1A počul slová synov Lábanových, ktorí vraveli: Jakob pobral všetko, čo mal náš otec, a z toho, čo patrilo nášmu otcovi, nadobudol si všetku tú slávu.
1Laj Jacob narabi li cßaßru nequeßxye li ralal laj Labán nak nequeßxye: —Laj Jacob xcßam chokß re li cßaßru re li kayucuaß. Ut riqßuin aßan xbiomoß, chanqueb.
2A Jakob videl tvár Lábanovu, že hľa, nebola voči nemu taká jako predtým.
2Laj Jacob quixqßue retal nak incßaß chic sa na-ileß xban laj Labán. Moco joß ta junxil.
3A Hospodin riekol Jakobovi: Navráť sa do zeme svojich otcov a ku svojej rodine, a budem s tebou.
3Li Kâcuaß Dios quixye re laj Jacob: —Anakcuan tatsukßîk cuißchic saß lâ tenamit li cuanqueb cuiß lâ cuechßalal. Ut lâin junelic cuânkin âcuiqßuin, chan li Kâcuaß Dios.
4Vtedy poslal Jakob a zavolal Rácheľ a Leu na pole k svojmu stádu
4Laj Jacob quixtakla xbokbal lix Raquel joß ajcuiß lix Lea re nak tââtinak riqßuineb saß li naßajej li yô cuiß chi iloc quetômk laj Jacob.
5a povedal im: Vidím tvár vášho otca, že nie je ku mne jako predtým. Ale Bôh môjho otca bol so mnou.
5Laj Jacob quixye reheb li rixakil: —Lâin yôquin chixqßuebal retal nak lê yucuaß incßaß chic sa ninril joß junxil. Ut li Kâcuaß Dios li naxlokßoni lin yucuaß, aßan xtenkßan cue arin.
6A vy viete, že som celou svojou silou slúžil vášmu otcovi.
6Lâex xeril ajcuiß nak xincßanjelac chi anchal inchßôl chiru lê yucuaß.
7Ale váš otec ma oklamal a zmenil desaťkrát moju mzdu, avšak Bôh mu nedal, aby mi zle urobil.
7Ut aßan xinixbalakßi ut yalak jokße naxjal lin tojbal. Abanan li Kâcuaß Dios yô chintenkßanquil chi junelic. Joßcan nak laj Labán incßaß naru xbânunquil li incßaß us cue.
8Ak povedal: Bodkasté bude tvojou mzdou, rodilo všetko stádo bodkasté. A keď povedal: Pásikavé bude tvojou mzdou, zase rodilo všetko stádo pásikavé.
8Lê yucuaß quixye cue, “Lâ tojbal aßan chixjunileb li xul li repex rixeb” chan. Ut chixjunileb li xul li queßyoßla repex chic rix. Ut quixye cuißchic cue, “Lâ tojbal, aßan li xul li balacß saß rixeb” chan cue. Nak naxye chi joßcan junes balacß chic rixeb li xul li nequeßyoßla.
9A tak vytrhol Bôh stádo vašeho otca a dal mne.
9Joßcan nak li Dios incßaß quixqßue chi tâmc lix quetômk lê yucuaß ut eb li cue lâin quixqßueheb chi tâmc, chan laj Jacob.
10A stalo sa v tom čase, keď sa pári stádo, že som pozdvihol svoje oči a videl som vo sne, že hľa, kozli, ktorí skákali na stádo, boli pásikaví, bodkastí a pestrí.
10Ut laj Jacob quixye cuißchic reheb: —Saß jun li cutan nak yô ruheb li carner lâin quinmatqßuec ut quicuil nak li têlom carner li balacß rixeb ut li repex rixeb, junes eb aßan li yôqueb chi batzßûnc riqßuineb li ixki carner.
11A anjel Boží mi riekol vo sne: Jakob! A ja som odpovedal: Tu som.
11Ut saß inmatcß lix ángel li Dios quixye cue, “Jacob”, chan. Ut lâin quinye re, “Cueßquin”.
