1A stalo sa, keď sa zostarel Izák, a jeho oči zoslably tak, že nevidel, zavolal Ezava, svojho staršieho syna, a riekol mu. Môj synu. A on mu odpovedal: Tu som, otče.
1Nak ac tîx chic chi us laj Isaac, quimoy li xnakß ru ut incßaß chic sa na-iloc. Saß jun li cutan laj Isaac quixbok li xbên ralal. Aßan laj Esaú. Quixye re: —At cualal.— Laj Esaú quichakßoc ut quixye re: —Cueßquin.—
2A riekol: Nože hľa, som už starý; neviem dňa svojej smrti.
2Laj Isaac quixye re: —Lâat nacanau nak tîxin chic. Mâre chi sêb nincam.
3Tak teraz vezmi, prosím, svoju zbraň, svoj túl a svoje lučište, a vyjdi na pole a ulov mi zverinu.
3Anakcuan tatxic saß qßuicheß chi yohoc. Cßam li cßaßru âcue tâcßanjelak re xcamsinquil li xul. Tâcßam chak chokß cue li cßaßru tâcamsi.
4A priprav mi chutný pokrm, aký mám rád; dones mi ho, a budem jesť, aby ťa požehnala moja duša, prv ako zomriem.
4Ut tâyîb caßchßinak lin tzacaêmk li nacuulac chicuu. Nak ac xincuaßac, lâin tatcuosobtesi nak toj yoßyôquin, chan laj Isaac re laj Esaú.
5Ale Rebeka počúvala, keď to hovoril Izák Ezavovi, svojmu synovi. A Ezav odišiel na pole uloviť zverinu, aby ju doniesol.
5Lix Rebeca quirabi li cßaßru quixye laj Isaac re laj Esaú. Laj Esaú cô saß qßuicheß chi yohoc re nak tixcamsi chak li xul li quiyeheß re xban lix yucuaß.
6A Rebeka povedala Jakobovi, svojmu synovi, a riekla: Hľa, počula som tvojho otca hovoriť Ezavovi, tvojmu bratovi, ktorému povedal:
6Lix Rebeca quixye re laj Jacob li cßaßru quirabi. —Lâin xcuabi li cßaßru xye lâ yucuaß re lâ cuas.
7Dones mi zverinu a priprav mi chutný pokrm, a budem jesť a potom ťa požehnám pred Hospodinom, prv ako zomriem.
7Lâ yucuaß xye re, “Ayu chi yohoc ut tâcßam chak junak li xul re nak tâyîb lin tzacaêmk. Tincuaßak ut lâin tatcuosobtesi chiru li Kâcuaß Dios nak toj yoßyôquin,” chan lâ yucuaß re laj Esaú.
8A tak teraz, môj synu, poslúchni na môj hlas a urob to, čo ti rozkazujem.
8Anakcuan, Jacob, bânu li cßaßru tinye âcue.
9Nože idi ku stádu a vezmi a dones mi odtiaľ dvoje pekných kozliat, a pripravím z nich chutný pokrm pre tvojho otca, jaký má rád.
9Ayu cuanqueb cuiß li quetômk ut tâcßam chak cuibak li châbil chibât li toj sâjeb. Riqßuineb aßan lâin tinyîb xtibel xcua lâ yucuaß li nacuulac chiru.
10Potom zanesieš svojmu otcovi, a zjie, aby ťa požehnal, prv ako zomrie.
10Ut lâat tatxic chixqßuebal li tzacaêmk aßan re lâ yucuaß. Ut aßan tixtzaca ut tatrosobtesi nak toj mâjiß nacam, chan lix Rebeca.
11A Jakob povedal Rebeke, svojej matke: Hľa, Ezav, môj brat, je chlpatý človek, a ja som hladký.
11Laj Jacob quixye re: —Li cuas kßol is rix ut lâin moco kßol is ta cuix.
12Môj otec ma môže ohmatať a potom budem v jeho očiach ako podvodník a uvediem na seba zlorečenstvo a nie požehnanie.
