¹A dvaja anjeli prišli do Sodomy večer. A Lot sedel v bráne Sodomy. A Lot uvidiac ich vstal a pošiel im oproti a poklonil sa tvárou k zemi.

¹Nak ac oc re li kßojyîn, queßcuulac li cuib chi cuînk aran Sodoma. Aßaneb lix ángel li Dios. Laj Lot chunchu saß li oquebâl re li tenamit saß li naßajej li nequeßxchßutub cuiß ribeb li cristian. Nak quirileb li cuînk, quicuacli laj Lot chixcßulbaleb, quixcuikßib rib ut quixxulub lix jolom saß chßochß.

²A povedal: Hľa, prosím, moji pánovia, uchýľte sa, prosím, do domu svojho služobníka a prenocujte tam a umyte svoje nohy a potom vstanúc skoro ráno pojdete svojou cestou. A oni riekli: Nie, ale prenocujeme na ulici.

²Ut quixye reheb: —Ex Kâcuaß, bânuhomak li usilal. Yoßkeb saß li cuochoch ut aran tênumsi li kßojyîn. Aran naru têchßaj lê rok. Ut toj cuulaj ekßela texxic, chan. Eb aßan queßxye re: —Bantiox âcue. Mâchßißchßißi âcuib. Naru nococuar saß be, chanqueb.

³No, keď ich len veľmi nútil, uchýlili sa k nemu a vošli do jeho domu, a spravil im hostinu a napiekol nekvasených chlebov, a jedli.

³Abanan laj Lot quirelaji ruheb re nak teßxic saß rochoch toj retal queßxsume canâc. Nak queßoc saß li rochoch laj Lot quixyîb chi châbil lix tibeleb xcua. Quixyîb lix caxlan cua xcomon li incßaß nasipoß, ut queßcuaßac.

⁴Potom však prv ako si ľahli, mužovia mesta, sodomskí mužovia, obstúpili dookola dom, od mladého až do starého, všetok ľud odovšadiaľ.

⁴Toj mâjiß ajcuiß nequeßoc chi cuârc nak queßcuulac chixjunileb li cuînk aj Sodoma joß tîx ut joß sâj. Queßxsut li rochoch.

⁵A volali na Lota a vraveli mu: Kde sú tí mužovia, ktorí prišli k tebe tejto noci? Vyveď ich k nám, aby sme ich poznali!

⁵Queßxjap re chixbokbal laj Lot ut queßxye re: —¿Bar cuanqueb li cuînk li xeßcßulun saß lâ cuochoch chiru li kßojyîn aßin? Isiheb chak chirix cab. Takaj tomâcobk riqßuineb, chanqueb.

⁶A Lot vyšiel k nim von ku vchodu a dvere zavrel za sebou.

⁶Laj Lot qui-el chirix cab chi âtinac riqßuineb ut quixtzßap li puerta chirix.

⁷A povedal: Prosím vás, moji bratia, nerobte zlého!

⁷Quixye reheb: —Tintzßâma usilal chêru, ex cuas cuîtzßin. Nimla mâc xbânunquil li cßaßru nequecßoxla. Mêbânu li mâusilal aßin.

⁸Nože hľa, mám dve dcéry, ktoré nepoznaly muža, prosím, nech ich vyvediem k vám, a urobte im podľa toho, čo je dobré vo vašich očiach. Len tým mužom nerobte ničoho, lebo preto vošli do tône mojej strechy.

⁸Cuanqueb cuib inrabin mâjiß nequeßcuan riqßuin cuînk. Tincuisiheb chirix cab ut bânuhomak li cßaßru têraj riqßuineb. Caßaj cuiß li cuib chi ulaß, mâcßaß têbânu reheb, chan.

⁹A povedali: Idi ta! A taktiež povedali: Sám prišiel sem bývať cudzinec a bude nás súdiť! Počkaj, teraz urobíme tebe horšie ako im! A útočili na človeka, na Lota, veľmi, a pristúpili vylámať dvere.

⁹Eb laj Sodoma queßxye re: —Elen arin. Lâat chalenakat chak saß jalan tenamit ut anakcuan tâcuaj lâat tattaklânk ke. Anakcuan nabal chic li raylal tâcßul lâat chiru li teßxcßul eb aßan, chanqueb. Cßajoß nak queßjoskßoß saß xbên laj Lot. Queßjiloc chixcßatk re nak teßxcuek li puerta.

