¹A keď videla Rácheľ, že nerodí Jakobovi, závidela svojej sestre a povedala Jakobovi: Daj mi synov;lebo ak nedáš, zomriem.

¹Lix Raquel quixcakali lix Lea xban nak mâ jun lix cocßal nacuan riqßuin laj Jacob. Lix Raquel quixye re lix bêlom: —Lâin tincuaj nak teßcuânk incocßal. Cui incßaß teßcuânk incocßal, ¿cßaßru aj e nak yoßyôkin? chan.

²Vtedy sa rozhneval Jakob na Rácheľ a povedal: Či som ja na mieste Boha, ktorý ti odoprel plod života?

²Laj Jacob quichal xjoskßil saß xbên lix Raquel ut quixye re: —¿Cßaßut nak nacaye chi joßcan? ¿Ma lâin ta biß Dios lâin nak tinqßueheb âcocßal? chan.

³Na to povedala: Hľa, tam je moja dievka Bilha, vojdi k nej, a porodí na moje kolená, a budem i ja mať z nej synov.

³Ut lix Raquel quixye re laj Jacob: —Tinqßue âcue lix Bilha lin môs re tatcuânk riqßuin. Nak tâyoßlâk xcßulaßal, lâin tinxoc chokß cue. Chi joßcaßin tâcuânk incocßal, chan.

⁴A dala mu Bilhu, svoju dievku, za ženu. A Jakob vošiel k nej.

⁴Lix Raquel quixqßue lix môs re laj Jacob re tâcuânk riqßuin.

⁵A Bilha počala a porodila Jakobovi syna.

⁵Ut lix Bilha quicana chi yaj aj ixk. Laj Jacob quicuan li ralal riqßuin lix Bilha.

⁶Vtedy povedala Rácheľ: Bôh rozsúdil moju vec aj uslyšal môj hlas a dal mi syna. Preto nazvala jeho meno Dán.

⁶Tojoßnak lix Raquel quixye: —Anakcuan aj Dan tinqßue chokß xcßabaß li cßulaßal aßin xban nak li Kâcuaß Dios xrabi li cßaßru xintzßâma chiru. Xinrisi saß raylal ut quixqßue cue jun lin cßulaßal, chan lix Raquel.

⁷A ešte počala a porodila Bilha, dievka Ráchelina, Jakobovi druhého syna.

⁷Laj Jacob quicuan jun chic li ralal riqßuin lix Bilha.

⁸A Rácheľ povedala: Borby Božie som sa borila so svojou sestrou aj som premohla a nazvala jeho meno Naftali.

⁸Lix Raquel quixye: —Anakcuan aj Neftalí tinqßue chokß xcßabaß li cßulaßal aßin xban nak xinyal inkße riqßuin li cuas ut anakcuan cuan incocßal, chan.

⁹A keď videla Lea, že prestala rodiť, vzala Zilfu, svoju dievku, a dala ju Jakobovi za ženu.

⁹Chirix chic aßin, lix Lea quixqßue retal nak mâjiß chic nacuan junak lix cßulaßal. Lix Lea quixkßaxtesi lix môs, xZilpa xcßabaß, saß rukß laj Jacob re nak tâcuânk riqßuin.

¹⁰A Zilfa, dievka Leina, porodila Jakobovi syna.

¹⁰Ut laj Jacob quicuan jun li ralal riqßuin lix Zilpa.

¹¹Vtedy povedala Lea: Zástupom prichádzajú, a nazvala jeho meno Gád.

¹¹Ut lix Lea quixxoc li cßulaßal chokß re ut quixye: —Us xak cue. Xcuan chic jun lin cßulaßal, chan. Ut aj Gad quixqßue chokß xcßabaß.

¹²A Zilfa, dievka Leina, porodila Jakobovi druhého syna.

¹²Ut laj Jacob quicuan cuißchic jun li ralal riqßuin lix Zilpa.

¹³A Lea povedala: To na moje blahoslavenstvo, lebo ma budú blahoslaviť dcéry, a nazvala jeho meno Aser.

¹³Ut lix Lea quixye: —Cßajoß xsahil saß inchßôl. Anakcuan eb li ixk teßxye nak us xak re chaßkeb cue, chan. Ut aj Aser quixqßue chokß xcßabaß li cßulaßal.

¹⁴A Rúben išiel vo dňoch, keď sa žne pšenica, a našiel ľúbostné jablká na poli. A doniesol ich k Lei, svojej matke. A Rácheľ povedala Lei: Daj mi prosím, z jabĺk svojeho syna!