12Mâre tinixmâyu lin yucuaß ut tixnau nak yôquin chixbalakßinquil. Mâre mâcuaß chic cuosobtesinquil tinbok chak saß inbên. Mâre intzßektânanquil li tâchâlk saß inbên, chan laj Jacob.
13Na to mu povedala jeho matka: Nech prijde na mňa tvoje zlorečenstvo, môj synu, len poslúchni, čo hovorím, a idi, vezmi a dones mi.
13Ut lix naß quixye re: —Matcßoxlac chirix aßan. Lâin chincßuluk re li raylal aßan. Lâat bânu li cßaßru yôquin chixyebal âcue. Cßameb chak li chibât li xinye âcue, chan re laj Jacob.
14A tak išiel a vzal a doniesol svojej matke, a jeho matka pripravila chutný pokrm, aký mal rád jeho otec.
14Laj Jacob cô chixcßambaleb li chibât ut quixkßaxtesi saß rukß lix naß. Ut lix naß quixyîb li tibel cua li nacuulac chiru lix yucuaß laj Jacob.
15A Rebeka vzala šaty Ezavove, šaty svojho staršieho syna, tie najlepšie, ktoré mala u seba v dome, a obliekla do nich Jakoba svojho mladšieho syna.
15Lix Rebeca quirisi chak li rakß laj Esaú li kßaxal châbil li xocxo xban, ut quixqßue chirix laj Jacob li îtzßinbej.
16A kožky z kozleniec obvliekla na jeho ruky a na hladké miesto jeho hrdla.
16Ut quixbat rix li chibât chiru lix tel laj Jacob joß ajcuiß chirix xcux.
17A dala chutný pokrm a chlieb, to, čo bola pripravila, do ruky Jakoba, svojho syna.
17Ut quixkßaxtesi li tibel cua joß ajcuiß li caxlan cua saß rukß laj Jacob.
18A prišiel k svojmu otcovi a povedal: Môj otče! A on odpovedal: Tu som. Kto si ty, môj synu?
18Laj Jacob cô cuan cuiß lix yucuaß ut quixye re: —At inyucuaß, chan. Laj Isaac quixye re: —Cueßquin. ¿Anihat lâat? ¿Ma lâat laj Esaú? chan.
19A Jakob povedal svojmu otcovi: Ja som Ezav, tvoj prvorodený. Urobil som tak, ako si mi hovoril. Vstaň, prosím, sadni si a jedz z toho, čo som ulovil, aby ma požehnala tvoja duša.
19Laj Jacob quixye re lix yucuaß: —Lâin li xbên âcualal. Xinbânu li cßaßru xaye cue. Cueß lix tibel âcua li xinyo chak. Bânu usilal. Tatcuaßak ut tinâcuosobtesi, chan laj Jacob.
20A Izák povedal svojmu synovi: Čo to, že si tak rýchle našiel, môj synu? A on odpovedal: Lebo Hospodin, tvoj Bôh, to spôsobil, aby mi nadišlo.
20Laj Isaac quixye re: —At cualal, ¿ma saß junpât xatau chak li xinpatzß âcue? chan. Ut laj Jacob quichakßoc ut quixye re, —Li Kâcuaß Dios li nacalokßoni, aßan xtenkßan cue chixtaubal chi junpât, chan.
21A Izák povedal Jakobovi: Nože poď bližšie, aby som ťa ohmatal, môj synu, či si ty môj syn Ezav či nie.
21Laj Isaac quixye re: —Jilon chak chincßatk re nak tinmâyu ru lâ tel, at cualal. ¿Ma lâat na tzßakal laj Esaú li cualal? chan.
22A Jakob pristúpil k Izákovi, svojmu otcovi, ktorý ho ohmatal a povedal: Hlas je Jakobov, a ruky sú ruky Ezavove.
