¹A Abrahám sa znova oženil a vzal si ženu, ktorej bolo meno Ketura,

¹Laj Abraham quixcßam cuißchic jun rixakil xCetura xcßabaß.

²a porodila mu Zimrana, Jokšana, Madana, Madiana, Jišbáka a Šúacha.

²Ut queßcuan xcocßal riqßuin. Aßaneb aßin lix cßabaßeb. Laj Zimram, laj Jocsán, laj Medán, laj Madián, laj Isbac, ut laj Súa.

³A Jokšan splodil Šebu a Dedána. A synovia Dedánovi boli Assúrim, Letuším a Leummím.

³Laj Jocsán, aßan xyucuaßeb laj Seba ut laj Dedán. Ut laj Dedán, aßan xyucuaßeb laj Asurim, laj Letusim ut laj Leumim.

⁴A synovia Madianovi: Éfa, Efer, Chanoch, Abída a Eldea. Všetci títo boli synmi Keturinimi.

⁴Laj Madián, aßan xyucuaßeb laj Efa, laj Efer, laj Hanoc, laj Abida ut laj Elda. Aßaneb aßin li ralal xcßajol laj Abraham li queßcuan riqßuin lix Cetura.

⁵A Abrahám dal všetko, čo mal, Izákovi.

⁵Chixjunil li cßaßru cuan re laj Abraham, laj Isaac quiêchanin re.

⁶A synom ženín, ktoré mal Abrahám, dal Abrahám dary a poslal ich preč od Izáka, svojho syna, kým ešte žil, na východ, do východnej zeme.

⁶Nak toj yoßyo laj Abraham, quixqßueheb xmâtan li ralal xcßajol li queßcuan riqßuineb jalan ixk. Quixtaklaheb saß jun cßalebâl najt riqßuin li naßajej li cuan cuiß laj Isaac. Li naßajej li queßcôeb cuiß, aßan cuan saß xjayal li na-el cuiß chak li sakße.

⁷A toto sú dni rokov života Abrahámovho, ktoré žil: sto sedemdesiatpäť rokov.

⁷Jun ciento riqßuin oßlaju xcâcßâl chihab quiyoßyo laj Abraham.

⁸A tak dokonal Abrahám a zomrel v dobrej starobe, starý a sýty veku, a bol pripojený k svojmu ľudu.

⁸Nak ac tîx chic chi us laj Abraham quicam ut cô chixtaubaleb lix xeßtônil yucuaß li ac camenakeb.

⁹A pochovali ho Izák a Izmael jeho synovia, v jaskyni Machpele, na poli Efrona, syna Cochára, Heteja, ktoré je naproti Mamremu.

⁹Laj Isaac ut laj Ismael queßxmuk lix yucuaßeb saß li ochoch pec li cuan saß li naßajej Macpela. Li muklebâl aßan cuan chi xcßatk lix chßochß laj Efrón li ralal laj Zohar laj hitita. Li naßajej aßan cuan chak jun pacßal li naßajej Mamre.

¹⁰Na tom istom poli, ktoré kúpil Abrahám od synov Hetových; tam bol pochovaný Abrahám i Sára, jeho žena.

¹⁰Laj Abraham quimukeß saß li naßajej li queßxmuk cuiß lix Sara li rixakil. Aßan li chßochß li quixlokß junxil laj Abraham riqßuineb laj hititas.

¹¹A stalo sa po smrti Abrahámovej, že Bôh požehnal Izáka, jeho syna. A Izák býval pri studni Živého, ktorý ma vidí.

¹¹Nak camenak chic laj Abraham, laj Isaac qui-osobtesîc xban li Dios. Laj Isaac quicuan saß li naßajej cuan cuiß li yußam haß “Li yoßyôquil Dios li na-iloc cue” xcßabaß.

¹²A toto sú rody Izmaela, syna Abrahámovho, ktorého porodila Egypťanka Hagar, dievka Sárina, Abrahámovi.

¹²Aßaneb aßin chixjunileb li ralal xcßajol laj Ismael, li ralal laj Abraham. Lix naß laj Ismael, aßan lix Agar li chalenak chak Egipto. Aßan li quicuan chokß xmôs lix Sara.

¹³Tedy toto sú mená synov Izmaelových, ktorými sa menujú po svojich rodoch: prvorodený Izmaelov Nebajot, Kédar, Adbeel a Mibsám,

¹³Aßaneb aßin lix cßabaßeb li ralal xcßajol laj Ismael. Li xbên, aßan laj Nebaiot. Chirix chic aßan queßcuan laj Cedar, laj Adbeel ut laj Mibsam,

¹⁴Mišma, Dúma a Massa.

