

³Nak incßaß chic quiru xmukbal li cßulaßal, li naßbej quixyîb jun li chacach riqßuin li bayal. Quixtzßap ru li chacach riqßuin jun li ban asfalto xcßabaß joß ajcuiß lix kßol li cheß brea re nak incßaß tâoc li haß chi saß. Quixqßue li cßulaßal saß li chacach. Tojoßnak coxcanab chak saß nimaß bar cuiß cuan li caxlan aj.

⁴A jeho sestra sa postavila zďaleka, aby zvedela, čo sa s ním bude diať.

⁴Li ranab li cßulaßal najt caßchßin quixqßue rib riqßuin li cßulaßal ut yô chixcßacßalenquil re nak mâcßaß tixcßul.

⁵V tom sišla dcéra faraonova na pokraj rieky kúpať sa, a jej dievčatá sa prechádzaly popri rieke. A keď uvidela koš medzi rákosím, poslala svoju dievku a vzala ho.

⁵Lix rabin laj faraón quicuulac chi atînc saß nimaß rochbeneb lix môs ixk. Nak yôqueb chi bêc chire li nimaß, lix rabin laj faraón quiril li chacach saß xyânk li caxlan aj ut quixtakla jun lix môs ixk chixxocbal.

⁶A otvoriac kôš uvidela ho, dieťa, a hľa, plačúce chlapča. A zľutovala sa nad ním a riekla: Toto je z hebrejských detí.

⁶Lix rabin laj faraón quixte li chacach ut quiril li cßulaßal. Quiril xtokßobâl ru nak yô chi yâbac ut quixye: —Li chßina têlom aßin xcomoneb tana laj hebreo, chan.

⁷A jeho sestra povedala dcére faraonovej: Či mám ísť a zavolať ti ženu dojku, z hebrejských žien, aby ti odchovala dieťa?

⁷Li ranab li cßulaßal quijiloc chi xcßatk lix rabin laj faraón ut quixye re: —¿Ma tâcuaj tinsicß chak junak ixk aj hebreo re tixqßuiresi li cßulaßal aßin chokß âcue? chan.

⁸A dcéra faraonova jej riekla: Iď! A deva išla a zavolala matku dieťaťa.

⁸Lix rabin laj faraón quixye re: —Ayu. Sicß chak.— Ut li xkaßal cô xbokbal lix naß.

⁹A dcéra faraonova jej riekla: Odnes toto dieťa a odchovaj mi ho, a ja ti dám tvoju mzdu. A žena vzala dieťa a chovala ho.

⁹Nak quicuulac li ixk, lix rabin laj faraón quixye re: —Cßam ut tâqßuiresi li cßulaßal aßin chokß cue. Lâin tatintoj, chan. Ut li naßbej quixcßam li cßulaßal ut quixqßuiresi.

¹⁰A keď odrástlo dieťa, doviedla ho k dcére faraonovej. A bol jej za syna, a nazvala jeho meno Mojžiš, a riekla: Lebo som ho vytiahla z vody.

¹⁰Nak ac nim chic, quixcßam li chßina al riqßuin lix rabin laj faraón ut aran quicana joß tzßakal re. Lix rabin laj faraón quixye: —Li chßina al aßin aj Moisés xcßabaß xban nak lâin xcuisi saß li haß, chan. (Saß râtinobâleb laj hebreo li cßabaßej Moisés naraj naxye “isinbil saß li haß”.)

¹¹A stalo sa v tých dňoch, keď vyrástol Mojžiš, že vyšiel ku svojim bratom a hľadel na ich ťažkú prácu. A videl egyptského muža, ktorý bil hebrejského muža, jedného z jeho bratov.

¹¹Laj Moisés quicuînkiloß. Saß jun li cutan cô chirilbaleb li ras rîtzßin ut quiril nak ra yôqueb chixcßulbal. Quiril jun li cuînk aj Egipto yô chixsacßbal jun aj hebreo rech tenamitil laj Moisés.

¹²A obzrúc sa sem i ta a vidiac, že nieto nikoho, zabil Egypťana a ukryl ho v piesku.

¹²Laj Moisés qui-iloc chirix ut chi caß pacßalil. Quiril nak mâ jun chic cuan aran ut quixcamsi laj Egipto. Aran quixmuk saß li samaib.

¹³Potom vyšiel na druhý deň, a hľa, dvaja hebrejskí mužovia sa vadili. A riekol tomu, ktorý krivdil: Prečo biješ svojho blížneho?

¹³Joß cuulajak chic laj Moisés qui-el cuißchic chi bêc ut quiril cuib aj hebreo yôqueb chi pletic. Quixye re li jun li quipaltoß: —¿Cßaßut nak yôcat chixsacßbal lâ cuech cristianil?—

¹⁴Ale ten odpovedal: Kto ťa ustanovil za knieža alebo za sudcu nad nami? Či ma azda chceš zabiť, ako si zabil toho Egypťana? A Mojžiš sa bál a povedal: Vec sa istotne vie.

