¹A Abrahám bol starý, pošlý vekom. A Hospodin požehnal Abraháma vo všetkom.

¹Laj Abraham ac tîx chic. Qßuila chihab cuan re. Laj Abraham qui-osobtesîc xban li Dios. Numtajenak li usilal li quiqßueheß re.

²A Abrahám povedal svojmu služobníkovi, staršiemu vo svojom dome, ktorý vládol nad všetkým, čo bolo jeho: Nože polož svoju ruku pod moje bedro.

²Cuan jun xmôs cuînk laj Abraham. Najter na-oc riqßuin. Aßan tzßakal na-iloc re chixjunil li cßaßru cuan re. Saß jun li cutan laj Abraham quixye re: —Takabânu jun li juramento saß xcßabaß li Kâcuaß Dios. Qßue lâ cuukß rubel li cuaß joß cßaynako chixbânunquil nak nakabânu li juramento.

³Zaviažem ťa prísahou na Hospodina, Boha nebies a Boha zeme, že nevezmeš môjmu synovi ženy zo dcér Kananeja, v ktorého strede bývam.

³Saß xcßabaß li Kâcuaß Dios tâye cue nak incßaß tâsicß rixakil li cualal saß li tenamit Canaán li cuanquin cuiß anakcuan. Tâye cue chiru li tzßakal Dios li cuan saß choxa re nak tinpâb lâ cuâtin nak incßaß tâsicß xcomoneb aj Canaán chokß rixakil.

⁴Ale pojdeš do mojej zeme a k mojej rodine a odtiaľ vezmeš môjmu synovi Izákovi ženu.

⁴Tatxic ban saß lin tenamit li cuanqueb cuiß chak lin comon. Ut saß xyânkeb aßan tâsicß junak rixakil laj Isaac li cualal, chan.

⁵A služobník mu povedal: A keby nechcela žena ísť so mnou do tejto zeme, či mám zaviesť nazpät tvojho syna do zeme, z ktorej si vyšiel?

⁵Ut lix môs quichakßoc ut quixye re: —Mâre incßaß târaj châlc li ixk arin. Cui incßaß naraj châlc arin, ¿ma târûk tincßam lâ cualal aran saß li tenamit li chalenakat cuiß chak lâat? chan.

⁶A Abrahám mu povedal: Chráň sa, aby si ta zpät nezaviedol môjho syna!

⁶Ut laj Abraham quixye re lix môs, —Qßue retal cßaßru tâbânu. Lâin incßaß nacuaj nak tâxic li cualal aran.

⁷Hospodin, Bôh nebies, ktorý ma vzal z domu môjho otca a z mojej rodnej zeme a ktorý mi hovoril a ktorý mi prisahal a riekol: Tvojmu semenu dám túto zem, ten pošle svojho anjela pred tebou, a vezmeš odtiaľ môjmu synovi ženu.

⁷Li Kâcuaß Dios li cuan saß choxa, aßan qui-isin chak cue saß rochoch lin yucuaß. Aßan qui-isin chak cue saß xyânkeb lin comon saß li naßajej li quinyoßla cuiß chak. Aßan quiâtinac cuiqßuin ut quixye cue, “Lâin tinqßue li chßochß aßin âcue ut reheb ajcuiß lâ cualal âcßajol,” chan. Li Kâcuaß Dios tixtakla chak lix ángel ut aßan tâcßamok be châcuu nak tatxic chixsicßbal rixakil li cualal. Matcßoxlac. Aran tâcßam chak li rixakil li cualal.

⁸A keby nechcela žena ísť s tebou, budeš čistý od tejto mojej prísahy, len môjho syna nezaveď nazpät ta.

⁸Abanan cui li ixk incßaß naraj châlc, mâcßoxla chic li juramento li xkabânu. Caßaj cuiß aßin tintzßâma châcuu nak mâcßam li cualal aran, chan laj Abraham.

⁹Vtedy položil služobník svoju ruku pod bedro Abraháma, svojho pána, a prisahal mu dotyčne tejto veci.

⁹Tojoßnak lix môs quixqßue li rukß rubel li raß laj Abraham lix patrón. Joßcaßin nak quixbânu li juramento.