¹⁴Saß jun li cutan nak yôqueb chi sicßoc trigo saß cßalebâl, laj Rubén quixtau aran li ixki kßên mandrágoras xcßabaß, ut coxkßaxtesi li ixki kßên saß rukß lix naß. Lix Raquel quiril nak cuan li ixki kßên riqßuin lix Lea ut quixye re: —Bânu usilal, qßue chokß cue li ixki kßên li xcßam chak lâ yum, chan.

¹⁵Ale ona jej povedala: Či ti je to málo, že si vzala môjho muža a vezmeš ešte i jablká môjho syna? A Rácheľ odpovedala: Nech tedy leží s tebou za jablká tvojho syna.

¹⁵Lix Lea quixye re lix Raquel: —¿Cßaß chic ru tâcuaj anakcuan? Ac xamakß lin bêlom chicuu ut anakcuan tâcuaj tâmakß cuißchic lin ixki kßên li xcßam chak inyum, chan. Ut lix Raquel quichakßoc ut quixye re, —Cui tâqßue cue li ixki kßên, laj Jacob naru tâxic jun kßojyînak âcuiqßuin, chan.

¹⁶Keď potom prišiel Jakob večer z poľa, vyšla Lea oproti nemu a povedala: Ku mne vojdeš, lebo som si ťa najala za jablká svojho syna, ktoré som dala jako mzdu. A tak ležal s ňou tej noci.

¹⁶Nak laj Jacob quisukßi chak chi sicßoc trigo, lix Lea ticto qui-el chixcßulbal ut quixye re: —Anakcuan tatcuânk jun kßojyînak cuiqßuin. Aßan aj e nak xinqßue li ixki kßên re lix Raquel. Li ixki kßên aßan, laj Rubén xcßamoc chak re, chan. Ut saß li kßojyîn aßan laj Jacob quicuan riqßuin lix Lea.

¹⁷A Bôh uslyšal Leu, a počala a porodila Jakobovi piateho syna.

¹⁷Lix Lea quicana chi yaj aj ixk. Ut quiyoßla roß lix cßulaßal lix Lea xban nak li Dios quirabi lix tij.

¹⁸A Lea povedala: Bôh mi dal moju mzdu, keď som dala svojmu mužovi svoju dievku, a nazvala jeho meno Izachár.

¹⁸Lix Lea quixye: —Anakcuan aj Isacar tinqßue chokß xcßabaß lin cßulaßal. Li Dios xqßue jun chic lin râbal xban nak lâin junxilaj quinkßaxtesi lin môs re laj Jacob re nak tâcuânk riqßuin, chan.

¹⁹A ešte počala Lea a porodila Jakobovi šiesteho syna.

¹⁹Laj Jacob quicuan xcuak li ralal riqßuin lix Lea.

²⁰A Lea povedala: Bôh ma obdaril dobrým darom. Tento raz už bude bývať so mnou môj muž, lebo som mu porodila šiestich synov a nazvala jeho meno Zabulon.

²⁰Ut lix Lea quixye: —Li Dios xqßue jun chic lin mâtan. Anakcuan rarôkin chic xban lin bêlom xban nak cuakib li ralal ac xeßyoßla cuiqßuin. Anakcuan aj Zabulón tinqßue chokß xcßabaß li cßulaßal aßin, chan.

²¹Potom porodila dcéru a nazvala jej meno Dína.

²¹Chirix chic aßan, quiyoßla jun lix coß lix Lea ut xDina quixqßue chokß xcßabaß.

²²A Bôh sa rozpamätal na Rácheľ a uslyšal ju Bôh a otvoril jej život.

²²Li Dios quiril xtokßobâl ru lix Raquel ut quirabi lix tij. Xban aßan, li Dios quixqßue chi cuânc xcocßal.

²³A počala a porodila syna a povedala: Bôh odňal moje pohanenie,

²³Lix Raquel quicana chi yaj aj ixk. Ut quiyoßla jun lix cßulaßal têlom. Quixye: —Lâin xinxutânac xban nak mâ jun incocßal cuan. Anakcuan li Dios xrisi inxutân, chan.

²⁴a nazvala jeho meno Jozef; lebo povedala: Nech mi pridá Hospodin aj druhého syna!

²⁴Lix Raquel quixqßue aj José chokß xcßabaß lix cßulaßal. Quixye: —Aß taxak li Kâcuaß Dios chi-osobtesînk cue ut tixqßue ta chic junak incßulaßal têlom, chan.

²⁵A stalo sa, keď porodila Rácheľ Jozefa, že Jakob povedal Lábanovi: Prepusti ma, a pojdem na svoje miesto a do svojej zeme.

