1A povstal v zemi hlad, mimo tamtoho prvého hladu, ktorý bol za dňov Abrahámových, a Izák odišiel k Abimelechovi, kráľovi Filištínov, do Gerára.
1Quicuan cuißchic jun li cueßej saß li naßajej aßan joß nak quicuan junxil nak toj yoßyo laj Abraham. Laj Isaac cô saß li tenamit Gerar li cuan cuiß laj Abimelec. Laj Abimelec, aßan xreyeb laj filisteo.
2Lebo sa mu bol ukázal Hospodin a riekol mu: Neodchádzaj dolu do Egypta, ale bývaj v zemi, o ktorej ti poviem.
2Ut li Kâcuaß Dios quixcßutbesi rib chiru laj Isaac ut quixye re: —Matxic saß li tenamit Egipto. Tatcuânk saß li naßajej li tinye âcue.
3Bývaj v tejto zemi jako pohostín, a budem s tebou a požehnám ťa, lebo tebe a tvojmu semenu dám všetky tieto zeme a postavím prísahu, ktorú som prisahal Abrahámovi, tvojmu otcovi.
3Tatcanâk saß li naßajej aßin li cuancat cuiß anakcuan. Lâin tinberesînk âcue ut tatcuosobtesi. Chixjunil li chßochß aßin tinqßue âcue lâat ut reheb ajcuiß lâ cualal âcßajol re nak tâtzßaklok ru li contrato li quinbânu chak najter riqßuin lâ yucuaß, chan li Dios.
4A rozmnožím tvoje semeno tak, že ho bude jako hviezd na nebi, a dám tvojmu semenu všetky tieto zeme, a v tvojom semene budú požehnané všetky národy zeme,
4Teßnabalokß lâ cualal âcßajol joß xqßuial li chahim chiru choxa. Chixjunil li chßochß aßin tinqßue chokß reheb lâ cualal âcßajol. Chixjunileb li tenamit li teßcuânk saß ruchichßochß teßosobtesîk saß xcßabaßeb lâ cualal âcßajol, chan.
5pretože Abrahám poslúchol na môj hlas a zachoval moje nariadenie, moje prikázania, moje ustanovenia a moje zákony.
5—Tinbânu aßin âcuiqßuin xban nak laj Abraham quixpâb chi anchal xchßôl li cuâtin ut quixbânu li cßaßru naxye lin chakßrab. Quixbânu chixjunil li quinye re, chan li Kâcuaß Dios.
6A tak býval Izák v Geráre.
6Ut laj Isaac quicana chi cuânc saß li tenamit Gerar.
7Ale mužovia toho miesta sa pýtali po jeho žene, a vravel: To je moja sestra. Lebo sa bál povedať: Moja žena. Aby ma vraj nezabili mužovia toho miesta pre Rebeku, lebo bola krásneho vzozrenia.
7Ut eb li cuînk li cuanqueb saß li tenamit aßan queßxpatzß re laj Isaac: —¿Ani li ixk aßan? chanqueb. Laj Isaac quichakßoc ut quixye reheb: —Aßan li cuanab, chan. Quixucuac chixyebal nak lix Rebeca, aßan rixakil xban nak lix Rebeca chßinaßus na-iloc. Aßan quixcßoxla nak mâre teßxcamsi re nak teßxcßam lix Rebeca.
8A stalo sa, keď tam už býval nejaký čas, že Abimelech, kráľ Filištínov, vyzeral z obloka a videl a hľa, Izák sa poihrával s Rebekou, svojou ženou.
8Ac xnumeß chic nabal cutan nak laj Abimelec yô chi iloc saß ventana. Quiril nak laj Isaac yô chixkßalunquil lix Rebeca.
9Vtedy povolal Abimelech Izáka a povedal: Hľa, vidieť, že je to tvoja žena. Nuž, akože je to, že si hovoril: Je moja sestra? A Izák mu povedal: Vravel som tak preto, že som povedal: Aby som nezomrel pre ňu.
9Laj Abimelec quixbok laj Isaac ut quixye re: —Anakcuan ninnau nak lix Rebeca âcuixakil. ¿Cßaßut nak xaye cue nak âcuanab? chan. Ut laj Isaac quixye re: —Xinye êre chi joßcan xban nak xinxucuac. Xincßoxla nak mâre tinêcamsi xban lix Rebeca, chan.
10A Abimelech povedal: Čo si nám to urobil? Málo chýbalo, čo by bol niektorý z ľudu ležal s tvojou ženou, a bol by si na nás uviedol vinu.
10Laj Abimelec quixye re laj Isaac: —¿Cßaßut nak xabânu ke chi joßcaßin? —¿Cßaßut nak xoâbalakßi? Cui ta incßaß xkanau nak âcuixakil lix Rebeca, mâre xchapeß raj xban junak li cuînk li cuan saß katenamit. Cui xbânu raj aßin, lâat raj cuan âcue nak xkabânu li mâc aßin, chan.
