¹Vtedy padol Jozef na tvár svojho otca a plakal nad ním a bozkával ho.

¹Nak quiril nak camenak chic lix yucuaß, laj José ticto quixkßalu ut quirutzß ru ut quiyâbac.

²A Jozef rozkázal svojim sluhom lekárom, aby nabalzamovali jeho otca, a lekári nabalzamovali Izraela.

²Tojoßnak quixtakla xbokbaleb lix môs li nequeßbanoc camenak re nak incßaß tâchuhokß. Ut eb aßan queßxban li camenak re nak incßaß tâchuhokß.

³A tak sa mu vyplnilo štyridsať dní, lebo tak sa vyplňujú dni balzamovaných. A Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní.

³Caßcßâl cutan tzßakal queßxban cuiß li camenak. Ut eb laj Egipto lajêb xcâcßâl cutan queßrahoß saß xchßôl xban xcamic laj Jacob.

⁴A keď sa pominuly dni jeho plaču, hovoril Jozef domu faraonovmu a riekol: Ak som našiel milosť vo vašich očiach, hovorte, prosím, faraonovi a povedzte,

⁴Ut nak quirakeß li lajêb xcâcßâl cutan nak raheb saß xchßôl xban xcamic lix yucuaßeb, laj José quiâtinac riqßuineb li cuanqueb saß rochoch laj faraón. Quixye reheb, —Cui niquinêra, têbânu li usilal aßin cue. Tex-âtinak chicuix riqßuin laj faraón.

⁵že môj otec ma zaviazal prísahou povediac: Hľa, ja už zomriem. Do môjho hrobu, ktorý som si vykopal v Kananejskej zemi, tam ma pochovaj! Nech tedy teraz, prosím, odídem ta hore a pochovám svojho otca a zase sa navrátim.

⁵Ut têye re chi joßcaßin: Junxil nak toj yoßyo lin yucuaß, lâin xinbânu li juramento riqßuin. Ut lin yucuaß quixye cue, “Chi sêb nincam,” chan cue. “Tâbânu li usilal. Tinâmuk chak aran Canaán saß li naßajej li ac becbil inban junxil saß li ochoch pec li cuan Macpela,” chan cue lin yucuaß nak toj yoßyo. Ut anakcuan tintzßâma usilal chêru nak têye re laj faraón nak tinixcanab chi xic aran chixmukbal inyucuaß camenak. Caßaj cuiß toxinmuk chak lin yucuaß ut tinsukßîk cuißchic arin, chan laj José reheb.

⁶A faraon povedal: Iď hore a pochovaj svojho otca tak, ako ťa zaviazal prísahou.

⁶Nak laj faraón quirabi resil nak târaj xic laj José, quixye: —Us. Ayu. Muk chak lâ yucuaß joß xtzßâma châcuu, chan laj faraón.

⁷A tak odišiel Jozef hore, aby pochoval svojho otca, a išli s ním aj všetci služobníci faraonovi, starší jeho domu a všetci starší Egyptskej zeme

⁷Ut laj José cô chixmukbal lix yucuaß. Numtajenak xqßuialeb li queßcôeb chirix. Queßcôeb laj tenkßom re laj faraón, joß ajcuiß li cuan xcuanquil saß rochoch laj faraón. Queßcôeb ajcuiß li nînkeb xcuanquil saß li tenamit Egipto.

⁸i celý dom Jozefov i jeho bratia i dom jeho otca, len ich drobné deti a ich drobné stádo a ich hovädzí statok zanechali v zemi Gózena.

⁸Queßcôeb ajcuiß chixjunileb li cuanqueb saß rochoch laj José. Queßcôeb li ras ut li rîtzßin laj José. Queßcôeb ajcuiß li cuanqueb saß rochoch lix yucuaß camenak. Caßaj chic eb li cocßal ut li quetômk queßcana saß li tenamit Gosén.

⁹A išly s ním aj vozy i jazdcovia, takže to bol tábor veľmi veliký.

⁹Queßcôeb ajcuiß nabal li soldados saß eb li carrêt ut nabaleb ajcuiß queßcôeb chirix cacuây. Chi joßcaßin numtajenak xqßuialeb laj mukunel li queßcôeb.