22Laj Jacob quijiloc chixcßatk lix yucuaß. Laj Isaac quixmâyu ru lix tel ut quixye re: —Lâin nacuabi nak lix yâb lâ cux, aßan xyâb xcux laj Jacob, ut lâ tel, aßan xtel laj Esaú nak nacuecßa, chan.
23A nepoznal ho, lebo jeho ruky boly jako ruky Ezavove, jeho bratove, chlpaté, a požehnal ho.
23Laj Isaac incßaß quixnau ru laj Jacob xban nak lix tel kßol is ru joß lix tel laj Esaú. Nak ac oc re chirosobtesinquil laj Jacob,
24A povedal: Či si to ty, môj synu, Ezave? A odpovedal: Som.
24laj Isaac quixye cuißchic re: —Ye cue, ¿ma relic chi yâl nak lâat laj Esaú, li cualal? chan. Ut laj Jacob quichakßoc ut quixye re: —Lâin laj Esaú lâ cualal, chan.
25Vtedy povedal: Podaj mi, aby som jedol z lovu svojho syna, aby ťa potom požehnala moja duša. A podal mu, a jedol. A doniesol mu aj vína, a pil.
25Laj Isaac quixye re: —Qßue cue lix tibel lin cua li xayo chak. Tincuaßak ut chirix aßan tatcuosobtesi, chan. Laj Jacob quixqßue re lix tibel xcua. Quixqßue ajcuiß lix vino. Ut laj Isaac quixtzaca li quiqßueheß re.
26A Izák, jeho otec, mu povedal: Nože pristúp sem a bozkaj ma, môj synu!
26Ut quixye re: —Anakcuan tatjilok chak cuiqßuin ut tâcuutzß li cuu, at cualal, chan.
27A pristúpil a bozkal ho. Tu zavoňal vôňu jeho šiat a požehnal ho a riekol: Pozri, vôňa môjho syna je ako vôňa poľa, ktoré požehnal Hospodin.
27Laj Jacob quijiloc chixcßatk ut quirutzß ru lix yucuaß. Laj Isaac quirutzß xbôc li rakß. Ut quirosobtesi laj Jacob ut quixye: —Lix bôc li rakß li cualal, aßan joß xbôc li qßuicheß li quirosobtesi chak li Kâcuaß Dios.
28Nechže ti dá Bôh z rosy neba a zo všelijakého tuku zeme, hojnosť obilia a hroznovej šťavy.
28Aß taxak li Kâcuaß Dios tixqßue chak li hab saß xbên lâ cuacuîmk. Tixqßue ajcuiß âcue li châbil chßochß re nak sa talajeßqßuik lâ cuacuîmk joß ajcuiß lâ quißil kßên.
29Nech ti slúžia národy a klaňajú sa ti ľudia! Buď pánom svojim bratom, a nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky! Ten, kto by ti zlorečil, nech je zlorečený, a ten, kto by ti žehnal, nech je požehnaný!
29Nimak taxak lâ cuanquil saß xbêneb lix nînkal tenamit. Joß ajcuiß saß xbêneb lâ cuechßalal. Eb li ralal xcßajol lâ naß oxlokß taxak tateßril. Li ani tâtzßektânânk âcue, tzßektânanbilak ajcuiß aßan. Ut ani tâbânûnk usilal âcue, usilal ajcuiß tâuxk re aßan, chan laj Isaac.
30A stalo sa hneď, ako prestal Izák žehnať Jakoba, len priam čo bol vyšiel Jakob od Izáka, svojho otca, že prišiel Ezav, jeho brat, zo svojho lovu.
30Nak quirakeß rosobtesinquil laj Jacob, qui-el riqßuin lix yucuaß. Junpât relic laj Jacob nak quisukßi chak laj Esaú chi yohoc.
31A bol aj on pripravil chutný pokrm a doniesol svojmu otcovi a povedal mu: Nech vstane môj otec a jie z lovu svojho syna, aby ma požehnala tvoja duša!