¹⁰Ale mužovia vystreli svoju ruku a vtiahli Lota k sebe do domu a zavreli dvere.

¹⁰Ut eb li cuînk li cuanqueb saß li cab saß junpât queßxquelo chi rukß laj Lot ut queßrocsi ut queßxtzßap li puerta.

¹¹A mužov, ktorí boli predo dvermi domu, ranili slepotou, všetkých, od najmenšieho do najväčšieho, takže ustali hľadať dvere.

¹¹Eb li cuib chi cuînk lix takl li Dios queßqßuehoc reheb chi mutzßîrc eb li cuînk li teßraj oc saß cab. Queßmutzßir li tîx joß eb ajcuiß li toj sâjeb. Ut eb li cuînk aßan queßlub chixsicßbal li puerta ut incßaß queßxtau.

¹²A mužovia riekli Lotovi: Či tu máš ešte niekoho? Zaťa alebo svojich synov alebo svoje dcéry, ale všetkých, ktorých máš v tomto meste, vyveď z tohoto miesta.

¹²Ut eb li cuib chi cuînk queßxye re laj Lot: —¿Ma toj cuanqueb âcuechalal saß li tenamit aßin? Cui cuanqueb, isiheb saß li tenamit aßin. Cßameb lâ rabin ut lâ cualal ut lâ hiß ut ayu. Tâcßameb chi najt chixjunileb lâ cuechßalal li cuanqueb saß li tenamit.

¹³Lebo zkazíme toto miesto, pretože sa ich krik veľmi rozmohol pred Hospodinom, a preto nás poslal Hospodin, aby sme ho zkazili.

¹³Anakcuan oc ke chixsachbal ru chi junaj cua li tenamit aßin xban nak kßaxal xnumta li mâc xeßxbânu. Aßan aj e nak xoxtakla chak li Kâcuaß Dios chixsachbal ru li tenamit aßin, chanqueb.

¹⁴Vtedy vyšiel Lot a hovoril svojim zaťom, ktorí si mali vziať jeho dcéry, a povedal: Vstaňte, vyjdite z tohoto miesta, lebo Hospodin zkazí mesto. Ale v očiach jeho zaťov to bolo, jako keby žartoval.

¹⁴Ut laj Lot cô chixyebal reheb li cuînk li teßsumlâk cuiß lix rabin ut quixye reheb: —Elenkex saß li tenamit aßin ut ayukex chi najt xban nak li Kâcuaß Dios oc re chixsachbal ru li tenamit, chan. Abanan eb li cuînk aßan incßaß queßxpâb li cßaßru quixye laj Lot.

¹⁵A keď svitalo, súrili anjeli Lota a vraveli: Vstaň, vezmi svoju ženu a svoje dve dcéry, ktoré sú tu, aby si nebol tiež zahľadený neprávosťou mesta.

¹⁵Nahiqßuicßnac ru li cutan nak eb li ángel queßxye re laj Lot: —Sêba âcuib, cßam lâ cuixakil joß eb ajcuiß lâ rabin. Elenkex saß junpât re nak incßaß texcâmk saß xyânkeb li tenamit aßin li oqueb re chixtojbal xmâqueb, chanqueb.

¹⁶A keď bezradný predlieval, chopili mužovia jeho ruku a ruku jeho ženy i ruku oboch jeho dcér, pretože sa zľutoval nad ním Hospodin a vyviedli ho a nechali ho vonku za mestom.

¹⁶Ut laj Lot toj quibay chi êlc. Li Kâcuaß Dios quiril xtokßobâl ru laj Lot, joß ajcuiß lix comoneb. Ut eb li cuib chi cuînk queßxchap chi rukß laj Lot, joß eb ajcuiß lix rabin ut li rixakil. Queßisîc saß junpât saß li tenamit xbaneb lix takl li Dios.

¹⁷A stalo sa, keď ich vyviedli von, že riekol jeden z nich: Uteč pre svoju dušu! Neobzri sa ani nepostoj na celej tej rovine! Uteč ta na vrch, aby si nebol zahladený!