¹⁰A služobník vzal desať veľblúdov z veľblúdov svojho pána a išiel, a všetko dobré jeho pána bolo v jeho ruke. A tak vstal a išiel do Aramnaharaima, do mesta Náchorovho.

¹⁰Lix môs laj Abraham quixcßam lajêb li camello chirix. Quixcßam ajcuiß qßuila pây ru li mâtan terto xtzßak li quitaklâc xban laj Abraham. Li môs cô saß li tenamit Mesopotamia. Aßan lix tenamit laj Nacor, li rîtzßin laj Abraham.

¹¹A keď ta došiel, dal veľblúdom pokľakať vonku pred mestom pri studni vody v čas večera, o takom čase, keď vychodia ženy brať vodu.

¹¹Chire li tenamit cuan jun li becbil haß. Li môs quixqßueheb chi buchlac li camellos aran. Ac ecuu chic nak quicuulac. Aßan x-ôril nak nequeßcuulac li ixk chixcßambal lix haßeb.

¹²A riekol: Hospodine, Bože môjho pána Abraháma, prosím, daj, žeby sa mi dnes pošťastilo, a učiň milosť s mojím pánom Abrahámom.

¹²Li môs quitijoc ut quixye re li Dios: —At Kâcuaß, lâat li Dios li naxlokßoni laj Abraham lin patrón. Tintzßâma châcuu nak chinâtenkßa anakcuan. Chacuuxtâna taxak ru lin patrón.

¹³Hľa, stojím tu pri studni vody, a dcéry mužov mesta vyjdú sem von brať vodu.

¹³Arin cuanquin. Xakxôquin chire li haß. Ut yôqueb chi châlc eb li xkaßal chixcßambal lix haßeb.

¹⁴Nech stane sa tak, aby deva, ktorej poviem: Nachýľ, prosím, svoje vedro, aby som sa napil! A povie: Napi sa, a napojím aj tvojich veľblúdov, aby to bola tá, prosím, ktorú si prisúdil svojmu služobníkovi Izákovi, a potom poznám, že si učinil milosť s mojím pánom.

¹⁴Lâin tinye re junak li xkaßal, “Bânu usilal, cubsi lâ cuc. Si bayak cuucßa”, chaßkin re. Ut cui aßan tixye cue, “Us. Ucßan ut tinqßue ajcuiß rucßaheb lâ camello”, chaßak cue, aßanak taxak retalil nak li ixk aßan li sicßbil ru âban chokß rixakil laj Isaac lâ môs. Chi joßcaßin tinnau nak xabânu usilal re lin patrón, chan li môs.

¹⁵A stalo sa, kým on ešte nebol dohovoril, že hľa, vychádzala von Rebeka, ktorá sa narodila Betuelovi, synovi Milky, ženy Náchora, brata Abrahámovho, so svojím vedrom na svojom pleci.

¹⁵Lix môs laj Abraham mâjiß narakeß chi tijoc nak quicuulac lix Rebeca chire li haß. Pakpo chak lix cuc saß xbên xtel. Lix Rebeca, aßan lix rabin laj Betuel, li ralal laj Nacor riqßuin lix Milca. Laj Nacor, aßan li rîtzßin laj Abraham.

¹⁶A deva bola veľmi krásneho vzozrenia, panna, ktorej ešte nebol poznal muž, a sišla ku pramennej studni a naplnila svoje vedro a vyšla.

¹⁶Cßajoß xchßinaßusal na-iloc lix Rebeca. Aßan toj tukß ix. Toj mâjiß cuanjenak riqßuin cuînk. Lix Rebeca quicube saß li haß. Quixbutß chak lix cuc ut quitakeß chak.

¹⁷A služobník jej bežal oproti a riekol: Daj sa mi, prosím, napiť trochu vody zo svojho vedra!

¹⁷Lix môs laj Abraham cô saß junpât chi âtinac riqßuin lix Rebeca. Ut quixye re: —Bânu usilal, si bayak cuucßa li cuan saß lâ cuc. Tâchakik cue, chan li môs.

¹⁸A ona povedala: Napi sa, môj pane! A rýchle sňala svoje vedro na svoju ruku a dala mu piť.

¹⁸Lix Rebeca quixcubsi lix cuc ut quixye re: —Ucßan, cuaßchin,— ut quixqßue li rucßa.

