¹A had bol najchytrejší zo všetkých zvierat poľných, ktoré učinil Hospodin Bôh. A povedal žene: Či naozaj riekol Bôh: Nebudete jesť z niktorého stromu rajského?

¹Li cßantiß kßaxal cuißchic cuan xnaßleb chiruheb chixjunileb li xul li quixyoßobtesi li Kâcuaß Dios. Kßaxal sêb xchßôl chixbânunquil li incßaß us. Li cßantiß quixye re li ixk: —¿Ma relic chi yâl nak li Dios quixye êre nak incßaß naru têlou li ru chixjunileb li cheß li cuan saß xnaßaj li acuîmk?—

²Na to povedala žena hadovi: Z ovocia rajských stromov jeme.

²Ut li ixk quixye re li cßantiß: —Naru takalou ru chixjunil li cheß cuan saß xnaßaj li acuîmk.

³Ale o ovocí stromu, ktorý je prostred raja, riekol Bôh: Nebudete jesť z neho ani sa ho nedotknete, aby ste nezomreli!

³Caßaj cuiß li ru li cheß li cuan saß xyi incßaß naru nakalou. Li Dios quixye ke nak incßaß naru nakalou li ru aßan chi moco takachßeß. “Cui têlou ru li cheß aßan, texcâmk”, chan ke.

⁴A had povedal žene: Istotne nezomriete.

⁴Tojoßnak li cßantiß quixye re li ixk: —Incßaß. Relic chi yâl nak incßaß texcâmk.

⁵Ale Bôh vie, že toho dňa, ktorého by ste jedli z neho, otvoria sa vaše oči, a budete jako bohovia, ktorí vedia, čo je dobré i zlé.

⁵Li Dios naxnau nak jokße têlou ru li cheß, tênau chic chixjunil. Chanchanakex chic li Dios. Tênau chic cßaßru li us ut cßaßru li incßaß us, chan.

⁶A žena videla, že je strom dobrý na jedenie z neho, že je žiadosťou očiam a že je to prežiadúcny strom, aby urobil človeka rozumným, tak tedy vzala z jeho ovocia a jedla a dala spolu i svojmu mužovi, a jedol.

⁶Ut li ixk quiril nak li ru li cheß sa xloubal. Chßinaßus na-iloc ru li cheß. Ut quixra ru xloubal re nak cuânk chic xnaßleb. Quixsicß ru li cheß. Quixlou ut quixqßue ajcuiß re lix bêlom. Ut chi xcaßbichaleb queßxlou ru li cheß.

⁷Vtedy sa otvorily oči obidvoch, a poznali, že sú nahí. A naviažuc fíkového lístia spravili si zástery.

⁷Tojoßnak chi xcaßbichaleb queßxnau chic cßaßru li us ut cßaßru li incßaß us. Queßxqßue retal nak tßustßûqueb. Queßxboj xak li cheß higuera xcßabaß chokß rûchileb li rakß. Ut riqßuin aßan queßxtzßap ribeb.

⁸Potom počuli hlas Hospodina Boha, chodiaceho po raji, k dennému vetru večernému. Ale Adam i jeho žena sa skryli pred tvárou Hospodina Boha v prostredku medzi stromami raja.

⁸Nak ac x-ecuu chic, queßrabi nak yô chi bêc li Kâcuaß Dios saß xnaßaj li acuîmk. Li cuînk rochben li rixakil queßxmuk rib chiru li Kâcuaß Dios saß xyânkeb li cheß.

⁹A Hospodin Bôh volal na Adama a riekol mu: Kde si?

⁹Li Kâcuaß Dios quixbok li cuînk ut quixye re: —Adán, ¿bar cuancat?—

¹⁰A povedal: Počul som tvoj hlas v raji, ale som sa bál, lebo som nahý a preto som sa skryl.

¹⁰Ut laj Adán quichakßoc ut quixye: —Xcuabi nak yôcat chi bêc saß xnaßaj li acuîmk. Ut xinxucuac xban nak tßustßûquin. Xinmuk cuib châcuu, chan.

¹¹A Bôh mu riekol: Kto ti oznámil, že si nahý?! Či si azda jedol zo stromu, o ktorom som ti prikázal, aby si nejedol z neho?

¹¹Li Dios quixye re: —¿Ani xyehoc âcue nak tßustßûcat? ¿Ma xalou ru li cheß li xinye âcue nak incßaß tâlou? chan.

¹²A Adam povedal: Žena, ktorú si dal, aby bola so mnou, tá mi dala zo stromu, a jedol som.

¹²Quichakßoc li cuînk ut quixye: —Li ixk li xaqßue chokß cuochben, aßan xqßuehoc cue li ru li cheß. Ut xinlou, chan.

¹³A Hospodin Bôh riekol žene: Čo si to urobila?! A žena povedala: Had ma zviedol a jedla som.

¹³Tojoßnak li Kâcuaß Dios quixye re li ixk: —¿Cßaßru xabânu?— Ut quichakßoc li ixk ut quixye: —Li cßantiß xbalakßin cue. Xban aßan nak xinlou ru li cheß, chan.

¹⁴A Hospodin Bôh riekol hadovi: Že si to urobil, zlorečený budeš nad každé hovädo a nad každé zviera poľné; na svojom bruchu sa budeš plaziť a budeš žrať prach po všetky dni svojho života.

