¹Toto sú mená synov Izraelových, ktorí prišli do Egypta s Jakobom. Každý prišiel so svojím domom.

¹Aßaneb aßin lix cßabaßeb li ralal xcßajol laj Israel, li nayeman ajcuiß Jacob re. Li junjûnk chi ralal coxeßocak Egipto rochbeneb li ralal xcßajol. Aßaneb aßin lix cßabaßeb:

²Rúben, Simeon, Lévi a Júda,

²laj Rubén, laj Simeón, laj Leví, laj Judá,

³Izachár, Zabulon a Benjamin,

³laj Isacar, laj Zabulón, laj Benjamín,

⁴Dán, Naftali, Gád a Aser.

⁴laj Dan, laj Neftalí, laj Gad, laj Aser.

⁵A bolo všetkých duší, ktoré pošly z bedra Jakobovho, sedemdesiat duší. A Jozef bol v Egypte.

⁵Ut laj José ac cuan aran Egipto. Chixjunil li ralal xcßajol laj Jacob rochbeneb li ri cuanqueb lajêb xcâcßâl.

⁶A Jozef zomrel i všetci jeho bratia i celé to pokolenie.

⁶Quicam laj José ut queßcam ajcuiß chixjunileb li ras ut eb li rîtzßin.

⁷A synovia Izraelovi sa plodili a hemžili a množili sa a mocneli prenáramne a naplnená bola nimi zem.

⁷Aßut eb li imambej queßnabaloß ut queßqßuian li ralal xcßajol laj Israel. Queßnumtajenakoß lix cacuilaleb ut quilâtzßoß lix naßajeb.

⁸Potom povstal nový kráľ nad Egyptom, ktorý neznal Jozefa.

⁸Saß li tenamit Egipto quijala li acuabej. Li acuabej aßan incßaß quixnau chanru nak quicuan laj José.

⁹A povedal svojmu ľudu: Hľa, ľudu synov Izraelových je viac ako nás a je to mocnejší ľud ako my.

⁹Li acuabej quixye reheb lix tenamit: —Cßoxlahomak. Li ralal xcßajol laj Israel kßaxal nabaleb ut mâre kßaxal cauheb rib chiku lâo.

¹⁰Nože buďme opatrní voči nemu, aby sa príliš nerozmnožil, a stalo by sa, keby povstala vojna proti nám, že by sa aj on pridal k tým, ktorí nás nenávidia, a bojoval by proti nám a vyšiel by hore zo zeme.

¹⁰Anakcuan chicuânk taxak kanaßleb. Tocßoxlak chirix li cßaßru takabânu re nak incßaß chic teßqßuiânk. Cui tâcuânk li plêt mâre teßxjunaji rib riqßuin li xicß nequeßiloc ke ut teßêlelik chiku, chan.

¹¹Preto postavili nad ním úradníkov, ktorí vyberali dane, aby ho trápili svojimi bremenami. A ľud vystavil faraonovi mestá skladíšť, mesto Pitom a Ramses.

¹¹Tojoßnak laj faraón li acuabej quixxakabeb laj taklanel saß xyânkeb re nak eb aßan teßtaklânk reheb laj Israel chi trabajic chi cau. Eb laj Israel yôqueb chixyîbanquil li nînki ochoch re laj faraón saß li cuib chi tenamit Pitón ut Ramesés. Ut aran tâcßulamânk lix biomal laj faraón.

¹²Ale čím viacej ho trápili, tým viacej sa množil a tým viacej sa rozširoval. A hrozili sa synov Izraelových.

¹²Nak ra queßux reheb, kßaxal cuißchic queßqßui. Cßajoß nak queßxucuac eb laj Egipto chirilbaleb laj Israel.

¹³A Egypťania podrobovali synov Izraelových v službu ukrutne ich utláčajúc.

¹³Ut eb laj Israel queßqßueheß joß rahobtesinbil môs.

¹⁴A strpčovali ich život tvrdou prácou, blatom a tehlami, a všelijakou prácou na poli, a k tomu každou inou svojou prácou, ktorú konali nimi, ukrutne ich utláčajúc.