¹⁹A keď sa mu už bola dala napiť, povedala: Naberiem i tvojim veľblúdom, dokiaľ len budú piť.

¹⁹Nak yô chi ucßac lix môs laj Abraham, lix Rebeca quixye re: —Tinqßue ajcuiß rucßaheb lâ camello toj retal teßucßak chi us, chan.

²⁰A rýchle vyliala svoje vedro do válova a zase bežala k studni nabrať vody a nabrala všetkým jeho veľblúdom.

²⁰Quixcukß li haß saß li nequeßucßac cuiß li camello ut cô cuißchic xcßambal chak rucßaheb chixjunileb li camellos.

²¹A muž ju mlčky obdivoval a pozoroval, aby zvedel, či dal Hospodin jeho ceste zdaru a či nie.

²¹Ut lix môs laj Abraham sachso xchßôl chirilbal ut quixye saß xchßôl: —Aßan tana aßin li ixk li sicßbil ru xban li Dios. Xintau lin taklanquil li xinchal chixbânunquil arin, chan.

²²A stalo sa, keď už boli prestali veľblúdi piť, že muž vyňal zlatú obrúčku na nos, pol šekla váhy, a dva náramenníky, ktoré vážily desať šeklov zlata, a dal ich na jej ruky.

²²Nak queßrakeß chi ucßac eb li camellos, lix môs laj Abraham quixkßaxtesi lix mâtan lix Rebeca. Quixqßue jun lix sahob ru li rußuj tzßakal oro caßchßin chic mâ mero onza li râlal ut quixqßue ajcuiß cuib xsahob ru lix cux rukß oro numenak câhib onza li râlal.

²³A riekol: Čia si ty dcéra? Povedz mi, prosím. Či je v dome tvojho otca miesta pre nás, kde by sme prenocovali?

²³Lix môs laj Abraham quixpatzß re: —¿Ani lâ yucuaß? ¿Ma târûk tohilânk jun kßojyînak saß lê rochoch? chan re.

²⁴A ona mu povedala: Ja som dcéra Betuela, syna Milky, ktorého porodila Náchorovi.

²⁴Lix Rebeca quichakßoc ut quixye re: —Lâin xrabin laj Betuel. Lin yucuaß, aßan li ralal laj Nacor riqßuin lix Milca.

²⁵A ešte mu povedala: I slamy i krmu je hojne u nás i miesto prenocovať.

²⁵Cuan naßajej chokß êre saß li kochoch. Cuan li qßuim ut cuan ajcuiß xcuaheb lâ xul, chan.

²⁶A človek sklonil hlavu a poklonil sa Hospodinovi.

²⁶Nak quirabi aßan, lix môs laj Abraham quixxulub lix jolom ut qui-oc chixlokßoninquil li Kâcuaß Dios.

²⁷A riekol: Požehnaný Hospodin, Bôh môjho pána Abraháma, ktorý nezanechal svojej milosti a svojej pravdy, aby ju bol odňal od môjho pána. I mňa viedol Hospodin na ceste do domu bratov môjho pána.

²⁷Quixye re li Dios: —Kßaxal nim lâ cuanquilal. Lâat li Dios li naxlokßoni laj Abraham lin patrón. Junelic cuan saß âchßôl ut nacabânu li usilal re. Lâat xatcßamoc be chicuu. Joßcan nak xintau lix comoneb lin patrón, chan re li Kâcuaß Dios.

²⁸A deva bežala a oznámila domu svojej matky všetko tak, ako sa to stalo.

²⁸Lix Rebeca cô saß junpât cuan cuiß lix naß. Ut quixcßut chiru li mâtan li quiqßueheß re ut quixserakßi re chixjunil li cßaßru quiyeheß re xban li cuînk li quixtau chire li haß.

²⁹A Rebeka mala brata, ktorému bolo meno Lában. A Lában bežal k mužovi von ku studni.

²⁹Lix Rebeca cuan jun ras cuînk aj Labán xcßabaß. Laj Labán cô saß junpât chi âtinac riqßuin li cuînk li cuan chire li haß.

³⁰Lebo stalo sa, keď videl obrúčku a náramenníky na rukách svojej sestry, a keď počul slová Rebeky, svojej sestry, ktorá vravela, že tak a tak mi hovoril muž, že prišiel k mužovi, ktorý hľa, práve stal pri ležiacich veľblúdoch pri studni.