¹⁷Nak ac xeßel saß li tenamit li cuînk quixye reheb: —Âlinankex re nak texcolekß. Mex-iloc chêrix chi moco têxakab êrib saß li ru takßa. Tîc texxic toj saß li tzûl re nak incßaß tex-osokß, chan reheb.

¹⁸A Lot im povedal: Nie, prosím, môj pane.

¹⁸Ut laj Lot quixye reheb: —Checuy inmâc, ex Kâcuaß. Incßaß nacuaj xic saß li tzûl.

¹⁹Hľa, prosím, tvoj služobník našiel milosť v tvojich očiach, a veľké je tvoje milosrdenstvo, ktoré si učinil so mnou, že si zachoval moju dušu živú. Ale ja nebudem môcť utiecť na vrch. Aby ma tedy nepostihlo to zlé, a zomrel by som!

¹⁹Lâex nabal li usilal xebânu cue. Joßcan nak xincoleß. Lâin incßaß nacuaj xic saß li tzûl. Mâre tincâmk ajcuiß aran.

²⁰Hľa, prosím, toto mesto je blízko, kam by som mohol utiecť, a to je malé. Prosím tedy, dovoľ, aby som ta utiekol, lebo však je malé, a moja duša bude žiť.

²⁰Ilomak. Aran cuan jun chßina tenamit. Aßan caßchßin ut nachß cuan. Choêcanab chi xic aran re nak tocolekß, chan laj Lot.

²¹A riekol mu: Hľa, vyslyšal som ťa i čo do tejto veci, aby som nepodvrátil mesta, o ktorom si hovoril.

²¹Jun reheb lix takl li Dios quichakßoc ut quixye re laj Lot: —Tinbânu li cßaßru xatzßâma. Incßaß tinsach ru li chßina tenamit li tâcuaj cuiß xic.

²²Ponáhľaj sa, uteč ta, lebo nebudem môcť vykonať nič, dokiaľ ta nedojdeš. Preto nazvali meno toho mesta Coár.

²²Sêba âcuib. Ayu saß junpât. Lâin mâcßaß naru tinbânu cui mâjiß nequexcuulac aran, chan. Joßcan nak li tenamit aßan queßxqßue Zoar chokß xcßabaß.

²³Slnko vychádzalo nad zemou, keď došiel Lot do Coára.

²³Nak queßcuulac laj Lot saß li chßina tenamit Zoar, ac x-el chak li sakße.

²⁴A Hospodin dal, aby pršala na Sodomu a na Gomoru síra a oheň od Hospodina z neba.

²⁴Li Kâcuaß Dios toj saß choxa quixtakla chak li xam ut li azufre saß xbêneb li tenamit Sodoma ut Gomorra.

²⁵A tak podvrátil tie mestá i celú tú rovinu a zahladil všetkých obyvateľov tých miest, a zkazil všetko, čo rástlo na zemi.

²⁵Ut queßsacheß chixjunil li tenamit. Queßosoß chi junaj cua li cristian li cuanqueb aran ut chixjunil li acuîmk. Queßosoß chi junaj cua chixjunil li cuan saß li ru takßa aßan.

²⁶A jeho, Lotova, žena sa obzrela zpoza neho a obrátila sa na soľný stĺp.

²⁶Li rixakil laj Lot qui-iloc chirix ut aran quicana chokß xpecal atzßam.

²⁷A Abrahám vstal skoro ráno a ponáhľal sa na miesto, kde bol stál pred Hospodinom.

²⁷Joß cuulajak chic laj Abraham cô cuißchic saß li naßajej li quiâtinâc cuiß xban li Kâcuaß.

²⁸A podíval sa na Sodomu a Gomoru i na celú zem tej roviny a videl, že hľa, dym vystupoval zo zeme jako dym pece.

²⁸Laj Abraham qui-iloc saß li naßajej li queßcuan cuiß li tenamit Sodoma ut Gomorra. Ut aran quiril nak mâ caßchßin li sib nakßujujnac chi takecß. Chanchan jun nimla horno li yô xxamlel.

²⁹A stalo sa, keď kazil Bôh mestá tej roviny, že sa rozpamätal Bôh na Abraháma, a tak vyslal preč Lota zprostred podvrátenia, keď podvracal mestá, v ktorých býval Lot.