31Laj Esaú quixyîb ajcuiß lix tibel xcua lix yucuaß ut quixcßam riqßuin. Quixye re: —Bânu usilal, tatcuaßak. Cueß lix tibel âcua li xinyo chak. Nak tatrakekß chi cuaßac, tinâcuosobtesi, chan laj Esaú.
32A Izák, jeho otec, mu povedal: Kto si ty? A odpovedal: Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený, Ezav.
32Laj Isaac quixye re: —¿Anihat lâat?— Laj Esaú quixye re: —Lâin laj Esaú li xbên âcualal, chan.
33Vtedy sa zľakol Izák prenáramne a povedal: Kde kto je to, ktorý ulovil zverinu a doniesol mi? A ja som jedol zo všetkého prv ako si prišiel, a požehnal som ho, aj bude požehnaný!
33Laj Isaac quisach xchßôl ut nasicsot. Quixye re: —¿Ut ani li xcßamoc chak re lin tzacaêmk xbên cua? Lâin xintzaca chixjunil li xcßam chak nak toj mâjiß nacatcßulun lâat. Lâin xincuosobtesi ut aßan osobtesinbil chic anakcuan, chan.
34Keď počul Ezav slová svojho otca, skríkol velikým krikom a horkým prenáramne a povedal svojmu otcovi: Požehnaj i mňa, môj otče!
34Nak quirabi li cßaßru quixye lix yucuaß, laj Esaú quixjap re chi yâbac xban xrahil saß xchßôl. Ut quixtzßâma chiru lix yucuaß: —Chinâcuosobtesi ajcuiß lâin, at inyucuaß, chan.
35A on odpovedal: Tvoj brat prišiel so ľsťou a vzal tvoje požehnanie.
35Laj Isaac quixye re: —Xcßulun lâ cuîtzßin ut aßan xinixbalakßi ut xmakß châcuu lâ cuosobtesinquil li xinqßue raj âcue, chan.
36A povedal: Správne nazvali jeho meno Jakob, lebo ma toto už druhý raz oklamal: vzal moje prvorodenstvo a hľa, teraz vzal i moje požehnanie. A dodal: Či si pre mňa neodložil požehnania?
36Laj Esaú quixye re lix yucuaß: —Mâre xban aßan nak xeqßue aj Jacob chokß xcßabaß. Ac xcaß sut xbânunquil cue chi joßcaßin. Xbên cua quixmakß chicuu li primogenitura. Ut anakcuan xmakß cuißchic chicuu li usilal li oc raj cue xcßulbal riqßuin li Dios. ¿Ma incßaß ta biß naru tinâcuosobtesi ajcuiß lâin? chan laj Esaú.
37Izák odpovedal a riekol Ezavovi: Hľa, učinil som ho pánom nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za služobníkov a zaopatril som ho obilím a šťavou z hrozna. A tebe kde čo učiním, môj synu?
37Laj Isaac quixye re: —Laj Jacob, aßan chic nimâk xcuanquil châcuu. Chixjunileb chic li rechßalal teßcßanjelak chiru. Xincuosobtesi aßan re nak teßûchînk chi us li racuîmk joß ajcuiß lix quißil kßên. Anakcuan, ¿cßaß ta chic ru tinbânu âcue lâat, at cualal? chan.
38A Ezav povedal svojmu otcovi: Či máš len to jedno požehnanie, môj otče? Požehnaj i mňa, môj otče! Potom pozdvihol Ezav svoj hlas a plakal.
38Laj Esaú quixye re lix yucuaß: —¿Ma chi tîc incßaß tatrûk chicuosobtesinquil? Bânu usilal, at inyucuaß, chinâcuosobtesi taxak, chan. Ut laj Esaú quixjap re chi yâbac.
39A Izák, jeho otec, odpovedal a riekol mu: Hľa, ďaleko od žírnych polí zeme bude tvoje obydlie, a od nebeskej rosy, ktorú dáva Bôh s hora.