12A riekol: Nože pozdvihni svoje oči a vidz: všetci kozli, ktorí skáču na stádo, sú pásikaví, bodkastí a pestrí, lebo som videl všetko, čo ti robil Lában.
12Ut li ángel quixye cue, “Ilon aran. Tâcuil nak eb li têlom carner li balacß rixeb ut li repex rixeb, junes eb aßan li yôqueb chi batzßûnc riqßuineb li ixki carner. Lâin li Kâcuaß Dios. Xinbânu chi joßcaßin xban nak xcuil chixjunil li cßaßru yô chixbânunquil laj Labán âcue.
13Ja som ten silný Bôh z Bét-ela, kde si pomazal pamätný kameň, kde si mi sľúbil sľub. Zober sa teraz, vyjdi z tejto zeme a navráť sa do svojej rodnej zeme.
13Lâin li Kâcuaß Dios. Lâin li quincßutbesi chak cuib châcuu saß li naßajej Bet-el nak caqßue li aceite saß xbên li pec li caxakab aran nak cabânu li contrato cuiqßuin. Anakcuan tat-êlk saß li naßajej aßin ut tatxic cuißchic saß lâ tenamit li yoßlajenakat cuiß chak,” chan cue.—
14A Rácheľ odpovedala i Lea, a riekly mu: Či my azda máme ešte nejaký diel alebo nejaké dedičstvo v dome svojho otca?
14Ut lix Raquel rochben lix Lea queßchakßoc ut queßxye re laj Jacob: —Lâo mâcßaß cßaßru re li kayucuaß takêchani arin.
15Či nie sme u neho považované za cudzie? Lebo však nás predal a k tomu aj zjedol naše peniaze.
15Chanchan mâcuaßo xrabin nak nocoril li kayucuaß. Lâo cßayinbilo âcue xban li kayucuaß. Ac xatoj rix li kasumlajic. Ut anakcuan, ¿cßaß chic ru târaj? Aßan yô chixsachbal li katzßak.
16Lebo všetko, to bohatstvo, ktoré vytrhol Bôh nášmu otcovi, je naše a našich detí. A preto teraz všetko, čo ti povedal Bôh, urob!
16Lix biomal li qui-isîc chiru xban li Kâcuaß Dios, aßan ke chic anakcuan ut reheb ajcuiß li kalal kacßajol. Lâat bânu chixjunil li cßaßru xye âcue li Kâcuaß Dios, chanqueb re laj Jacob.
17A Jakob vstal a pobral svojich synov a svoje ženy na veľblúdov
17Laj Jacob quixyîb rib re tâxic. Quixtaksiheb li rixakil joß ajcuiß eb lix cocßal chirixeb li camello.
18a hnal všetok svoj dobytok a všetok svoj nadobudnutý majetok, ktorého nadobudol, svoj kúpený dobytok, ktorého nadobudol v Pádan-arame, aby išiel k Izákovi, svojmu otcovi, do zeme Kanaána.
18Ut queßoc chi xic Canaán saß lix tenamit laj Isaac lix yucuaß. Laj Jacob quixcßam chirix chixjunileb lix quetômk joß ajcuiß chixjunil li cßaßru re li quixtoj rix riqßuin lix trabaj saß li naßajej Padan-aram.
19A Lában bol odišiel strihať svoje stádo, a vtedy ukradla Rácheľ domácich bohov, ktorých mal jej otec.
19Mâ ani laj Labán. Cuan chak saß jalan naßajej chixbesbal rixeb lix carner nak lix Raquel quirelkßaheb lix dios lix yucuaß.
20A Jakob ukradol srdce Lábana Aramejského, pretože mu neoznámil, že uteká.
20Mâcßaß resil nak queßel laj Jacob saß li naßajej aßan. Chi joßcaßin laj Jacob quixbalakßi laj Labán laj arameo.
21A tak utekal on i všetko, čo bolo jeho, a vstanúc prepravil sa cez rieku a obrátil svoju tvár smerom k vrchu Gileádu.