¹⁴Ut aßan quichakßoc ut quixye re: —Ut lâat, ¿ani xqßuehoc âcue chi taklânc saß kabên? ¿Ma tinâcamsi lâin joß nak xacamsi laj Egipto? chan. Tojoßnak laj Moisés quixucuac ut quixye saß xchßôl: —Xnauman peß li cßaßru xinbânu.—

¹⁵A keď počul faraon tú vec, hľadal zabiť Mojžiša. Ale Mojžiš utiekol od tvári faraonovej a býval v Madianskej zemi. A keď prišiel ta, sadol si pri studni.

¹⁵Quicuulac resil aßin riqßuin laj faraón ut quixcamsi raj laj Moisés. Ut laj Moisés quiêlelic saß junpât chiru laj faraón. Cô saß li tenamit Madián xcßabaß.

¹⁶A madianský kňaz mal sedem dcér, ktoré prišly a ťahaly vodu a nalievaly do válovov, aby napojily stádo oviec a kôz svojho otca.

¹⁶Ut aran coxtau jun li becbil haß ut coxchunlâk aran. Laj tij saß li tenamit Madián cuukub lix rabin cuan. Eb aßan queßcuulac chirisinquil li haß re nak teßxbutß xnaßajeb rucßa lix quetômk lix yucuaß.

¹⁷Ale prijdúc pastieri odohnali ich. Vtedy vstal Mojžiš a pomohol im a napojil ich stádo.

¹⁷Nak queßcuulac jalan chic laj ilol xul, queßrâlinaheb li xkaßal chire li haß. Laj Moisés quicuacli chixtenkßanquileb li xkaßal chixqßuebal rucßaheb li quetômk.

¹⁸Keď potom prišly k Reguelovi, svojmu otcovi, povedal: Prečo ste sa dnes poponáhľaly a prišly ste tak skoro?

¹⁸Eb li xkaßal queßsukßi saß rochocheb. Lix yucuaß aj Reuel xcßabaß. Aßan quixpatzß reheb: —¿Cßaßut nak saß junpât xexsukßi chak anakcuan?— chan.

¹⁹A ony riekly: Nejaký Egypťan nás vyslobodil z ruky pastierov, ba ešte nám i naťahal vody a napojil stádo.

¹⁹Eb aßan queßchakßoc ut queßxye re: —Jun li cuînk aj Egipto xoxcol chiruheb laj ilol xul. Aßan ajcuiß x-isin re li haß ut xqßue rucßaheb li kaquetômk, chanqueb.

²⁰A povedal svojim dcéram: A kdeže je? Prečo ste tam nechaly človeka? Zavolajte ho, a bude jesť chlieb.

²⁰Laj Reuel quixye reheb lix rabin: —¿Bar cuan li cuînk aßan? ¿Cßaßut nak xecanab chak aran? Ayukex, bokomak chak re nak tâcuaßak kiqßuin, chan.

²¹A Mojžiš privolil bývať s mužom. A Reguel dal Mojžišovi Ciporu, svoju dcéru za ženu.

²¹Laj Moisés quicuulac ut aran quicana saß rochoch laj Reuel. Laj Reuel quixsumub lix Séfora lix rabin riqßuin laj Moisés.

²²A porodila syna, a nazval jeho meno Geršom, lebo povedal: Pohostín som v cudzej zemi.

²²Laj Moisés quicuan jun li ralal riqßuin lix Séfora. Quixye: —Lâin jalan intenamit. Mâcuaßin aj arin. Joßcan nak tinqßue aj Gersón chokß xcßabaß.—

²³A stalo sa po dlhom čase, že zomrel egyptský kráľ. A synovia Izraelovi vzdychali od ťažkej roboty a kričali, a ich volanie o pomoc vystúpilo hore k Bohu od tej roboty.

²³Ac xnumeß chic nabal cutan nak quicam lix reyeb laj Egipto. Eb laj Israel japjôqueb re xban li raylal yôqueb chixcßulbal joß rahobtesinbil môs. Li Dios quirabi nak yôqueb chi kßokônc.

²⁴A Bôh počul ich nárek, a Bôh sa rozpamätal na svoju smluvu s Abrahámom, Izákom a Jakobom.

²⁴Nak li Dios quirabi nak yôqueb chi kßokônc, quijulticoß re li usilal li quixyechißi chak reheb laj Abraham, laj Isaac ut laj Jacob junxil.Li Dios quixqßue retal li raylal li yôqueb chixcßulbal eb laj Israel ut quiril xtokßobâl ruheb.

²⁵A Bôh videl synov Izraelových a Bôh zvedel.

²⁵Li Dios quixqßue retal li raylal li yôqueb chixcßulbal eb laj Israel ut quiril xtokßobâl ruheb.