39Laj Isaac quichakßoc ut quixye re: —Incßaß tatcuânk saß châbil chßochß chi moco tixqßue li hab saß xbên lâ chßochß.
40A budeš žiť na svojom meči a budeš slúžiť svojmu bratovi, ale bude raz, keď budeš panovať, že polámeš jeho jarmo a shodíš ho so svojej šije.
40Ut riqßuin pletic tâcol rix lâ yußam chi junelic. Lâat tatcßanjelak chiru lâ cuîtzßin. Abanan tâcuulak xkßehil nak lâat tâcol âcuib chiru ut incßaß chic tatcuânk rubel xcuanquil. Joßcaßin ajcuiß teßxcßul eb lâ cualal âcßajol, chan laj Isaac re laj Esaú.
41A Ezav zjavne nenávidel Jakoba pre požehnanie, ktorým ho požehnal jeho otec. A Ezav povedal vo svojom srdci: Priblížia sa dni smútku za môjho otca, a zabijem Jakoba, svojho brata.
41Cßajoß nak quijoskßoß laj Esaú saß xbên laj Jacob xban nak qui-osobtesîc xban lix yucuaß. Quixye saß xchßôl: —Chi sêb nacuulac xkßehil nak tâcâmk lin yucuaß. Chirix aßan tincamsi li cuîtzßin, chan laj Esaú.
42A oznámené boly Rebeke slová Ezava, jej staršieho syna. Preto pošlúc zavolala Jakoba, svojho mladšieho syna a povedala mu: Hľa, Ezav, tvoj brat, sa teší ohľadne teba, že ťa zabije.
42Lix Rebeca quixnau cßaßru yô chixcßoxlanquil laj Esaú. Quixtakla xbokbal laj Jacob li îtzßinbej. Quixye re: —Qßue retal. Laj Esaú yô chixcßoxlanquil âcamsinquil.
43Preto teraz, môj synu, poslúchni na môj hlas a vstaň a uteč k Lábanovi, môjmu bratovi do Chárana.
43Anakcuan bânu li cßaßru tinye âcue. Yîb li cßaßru âcue ut tatêlelik. Tatxic saß rochoch laj Labán li cuas, li cuan chak saß li tenamit Harán.
44A budeš bývať u neho nejaký čas, dokiaľ sa neodvráti prchlivosť tvojho brata.
44Tatcuânk chak riqßuin toj tânumekß xjoskßil lâ cuas.
45Až sa zase odvráti hnev tvojho brata od teba, a zabudne na to, čo si mu urobil, potom pošlem po teba a vezmem ťa odtiaľ. Prečo vás mám utratiť oboch v jeden deň!
45Nak acak xnumeß xjoskßil lâ cuas, tâsachk saß xchßôl li cßaßru xabânu re. Tojoßnak lâin tintakla âcßambal. Incßaß nacuaj texinsach chêcabichal, chan lix Rebeca re laj Jacob.Joßcan nak lix Rebeca cô chi âtinac riqßuin laj Isaac ut quixye re: —Lâin xintitzß xbaneb li rixakil laj Esaú. Eb aßan aj hitita. Cui laj Jacob naxcßam junak li ixk aj hitita chokß rixakil, ¿cßaßru aj e nak cuânkin arin? Us raj nak tincâmk, chan lix Rebeca re laj Isaac.
46A Rebeka povedala Izákovi: Protiví sa mi život pre dcéry Hetove. Jestli si aj Jakob vezme ženu z dcér Hetových, ako sú tieto, z dcér tejto zeme, načo mi potom život?!
46Joßcan nak lix Rebeca cô chi âtinac riqßuin laj Isaac ut quixye re: —Lâin xintitzß xbaneb li rixakil laj Esaú. Eb aßan aj hitita. Cui laj Jacob naxcßam junak li ixk aj hitita chokß rixakil, ¿cßaßru aj e nak cuânkin arin? Us raj nak tincâmk, chan lix Rebeca re laj Isaac.