¹Potom sa zobral Jakob a išiel do zeme synov Východu.

¹Laj Jacob qui-oc cuißchic chi xic saß li tenamit Harán. Quicuulac saß li naßajej li cuan saß xjayal li na-el cuiß chak li sakße.

²A keď pozrel, tu hľa videl studňu na poli. A hľa, boly tam tri stáda oviec, ktoré ležaly pri nej, lebo z tej studne napájali stáda, a kameň na vrchu studne bol veľký.

²Quiril nak cuan jun becbil haß saß li ru takßa. Oxib chßût li carner yôqueb chi hilânc chire li haß xban nak aran nequeßrisi rucßaheb li carner. Jun nimla pec nacßanjelac chokß xtzßapbal re li becbil haß.

³A shromažďovávaly sa ta všetky stáda, a len potom odvaľovávali kameň s vrchu studne, a napojili stádo a zase privalili kameň na vrch studne, na jeho miesto.

³Nak nequeßoc xqßuebal rucßaheb li carner, eb laj ilol re li xul nequeßrisi li pec. Nak nequeßrakeß xqßuebal rucßa, nequeßxtzßap cuißchic.

⁴A Jakob sa ich opýtal: Moji bratia, odkiaľ ste? A povedali: Sme z Chárana.

⁴Laj Jacob quixpatzß reheb laj ilol xul: —Ex cuas cuîtzßin, ¿bar cuan lê tenamit?— Eb aßan queßxye re: —Harán xcßabaß li katenamit, chanqueb.

⁵Vtedy im povedal: Či znáte Lábana, syna Náchorovho? A povedali: Známe.

⁵Laj Jacob quixye cuißchic reheb, —¿Ma nequenau ru laj Labán li ralal laj Nacor? chan. Eb aßan queßchakßoc ut queßxye re: —Nakanau ru.—

⁶A zase im povedal: Či sa má dobre? A oni odpovedali: Dobre, a hľa, tamto ide Rácheľ, jeho dcéra, so stádom.

⁶Laj Jacob quixpatzß cuißchic reheb: —¿Ma sa saß xchßôl laj Labán?— Eb aßan queßchakßoc ut queßxye: —Sa saß xchßôl. Ilon aran. Li ixk li yô chak chi châlc rochben lix carner, aßan lix Raquel lix rabin laj Labán, chanqueb.

⁷Vtedy im povedal: Však ešte je ďaleko do večera, ešte nie je čas, aby sa sháňal dobytok; napojte ovce a iďte, paste.

⁷Ut laj Jacob quixye reheb: —Toj cutan cuanco. ¿Cßaßut nak ac oc êre chixtzßapbaleb li carner anakcuan? Qßuehomakeb cuan chi ucßac ut têqßueheb ajcuiß chi ichajibc, chan.

⁸Ale oni povedali: Nemôžeme, dokiaľ sa nesoženú všetky stáda; len vtedy odvalia kameň so studne, a napojíme ovce.

⁸Ut eb aßan queßxye re: —Anakcuan incßaß naru xqßuebal rucßaheb. Takoybeni toj teßchßutlâk chixjunileb li carner tojoßnak takisi li xtzßapbal re li haß re nak naru takaqßueheb chi ucßac chixjunileb li carner, chanqueb.

⁹A kým ešte hovoril s nimi, prišla Rácheľ so stádom oviec a kôz, ktoré patrily jej otcovi lebo bola pastierkou.

⁹Toj yô ajcuiß chi âtinac laj Jacob riqßuineb li cuînk nak quicuulac lix Raquel rochbeneb lix carner. Aßan na-iloc re lix carner lix yucuaß.

¹⁰A stalo sa, keď videl Jakob Rácheľ, dcéru Lábana, brata svojej matky, a stádo Lábana, brata svojej matky, že pristúpil Jakob a odvalil kameň s otvoru studne a napojil stádo Lábana, brata svojej matky.

¹⁰Lix Raquel, aßan xrabin laj Labán; ut laj Labán, aßan ras lix naß laj Jacob. Nak quiril lix Raquel, laj Jacob cô saß junpât chirisinquil li nimla pec li tzßaptzßo cuiß li re li haß ut quixqßueheb chi ucßac li carner.

¹¹A Jakob bozkal Rácheľ a povýšil svoj hlas a plakal.

¹¹Laj Jacob quirutzß ru lix Raquel ut quiyâbac xban xsahil saß xchßôl.

¹²A Jakob oznámil Rácheli, že je bratom jej otca a že je synom Rebeky a ona bežala a oznámila to svojmu otcovi.

¹²Laj Jacob quixye re lix Raquel: —Lin naß lâin, aßan lix Rebeca li rîtzßin lâ yucuaß. Lâo kacomon kib, chan. Ut lix Raquel cô saß junpât chixyebal re lix yucuaß nak quiâtinac riqßuin laj Jacob lix comoneb.

