¹Potom sa mu ukázal Hospodin v dúbrave Mamreho, keď sedel pri dveriach stánu za horúčavy dňa.

¹Nak ac xnumeß cuaßleb, laj Abraham chunchu chire lix muhebâl saß li naßajej ji ru. Eb li cheß ji, aßan re laj Mamre. Quicuulac li Kâcuaß Dios riqßuin. Joßcaßin nak quixcßutbesi rib li Dios chiru laj Abraham.

²A keď pozdvihol svoje oči, videl a hľa, traja mužovia stáli naproti nemu. A keď ich uvidel, bežal im v ústrety odo dverí stánu a poklonil sa k zemi.

²Laj Abraham quiril nak xakâmileb oxibeb li cuînk chiru. Saß junpât qui-el chixcßulbaleb. Quixcuikßib rib ut quixxulub lix jolom saß chßochß, ut quixye:

³A povedal: Môj Pane, ak som našiel milosť v tvojich očiach, prosím, neobídi svojho služobníka!

³—At Kâcuaß, chan laj Abraham, —tâbânu usilal, matxic cuan chi junpât.

⁴Dovoľ, prosím, nech sa donesie trochu vody, a umyte svoje nohy a oprite sa pod stromom.

⁴Tintakla xcßambal caßchßinak li haß re têchßaj lê rok. Chexhilânk rubel xmu li cheß.

⁵A donesiem kúsok chleba, a posilnite svoje srdce; potom pojdete ďalej, lebo veď práve preto aj idete popri svojom služobníkovi. A riekli: Učiň tak, ako si povedal.

⁵Xban nak xexcßulun cuiqßuin, tincßam chak caßchßinak lê tzacaêmk re nak sahak saß lê chßôl nak texxic, chan laj Abraham. Ut eb aßan queßchakßoc ut queßxye re: —Us, bantiox âcue.

⁶Vtedy sa ponáhľal Abrahám do stánu k Sáre a povedal: Vezmi rýchle tri saty jemnej bielej múky, zamies a sprav koláče.

⁶Laj Abraham qui-oc saß lix muhebâl ut quixye re lix Sara: —Sêba âcuib. Chap oxib bis li cßaj li châbil ut tâyîb li caxlan cua, chan.

⁷Potom bežal Abrahám k stádu rožného dobytka a vzal útle teľa dobré a dal sluhovi, ktorý sa ponáhľal, aby ho pripravil.

⁷Laj Abraham cô saß junpât cuanqueb cuiß lix quetômk. Quixchap jun li cuacax châbil ut toj al. Quixqßue li xul re lix môs re nak tixcßûb chak chi châbil.

⁸A tak vzal masla, mlieka a teľa, ktoré pripravil, a položil to pred nich a sám stál pri nich pod stromom, a jedli.

⁸Quixcßam li cßûbanbil tib chokß reheb li rulaß. Quixcßam ajcuiß li queso ut li leche. Ut laj Abraham quixqßue xchßôl chixjecßbaleb xtzacaêmkeb li rulaß nak yôqueb chi cuaßac rubel xmu li cheß.

⁹A riekli mu: Kde je Sára, tvoja žena? A on povedal: Hľa, v stáne je.

⁹Nak queßrakeß chi cuaßac li rulaß, queßxpatzß re laj Abraham, —¿Bar cuan lix Sara lâ cuixakil?— Laj Abraham quixye reheb, —Cuan saß cab, chan.

¹⁰A riekol: Istotne sa navrátim k tebe podľa času života, a hľa, Sára, tvoja žena, bude mať syna. A Sára počúvala pri dveriach stánu, ktoré boly za ním.

¹⁰Ut jun li cuan saß xyânkeb li oxib quixye re: —Tolinêlk cuißchic saß li chihab jun châcuilbal. Ut lix Sara ac cuânk chic junak xcßulaßal têlom, chan re laj Abraham. Lix Sara cuan saß cab ut quirabi li cßaßru yôqueb chixyebal.

¹¹A Abrahám a Sára boli starí, pošlí vekom. Sáre už bolo prestalo byť, ako bývalo ženám.

¹¹Laj Abraham ut lix Sara ac tîxeb chic. Lix Sara ac xnumeß xkßehil nak tâcuânk xcocßal.

¹²Preto sa smiala Sára sama v sebe a riekla: Či keď som sa už zostarela, bude mi rozkoš? A môj pán je tiež už starý.

¹²Xban aßan lix Sara quiseßec saß xchßôl ut quixye: —¿Chanru nak tâcuânk li saylal aßin? Lin bêlom ut lâin ac xotîx chi us, chan saß xchßôl.

¹³A Hospodin riekol Abrahámovi: Prečo sa smiala Sára a riekla: Či ozaj porodím ja, ktorá som už stará?

¹³Ut li Kâcuaß Dios quixye re laj Abraham: —¿Cßaßut nak xseßec lix Sara? ¿Cßaßut nak incßaß naxpâb nak tâcuânk junak lix cßulaßal saß xtîxilal?