²⁹Li Kâcuaß Dios quixsach ruheb chi junaj cua chixjunil li tenamit li cuanqueb saß li ru takßa. Abanan quijulticoß re li cßaßru quixtzßâma laj Abraham. Joßcan nak quixcol laj Lot.

³⁰Potom vyšiel Lot z Coára hore a býval na vrchu a obe jeho dcéry s ním, lebo sa bál bývať v Coáre, a tak býval v jaskyni, on i jeho dve dcéry.

³⁰Laj Lot quixucuac chi canâc saß li chßina tenamit Zoar. Joßcan nak cô chi cuânc saß li tzûl. Ut lix rabin cuib côeb chirix. Aran coxeßocak saß jun ochoch pec.

³¹A staršia, prvorodená povedala mladšej: Náš otec je už starý, a nieto na zemi muža, ktorý by vošiel k nám podľa obyčaje celej zeme.

³¹Saß jun li cutan eb lix rabin laj Lot yôqueb chi âtinac chi ribileb rib. Li asbej quixye re li rîtzßin: —Li kayucuaß yô chi tîxc. Ut arin mâ jun cuînk cuan re tosumlâk riqßuineb joß na-uxman yalak bar.

³²Poď, opojíme svojho otca vínom a budeme ležať s ním, aby sme živé zachovaly semeno od svojho otca.

³²Anakcuan takacaltesi li kayucuaß ut lâo tocuârk riqßuin re nak tâcuânk ralal xcßajol kiqßuin, chanqueb.

³³A opojily svojho otca vínom v tú noc, a vošla staršia a ležala so svojím otcom, ktorý nevedel, ani kedy ľahla, ani kedy vstala.

³³Ut chiru li kßojyîn queßxqßue nabal li vino re ut aßan quicala. Ut li asbej quicuar riqßuin. Abanan lix yucuaß incßaß quixqßue retal nak quicuan riqßuin lix rabin xban lix calajic.

³⁴A stalo sa na druhý deň, že povedala staršia mladšej: Hľa, ležala som minulú noc so svojím otcom. Opojme ho vínom i túto noc, a vojdi a lež s ním a tak živé zachováme semeno od svojho otca.

³⁴Joß cuulajak chic li asbej quixye re li rîtzßin: —Chi kßek lâin xincuan riqßuin li kayucuaß. Anakcuan takacaltesi cuißchic re nak lâat chic tatcuânk riqßuin. Chi joßcan tâcuânk li ralal xcßajol li kayucuaß, chan re.

³⁵A napojily aj v tú noc svojho otca vínom, a vstala mladšia a ležala s ním, ktorý zase nevedel ani kedy ľahla ani kedy vstala.

³⁵Saß li kßojyîn aßan queßxcaltesi cuißchic lix yucuaßeb. Ut li îtzßinbej cô chi cuârc riqßuin. Abanan lix yucuaß incßaß quixqßue retal nak quicuan riqßuin lix rabin xban lix calajic.

³⁶A tak počaly obe dcéry Lotove od svojho otca.

³⁶Ut lix rabin laj Lot chi xcaßbichaleb queßcana chi yaj aj ixk xban lix yucuaßeb.

³⁷A staršia porodila syna a nazvala jeho meno Moáb; on je otcom Moábov až do dnešného dňa.

³⁷Li asbej quicuan jun lix cßulaßal têlom. Aj Moab quixqßue chokß xcßabaß. Chalen anakcuan aßan lix xeßtônil yucuaßeb laj Moab.Joßcan ajcuiß li îtzßinbej quicuan ajcuiß jun lix cßulaßal têlom. Ut aj Ben-ammi quixqßue chokß xcßabaß. Chalen anakcuan aßan lix xeßtônil yucuaßeb laj Amón.

³⁸A tá mladšia porodila syna a nazvala jeho meno Ben-ammi, on je otcom synov Ammonových, až do dnešného dňa.

³⁸Joßcan ajcuiß li îtzßinbej quicuan ajcuiß jun lix cßulaßal têlom. Ut aj Ben-ammi quixqßue chokß xcßabaß. Chalen anakcuan aßan lix xeßtônil yucuaßeb laj Amón.