³⁰Quirabi nak lix Rebeca quixserakßi re lix naß li cßaßru quiyeheß re xban li cuînk. Quiril ajcuiß lix sahob ru li rußuj joß ajcuiß lix sahob ru lix cux rukß. Joßcan nak cô saß junpât chi âtinac riqßuin li cuînk. Xakxo li cuînk chire li haß nak quixtau rochben lix camellos.

³¹A povedal: Vojdi, požehnaný Hospodinov! Prečo by si stál vonku, keď som ja už pripravil dom a miesto pre veľblúdov.

³¹Laj Labán quixye re: —Lâat rarôcat xban li Dios. Incßaß tatcanâk arin chire li haß. Yoßo saß kochoch ut tathilânk kiqßuin. Ac yîbanbil lê naßaj joß ajcuiß xnaßajeb lâ camellos, chan.

³²A muž vošiel do domu, a Lában odsedlal veľblúdov a dal veľblúdom slamy a krmu a vody umyť jeho nohy i nohy mužov, ktorí boli s ním.

³²Ut li cuînk qui-oc saß li rochoch ut laj Labán quixhiteb li rîkeb li camellos. Quixqßue li qßuim joß ajcuiß xcuaheb li camellos. Quixqßue ajcuiß xhaßeb li cuînk re nak teßxchßaj li rok.

³³A potom predložil pred neho jesť. Ale muž riekol: Nebudem jesť dokiaľ nepoviem, čo mám povedať. A Lában povedal: Hovor!

³³Ut quixqßue ajcuiß lix tibel xcuaheb li cuînk. Lix môs laj Abraham quixye re laj Labán: —Chacuy inmâc. Toj mâjiß nacuaj cuaßac. Xbên cua tinye êre cßaßru lin taklanquil, chan. Ut laj Labán quixye re, —Ye ke cßaßru lâ taklanquil xatchal chixbânunquil, chan re.

³⁴Vtedy riekol: Ja som služobník Abrahámov.

³⁴Ut li cuînk quixye reheb: —Lâin lix môs li Kâcuaß Abraham.

³⁵Hospodin veľmi požehnal môjho pána, takže sa stal veľkým. A dal mu drobného stáda, oviec a kôz, a hoviad, striebra a zlata, sluhov a dievok, veľblúdov a oslov.

³⁵Li Kâcuaß Dios nabal li usilal xbânu re lin patrón. Nim lix cuanquil laj Abraham. Cßajoß xqßuial li cßaßru re li quiqßueheß re xban li Kâcuaß Dios. Mâ caßchßin lix quetômk cuan. Cuan xcarner, cuan xcuacax, cuan xcamellos ut cuan xburros. Cuan ajcuiß nabal lix oro ut lix plata. Ut nabaleb ajcuiß lix môs, joß ixk joß cuînk.

³⁶A Sára, žena môjho pána, porodila môjmu pánovi syna, keď už bola zostarela, a dal mu všetko, čo má.

³⁶Li rixakil laj Abraham xSara xcßabaß. Nak ac tîx chic lix Sara, quicuan jun li ralal laj Abraham riqßuin. Chixjunil li cßaßru cuan re laj Abraham, aß li ralal tâêchanînk re.

³⁷A môj pán ma zaviazal prísahou a riekol: Nevezmeš môjmu synovi ženy z dcér Kananeja, v ktorého zemi ja bývam.

³⁷Lâin xinbânu jun li juramento riqßuin lin patrón. Aßan quixye cue, “Mâsicß junak rixakil li cualal saß li tenamit Canaán li cuanquin cuiß lâin anakcuan,” chan cue.

³⁸Ale istotne pojdeš do domu môjho otca a k mojej rodine a odtiaľ vezmeš môjmu synovi ženu.

³⁸Quixye ajcuiß cue: “Tatxic cuanqueb cuiß chak lin comon. Saß xyânkeb aßan, tâsicß rixakil li cualal,” chan.

³⁹A ja som povedal svojmu pánovi: Možno, že nepôjde žena so mnou -.

³⁹Ut lâin quinye re lin patrón: “Mâre li ixk incßaß târaj châlc chikix,” chanquin re.