¹⁴Či je azda nejaká vec nemožnou Hospodinovi? Na určený čas zase sa navrátim k tebe podľa času života, a Sára bude mať syna.

¹⁴Lâin li Kâcuaß Dios. Mâcßaß chßaßaj chicuu. Chiru li chihab jun chic tinsukßîk chak châcuilbal ut lix Sara ac cuânk chic jun lix cßulaßal chßina têlom, chan li Kâcuaß Dios.

¹⁵A Sára zaprela a riekla: Nesmiala som sa; lebo sa bála. Ale Hospodin riekol: Nie, ale smiala si sa.

¹⁵Ut lix Sara quixucuac nak quirabi li âtin aßan ut quixye: —Lâin incßaß xinseßec, chan. Ut li Kâcuaß quixye, —Lâin ninnau nak xatseßec, chan.

¹⁶Potom vstali mužovia odtiaľ a obrátili svoju tvár k Sodome. A Abrahám išiel s nimi, aby ich odprevadil.

¹⁶Chirix chic aßan li oxibeb chi cuînk queßxakli ut queßoc chi xic saß li tenamit Sodoma. Laj Abraham cô chirixeb re xchakßrabinquileb.

¹⁷A Hospodin riekol: Či budem tajiť pred Abrahámom, čo učiním,

¹⁷Tojoßnak li Kâcuaß Dios quixye saß xchßôl: —Incßaß tinmuk chiru laj Abraham li cßaßru tinbânu.

¹⁸keďže Abrahám istotne bude veľkým národom a mocným, a budú v ňom požehnané všetky národy zeme?!

¹⁸Laj Abraham, aßan li tâoc chokß xxeßtônil yucuaßeb li qßuila tenamit ut eb aßan nimak xcuanquileb. Chixjunileb li tenamit saß ruchichßochß teßxcßul li usilal saß xcßabaß laj Abraham.

¹⁹Lebo ho znám, pretože prikáže svojim synom a svojmu domu po sebe, a tak budú ostríhať cestu Hospodinovu činiac spravedlivosť a súd, aby Hospodin uviedol na Abraháma to, čo hovoril o ňom.

¹⁹Ac xinsicß ru re tâcßamok be chiruheb li ralal xcßajol. Aßan tâchßolobânk re xyâlal chiruheb re nak teßxpâb li cuâtin ut teßcuânk saß usilal ut saß tîquilal. Cui teßxbânu aßin, lâin tinbânu chixjunil li cßaßru xinyechißi re laj Abraham, chan li Dios.

²⁰Vtedy riekol Hospodin: Krik Sodomy a Gomory je veľký, a ich hriech je veľmi ťažký.

²⁰Ut li Kâcuaß Dios quixye re laj Abraham: —Nabal li cßaßak re ru incßaß us xcuabi chirixeb laj Sodoma ut laj Gomorra. Numtajenakeb lix mâc.

²¹Preto nech sostúpim ta a uvidím, či vykonali všetko tak podľa jej kriku, ktorý prišiel ku mne, a jestli nie, tedy zviem.

²¹Anakcuan xic cue aran ut tincuil ma yâl li cßaßru xcuabi chirixeb re nak tinnau, chan li Kâcuaß Dios.

²²A mužovia obrátiac sa odtiaľ išli do Sodomy. Ale Abrahám stál ešte vždy pred Hospodinom.

²²Eb li cuib chi cuînk queßcôeb aran Sodoma. Ut laj Abraham quicana rochben li Kâcuaß Dios.

²³A Abrahám pristúpil a povedal: Či azda zahladíš spravedlivého s bezbožným?

²³Laj Abraham quinachßoc riqßuin li Kâcuaß Dios ut quixye re: —¿Ma tâsach ruheb li tîqueb xchßôl saß xyânkeb li incßaß tîqueb xchßôl?

²⁴Snáď je päťdesiat spravedlivých v tom meste, či predsa len zahladíš a neodpustíš miestu pre päťdesiatich spravedlivých, ktorí sú v ňom?

²⁴Mâre cuanqueb mero ciento chi cristian tîqueb xchßôl saß xyânkeb. Cui cuanqueb mero ciento li tîqueb xchßôl, ¿ma incßaß târûk tâcuy xmâqueb li incßaß tîqueb xchßôl? ¿Malaj cuan saß âchßôl nak tâsach chi junaj cua li tenamit aßan? chan.

²⁵Kdeže by si učinil takú vec, aby si usmrtil spravedlivého s bezbožným, a aby bol spravedlivý zrovna taký jako bezbožný! Nech je to preč od teba! Či azda sudca celej zeme neučiní súdu?

²⁵Incßaß naru tâsacheb ru li tîqueb xchßôl joß tâbânu riqßuineb li incßaß tîqueb xchßôl. Ninnau nak lâat incßaß tâbânu aßan xban nak lâat nacatrakoc âtin saß xyâlal saß xbêneb chixjunileb li cuanqueb saß ruchichßochß, chan laj Abraham.