21Laj Jacob quiêlelic riqßuin chixjunil li cßaßru cuan re. Quinumeß saß li nimaß Eufrates ut quixcßam li be li naxic saß li tzûl Galaad.
22Potom na tretí deň bolo oznámené Lábanovi, že Jakob utiekol.
22Saß rox li cutan laj Labán quirabi resil nak quiêlelic laj Jacob.
23Vtedy pojal so sebou svojich bratov a hnal sa za ním cesty sedem dní a dostihnul ho na vrchu Gileáde.
23Laj Labán quixchßutubeb li rechßalal ut queßxtâke laj Jacob. Toj chiru cuukub cutan coxeßxtau saß li tzûl Galaad.
24Ale Bôh prišiel k Lábanovi Aramejskému vo sne vnoci a riekol mu: Chráň sa, aby si nehovoril s Jakobom ináč ako priateľsky!
24Saß li kßojyîn aßan, li Kâcuaß Dios quixcßutbesi rib chiru laj Labán laj arameo saß xmatcß. Li Kâcuaß Dios quixye re: —Chinâcuabi. Mat-âtinac saß joskßil riqßuin laj Jacob, chan li Dios.
25A tak dohonil Lában Jakoba. A Jakob už bol postavil svoj stán na vrchu. I Lában postavil svoj stán so svojimi bratmi na vrchu Gileáde.
25Laj Labán quixtauheb laj Jacob saß li tzûl Galaad li queßxyîb cuiß lix muhebâleb. Ut saß ajcuiß li naßajej aßan queßxyîb lix muhebâleb laj Labán.
26A Lában povedal Jakobovi: Čo si to urobil? Lebo si ukradol moje srdce a odviedol si moje dcéry, jako keby boly zajaté mečom!
26Laj Labán quixye re laj Jacob: —¿Cßaßut nak xabânu cue chi joßcaßin? Xacßameb chak lin rabin saß junpât. Chanchan yôco saß plêt, chan.
27Prečo si tajne utiekol a vykradol si sa odo mňa a neoznámil si mi, aby som ťa bol mohol vyprevadiť s veselosťou a so spevmi, s bubnom a s harfou?
27—¿Cßaßut nak incßaß xaye cue nak êlc chak êre cuiqßuin? Cui ta xaye cue, lâin xinbânu raj jun nimla ninkße re êchakßrabinquil. Xinbokeb raj saß li ninkße li nequeßchßeßoc tambor joß eb ajcuiß li nequeßchßeßoc arpa.
28A nedopustil si mi, aby som bozkal svojich synov a svoje dcéry. Nerozumné je to, čo si teraz vykonal.
28Saß junpât xacßameb chak. Incßaß xqßue rib nak xcuutzßeb ru lin rabin joß eb ajcuiß li cui re xchakßrabinquileb. Xban âtôntil nak xabânu a naßleb aßin.
29Mal by som dosť moci, aby som vám urobil zle. Ale Bôh vášho otca mi povedal minulej noci a riekol: Chráň sa, aby si nehovoril s Jakobom ináč ako priateľsky.
29Lâin naru raj tinbânu raylal êre. Abanan chi kßek quiâtinac cuiqßuin li Kâcuaß Dios, li naxlokßoni lâ yucuaß. Aßan xye cue nak incßaß tinâtinak saß joskßil âcuiqßuin.
30A tak teraz, keď si už odišiel, pretože si veľmi túžil po dome svojho otca, prečo si potom ukradol mojich bohov?
30Lâin ninnau nak xat-el cuiqßuin saß junpât xban nak tâcuaj ru xic saß rochoch lâ yucuaß. Caßaj cuiß li incßaß nintau ru lâin, ¿cßaßut nak xacuelkßaheb chak lin dios? chan laj Labán.
31A Jakob odpovedal a riekol Lábanovi: Ušiel som preto, že som sa bál, lebo som povedal, aby si mi reku neodňal nasilu svojich dcér.
31Ut laj Jacob quixye re laj Labán: —Lâin qui-oc inxiu. Quincßoxla nak mâre tâmakßeb lâ rabin chicuu.