¹⁰A prišli až k humnu Atád, ktoré je za Jordánom, a nariekali tam veľkým nárekom a veľmi žalostným, a učinil svojmu otcovi smútok, ktorý trval sedem dní.

¹⁰Queßcuulac jun pacßal li nimaß Jordán saß li naßajej li nequeßtenoc cuiß trigo. Laj êchal re li naßajej aßan, aßan aj Atad xcßabaß. Ut aran laj José queßxyoßle cuißchic cuukub cutan lix yucuaß camenak. Ut nequeßhuyhut chi yâbac xban xrahileb xchßôl.

¹¹A keď videli obyvatelia zeme, Kananeji, smútok na humne Atáde, riekli: Toto majú Egypťania ťažký smútok. Preto nazvali jeho meno Ábel-micraim, ktorý je za Jordánom.

¹¹Nak eb laj cananeo queßril nak yôqueb chi yoßlecß cuukub cutan, queßxye, —Aßan jun nimla rahil chßôlejil chokß reheb laj Egipto, chanqueb. Xban aßan queßxqßue Abel-mizraim chokß xcßabaß li naßajej aßan. Li naßajej aßan cuan jun pacßal li nimaß Jordán.

¹²A jeho synovia mu vykonali tak, ako im prikázal,

¹²Queßxbânu li ralal laj Jacob joß li quixtzßâma chiruheb.

¹³totiž jeho synovia ho zaniesli do Kananejskej zeme a pochovali ho v jaskyni na poli Machpela, ktorú kúpil Abrahám i s tým poľom za vlastníctvo na pohrabište od Efrona Hetejského, naproti Mamremu.

¹³Queßxpako lix caxonil lix yucuaß saß xbêneb lix tel ut queßxcßam aran Canaán. Ut queßxmuk aßan saß li ochoch pec li cuan Macpela, li cuan jun pacßal Mamre. Aßan li muklebâl li quixlokß laj Abraham junxil riqßuin laj Efrón laj hitita.

¹⁴Potom sa navrátil Jozef do Egypta, on i jeho bratia i všetci, ktorí boli odišli s ním ta hore pochovať jeho otca, keď už tedy bol pochoval svojho otca.

¹⁴Nak quirakeß li mukuc, laj José quisukßi cuißchic Egipto rochbeneb li ras ut li rîtzßin. Queßsukßi ajcuiß chak chixjunileb li joß qßuial li queßcuulac chirix chixmukbal lix yucuaß.

¹⁵A keď videli bratia Jozefovi, že ich otec zomrel, povedali: Čo ak bude teraz Jozef útočiť na nás? A dozaista nám odplatí všetko to zlé, ktoré sme mu vykonali.

¹⁵Chirix lix camic li yucuaßbej, eb li ras laj José queßoc chi cßoxlac ut queßxye chi ribileb rib: —Anakcuan mâre xicß chic toril laj José. Mâre tixye ke nak tento takatoj rix li kamâc li kabânu chak re junxil, chanqueb.

¹⁶Preto prikázali povedať Jozefovi: Tvoj otec prikázal pred svojou smrťou a povedal:

¹⁶Eb aßan queßxye re laj José: —Nak toj yoßyo li kayucuaß, aßan x-âtinac kiqßuin ut xye ke nak takaye âcue li râtin.

¹⁷Takto poviete Jozefovi: Odpusti, prosím, prestúpenie svojim bratom a ich hriech, lebo ti učinili zlé. A tak teraz odpusti, prosím, prestúpenie služobníkov Boha tvojho otca. Vtedy sa rozplakal Jozef, keď mu tak hovorili.

¹⁷Aßin li râtin li kayucuaß. “Tintzßâma châcuu nak tâcuy xmâqueb lâ cuas riqßuin li cßaßru xeßxbânu chak âcue junxil,” chan ke. Ut anakcuan lâo yôco chixtzßâmanquil châcuu. Lâo nakanau nak yibru kabânu chak âcue junxil. Lâo nakalokßoni li Dios li quixlokßoni li kayucuaß camenak, chanqueb re laj José. Nak laj José quirabi li râtineb li ras, quiyâbac.