²⁶A Hospodin riekol: Ak najdem v Sodome päťdesiat spravedlivých, v tom meste, odpustím pre nich celému tomu miestu.

²⁶Li Kâcuaß Dios quixye re laj Abraham: —Cui cuanqueb mero ciento li tîqueb xchßôl saß li tenamit Sodoma, saß xcßabaß eb aßan tincuy xmâqueb chixjunileb li cuanqueb aran, chan.

²⁷A Abrahám odpovedal a riekol: Hľa, prosím, podujal som sa hovoriť svojmu Pánovi, kým som ja prach a popol.

²⁷Ut laj Abraham quixye cuißchic re li Kâcuaß: —Chacuy inmâc nak tinâtinak cuißchic âcuiqßuin chi joßcaßin. Lâat li Kâcuaß Dios ut lâin yal cuînkin.

²⁸Snáď chýbajú do tých päťdesiatich spravedlivých piati; či zkazíš pre tých piatich celé to mesto? A riekol: Nezkazím, jestli tam najdem štyridsaťpäť.

²⁸Cui caßaj cuiß ôb roxcßâl li cristian tîqueb xchßôl cuanqueb saß li tenamit aßan, ¿ma yal xban nak ôb chic târaj li mero ciento nak tâsach ru li tenamit? chan laj Abraham. Ut li Kâcuaß Dios quixye re: —Cui cuanqueb ôb roxcßâl li cristian li tîqueb xchßôl, lâin incßaß tinsach ru li tenamit, chan li Dios.

²⁹A ešte mu hovoril Abrahám a riekol: Snáď sa tam najdú štyridsiati. - A riekol: Neučiním pre tých štyridsiatich.

²⁹Ut laj Abraham quixpatzß cuißchic re: —Cui caßaj cuiß caßcßâl li tîqueb xchßôl cuanqueb, ¿ma tâsacheb ru? chan. Ut li Dios quixye re, —Saß xcßabaßeb li caßcßâl li tîqueb xchßôl, incßaß tinsach ru li tenamit, chan.

³⁰A zase povedal Abrahám: Prosím, nech sa nehnevá môj Pán, že budem ešte hovoriť: Snáď sa tam najdú tridsiati. - A riekol: Neučiním, jestli tam najdem tridsiatich.

³⁰Laj Abraham quixye cuißchic re li Kâcuaß: —Chacuy inmâc. Us cui incßaß tatjoskßok cuiqßuin xban nak tinpatzßok cuißchic âcue. Mâre caßaj cuiß lajêb xcaßcßâl cuanqueb. ¿Ma tâsacheb ru li tenamit? chan. Ut li Kâcuaß quixye re, —Saß xcßabaßeb li lajêb xcaßcßâl li tîqueb xchßôl, lâin tincuy xmâqueb li tenamit, chan.

³¹A zase povedal: Hľa, prosím, podujal som sa hovoriť svojmu Pánovi. Snáď sa tam najdú dvadsiati. - A riekol: Nezkazím pre tých dvadsiatich.

³¹Ut quixye cuißchic laj Abraham: —At Kâcuaß, chacuy inmâc. Tinpatzßok cuißchic âcue. Cui junmay ajcuiß li tîqueb xchßôl, ¿ma tâsach ru li tenamit? chan. Ut li Kâcuaß quixye re: —Saß xcßabaßeb li junmay li tîqueb xchßôl, incßaß tinsach ru li tenamit, chan.

³²A ešte povedal: Prosím, nech sa neráči nahnevať môj Pán, a nech mi je dovolené už len tento raz hovoriť: snáď sa tam najdú desiati. - A riekol: Nezkazím pre tých desiatich.

³²Toj quixtzßâma cuißchic xcuybal laj Abraham ut quixye re li Kâcuaß: —Bânu usilal, at Kâcuaß, matjoskßoß cuiqßuin. Caßaj chic anakcuan tinpatzßok âcue ut incßaß chic tatinchßißchßißi. ¿Cßaßru tâbânu cui lajêb ajcuiß li tîqueb xchßôl li cuanqueb saß li tenamit? chan. Ut li Kâcuaß quixye re laj Abraham: —Saß xcßabaßeb li lajêb li tîqueb xchßôl, incßaß tinsach ru li tenamit, chan li Kâcuaß.Nak quirakeß chi âtinac riqßuin laj Abraham, li Kâcuaß Dios qui-el aran. Ut laj Abraham quisukßi cuißchic saß rochoch.

³³A Hospodin odišiel hneď, ako dohovoril s Abrahámom. A Abrahám sa navrátil na svoje miesto.

³³Nak quirakeß chi âtinac riqßuin laj Abraham, li Kâcuaß Dios qui-el aran. Ut laj Abraham quisukßi cuißchic saß rochoch.