¹³A stalo sa, keď počul Lában zvesť o Jakobovi, synovi svojej sestry, že vyšiel a bežal mu oproti a objímuc ho bozkal ho a doviedol ho do svojho domu, a on porozprával Lábanovi všetko to, čo sa stalo.

¹³Nak laj Labán quirabi resil nak laj Jacob cuan aran, quiâlinac saß junpât chixcßulbal. Nak quicuulac cuan cuiß laj Jacob, quixkßalu ut quirutzß ru. Ut saß junpât quixbok saß rochoch. Laj Jacob najt quiserakßic riqßuin laj Labán.

¹⁴A Lában mu povedal: Tak je, si moja kosť a moje telo. A býval u neho jeden mesiac.

¹⁴Ut laj Labán quixye re laj Jacob: —Relic chi yâl nak tzßakal kacomon kib ut kaquiqßuel kib, chan. Ut laj Jacob quicana saß rochoch laj Labán.

¹⁵Potom povedal Lában Jakobovi: Či preto, že si môj brat, budeš mi darmo slúžiť? Povedz mi, čo bude tvoja mzda?

¹⁵Ac jun po chic roquic laj Jacob aran nak laj Labán quixye re: —Lâat yôcat chi trabajic cuiqßuin ut toj mâjiß nacatintoj. Lâin nincßoxla nak tento tatintoj usta kacomon kib. Ye cue joß nimal tâcuaj tatintoj cuiß. Lâin tintoj joß nimal tâpatzß, chan.

¹⁶A Lában mal dve dcéry, meno staršej bolo Lea, a meno mladšej bolo Rácheľ.

¹⁶Laj Labán cuan cuib lix rabin. Li asbej, aßan xLea xcßabaß ut li îtzßinbej, aßan xRaquel xcßabaß.

¹⁷Ale Lea mala chúlostivé oči, a Rácheľ bola peknej postavy a krásnej tvári.

¹⁷Lix Lea incßaß chßinaßus na-iloc. Ut lix Raquel, aßan chßinaßus na-iloc.

¹⁸A Jakob si zamiloval Rácheľ a povedal: Budem ti slúžiť sedem rokov za Rácheľ, tvoju mladšiu dcéru.

¹⁸Laj Jacob cô xchßôl chirix lix Raquel ut quixye re laj Labán: —Lâin tintrabajik cuukub chihab âcuiqßuin re nak tâqßue chokß cuixakil lix Raquel li îtzßinbej, chan.

¹⁹A Lában odpovedal: Lepšie je, aby som ju dal tebe, než ako by som ju mal dať inému mužovi. Bývaj u mňa.

¹⁹Laj Labán quixye re: —Chokß cue lâin us nak âcue tinqßue lin rabin. Chi joßcan incßaß tinqßue re junak mâcuaß kacomon. Anakcuan tatcanâk kiqßuin, chan.

²⁰A tak slúžil Jakob za Rácheľ sedem rokov, a bolo to v jeho očiach ako niekoľko dní, keďže ju mal rád.

²⁰Cuukub chihab tzßakal quitrabajic laj Jacob re nak tixcßam lix Raquel chokß rixakil. Laj Jacob incßaß quirecßa nak quinumeß li cuukub chihab xban nak cßajoß nak naxra lix Raquel.

²¹Potom povedal Jakob Lábanovi: Daj mi moju ženu, lebo sa vyplnily moje dni, aby som vošiel k nej.

²¹Nak quinumeß li cuukub chihab, laj Jacob quixye re laj Labán: —Anakcuan xcuulac xkßehil nak tâkßaxtesi lâ rabin chokß cuixakil xban nak ac xnumeß cuukub chihab cuoquic chi trabajic âcuiqßuin, chan.

²²Vtedy shromaždil Lában všetkých mužov toho miesta a urobil hostinu.

²²Laj Labán quixbânu jun li ninkße saß xsumlajic lix rabin ut quixbokeb chixjunil li rech cabal.

²³Ale večer stalo sa, že pojal Leu, svoju dcéru, a voviedol ju k nemu, a vošiel k nej

²³Abanan chiru li kßojyîn aßan laj Labán quixkßaxtesi lix Lea re laj Jacob. Ut laj Jacob quicuan riqßuin.

²⁴A Lában jej dal Zilfu, svoju dievku, Lei, svojej dcére, za dievku.

²⁴Laj Labán quixqßue jun xmôs ixk lix Lea. Li ixk aßan xZilpa xcßabaß.

²⁵A keď bolo ráno, hľa, bola to Lea. A povedal Lábanovi: Čo si mi to urobil? Či som neslúžil u teba za Rácheľ? Prečo si ma tedy oklamal?