¹⁴Cßajoß li raylal nequeßxcßul xban li cacuil trabaj nequeßxbânu nak nequeßxpacß li chßochß chokß xan. Ut joßcan ajcuiß nak yôqueb chi trabajic saß cßalebâl. Kßaxal cuißchic ra li yôqueb chixcßulbal xban nak saß joskßil nequeßtaklâc ut yalak cßaßru cßanjelil nequeßqßueheß reheb re teßxbânu.

¹⁵A egyptský kráľ rozkázal porodným babám hebrejským, z ktorých jednej bolo meno Šifra, a druhej Pua,

¹⁵Li acuabej aran Egipto quiâtinac riqßuin cuib li ixk aj hebreo. (Aj hebreo nayeman ajcuiß reheb laj Israel.) Lix cßabaßeb li ixk aßan xSifra ut xFúa. Aßaneb li nequeßxococ reheb li cßulaßal nak nequeßyoßla.

¹⁶a povedal: Keď budete pomáhať hebrejským ženám pri pôrode a budete hľadieť na rodenie, vtedy, ak bude syn, zabijete ho, a keď dcéra, bude žiť.

¹⁶Quixye reheb: —Nak têrileb li ixk aj hebreo, cui têlom lix cßulaßaleb teßyoßlâk têcamsiheb. Ut cui ixk lix cßulaßaleb têcanabeb chi qßuîc, chan.

¹⁷Ale baby sa bály Boha, a neurobily tak, ako im hovoril egyptský kráľ, lež nechaly chlapcov žiť.

¹⁷Li cuib chi ixk aßin nequeßxpâb li Dios. Joßcan nak incßaß queßxbânu joß quiyeheß reheb xban li acuabej re Egipto. Incßaß queßxcamsiheb li cocß têlom aj hebreo.

¹⁸A egyptský kráľ povolal baby a povedal im: Prečo ste to urobily, že ste nechaly chlapcov žiť?

¹⁸Ut li acuabej re Egipto quixtakla xbokbal li cuib chi ixk ut quixye reheb: —¿Cßaßut nak incßaß xebânu li xinye êre? ¿Cßaßut nak incßaß xecamsi li cocß têlom aj hebreo nak xeßyoßla? chan reheb.

¹⁹A baby riekly faraonovi: Hebrejky nie sú jako egyptské ženy, lebo tie sú zdravé a silné; prv ako k nim prijde baba, porodia.

¹⁹Ut li cuib chi ixk queßchakßoc ut queßxye re laj faraón: —Xban nak eb li ixk aj hebreo mâcuaß joß eb li ixk aj Egipto. Aßan cauheb rib. Mâjiß nococuulac riqßuineb nak ac xeßyoßla lix cßulaßaleb, chanqueb.

²⁰A Bôh učinil dobre babám, a ľud sa množil a mocneli veľmi.

²⁰Li Kâcuaß Dios quixbânu usilal reheb laj xoconeleb. Ut eb laj hebreo queßnabaloß ut queßqßuian ut cauheb rib.

²¹A stalo sa, keď sa baby bály Boha, že im učinil domy.

²¹Li cuib chi ixk, li nequeßxococ cßulaßal, queßxxucua ru li Dios. Joßcan nak li Dios quirosobtesiheb ut quixqßueheb nabal li ralal xcßajoleb.Tojoßnak laj faraón quixtakla resil saß chixjunil lix tenamit nak tâcutekß saß nimaß li jarubeb li cocß têlom li teßyoßlâk saß xyânkeb li ixk aj hebreo. Chixjunileb li cocß xkaßal teßcanabâk chi qßuîc.

²²A faraon rozkázal všetkému svojmu ľudu a povedal: Každého syna, ktorý sa narodí, hodíte do rieky, a každú dcéru necháte žiť.

²²Tojoßnak laj faraón quixtakla resil saß chixjunil lix tenamit nak tâcutekß saß nimaß li jarubeb li cocß têlom li teßyoßlâk saß xyânkeb li ixk aj hebreo. Chixjunileb li cocß xkaßal teßcanabâk chi qßuîc.