¹⁴ut queßcuan ajcuiß laj Misma, laj Duma ut laj Massa,

¹⁵Chadar a Téma, Jetur, Nafíš a Kédma.

¹⁵joß eb ajcuiß laj Hadar, laj Tema, laj Jetur, laj Nafis, ut laj Cedema. Laj Cedema, aßan li îtzßinbej.

¹⁶Toto sú synovia Izmaelovi, a toto sú ich mená po ich vsiach a po ich táboroch, dvanásť kniežat ich kmeňov.

¹⁶Aßaneb aßin li cablaju chi ralal laj Ismael. Ac xtenamiteb li junjûnk ut aßaneb ajcuiß queßcuan chokß rey saß lix tenamiteb.

¹⁷A toto sú roky života Izmaelovho: sto tridsaťsedem rokov. A tak dokonal a zomrel, a bol pripojený k svojmu ľudu.

¹⁷Jun ciento riqßuin cuuklaju xcaßcßâl chihab cuan re laj Ismael nak quicam. Ut coxtauheb lix xeßtônil yucuaß li ac camenakeb.

¹⁸A bývali od Chavily až po Šúr, ktoré leží oproti Egyptu, jako ideš do Assýrie. A tak položil sa losom pred tvárou všetkých svojich bratov.

¹⁸Eb li ralal laj Ismael queßcuan saß li chßochß li naticla saß li tenamit Havila ut naxic toj saß li tenamit Shur ut nacuulac toj saß li nubâl re li tenamit Asiria. Li naßajej aßin cuan saß xcaßyabâl Egipto. Ut aran queßxyîb lix naßajeb laj Ismael usta incßaß queßraj lix comoneb.

¹⁹A toto sú zase rody Izáka, syna Abrahámovho. Abrahám splodil Izáka.

¹⁹Aßaneb aßin chixjunileb li ralal xcßajol laj Isaac, li ralal laj Abraham.

²⁰A Izákovi bolo štyridsať rokov, keď si vzal Rebeku, dcéru Aramejca Betuela z Pádan-arama, sestru Aramejca Lábana, za ženu.

²⁰Caßcßâl chihab cuan re laj Isaac nak quixcßam lix Rebeca chokß rixakil. Lix Rebeca, aßan lix rabin laj Betuel aj arameo re li tenamit Padan-aram. Li ras lix Rebeca, aßan laj Labán.

²¹A Izák sa pokorne modlil Hospodinovi za svoju ženu, lebo bola neplodná. A Hospodin vyslyšal jeho pokornú modlitbu, a počala Rebeka, jeho žena.

²¹Laj Isaac quitijoc chiru li Kâcuaß Dios. Quitijoc chirix li rixakil xban nak mâ jun lix cocßal nequeßcuan. Li Kâcuaß Dios quirabi xtij laj Isaac. Ut lix Rebeca quicana chi yaj aj ixk.

²²A keď sa strkaly deti v jej živote, riekla: Jestli tak, načo ja toto? A išla sa pýtať Hospodina.

²²Saß jun li cutan nak mâjiß nacuulac xcutanquil xyoßlajic lix cßulaßal, lix Rebeca quirecßa nak cßajoß nak yô chi ecßânc lix cßulaßal. Ut qui-oc xcßaßux riqßuin li cßaßru quirecßa. Lix Rebeca quixye saß xchßôl: —¿Cßaßut nak yôquin chixcßulbal chi joßcaßin? chan. Ut quitijoc chiru li Dios ut quixye: —¿Cßaßut nak yôquin chixcßulbal chi joßcaßin? chan re li Dios.

²³A Hospodin jej povedal: Dva národy sú v tvojom živote, a dvojí ľud sa rozíde z tvojho lona, a jeden ľud bude mocnejší od druhého ľudu, a väčší bude slúžiť menšiemu.

²³Li Kâcuaß Dios quixye re lix Rebeca: —Li cocßal li teßyoßlâk, luteb. Li asbej tâcßanjelak chiru li îtzßinbej. Riqßuin li cuib li cocßal aßin teßcuânk cuib li nînki tenamit. Jun li tenamit kßaxal nimak xcuanquil chiru li tenamit jun chic. Ut incßaß teßxcßam rib saß usilal, chan li Dios.