32No, u koho najdeš svojich bohov, ten nech nežije! Tu pred našimi bratmi si hľadaj a poznaj, čo je tvoje u mňa, a vezmi si. Ale Jakob nevedel, že ich ukradla Rácheľ.
32Chiruheb li kechßalal naru tâsiqßueb lâ dios saß kayânk. Cui tâtauheb arin, tâcßameb ut tâcâmk li ani xcßamoc chak re, chan laj Jacob. Laj Jacob incßaß naxnau nak aß lix Raquel qui-elkßan reheb lix dios laj Labán.
33Vtedy vošiel Lában do stánu Jakobovho i do stánu Leinho i do stánu oboch dievok a nenašiel. A keď vyšiel zo stánu Leinho, vošiel do stánu Ráchelinho.
33Ut laj Labán quixsiqßueb lix dios saß xmuhebâl laj Jacob ut incßaß quixtau. Quixsicß ajcuiß saß xmuhebâl lix Lea ut incßaß quixtau. Quixsicß ajcuiß saß xmuhebâl li cuib chi môs ut incßaß ajcuiß quixtau. Tojoßnak cô chixsicßbal saß xmuhebâl lix Raquel.
34Ale Rácheľ vzala domácich bohov a vložila ich do sedla s veľblúda a sadla na nich. A Lában prekutal celý stán, ale nenašiel.
34Abanan lix Raquel ac xmukeb lix dios rubel lix soc rix li camello. Chunchu aran saß xbên nak quicuulac laj Labán riqßuin. Laj Labán quixsiqßui lix dios yalak bar ut incßaß quixtau.
35A povedala svojmu otcovi: Nech sa nehnevá môj pán, že nemôžem vstať zpred teba, lebo mi je, ako býva ženám. A tak prehľadal všetko, ale nenašiel domácich bohov.
35Lix Raquel quixye re: —At inyucuaß, chacuy inmâc. Incßaß naru tincuaclîk châcßulbal xban nak anakcuan yô inyajel ut incßaß sa tinxaklîk châcuu. Usan cui incßaß tatjoskßok cuiqßuin nak incßaß tinxaklîk châcßulbal, chan. Ut laj Labán napokoknac chixsicßbaleb lix dios ut incßaß quixtau.
36Vtedy sa nahneval Jakob a vadil sa na Lábana a odpovedal Jakob a riekol Lábanovi: Jaké je moje previnenie? Aký môj hriech, že ma honíš rozpálený?
36Laj Jacob quijoskßoß chiru laj Labán ut quixye re: —¿Cßaßut nak xinâtâke chak toj arin? ¿Cßaßru inmâc châcuu?
37Lebo si prekutal všetky moje veci. Čo si našiel zo všetkých vecí svojho domu? Predlož to tu pred mojich bratov a pred svojich bratov, a nech rozsúdia medzi nami dvoma!
37Xapokle li cßaßru ke ut ¿cßaßru xatau? Cßut chiku anakcuan li cßaßru âcue xatau saß xyânkeb li cßaßru ke lâo. Eb li kechßalal teßyehok ani cuan xmâc, ma lâin malaj ut lâat.
38Toto už dvadsať rokov som bol u teba. Tvoje ovce a tvoje kozy nepometaly, a baranov tvojho stáda som nejedol.
38Junmay chihab tzßakal xintrabajic âcuiqßuin. Ut eb lâ quetômk mâ jun cua queßxtzßek li ral. Ut lâin mâ jun lâ carner xincamsi re tintiu.
39Roztrhaného som nedoniesol tebe; ja som niesol tú škodu; z mojej ruky si to hľadal, už či bolo ukradnuté vodne a či bolo ukradnuté vnoci.
39Mâ jun cua xincßam chak âcuiqßuin li quetômk li nequeßcamsîc xban li joskß aj xul, xban nak lâin ninqßuehoc rêkaj eb aßan. Ut lâat junelic nacacuisi rêkaj eb li xul chicuu, li nequeßelkßâc chi cutan joß ajcuiß chiru kßojyîn, chan.
