¹A Jakob išiel svojou cestou, a stretli sa s ním anjeli Boží.

¹Ut laj Jacob qui-el saß li naßajej aßan ut quixtiquib cuißchic xic saß lix tenamit. Nak yô chi xic, quixcßuleb lix ángel li Kâcuaß Dios.

²A Jakob povedal, keď ich videl: Toto je tábor Boží. A preto nazval meno toho miesta: Machnajim.

²Nak quirileb aßan, laj Jacob quixye: —Aßineb lix soldado li Kâcuaß Dios.— Ut quixqßue chokß xcßabaß li naßajej aßan Mahanaim.

³A Jakob poslal pred sebou poslov k Ezavovi, svojmu bratovi, do zeme Seira, do kraja Edomovho.

³Laj Jacob quixtaklaheb lix takl chi ubej re nak teßxic saß li tenamit Seir li cuan xcuênt Edom, re nak teßxye re laj Esaú nak cuulac re laj Jacob.

⁴A prikázal im a riekol: Takto poviete môjmu pánovi Ezavovi: Takto hovorí tvoj služobník Jakob: Býval som ako pohostín u Lábana a bol som tam až doteraz.

⁴Laj Jacob quixye reheb lix takl: —Joßcaßin têye re laj Esaú: “Kâcuaß Esaú, châlc cuißchic re âcuiqßuin laj Jacob lâ cuîtzßin. Aßan xye nak tixqßue rib rubel âtakl. Chalen relic arin, riqßuin laj Labán cuan chak,” chaßkex re.

⁵A mám volov a oslov, drobné stádo a sluhov a dievky a poslal som popredku poslov oznámiť sa svojmu pánovi, aby som našiel milosť v tvojich očiach.

⁵Ut têye ajcuiß re nak nabaleb lin quetômk cuan; cuan incuacax, cuan inbûr. Ut cuan ajcuiß nabaleb inmôs, joß cuînk joß ixk. Joßcan nak xintakla xyebal chi joßcaßin. Usan cui tinixcßul saß xyâlal, chan laj Jacob. Ut eb lix takl laj Jacob queßcôeb riqßuin laj Esaú.

⁶Potom sa navrátili poslovia k Jakobovi a vraveli: Prišli sme k tvojmu bratovi, k Ezavovi, ktorý ti aj ide oproti a štyristo mužov s ním.

⁶Nak queßsukßi chak eb lix takl queßxye re laj Jacob: —Xocuulac riqßuin laj Esaú lâ cuas ut aßan yô chi châlc châcßulbal. Ut xeßchal ajcuiß câhib ciento li cuînk chirix, chanqueb.

⁷A Jakob sa veľmi bál, a bolo mu úzko. A rozdelil ľud, ktorý bol s ním, i stádo i rožný statok i veľblúdov na dva tábory,

⁷Nak laj Jacob quirabi li cßaßru queßxye, mâ caßchßin nak quixucuac ut cßajoß nak qui-oc xcßaßux. Quixjachiheb ru li cristian li cuanqueb rochben joß eb ajcuiß lix cuacax ut lix bûr, joß ajcuiß eb lix camello. Chi joßcan quicana chi cuib chßût li cßaßru re.

⁸lebo povedal: Ak prijde Ezav k jednému táboru a zbije ho, tábor, ktorý pozostane, môže nejako uniknúť.

⁸Laj Jacob cuan saß xchßôl nak mâre laj Esaú tâchâlk chi pletic riqßuin. Cui laj Esaú tixtiquib pletic riqßuineb li jun chßût, li jun chßût chic târûk teßêlelik re teßxcol rib.

⁹A Jakob povedal: Bože môjho otca Abraháma a Bože môjho otca Izáka, Hospodine, ktorý si mi povedal: Navráť sa do svojej zeme a ku svojej rodine, a učiním ti dobre,

⁹Ut laj Jacob qui-oc chi tijoc ut quixye: —At inDios, lâat li Dios li quixlokßoni laj Abraham lin xeßtônil yucuaß. Ut lâat ajcuiß catxlokßoni chak laj Isaac, lin yucuaß. Lâat xatyehoc cue nak tinsukßîk cuißchic saß lin tenamit li cuanqueb cuiß lin comon. Xaye ajcuiß cue nak tâbânu li usilal cue.

¹⁰menší som od všetkých tých skutkov milosrdenstva a od všetkej pravdy a vernosti, ktoré si učinil so svojím služobníkom, lebo len so svojou palicou som prešiel tento Jordán pred rokami a teraz som vo dva tábory.