⁴⁰A riekol mi: Hospodin, pred ktorého tvárou chodím, pošle svojho anjela s tebou a učiní tvoju cestu zdarnú, a vezmeš môjmu synovi ženu z mojej rodiny a z domu môjho otca.

⁴⁰Ut aßan quixye cue, “Matcßoxlac. Li Kâcuaß Dios li na-iloc cue, aßan tixtakla chak junak lix ángel châcuochbeninquil. Li ángel aßan tatxtenkßa re nak us tat-êlk saß lâ viaje nak tatxic aran. Tâsicß junak rixakil li cualal saß xyânkeb lin comon,” chan cue.

⁴¹Vtedy budeš oprostený mojej prísahy, keď prijdeš k mojej rodine, a jestli ti nedajú, nuž budeš prostý svojej prísahy.

⁴¹Ut quixye ajcuiß cue laj Abraham, “Nak tatcuulak aran riqßuineb lin comon, tâsicß rixakil li cualal. Cui eb li cuechßalal incßaß teßxqßue li ixk, matcßoxlac chic chirix li juramento li xkabânu,” chan cue laj Abraham.

⁴²A tak som prišiel dnes ku studni a povedal som: Hospodine, Bože môjho pána Abraháma, ak daríš šťastím moju cestu, po ktorej idem,

⁴²Nak xincßulun cuan cuiß li becbil haß, xin-oc chi tijoc chiru li Kâcuaß Dios, li naxlokßoni laj Abraham. Lâin xinye re, “Chinâtenkßa taxak re nak tintau lin taklanquil li xinchal chixbânunquil arin.

⁴³hľa, stojím pri studni vody a prosím, žeby panna, ktorá vyjde brať vodu, a ktorá, keď jej poviem: Daj sa mi, prosím, napiť trochu vody zo svojho vedra,

⁴³Anakcuan xakxôquin arin chire li haß. Ut yôqueb chi châlc eb li xkaßal chixcßambal lix haß. Lâin tinye re junak li xkaßal, ‘Bânu usilal, cubsi lâ cuc. Si bayak cuucßa', chaßkin re.

⁴⁴mi odpovie: I ty sa napi, a naberiem i tvojim veľblúdom, bola tou ženou, ktorú prisúdil Hospodin synovi môjho pána.

⁴⁴Ut cui aßan tixye cue, ‘Us. Ucßan ut tinqßue ajcuiß rucßaheb lâ camellos,' chaßak cue, aßan taxak retalil nak aßan li ixk li sicßbil ru âban chokß rixakil li ralal laj Abraham lin patrón,” chanquin re li Dios.

⁴⁵A prv ako som ja prestal hovoriť vo svojom srdci, tu hľa, vyšla Rebeka nesúc svoje vedro na svojom pleci a sišla k studni a nabrala vody. A povedal som jej: Daj sa mi, prosím, napiť!

⁴⁵Lâin toj yôquin ajcuiß chi tijoc nak xchal lix Rebeca. Pakpo chak lix cuc xbên xtel. Ut aßan xcube chixbutßbal lix cuc. Nak xtakeß chak, lâin xinye re, “Bânu usilal, si bayak cuucßa. Tâchakik cue,” chanquin re.

⁴⁶A ona rýchle složila svoje vedro so seba a riekla: Napi sa, a napojím aj tvojich veľblúdov. A napil som sa, a napojila aj veľblúdov.

⁴⁶Ut lix Rebeca xcubsi lix cuc ut xye cue, “Ucßan ut tinqßue ajcuiß rucßaheb lâ camellos,” chan cue. Lâin xin-ucßac ut xeßucßac ajcuiß lin camellos.

⁴⁷Vtedy som sa jej pýtal a povedal som: Čia si ty dcéra? A riekla: Dcéra Betuela, syna Náchorovho, ktorého mu porodila Milka. Tu som jej zavesil obrúčku na jej nos a dal som náramenníky na jej ruky.

⁴⁷Ut lâin xinpatzß re, “¿Ani lâ yucuaß?” Ut aßan xye cue, “Lâin lix rabin laj Betuel. Lin yucuaß, aßan li ralal laj Nacor riqßuin lix Milca,” chan. Lâin xinqßue re lix sahob ru li rußuj. Ut xinqßue ajcuiß lix sahob ru lix cux rukß.