40Bývalo tak, že vodne ma stravovala horúčava a mráz vnoci, a môj spánok uchádzal s mojich očí.
40Laj Jacob quixye ajcuiß: —Lâin xincuy rilbaleb lâ quetômk. Chi cutan caßchßin mâ nincam xban xtikcual li sakße ut chiru kßojyîn mâ caßchßin nak niquinixcßol li que. Incßaß naru nacube bayak lin cuara xban li que.
41Toto som už dvadsať rokov bol v tvojom dome. Slúžil som ti štrnásť rokov za tvoje dcéry a šesť rokov za tvoje stádo, a desaťkrát si zmenil moju mzdu.
41Junmay chihab tzßakal xintrabajic âcuiqßuin. Câlaju chihab xintrabajic chirixeb lâ rabin. Ut cuakib chihab chic xintrabajic chirix lin quetômk. Ut lâat nabal sut nacajal lin tojbal chicuu, chan.
42Nech nie je so mnou Bôh môjho otca, Bôh Abrahámov a strach Izákov, je isté, že by si ma bol teraz preč poslal prázdneho. Ale moje trápenie a únavnú prácu mojich rúk videl Bôh; preto ťa karhal minulej noci.
42Relic chi yâl li Kâcuaß Dios xinixtenkßa. Aßan li Kâcuaß Dios li quixlokßoni laj Abraham joß ajcuiß laj Isaac lin yucuaß. Cui ta incßaß xinixtenkßa li Kâcuaß Dios, xinâtakla raj chak chi mâcßaß cßaßru cue. Li Kâcuaß Dios quiril xtokßobâl cuu ut aßan naxnau chanru nak xintrabajic âcuiqßuin. Xban aßan li Kâcuaß Dios xatxkßus chi kßek, chan laj Jacob re laj Labán.
43A Lában odpovedal a riekol Jakobovi: Tieto dcéry sú moje dcéry a títo synovia sú moji synovia, a stádo je moje stádo, áno, i všetko, čo vidíš, je moje. Ale čože mám dnes urobiť týmto svojim dcéram alebo ich synom, ktorých porodily?
43Laj Labán quichakßoc ut quixye re: —Eb li ixk aßin, aßaneb lin rabin ut eb li cocßal aßin, aßaneb li cui. Joß eb ajcuiß li quetômk aßin cueheb ajcuiß. Chixjunil li joß qßuial yôcat chirilbal, aßan cueheb lâin. Ut anakcuan cßaß ta chic ru târûk tinbânu riqßuineb lin rabin joß ajcuiß riqßuineb lix cocßal xban nak ac xeßchal châcuix.
44Tak teraz poď, učiníme smluvu, ja i ty, aby bola svedkom medzi mnou a medzi tebou.
44Joßcan nak anakcuan lâo takabânu junak li contrato chi kibil kib. Takabânu li contrato chokß retalil nak xkayîb ru li chßaßajquilal aßin saß xyâlal, chan laj Labán.
45Vtedy vzal Jakob kameň a postavil ho na pamätné znamenie.
45Laj Jacob quixchap jun li pec ut quixxakab saß li chßochß.
46A Jakob povedal svojim bratom: Nasberajte kamenia. A nabrali kamenia a spravili hromadu, a jedli tam na tej hromade.
46Ut quixye reheb li rechßalal: —Cßamomak chak nabalak li pec, chan. Eb aßan queßxchßutub li pec ut queßxtus. Ut queßcuaßac saß xbên li tusbil pec aßan.
47A Lában ju nazval aramejsky: Jegar-sohoduta, a Jakob ju nazval hebrejsky Gal-éd.
47Ut laj Labán quixqßue Jegar Sahaduta chokß xcßabaß li naßajej aßan. Li cßabaßej aßin saß râtinobâl laj Labán. Ut laj Jacob quixqßue cuißchic xcßabaß li naßajej saß li râtinobâl. Galaad quixqßue chokß xcßabaß.