²⁵Joß cuulajak chic laj Jacob quixqßue retal nak aß lix Lea li quikßaxtesîc re. Ut laj Jacob cô riqßuin laj Labán ut quixye re, —Incßaß us xabânu cue. ¿Cßaßut nak xabânu cue chi joßcaßin? ¿Ma mâcuaß ta biß lix Raquel xintoj rix nak xintrabajic âcuiqßuin? ¿Cßaßut nak xinâbalakßi chi joßcaßin? chan laj Jacob.

²⁶A Lában povedal: Tu u nás sa nerobí tak, aby sa mladšia vydala prv ako staršia, prvorodená.

²⁶Ut laj Labán quixye re: —Lâo moco cßaynako ta nak xbên cua li îtzßinbej takasumub.

²⁷Vyplň týždeň tejto, a potom ti dáme i túto za službu, ktorú budeš slúžiť u mňa, ešte druhých sedem rokov.

²⁷Numekß cuan jun xamânak lâ sumlajic riqßuin lix Lea, tojoßnak tinqßue âcue lix Raquel. Abanan tento nak tattrabajik cuukubak chihab chic cuiqßuin, chan laj Labán.

²⁸A Jakob urobil tak a vyplnil jej týždeň, a tak mu dal Rácheľ, svoju dcéru, jemu za ženu.

²⁸Quixcßul xchßôl laj Jacob li cßaßru quiyeheß re xban laj Labán. Nak quinumeß li jun xamân lix sumlajic laj Jacob riqßuin lix Lea, laj Labán quixkßaxtesi lix Raquel re laj Jacob. Ut laj Jacob quisumla riqßuin.

²⁹A Lában dal Rácheli, svojej dcére, Bilhu, svoju dievku, jej za dievku.

²⁹Laj Labán quixqßue jun xmôs ixk lix Raquel. Li môs aßan xBilha xcßabaß.

³⁰A vošiel i k Rácheli a miloval i Rácheľ, viac ako Leu, a slúžil u neho ešte druhých sedem rokov.

³⁰Laj Jacob quixlakßab rib riqßuin lix Raquel ut aßan li kßaxal quixra chiru lix Lea. Ut laj Jacob quitrabajic cuukub chihab chic riqßuin laj Labán.

³¹A keď videl Hospodin, že je Lea nenávidená, otvoril jej život a Rácheľ zostala neplodnou.

³¹Li Kâcuaß Dios quiril nak lix Lea incßaß naraheß xban laj Jacob. Joßcan nak li Kâcuaß Dios quixqßue chi cuânc xcocßal. Abanan lix Raquel incßaß quiqßueheß xcocßal.

³²A Lea počala a porodila syna a nazvala jeho nemo Rúben, lebo povedala: Hospodin istotne videl moje trápenie, lebo teraz ma už bude milovať môj muž.

³²Lix Lea quicana chi yaj aj ixk. Quicuan jun lix cßulaßal. Lix Lea quixye: —Li Kâcuaß Dios quixnau nak quirahoß saß inchßôl junxil. Anakcuan tinixra chic lin bêlom, chan. Joßcan nak aj Rubén quixqßue chokß xcßabaß lix cßulaßal.

³³A opät počala a porodila syna a povedala: Hospodin istotne počul, že som nenávidená, a dal mi aj tohoto, preto nazvala jeho meno Šimon.

³³Ut lix Lea quicuan jun chic lix cßulaßal ut quixqßue aj Simeón chokß xcßabaß. Ut quixye: —Li Kâcuaß Dios quixnau nak incßaß ninraheß. Joßcan nak xqßue jun chic lin cßulaßal, chan.

³⁴A ešte počala a porodila syna a povedala: Teraz už, tento raz priľne môj muž ku mne, lebo som mu porodila troch synov a preto nazvali jeho meno Lévi.

³⁴Ut quicuan jun chic xcßulaßal lix Lea ut quixqßue aj Leví chokß xcßabaß. Lix Lea quixye: —Anakcuan ac xcuan oxib li ralal laj Jacob cuiqßuin. Mâre riqßuin aßin tâcuânk junelic cuiqßuin lin bêlom, chan.Ut lix Lea quicuan jun chic xcßulaßal ut quixqßue aj Judá chokß xcßabaß. Quixye: —Anakcuan tinlokßoni li Kâcuaß Dios riqßuin li usilal xbânu cue, chan. Chirix li câhib chi cocßal aßin, toj mâjiß chic quicuan xcocßal lix Lea.

³⁵A ešte počala a porodila syna a povedala: Tento raz budem chváliť Hospodina, preto nazvala jeho meno Júda. A prestala rodiť.

³⁵Ut lix Lea quicuan jun chic xcßulaßal ut quixqßue aj Judá chokß xcßabaß. Quixye: —Anakcuan tinlokßoni li Kâcuaß Dios riqßuin li usilal xbânu cue, chan. Chirix li câhib chi cocßal aßin, toj mâjiß chic quicuan xcocßal lix Lea.