⁴⁸Potom som sklonil hlavu a poklonil som sa Hospodinovi a dobrorečil som Hospodinovi, Bohu svojho pána Abraháma, ktorý ma viedol pravou cestou, aby som vzal jeho synovi dcéru brata svojho pána.

⁴⁸Ut lâin xinxulub lin jolom chixlokßoninquil li Kâcuaß Dios li naxlokßoni laj Abraham lin patrón. Xinbantioxi chiru li Dios nak aßan xberesin chak cue ut xcßut chicuu ani tzßakal tâoc chokß rixakil laj Isaac, chan.

⁴⁹A tak teraz, ak činíte milosrdenstvo a pravdu s mojím pánom, oznámte mi to, a jestli nie, i tak mi oznámte, a obrátim sa napravo alebo naľavo.

⁴⁹—Anakcuan checuyak inmâc nak tinpatzß êre. ¿Ma têbânu li usilal re lin patrón? ¿Ma têtakla lix Rebeca chokß rixakil li ralal lin patrón malaj ut incßaß? Yehomak cue re nak tinnau ma tento nak tinxic saß jalan naßajej chixsicßbal rixakil laj Isaac, chan.

⁵⁰Vtedy odpovedal Lában a Betuel, a riekli: Od Hospodina vyšla vec; nemôžeme hovoriť s tebou ani dobré ani zlé.

⁵⁰Ut quichakßoc laj Labán rochben laj Betuel. Ut queßxye re, —Riqßuin li Kâcuaß Dios chalenak chak li naßleb aßin. Mâcßaß naru takaye chirix.

⁵¹Hľa, Rebeka je pred tebou, vezmi a iď, a nech je ženou syna tvojho pána, tak ako hovoril Hospodin.

⁵¹Takaqßue lix Rebeca. Naru nacacßam châcuix. Aßan tâoc chokß rixakil li ralal lâ patrón joß quixye li Kâcuaß Dios, chanqueb re.

⁵²A stalo sa, keď počul služobník Abrahámov ich slová, poklonil sa Hospodinovi až k zemi.

⁵²Nak lix môs laj Abraham quirabi li cßaßru queßxye, quixxulub rib saß chßochß chixbantioxinquil chiru li Dios.

⁵³Potom vyňal služobník strieborné klenoty a zlaté klenoty a rúcha a dal Rebeke a drahocenné veci dal i jej bratovi i jej matke.

⁵³Tojoßnak quixkßaxtesi nabal lix mâtan lix Rebeca. Quixqßue li rakß, quixqßue lix plata joß ajcuiß lix oro. Lix naß ut li ras lix Rebeca queßxcßul ajcuiß nabal lix mâtan terto xtzßak.

⁵⁴Potom jedli a pili, on i mužovia, ktorí boli s ním, a prenocovali. A keď vstali ráno, riekol: Prepustite ma, nech idem k svojmu pánovi!

⁵⁴Ut lix môs laj Abraham joß eb ajcuiß li rochben queßqßueheß xcua rucßa. Ut aran ajcuiß queßcuar. Joß cuulajak chic lix môs laj Abraham quixye reheb: —Anakcuan raj toxic riqßuin lin patrón, chan.

⁵⁵Ale jej brat povedal i jej matka: Nech zostane dievča s nami niekoľko, asi desať dní, a potom pojdeš.

⁵⁵Laj Labán ut lix naß queßxye re: —¿Ma incßaß naru tâcanâk lajêbak cutan chic lix Rebeca kiqßuin? Chirix li lajêb cutan aßan târûk tâxic, chanqueb.

⁵⁶A riekol im: Nezdržujte ma, keď učinil Hospodin moju cestu šťastnú. Prepustite ma, nech idem k svojmu pánovi.

⁵⁶Ut aßan quixye cuißchic reheb: —Chebânu usilal. Moêbay chic xban nak li Dios ac xcßut chiku li cßaßru naraj. Choêcanab chi xic riqßuin lin patrón, chan.

⁵⁷Vtedy povedali: Zavolajme dievča a opýtajme sa, čo ona povie?

⁵⁷Eb aßan queßxye re: —Kabokak cuan lix Rebeca ut takapatzß re cßaß na ru tixye aßan, chanqueb.