48A Lában povedal: Táto hromada je dneská svedkom medzi mnou a tebou, a preto nazval jej meno Gal-éd
48Laj Labán quixye: —Li tusbil pec li xkaqßue arin, aßan retalil li contrato xkabânu arin, chan. Aßan aj e nak Galaad queßxqßue chokß xcßabaß.
49a Micpa, lebo povedal: Hospodin nech pozoruje na veci medzi mnou a tebou, keď budeme ukrytí druh pred druhom.
49Ut queßxqßue ajcuiß Mizpa chokß xcßabaß li naßajej aßan. Laj Labán quixye, Aß taxak li Kâcuaß Dios chi-ilok ke nak takacanab kib chi kibil kib, chan.
50Ak by si trápil moje dcéry a keby si vzal ešte nejaké ženy k mojim dcéram; síce niet človeka s nami, ale vidz, že Bôh je svedkom medzi mnou a tebou,
50Ut laj Labán quixye ajcuiß re laj Jacob: Li Kâcuaß Dios tânaßok re chixjunil li cßaßru takabânu. Cui lâat târahobtesiheb lin rabin, li Kâcuaß Dios tânaßok re. Cui lâat tâcßam jalan chic ixk chokß âcuixakil, mâre lâat tâcßoxla nak mâ ani nanaßoc re li cßaßru yôcat. Abanan li Kâcuaß Dios tixnau, chan.
51A ešte povedal Lában Jakobovi: Hľa, táto hromada a hľa, tento pamätný kameň, ktorý som postavil medzi sebou a tebou,
51Qßue retal li tusbil pec li xkaqßue arin joß ajcuiß li jun li xakxo saß xyi.
52táto hromada bude svedkom a svedoctvom i tento pamätný kameň, že ja neprejdem k tebe za túto hromadu, a že ani ty neprejdeš ku mne za túto hromadu a za tento pamätný kameň urobiť zle.
52Aßan li retalil nak lâat incßaß târûk tatnumekß arin chi pletic cuiqßuin, chi moco lâin târûk tinnumekß chi pletic âcuiqßuin lâat. Aßan aj e nak xkaqßue li pec arin, chan.
53Bôh Abrahámov a Bôh Náchorov nech súdi medzi nami, Bôh ich otca. A Jakob prisahal na strach svojho otca Izáka.
53Li Dios li quixlokßoni laj Abraham lâ xeßtônil yucuaß joß ajcuiß laj Nacor lin xeßtônil yucuaß aßan târakok âtin saß kabên cui incßaß takabânu li cßaßru xkaye, chan laj Labán. Ut laj Jacob quixye re laj Labán: —Lâin tinye âcue chiru li Kâcuaß Dios, li quixlokßoni laj Isaac lin yucuaß, nak ac xcßul inchßôl li contrato li xkabânu chi kibil kib, chan.
54A Jakob obetoval bitnú obeť na tom vrchu a povolal svojich bratov, aby jedli chlieb, a jedli chlieb a prenocovali na tom vrchu.
54Ut laj Jacob quixlokßoni li Kâcuaß Dios saß li tzûl aßan ut quixqßue lix mayej chiru. Ut quixbokeb ajcuiß li rechßalal chi cuaßac. Queßcuaßac chixjunileb ut saß li tzûl queßxnumsi li kßojyîn.Joß cuulajak chic nak quisakêu, laj Labán quicuacli ut quirutzß ruheb li ri, joß eb ajcuiß lix rabin. Quixtzßâma chiru li Dios nak târosobtesiheb. Ut chirix aßan quisukßi saß rochoch.
55Potom vstal Lában skoro ráno, bozkal svojich synov a svoje dcéry a požehnal ich a odišiel, a tak sa navrátil Lában na svoje miesto.
55Joß cuulajak chic nak quisakêu, laj Labán quicuacli ut quirutzß ruheb li ri, joß eb ajcuiß lix rabin. Quixtzßâma chiru li Dios nak târosobtesiheb. Ut chirix aßan quisukßi saß rochoch.