²⁵Chirix lix yoßlajic laj José, laj Jacob quiâtinac riqßuin laj Labán ut quixye re: —Anakcuan nacuaj nak tinâcanab chi xic saß lin tenamit li xinchal cuiß chak.

²⁶Daj mi moje ženy a moje deti, za ktoré som ti slúžil, aby som odišiel, lebo však ty vieš o mojej službe, ktorú som ti slúžil.

²⁶Tincßameb li cuixakil chicuix, joß eb ajcuiß lin cocßal. Xtzßakloc li trabaj xinbânu âcuiqßuin chirixeb lâ rabin. Lâat cutan saken châcuu cßaßru li trabaj xinbânu âcuiqßuin. Chinâcanab chi xic anakcuan, chan.

²⁷A Lában mu povedal: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, zostaň; lebo badám, že ma Hospodin žehnal pre teba.

²⁷Ut laj Labán quixye: —Bânu usilal, canâkat cuiqßuin. Xinqßue retal nak saß âcßabaß lâat ninrosobtesi li Kâcuaß Dios.

²⁸A dodal: Udaj mi svoju mzdu, a dám.

²⁸Anakcuan tâye cue joß nimal lâ tojbal tâcuaj ut lâin tatintoj, chan laj Labán.

²⁹A on mu povedal: Ty vieš, ako som ti slúžil, ako aj to, jaký bol tvoj dobytok u mňa.

²⁹Laj Jacob quixye re: —Lâat cutan saken châcuu chanru nak xintrabajic âcuiqßuin. Nacanau ajcuiß chanru nak xinchßolaniheb lâ quetômk, chan.

³⁰Lebo to málo, čo si mal predo mnou, rozmnožilo sa vo množstvo, a Hospodin ťa požehnal, odkedy vkročila k tebe moja noha. A teraz kedyže i ja budem pracovať pre svoj vlastný dom?

³⁰Julticak âcue nak xincßulun âcuiqßuin, incßaß qßui li cßaßru âcue. Ut anakcuan numtajenakeb xqßuial li cßaßru âcue. Chalen cuoquic âcuiqßuin, li Kâcuaß Dios xatrosobtesi inban. Ut anakcuan ¿jokße naru tintiquib trabajic re nak eb li cualal incßajol tâcuânk cßaßru reheb? chan.

³¹A povedal: Čo ti mám dať? A Jakob odpovedal: Nedáš mi ničoho. Ak mi urobíš túto vec, budem zase pásť tvoje stádo a strážiť.

³¹Laj Labán quixye re: —¿Joß nimal târûk tatintoj cuiß? chan. Laj Jacob quixye re: —Mâ joß nimal. Anakcuan cuan jun naßleb tincuaj xyebal âcue. Incßaß ninnau ma tâcuulak ta châcuu. Cui tixcßul âchßôl, lâin tincanâk cuißchic chirilbaleb lâ quetômk, chan.

³²Prejdem dnes pomedzi celé tvoje stádo a oddelím ztade každé dobytča bodkasté a strakaté a každé dobytča čierne medzi ovcami a strakaté a bodkasté medzi kozami, a to bude mojou mzdou.

³²Laj Jacob quixye re laj Labán: —Lâin tinxic saß xyânkeb lâ quetômk. Ut tinsicß chokß cue li chibât li repex rixeb ut li tzßîb saß rixeb. Teßcanâk ajcuiß li carner li repex rixeb ut li tzßîb saß rixeb joß eb ajcuiß li kßek rixeb. Li quetômk aßin tincßam chokß cue chokß rêkaj intojbal, chan.

³³A moja spravedlivosť bude odpovedať za mňa voľakedy v budúcnosti, keď prijde pre moju mzdu pred teba. Všetko, čo by nebolo bodkasté alebo strakaté medzi kozami a čierne medzi ovcami, nech je to u mňa za ukradnuté.

³³Ut laj Jacob quixye ajcuiß: —Mâre mokon chic nak tatxic chirilbaleb lin quetômk, lâat tâqßue retal nak saß xyâlal xinbânu. Cui tâtau li carner li moco kßek ta rixeb ut li chibât moco repex ta rixeb, naru tâye nak lâin xcuelkßa eb aßan âcuiqßuin, chan.

³⁴A Lában povedal: Hľa, bárs by bolo podľa tvojho slova!

³⁴Ut laj Labán quixye re: —Us. Xcßul inchßôl li cßaßru xaye, chan.