⁵⁸A tak zavolali Rebeku a riekli jej: Či pojdeš s týmto mužom? A povedala: Pojdem.

⁵⁸Ut queßxbok chak lix Rebeca ut queßxye re: —¿Cßaßru nacacßoxla? ¿Ma tâcuaj xic anakcuan? chanqueb re. Ut aßan quixye: —Lâin tinxic anakcuan, chan.

⁵⁹Vtedy prepustili Rebeku, svoju sestru, i jej chôvu i služobníka Abrahámovho i jeho mužov.

⁵⁹Ut queßxchakßrabi lix Rebeca rochben jun lix môs ixk li quixcßam chirix. Queßxchakßrabi ajcuiß lix môs laj Abraham ut eb li rochben.

⁶⁰A požehnali Rebeku a riekli jej: Naša sestro, ty buď v tisíce desať tisícov, a tvoje semä nech trvale zdedí bránu tých, ktorí by ho nenávideli.

⁶⁰Queßxye re lix Rebeca: —Li Kâcuaß Dios taxak chi-osobtesînk âcue. Ut cheßcuânk taxak nabal lâ cualal âcßajol. Ut nimak taxak xcuanquil eb lâ cualal âcßajol li teßcuânk chiruheb li xicß teßilok reheb aßan, chanqueb re.

⁶¹Potom vstala Rebeka a jej dievčatá, sadly na veľblúdov a išly za mužom. A tak vzal služobník Rebeku a išiel.

⁶¹Lix Rebeca ut lix môs ixk queßtakeß chirixeb li camellos ut queßcôeb chirix lix môs laj Abraham.

⁶²A Izák bol prišiel z cesty od studne Živého, ktorý ma vidí, lebo býval v zemi na juhu.

⁶²Laj Isaac nacuan saß li naßajej Neguev. Quicuulac cuan cuiß li yußam haß “Li yoßyôquil Dios li na-iloc cue” xcßabaß. Chirix aßan quisukßi cuißchic saß rochoch.

⁶³A Izák bol vyšiel premýšľať na poli, keď sa chýlilo k večeru. A keď pozdvihol svoje oči, videl a hľa, veľblúdi prichádzali.

⁶³Nak qui-ecuu, laj Isaac cô chi bêc saß cßalebâl. Ut nak qui-iloc saß be, quiril nak yôqueb chak chi nachßoc li camellos.

⁶⁴A Rebeka tiež pozdvihla svoje oči a videla Izáka a sosadla rýchle s veľblúda.

⁶⁴Lix Rebeca quiril nak yô chak chi châlc jun li cuînk, ut quicube chirix li camello.

⁶⁵A povedala služobníkovi: Kto je to tamten muž, ktorý nám ide po poli oproti. A služobník riekol: To je môj pán. Vtedy vzala závoj a zakryla sa.

⁶⁵Quixpatzß re lix môs laj Abraham: —¿Ani li cuînk li yô chak chi châlc? chan. Li môs quixye re: —Aßan laj Isaac li ralal lin patrón, chan. Lix Rebeca quixhel lix tßicr saß xjolom ut quixtzßap li ru.

⁶⁶A služobník rozprával Izákovi všetko, čo vykonal.

⁶⁶Nak queßxcßul rib saß be, lix môs laj Abraham quixserakßi re laj Isaac chixjunil li cßaßru quixbânu saß xtenamit lix Rebeca.Ut laj Isaac quixcßam lix Rebeca chokß rixakil saß rochoch lix naß camenak. Laj Isaac cßajoß nak quixra lix Rebeca. Ut riqßuin aßan quicßojla xchßôl ut incßaß chic quirahoß xchßôl xban xcamic lix naß.

⁶⁷A Izák ju voviedol do stánu Sáry, svojej matky, a tak si vzal Rebeku a bola mu ženou, a miloval ju a potešil sa Izák po smrti svojej matky.

⁶⁷Ut laj Isaac quixcßam lix Rebeca chokß rixakil saß rochoch lix naß camenak. Laj Isaac cßajoß nak quixra lix Rebeca. Ut riqßuin aßan quicßojla xchßôl ut incßaß chic quirahoß xchßôl xban xcamic lix naß.