¹⁴Tojoßnak li Kâcuaß Dios quixye re li cßantiß: —Xban nak xabânu aßin, tzßektânanbilakat chic chiruheb chixjunileb li xul. Tâjucuqui âcuib ut chiru âsaß chic tatbêk. Chßochß chic tâlou chi junelic.—

¹⁵A položím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojím semenom a medzi jej semenom; ono ti rozdrtí hlavu a ty mu rozdrtíš pätu.

¹⁵Li Dios quixye ajcuiß re li cßantiß: —Lâin tinqßue raylal saß êyânk re nak xicß chic têril êrib lâat ut li ixk. Xicß teßril rib lâ cualal âcßajol riqßuineb li ralal xcßajol li ixk. Saß junak cutan lâat târahobtesi li rit rok junak reheb li ralal xcßajol li ixk, ut aßan tixpuqßui lâ jolom.

¹⁶Potom ešte povedal žene: Veľmi rozmnožím tvoju bolesť a tvoje tehotenstvo; v bolesti budeš rodiť deti, a tvoja túžba sa ponesie k tvojmu mužovi, a on bude panovať nad tebou.

¹⁶Ut li Dios quixye re li ixk: —Kßaxal cuißchic nabal li raylal tinqßue saß âbên nak cuânkat chi yaj aj ixk. Riqßuin raylal teßyoßlâk lâ cocßal. Ut tâcuaj nak cuânk lâ bêlom âcuiqßuin ut aßan tâtaklânk âcue.

¹⁷A Adamovi povedal: Preto, že si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal a riekol: Nebudeš jesť z neho, zlorečená bude zem pre teba; s bolesťou budeš z nej jesť po všetky dni svojho života.

¹⁷Ut li Dios quixye re laj Adán: —Xban nak xapâb re lâ cuixakil ut xalou ru li cheß li xinye âcue nak incßaß tâlou, âmâc lâat nak tzßektânanbilak chic li chßochß chi junelic. Ra sa chic nak tâtau lâ tzacaêmk joß najtil tatcuânk saß ruchichßochß.

¹⁸Tŕnie a bodľač ti bude rodiť a budeš jesť poľnú bylinu.

¹⁸Qßuix ut pim tâêlk chiru li chßochß. Ut lâat tâtzaca li acuîmk li tâêlk saß li chßochß li tâcßanjela ru.

¹⁹V pote svojej tvári budeš jesť chlieb, až dokiaľ sa nenavrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa navrátiš.

¹⁹Cau tattrabajik ut riqßuin lâ tikob tatcuaßak. Joßcaßin nak tatcuânk toj retal tatcâmk ut tatsukßîk cuißchic chßochß. Pacßbil chßochß oquenakat chak ut chßochß ajcuiß tatsukßîk nak tat-osokß, chan li Dios re laj Adán.

²⁰A Adam nazval meno svojej ženy Eva, pretože ona bola matkou všetkých živých.

²⁰Ut laj Adán quixqßue xEva chokß xcßabaß li rixakil xban nak aßan xbên xnaßeb chixjunil li toj teßyoßlâk.

²¹A Hospodin Bôh učinil Adamovi a jeho žene odev z kože a odial ich.

²¹Ut li Kâcuaß Dios quixyîb rakß li cuînk ut li ixk riqßuin rix xul ut quixtikibeb.

²²Vtedy povedal Hospodin Bôh: Hľa, človek sa stal ako jeden z nás, aby vedel dobré i zlé. A tak teraz, aby nevystrel svojej ruky a nevzal ešte aj zo stromu života a nejedol, a žil by potom na veky, vyžeňme ho!

²²Quixye li Kâcuaß Dios: —Anakcuan li cuînk juntakßêt chic kiqßuin lâo. Naxnau chic li us ut li incßaß us. Tento takisi saß li naßajej Edén re nak incßaß tixsicß ut tixlou ru li cheß li naqßuehoc junelic yußam, ut tâcuânk lix yußam chi junelic, chan.

²³A Hospodin Bôh ho poslal preč z raja, zo zahrady Édena, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý.

²³Joßcan nak li Dios quirisiheb saß li naßajej Edén ut quixqßue chixtrabajinquil ru li chßochß li quipaqßueß cuiß.Li Dios quirisiheb li cuînk ut li ixk. Quixqßueheb li querubines aran saß releb sakße saß li naßajej Edén. Quixqßueheb saß li oquebâl re li naßajej re nak teßril nak mâ ani tâoc. Ut quixqßue jun li chßîchß yô xxamlel ut yô xsutinquil rib yalak bar re xrambal ru li be re nak mâ ani tâoc cuan cuiß li cheß li naqßuehoc junelic yußam.

²⁴A vyhnal človeka a osadil cherubínov od východnej strany zahrady Édena, a to s plamenným mečom plápolajúcim strážiť cestu ku stromu života.

²⁴Li Dios quirisiheb li cuînk ut li ixk. Quixqßueheb li querubines aran saß releb sakße saß li naßajej Edén. Quixqßueheb saß li oquebâl re li naßajej re nak teßril nak mâ ani tâoc. Ut quixqßue jun li chßîchß yô xxamlel ut yô xsutinquil rib yalak bar re xrambal ru li be re nak mâ ani tâoc cuan cuiß li cheß li naqßuehoc junelic yußam.