¹⁸A prišli aj jeho bratia a padli pred ním a vraveli: Hľa, sme tvojimi služobníkmi.

¹⁸Eb li ras laj José queßjiloc chixcßatk. Queßxcuikßib rib saß chßochß chiru ut queßxye re, —Anakcuan lâo cuanco arin ut takaqßue kib rubel âtakl, chanqueb re laj José.

¹⁹Ale Jozef im povedal: Nebojte sa, lebo veď či som ja na mieste Boha?

¹⁹Ut laj José quixye reheb: —Mexxucuac. ¿Ma lâin ta biß li Kâcuaß Dios chi rakoc âtin saß êbên? chan.

²⁰Vy ste zamýšľali proti mne zlé, ale Bôh to zamýšľal obrátiť na dobré, aby učinil tak, ako je to dnes, aby zachoval mnohý ľud pri živote.

²⁰Relic chi yâl nak lâex xeyâba li incßaß us saß inbên. Abanan li Kâcuaß Dios xjal ru chokß usilal. Xban nak cuanquin arin lâin, nabaleb toj yoßyôqueb inban. Nabal li tenamit xeßcoleß saß incßabaß lâin nak xcuan li cueßej.

²¹A tak teraz nebojte sa. Ja vás budem zaopatrovať potravou i vaše drobné deti. A tešil ich a hovoril k ich srdcu.

²¹Anakcuan mexxucuac chic lâex. Lâin chic tin-ilok êre ut tinqßue ajcuiß li cßaßru tâpaltok êre, joß ajcuiß reheb lê cocßal, chan laj José. Ut laj José quixcßojobeb xchßôl li ras nak quiâtinac riqßuineb saß usilal.

²²A tak býval Jozef v Egypte, on i dom jeho otca. A Jozef žil sto desať rokov.

²²Laj José quicana saß li tenamit Egipto. Aran ajcuiß queßcana chixjunileb li ralal xcßajol lix yucuaß camenak. Chixjunil lix chihab laj José, aßan jun ciento riqßuin lajêb chihab.

²³A Jozef videl Efraimových synov až tretie pokolenie. I synovia Machíra, syna Manassesovho, zrodili sa na kolená Jozefove.

²³Chiru laj José queßyoßla lix cocßal laj Efraín, joß ajcuiß lix cocßal laj Maquir li ralal laj Manasés. Laj Maquir, aßan li ri laj José. Lix cocßal laj Maquir chanchan ajcuiß ralal laj José nak narileb.

²⁴A Jozef riekol svojim bratom: Ja už zomriem, ale Bôh vás istotne navštívi a vyvedie vás z tejto zeme hore do zeme, ktorú prísahou zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi.

²⁴Saß jun li cutan, laj José quixye reheb li ras: —Lâin chi sêb nincam. Li Kâcuaß Dios tâilok êre chi junelic. Ut aßan tâisînk êre saß li tenamit aßin ut texcßam cuißchic saß li tenamit Canaán. Aßan li chßochß li yechißinbil chak najter xban li Kâcuaß Dios reheb laj Abraham, laj Isaac ut laj Jacob, chan.

²⁵A Jozef zaviazal synov Izraelových prísahou a riekol: Bôh vás istotne navštívi, a vtedy vynesiete moje kosti odtiaľto.

²⁵Laj José quixye ajcuiß reheb: —Anakcuan lâex têbânu junak li juramento cuiqßuin. Nak li Kâcuaß Dios texrisi saß li tenamit aßin, têbânu usilal, têcßam lin bakel chêrix nak texxic, chan laj José. Ut eb li ras laj José queßxcßul xchßôl li juramento li quixye reheb.Laj José jun ciento riqßuin lajêb chihab cuan re nak quicam. Ut eb aßan queßxban li camenak José re nak incßaß tâchuhokß. Ut queßxqßue saß xcaxonil aran Egipto.

²⁶A Jozef zomrel, keď mu bolo sto desať rokov, a nabalzamovali ho, a bol vložený do rakvi v Egypte.

²⁶Laj José jun ciento riqßuin lajêb chihab cuan re nak quicam. Ut eb aßan queßxban li camenak José re nak incßaß tâchuhokß. Ut queßxqßue saß xcaxonil aran Egipto.