³⁵A odlúčil toho dňa pásikavých kozlov a strakatých a všetky bodkasté a strakaté kozy, všetko, na čom bolo biele, všetko čierne medzi ovcami a oddal to do rúk svojich synov.

³⁵Chiru ajcuiß li cutan aßan, cô laj Labán saß lix naßajeb lix quetômk. Quirisiheb chixjunil li chibât li repex rixeb joß ixk joß têlom. Quirisiheb ajcuiß li carner li kßek rixeb. Laj Labán quixkßaxtesiheb li quetômk aßan saß rukßeb li ralal re nak aßan eb chic teßilok re.

³⁶A urobil medzi sebou a medzi Jakobom vzdialenosť cesty troch dní. A Jakob pásol ostatok drobného stáda Lábanovho.

³⁶Ut laj Labán cô saß jun li naßajej oxib cutan xnajtil riqßuin laj Jacob. Ut laj Jacob quicana chirilbaleb lix quetômk laj Labán.

³⁷A Jakob si nabral topoľových prútov zelených i lieskových i kaštanových a nalúpal na nich bielych lupín obnažujúc bielosť, ktorá bola na prútoch.

³⁷Laj Jacob quixsicß oxib pây ru li cheß, aß li álamo, li avellano ut li castaño xcßabaßeb. Quixyocß eb li rukß li cheß li toj rax. Quixmichß caßchßin rixeb li cheß re nak teßcßutûnk chi repex rixeb li rukß cheß.

³⁸A nastaväl prútov, ktoré olúpal, do žľabov, do válovov na vodu, kam prichádzalo stádo piť, pred stádo, aby počínaly, keď prichádzaly piť.

³⁸Laj Jacob quixqßue retal nak eb li quetômk nequeßbatzßun chire li haß nak nequeßcuulac chi ucßac. Xban aßan nak quixtususi li rukß cheß saß li haß re nak teßril li cheß nak yôqueb chi batzßûnc.

³⁹A tak počínalo stádo hľadiac na prúty, a stádo rodilo pásikavé, bodkasté a strakaté.

³⁹Li quetômk queßbatzßun aran saß xcaßyabâl eb li cheß li repex rixeb. Ut eb li cocß ral li queßyoßla repex rixeb.

⁴⁰Tak odlúčil Jakob jahnence a obrátil stádo tvárou k pásikavému i všetko čierne v stáde Lábanovom a sebe postavil po každé stáda osobitne a nepostavil ich ku stádu Lábanovmu.

⁴⁰Laj Jacob quixsicß ruheb li carner li repex rixeb ut li tzßîb saß rixeb ut quixqßue saß xyânkeb li re. Joß ajcuiß chixjunileb li kßek rixeb li cuanqueb saß xyânkeb li re laj Labán, quixqßue ajcuiß saß xyânkeb li re. Chi joßcaßin laj Jacob quirisi lix quetômk saß xyânkeb li re laj Labán.

⁴¹A bývalo tak, že kedykoľvek bolo niečo silnejšie pripúšťané zo stáda, aby sa párilo, kládol Jakob prúty pred oči stáda do žľabov, aby počínaly pri prútoch.

⁴¹Rajlal nak nequeßcuulac li xul li nînkeb xtibel ut cauheb rib chi batzßûnc chire li haß, laj Jacob naxqßue li cheß saß li haß re nak teßril nak yôqueb chi batzßûnc.

⁴²Keď zase bolo pripúšťané slabšie zo stáda, nekládol ich. A takým činom bolo čo slabšie Lábanovo a čo silnejšie Jakobovo.

⁴²Nak nequeßcuulac li xul li incßaß cauheb rib chi batzßûnc, laj Jacob incßaß naxqßue li cheß saß li haß. Nak nequeßyoßla li raleb li xul li incßaß cauheb rib queßcana re laj Labán. Ut li raleb li xul li cauheb rib queßcana chokß re laj Jacob.Chi joßcaßin laj Jacob quinumta xbiomal. Quicuan nabaleb lix quetômk. Quicuan ajcuiß nabal lix camellos joß ajcuiß lix burros. Ut queßcuan ajcuiß nabal lix môs joß cuînk joß ixk.

⁴³A človek sa rozmohol náramne a mal mnoho stáda a slúžek a sluhov a veľblúdov a oslov.

⁴³Chi joßcaßin laj Jacob quinumta xbiomal. Quicuan nabaleb lix quetômk. Quicuan ajcuiß nabal lix camellos joß ajcuiß lix burros. Ut queßcuan ajcuiß nabal lix môs joß cuînk joß ixk.