¹⁰Lâin mâcuaß incßulub chixjunil li usilal xabânu cue. Mâcßaß cuan cue nak xinnumeß saß li nimaß Jordán. Caßaj cuiß lin xukß natelnac saß cuukß. Ut anakcuan nabal lin biomal cuan xban nak lâat xatqßuehoc re.

¹¹Vytrhni ma, prosím, z ruky môjho brata, z ruky Ezava, lebo sa ho bojím, aby neprišiel a nezbil ma i matky s deťmi!

¹¹Bânu usilal cue, chinâcol saß rukß laj Esaú li cuas. Lâin ninxucuac xban li cuas. Naru tinixcamsi ut naru tixcamsiheb li cuixakil joß eb ajcuiß lin cocßal.

¹²Avšak ty si povedal: Istotne ti dobre učiním a rozmnožím tvoje semeno, že ho bude jako piesku mora, ktorý nie je možné spočítať pre jeho množstvo.

¹²Lâat junxil caye chak cue nak tinâcuosobtesi ut caye ajcuiß nak teßcuânk nabal li cualal incßajol joß xqßuial ru li samaib li cuan chire li palau, li incßaß naru rajlanquil xban xqßuial, chan.

¹³A nocoval tam v tú noc. Potom vzal z toho, čo mu prišlo pod ruku, dar pre Ezava, svojho brata:

¹³Laj Jacob quixnumsi li kßojyîn aran. Ut saß xyânkeb li cßaßru cuan re, quixsicß ru li mâtan li tixqßue re laj Esaú.

¹⁴dvesto kôz a kozlov dvadsať, dvesto oviec a baranov dvadsať,

¹⁴Ut li mâtan li tixqßue re li ras, aßan aßin: cuib ciento li ixki chibât ut junmay têlom, ut cuib ciento li ixki carner ut junmay li têlom;

¹⁵nadájajúcich veľblúdov s ich žriebätami tridsať, štyridsať kráv a desať býkov, dvadsať oslíc a desať osliat.

¹⁵lajêb xcâcßâl li camello rochben li ral; caßcßâl li bâc ut lajêb li toro; junmay li ixki bûr ut lajêb têlom.

¹⁶A oddal to do ruky svojich sluhov, každé stádo osobitne a povedal svojim sluhom: Iďte predo mnou a urobte tak, aby bol priestor medzi stádom a stádom.

¹⁶Ut laj Jacob quixkßaxtesiheb li xul aßin saß rukßeb lix môs. Junjûnk chi môs quicßamoc reheb li jûnk chßûtal chi xul. Ut laj Jacob quixye ajcuiß reheb lix môs: —Lâex xbên cua texxic ut najt caßchßinak êyânk nak texxic, chan.

¹⁷Prvému prikázal a povedal: Keď sa stretne s tebou Ezav, môj brat, a bude sa pýtať a povie: Čí si ty? A kam ideš? A čie je toto stádo tu pred tebou?

¹⁷Ut quixye re lix môs, li tâxic chi ubej: —Nak tâcßul laj Esaú li cuas, aßan tixpatzß âcue, “¿Ani âpatrón ut bar xic âcue? ¿Ani aj e li quetômk li yôcat chixcßambal?” chaßak âcue.

¹⁸Vtedy povieš: Tvojho služobníkov, Jakobov. Je to dar, poslaný môjmu pánovi Ezavovi. A hľa, i sám ide za nami.

¹⁸Ut lâat tâye re, “At Kâcuaß Esaú, li quetômk aßin li yôquin chixcßambal, aßan lâ mâtan xtakla chak laj Jacob lâ môs. Aßan yô chak chi châlc chikix,” chaßkat re, chan laj Jacob re li môs li tâxic chi ubej.

¹⁹A prikázal i druhému i tretiemu, i všetkým, ktorí išli za stádami, a riekol: To isté hovorte aj vy Ezavovi, keď ho najdete.

¹⁹Joßcan ajcuiß quixye re li xcab ut li rox li quixtakla ut chixjunileb li yôqueb chi cßamoc re li jûnk chßûtal chi xul. —Joßcan têye re laj Esaú nak têcßul, chan reheb.

²⁰A tiež poviete: Hľa, i tvoj služobník Jakob ide za nami.- Lebo povedal: Ukrotím jeho tvár darom, ktorý ide predo mnou, a len potom uvidím jeho tvár, snáď ma tak prijme láskavo.

²⁰Ut quixye ajcuiß reheb: “Laj Jacob lâ môs yô chak chi châlc chikix,” chaßkex re laj Esaú.— Laj Jacob quixbânu chi joßcaßin xban nak cuan saß xchßôl nak tâkßunâk xchßôl laj Esaú nak târileb lix mâtan. Ut quixcßoxla nak mâre tâcßulekß saß xyâlal xban laj Esaú.