²⁴Keď sa potom naplnily jej dni, aby porodila, tu hľa, dvojčatá boly v jej živote.

²⁴Ut luteb lix cocßal lix Rebeca li queßyoßla.

²⁵A vyšiel prvý červený, celý jako chlpatý odev, a nazvali jeho meno Ezav,

²⁵Li xbên li quiyoßla kßan xjolom ut kßol is rix. Aj Esaú queßxqßue chokß xcßabaß.

²⁶a potom vyšiel jeho brat, ktorého ruka držala pätu Ezavovu, a tak nazvali jeho meno Jakob. A Izákovi bolo šesťdesiat rokov, keď ich porodila.

²⁶Nak quiyoßla li îtzßinbej, chapcho lix cux rok li asbej xban. Ut queßxqßue chokß xcßabaß li îtzßinbej aj Jacob. Oxcßâl chihab cuan re laj Isaac nak queßyoßla li ralal riqßuin lix Rebeca.

²⁷A keď vyrástli chlapci, bol Ezav mužom, ktorý sa rozumel lovu, mužom poľa, a Jakob bol prostý muž a býval v stánoch.

²⁷Eb li cocßal queßqßui. Nak ac nim chic laj Esaú, aßan jun châbil aj yo. Ut nacuulac chiru li cuânc saß qßuicheß. Laj Jacob, aßan jun cuînk kßun xchßôl ut nacuulac chiru li cuânc saß cab.

²⁸A Izák miloval Ezava, pretože jedával z jeho lovu, a Rebeka zase milovala Jakoba.

²⁸Laj Isaac kßaxal naxra laj Esaú xban nak aßan naxtiu li xul li naxyo chak. Ut laj Jacob, aßan li kßaxal raro xban lix Rebeca.

²⁹A raz uvaril Jakob váru, a Ezav prišiel s poľa a bol ustatý a zomdlený.

²⁹Saß jun li cutan laj Jacob yô chixchikbal xtibel xcua nak quisukßi chak laj Esaú chi yohoc. Laj Esaú lublu chi us.

³⁰A Ezav povedal Jakobovi: Nože mi daj zhltnúť z toho červeného tu! Lebo som hladný a zomdlený. Preto nazvali jeho meno Edom.

³⁰Quixye re laj Jacob: —Qßue bayak cue li tibel cua li cak ru li yôcat chixyîbanquil. Numtajenak lin tzßocajic, chan. Xban aßin queßxqßue jun chic xcßabaß laj Esaú. Aj Edom queßxqßue chokß xcab xcßabaß.

³¹Ale Jakob mu povedal: Predaj mi dneská svoje prvorodenstvo!

³¹Ut laj Jacob quixye re laj Esaú: —Tinqßue âcue li cua cui tâcßayi chokß cue lâ primogenitura, li tâcuêchani joß xbên alalbej, chan.

³²A Ezav povedal: Hľa, jednako idem zomrieť, načože mi je prvorodenstvo?!

³²Laj Esaú quixye re laj Jacob: —Cui tincâmk xban intzßocajic, cßaß ta cuiß ru tâoc cuiß cue li mâtan aßan, chan.

³³A Jakob povedal: Prisahaj mi dnes a hneď tu! A prisahal mu a predal Jakobovi svoje prvorodenstvo.

³³Laj Jacob quixye re laj Esaú: —Ye cue anakcuan chiru li Dios nak tâcßayi chokß cue, chan. Ut laj Esaú quixcßayi chokß re laj Jacob li cßaßru quirêchani raj joß jun xbên alalbej.Ut laj Jacob quixqßue lix tibel xcua laj Esaú. Ut laj Esaú quicuaßac chi us. Nak quirakeß chi cuaßac cô. Joßcan nak laj Esaú quixtzßektâna lix primogenitura, lix mâtan li quirêchani raj xban nak aßan li xbên alalbej.

³⁴Vtedy dal Jakob Ezavovi chleba a šošovičnej váre. A jedol a pil a vstal a išiel, a tak pohŕdol Ezav prvorodenstvom.

³⁴Ut laj Jacob quixqßue lix tibel xcua laj Esaú. Ut laj Esaú quicuaßac chi us. Nak quirakeß chi cuaßac cô. Joßcan nak laj Esaú quixtzßektâna lix primogenitura, lix mâtan li quirêchani raj xban nak aßan li xbên alalbej.