11Potom prikázal Abimelech všetkému ľudu a riekol: Kto by sa dotknul toho človeka alebo jeho ženy, istotne zomrie.
11Ut laj Abimelec quixye reheb chixjunileb li cristian: —Li ani tâchßißchßißînk re li cuînk aßin joß ajcuiß li rixakil tâcamsîk, chan.
12A Izák sial v tej zemi a našiel toho roku, že sa mu urodilo stonásobne, a Hospodin ho požehnal.
12Saß li chihab aßan laj Isaac qui-au saß li naßajej aßan. Ut kßaxal cuißchic nabal li ru li racuîmk li quixxoc xban nak li Kâcuaß Dios quirosobtesi laj Isaac.
13A človek narástol veľký a prospieval viacej a viacej a rástol tak, až bol veľmi veliký.
13Cßajoß nak quitam li cßaßru re. Quibiomoß chi us.
14A mal stádo drobného dobytka a stádo rožného statku a služobnej čeľade mnoho, a preto mu závideli Filištíni.
14Cßajoß lix quetômk. Cuanqueb ajcuiß nabal lix môs. Ut eb laj filisteo queßoc chixcakalinquil laj Isaac.
15A všetky studne, ktoré boli vykopali sluhovia jeho otca za dní Abraháma, jeho otca, zahádzali Filištíni a zaplnili ich zemou.
15Chixjunil li becbil haß li queßxbec lix môseb laj Abraham xyucuaß laj Isaac, eb laj filisteo queßxbutß chßochß chi saß.
16A Abimelech povedal Izákovi: Odídi od nás, lebo si o mnoho mocnejší ako my.
16Ut laj Abimelec quixye re laj Isaac: —Kßaxal us cui tat-êlk saß li katenamit xban nak yô chi nimânc âcuanquil, chan.
17A tak odišiel odtiaľ Izák a rozložil sa táborom v doline Geráre a býval tam.
17Ut laj Isaac queßel aran ut cô toj saß li ru takßa re Gerar. Ut aran queßcana chi cuânc.
18A Izák zase vykopal studne vody, ktoré boli vykopali za dní Abraháma, jeho otca, a ktoré boli zahádzali Filištíni po smrti Abrahámovej, a pomenoval ich menami, jakými ich bol pomenoval jeho otec.
18Laj Isaac quixtakla cuißchic xbecbaleb lix julel li haß li queßxbec nak toj yoßyôk laj Abraham, li queßxbutß eb laj filisteo nak ac xcam laj Abraham. Lix cßabaßeb li qßuebil chak junxil xban laj Abraham, aßan cuißchic quixqßue chokß xcßabaß laj Isaac.
19A služobníci Izákovi kopali aj na tej doline a našli tam studňu živej vody.
19Saß jun li cutan eb lix môs laj Isaac yôqueb chixbecbal jun chic lix julel haß saß li ru takßa nak queßxtau jun yußam haß.
20Ale pastieri z Gerára vadili sa s pastiermi Izákovými a vraveli: To je naša voda. A tak nazval meno studne Esek, lebo sa vadili s ním.
20Eb laj ilol quetômk re Gerar queßpletic riqßuineb li nequeßiloc re xquetômk laj Isaac. Queßxye reheb: —Li yußam haß aßin, ke lâo, chanqueb. Xban nak queßpletic, laj Isaac quixqßue Esek chokß xcßabaß li yußam haß aßan.
21Potom vykopali druhú studňu a vadili sa aj o tú, a preto nazval jej meno Sitna.
21Ut lix môs laj Isaac queßxbec jun chic lix julel haß. Ut quicuan cuißchic li plêt chirix lix julel haß aßan. Ut laj Isaac quixqßue Sitna chokß xcßabaß lix julel haß aßan.
22A hnul sa odtiaľ a kopal ešte inú studňu, a o tú sa už nevadili, a preto ju pomenoval: Rechobót, a povedal: Teraz nám upriestranil Hospodin, a rozplodíme sa na zemi.
22Ut laj Isaac queßel aran ut queßcôeb saß jalan chic naßajej. Ut aran queßxbec jun chic lix julel haß. Aran mâ ani chic queßchßißchßißin re chirix li becbil haß. Laj Isaac quixqßue Rehobot chokß xcßabaß li becbil haß aßan. Ut laj Isaac quixye: —Anakcuan li Kâcuaß Dios xoxtenkßa chixtaubal jun li kanaßaj châbil. Sa chic tocuânk arin ut tâcuânk chixjunil li cßaßru ke, chan.
23Potom odišiel odtiaľ hore do Bér-šeby.
23Ut laj Isaac cô saß li naßajej Beerseba.