²¹A tedy išiel dar pred ním, a on nocoval tej noci v tábore.

²¹Quixtaklaheb lix môs chixkßaxtesinquil lix mâtan laj Esaú ut laj Jacob toj quicana chixnumsinquil li kßojyîn aran.

²²A vstal tej noci a vzal obe svoje ženy aj obe svoje dievky aj svojich jedenásť detí a prešiel cez brod Jaboka.

²²Saß ajcuiß li kßojyîn aßan, laj Jacob quicuacli ut quixtaklaheb chi xcaßbichal li rixakil jun pacßal li nimaß Jaboc. Quixtaklaheb ajcuiß li cuib chi môs ixk joß ajcuiß li ralal junlaju.

²³A vzal ich a prepravil ich cez ten potok a prepravil všetko, čo mal.

²³Ut laj Jacob quixnumsi ajcuiß jun pacßal li nimaß chixjunil li cßaßru re.

²⁴A Jakob zostal samotný. A zápasil tam s ním nejaký muž až do vtedy, keď vychádzala zora.

²⁴Nak laj Jacob quicana xjunes, quicuulac riqßuin jun xtakl li Dios chanchan jun cuînk ut queßoc chixkßuchinquil ribeb rochben laj Jacob toj retal quisakêu.

²⁵A vidiac, že ho nepremôže, dotkol sa kĺbu jeho bedra, a tak sa vyšinul kĺb bedra Jakobovho, keď s ním zápasil.

²⁵Li cuînk quiril nak cau rib laj Jacob ut incßaß quixcuy xmetzßêu. Quixtochß laj Jacob saß xcßulbal rib xbakel li raß. Ut quibokße xbakel li raß laj Jacob nak yô chixyalbal xmetzßêu.

²⁶A riekol: Pusti ma, lebo už vychádza ranná zora. Ale on povedal: Nepustím ťa, len ak ma požehnáš.

²⁶Ut li cuînk quixye re laj Jacob: —Chinâcuachßab xban nak yô chi sakêuc, chan re. Ut laj Jacob quixye re: —Cui incßaß tinâcuosobtesi, incßaß tatcuachßab, chan.

²⁷A riekol mu: Č je tvoje meno? A on povedal: Jakob.

²⁷Ut li cuînk quixpatzß re: —¿Ani âcßabaß lâat?— Laj Jacob quixye re, —Aj Jacob incßabaß.—

²⁸A riekol: Nebude sa viacej nazývať tvoje meno iba Jakob, ale aj Izrael; lebo si sa kniežatsky boril s Bohom i s ľuďmi a premohol si.

²⁸Ut li cuînk quixye: —Anakcuan mâcuaß chic aj Jacob âcßabaß. Aj Israel chic âcßabaß xban nak xayal âmetzßêu riqßuin li Dios joß ajcuiß riqßuineb li cuînk. Lâat cau âcuib, chan.

²⁹A Jakob sa pýtal a povedal: Oznám mi, prosím, svoje meno! Ale on riekol: Prečo sa pýtaš na moje meno? A požehnal ho tam.

²⁹Ut laj Jacob quixye re: —Bânu usilal ye cue ani âcßabaß lâat, chan. Ut lix takl li Dios quixye re laj Jacob: —¿Cßaßut nak tâcuaj tânau ani incßabaß? chan. Ut lix takl li Dios quirosobtesi laj Jacob saß li naßajej aßan.

³⁰A Jakob nazval meno toho miesta Peniel; lebo vraj tu som videl Boha tvárou v tvár, a predsa je od záhuby vytrhnutá moja duša.

³⁰Laj Jacob quixqßue chokß xcßabaß li naßajej aßan Peniel. Quixqßue lix cßabaß aßin xban nak quixye: —Saß li naßajej aßin xcuil ru li Kâcuaß Dios ut toj yoßyôquin, chan.

³¹A slnce mu vyšlo, ako prešiel Penuel, ale kulhal na svoje bedro.

³¹Xban nak quibokße xbakel li raß, nayêkan chic li rok laj Jacob nak qui-el saß li naßajej Peniel. Yô chak chi êlc li sakße nak qui-el aran.Chalen chak aßan, eb li ralal xcßajol laj Israel incßaß nequeßxtiu li richß mul xbakel raß li xul xban nak quibokße xbakel li raß laj Jacob.

³²Preto nejedia synovia Izraelovi žily stehna, ktorá je na kĺbe bedra, až do tohoto dňa, pretože sa rušivo dotkol kĺba bedra Jakobovho, žily stehna.

³²Chalen chak aßan, eb li ralal xcßajol laj Israel incßaß nequeßxtiu li richß mul xbakel raß li xul xban nak quibokße xbakel li raß laj Jacob.