24A v tú noc sa mu ukázal Hospodin a riekol: Ja som Bôh Abraháma, tvojho otca; neboj sa, lebo ja som s tebou a požehnám ťa a rozmnožím tvoje semeno pre Abraháma, svojho služobníka.
24Saß li kßojyîn aßan li Kâcuaß Dios quixcßutbesi rib chiru laj Isaac ut quixye re: —Lâin li Kâcuaß Dios li quinixlokßoni chak laj Abraham lâ yucuaß. Matxucuac. Lâin junelic tin-ilok âcue ut tatincuosobtesi. Ut tebinqßue ajcuiß chi qßuiânc lâ cualal âcßajol. Tinbânu aßin âcuiqßuin xban nak joßcaßin quinyechißi chak re laj Abraham junxil, chan li Dios.
25A vystavil tam oltár a vzýval meno Hospodinovo a tam tiež postavil svoj stán, a služobníci Izákovi tam vykopali studňu.
25Ut laj Isaac quixtus li pec ut quixyîb jun lix artal ut quixlokßoni li Kâcuaß Dios. Laj Isaac quixyîb ajcuiß lix muhebâl re nak tâcuânk aran. Ut eb lix môs laj Isaac queßxbec aran jun chic lix julel haß.
26Potom išiel k nemu Abimelech z Gerára a Achuzat, jeho priateľ, a Fíkol, knieža jeho vojska.
26Saß jun li cutan laj Abimelec qui-el Gerar ut cô Beerseba chi âtinac riqßuin laj Isaac. Quixcßam jun li ramîg chirix aj Ahuzat xcßabaß ut quixcßam ajcuiß laj Ficol li nataklan reheb lix soldados.
27A Izák im povedal: Prečo ste prišli ku mne, keď ma nenávidíte a zahnali ste ma od seba?
27Laj Isaac quixye reheb: —¿Cßaßut nak xexchal arin cuiqßuin? Julticak êre nak xicß quinêril nak quinêrisi chak saß êyânk, chan.
28A povedali: Vidíme zrejme, že je Hospodin s tebou, a povedali sme si: Nechže je prísaha medzi nami, medzi mami a medzi tebou, a učiníme s tebou smluvu,
28Eb aßan queßchakßoc ut queßxye re: —Lâo xkil nak li Kâcuaß Dios yô châtenkßanquil. Ut xkaye chi kibil kib nak takabânu junak li contrato âcuiqßuin.
29že nám neurobíš zlého, tak ako sme sa my teba neba nedotkli a jako sme ti neurobili iba dobré a prepustili sme ťa v pokoji, ty, teraz požehnaný Hospodinov.
29Mêbânu li incßaß us kiqßuin. Lâo mâcßaß kabânu chak êre. Junes usilal kabânu chak êriqßuin. Saß xyâlal catkisi saß kayânk. Ut anakcuan lâat osobtesinbilat xban li Kâcuaß Dios, chan laj Abimelec.
30A učinil im hostinu, a jedli a pili.
30Ut laj Isaac quixbânu jun li ninkße. Eb aßan queßcuaßac ut queßucßac.
31Potom vstali skoro ráno a prisahali druh druhovi, a Izák ich prepustil, a odišli od neho v pokoji.
31Joß cuulajak chic ekßela nak queßsakêu, queßxbânu jun li contrato chi ribileb rib. Laj Isaac queßxchakßrabi rib saß usilal. Ut eb aßan queßcôeb.
32A stalo sa toho dňa, že prišli služobníci Izákovi a oznámili mu o studni, ktorú kopali, a povedali mu: Našli sme vodu.
32Saß ajcuiß li cutan aßan lix môseb laj Isaac queßcuulac riqßuin ut queßxye re nak queßxbec jun chic lix julel li haß. Queßxye re, —Anakcuan xkatau li haß, chanqueb.
33A pomenoval ju: Šeba, preto je meno toho mesta Bér-šeba, až do dnešného dňa.
33Ut laj Isaac quixqßue Seba chokß xcßabaß li haß aßan. Ut chalen anakcuan, Beerseba nayeman re li tenamit aßan li queßxtau cuiß li haß.
34A Ezavovi bolo štyridsať rokov, keď si vzal ženu Juditu, dcéru Bériho Hetejského, a Bazematu, dcéru Elona Hetejského.
34Caßcßâl chihab cuan re laj Esaú nak quixcßam lix Judit chokß rixakil. Lix Judit aßan xrabin laj Beeri laj hitita. Ut quixcßam ajcuiß chokß rixakil lix Basemat, lix rabin laj Elón laj hitita.Cßajoß li raylal queßxcßul laj Isaac ut lix Rebeca xbaneb li rixakil laj Esaú.
35A boly horkosťou ducha Izákovi aj Rebeke.
35Cßajoß li raylal queßxcßul laj Isaac ut lix Rebeca xbaneb li rixakil laj Esaú.