¹A Adam poznal Evu, svoju ženu, a počala a porodila Kaina, a riekla: Nadobudla som muža s Hospodinom.

¹Laj Adán quicuan riqßuin lix Eva. Ut lix Eva quicana chi yaj aj ixk. Nak quiyoßla li cßulaßal, aj Caín queßxqßue chokß xcßabaß. Lix Eva quixye: —Saß xcßabaß li Kâcuaß Dios cuan jun lin chßina al, chan.

²A zase porodila jeho brata Ábela. A Ábel pásol ovce, a Kain obrábal zem.

²Chirix aßan quicuan jun chic lix cßulaßal aj Abel xcßabaß. Laj Abel, aßan aj qßuirisihom carner ut laj Caín, aßan aj acuinel.

³A stalo sa po čase, že Kain doniesol Hospodinovi obetný dar z plodu zeme:

³Quicuulac xkßehil nak quixqßue lix mayej laj Caín chiru li Kâcuaß Dios. Lix mayej, aßan ru li racuîmk.

⁴A doniesol aj Ábel z prvorodených svojho stáda a z ich tuku. A Hospodin pohliadol milostive na Ábela a na jeho obetný dar.

⁴Ut laj Abel quixqßue ajcuiß chokß xmayej li xbên ral lix carner. Quixsicß ru li kßaxal châbil saß xyânkeb. Ut li Kâcuaß Dios quisahoß saß xchßôl riqßuin laj Abel ut quixcßul lix mayej.

⁵Ale na Kaina ani na jeho obetný dar nepohliadol, a preto sa Kain veľmi rozpálil hnevom, tak, že opadla jeho tvár.

⁵Abanan incßaß quisahoß xchßôl riqßuin laj Caín ut incßaß quixcßul lix mayej. Cßajoß nak quijoskßoß laj Caín ut quipoß li ru.

⁶A Hospodin riekol Kainovi: Prečo si sa rozpálil hnevom, a prečo opadla tvoja tvár?

⁶Ut li Dios quixye: —¿Cßaßut nak yô âjoskßil, Caín? ¿Cßaßut nak joskß lâ cuu?

⁷Či, keď budeš dobre robiť, nebude povznesená a veselá? A keď nebudeš dobre robiť, hriech leží pri dveriach, a jeho túžba sa nesie po tebe. Ale ty budeš panovať nad ním!

⁷¿Ma incßaß ta biß tâqßuehekß âlokßal cui us tâbânu? Cui incßaß us tâbânu, yôcat xqßuebal âcuib chi âlêc ut li mâc tânumtâk saß âbên. Abanan cuânk raj âcuanquil re nak lâat tatnumtâk saß xbên li mâc, chan li Dios re laj Caín.

⁸Na to zase hovoril Kain s Ábelom, svojím bratom. Ale stalo sa potom, keď boli na poli, že povstal Kain na Ábela, svojho brata, a zabil ho.

⁸Saß jun li cutan laj Caín quixye re li rîtzßin: —Yoßo saß cßalebâl, chan re. Ut nak ac cuanqueb saß li cßalebâl laj Caín quixcamsi laj Abel.

⁹A Hospodin riekol Kainovi: Kde je Ábel, tvoj brat? A Kain povedal: Neviem. Či som ja strážcom svojho brata?

⁹Li Dios quixye re laj Caín: —¿Bar cuan lâ cuîtzßin?— Laj Caín quixye: —Incßaß ninnau. ¿Ma lâin ta biß aj ilol re li cuîtzßin? chan.

¹⁰A Hospodin riekol: Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata volá ku mne zo zeme!

¹⁰Li Dios quixye ajcuiß re: —¿Cßaßru xabânu? Lix quiqßuel lâ cuîtzßin xahoy chiru chßochß yô chi kßokônc chicuu.

¹¹A ty teraz budeš zlorečený nad tú zem, ktorá otvorila svoje ústa, aby prijala krv tvojho brata z tvojej ruky.

¹¹Anakcuan tzßektânanbilakat xban li chßochß x-ucßac re lix quiqßuel lâ cuîtzßin xacamsi.

¹²Keď budeš obrábať zem, nebude ti viacej vydávať svojej sily. Behúňom a tulákom budeš na zemi.

¹²Nak tâtrabaji li chßochß, incßaß chic tâûchînk lâ cuacuîmk. Tâbeni âcuib saß xbên li ruchichßochß. Yalak bar âcue âcuu. Ut mâ jaruj tathilânk, chan li Dios re.

¹³Vtedy povedal Kain Hospodinovi: Moja neprávosť je väčšia, než aby mi mohla byť odpustená.

¹³Ut quixye laj Caín re li Kâcuaß Dios: —Kßaxal ra xtojbal rix li mâc li xinbânu. Mâmin tincuy.

¹⁴Hľa, zaháňaš ma dnes s tvári zeme a zpred svojej tvári, budem sa skrývať a budem tulákom a behúňom na zemi, a stane sa, že ktokoľvek ma najde, zabije ma.

¹⁴Xinâcuisi saß li naßajej aßin ut incßaß chic tinâcuil. Junes xbeninquil cuib aj chic tinbânu saß ruchichßochß. Ut yalak ani tâtaßok cue, tinixcamsi, chan.

¹⁵A Hospodin mu riekol: Pre tú príčinu, ktokoľvek by zabil Kaina, na tom bude pomstené sedemnásobne. A Hospodin položil znamenie na Kaina, aby ho nikto nezabil, nech by ho našiel ktokoľvek.

¹⁵Li Dios quixye re: —Li ani tâcamsînk âcue, aßan cuukub sut xtojbal rix lix mâc tinqßue, chan. Chirix aßan li Dios quixqßue jun li retalil laj Caín re nak yalak ani tâtaßok re incßaß tixcamsi.

¹⁶A tak vyšiel Kain zpred tvári Hospodinovej a býval v zemi Nóda východne od Édena.

¹⁶Qui-el laj Caín chiru li Kâcuaß Dios. Ut cô chi cuânc saß jun li naßajej Nod xcßabaß li cuan saß releb sakße re li Edén.

¹⁷A Kain poznal svoju ženu, a počala a porodila Hanocha. A staväl mesto a nazval meno mesta podľa mena svojho syna Hanochom.

¹⁷Laj Caín quicuan riqßuin li rixakil. Li ixk aßan quicana chi yaj aj ixk. Lix cßulaßal li quiyoßla, aj Enoc queßxqßue chokß xcßabaß. Laj Caín quixyîb jun li tenamit ut Enoc quixqßue chokß xcßabaß li tenamit xban nak aßan xcßabaß li ralal.

¹⁸A Hanochovi sa narodil Irád, a Irád splodil Mechujaela, a Mechijael splodil Metušaela, a Matušael splodil Lámecha.

¹⁸Laj Enoc quicuan jun ralal aj Irad xcßabaß. Laj Irad, aßan xyucuaß laj Mehujael; ut laj Mehujael, aßan xyucuaß laj Metusael; ut laj Metusael, aßan xyucuaß laj Lamec.

¹⁹A Lámech si vzal dve ženy; jednej bolo meno Ada, a meno druhej bolo Cilla.

¹⁹Laj Lamec quicuan cuib li rixakil. Li jun xAda xcßabaß ut li jun chic xZila xcßabaß.

²⁰A Ada porodila Jabala; ten bol otcom tých, ktorí bývajú v stánoch a pasú stádo.

²⁰Ut lix Ada quicuan jun lix cßulaßal. Aj Jabal queßxqßue chokß xcßabaß. Eb li ralal xcßajol laj Jabal, aßaneb li queßcuan saß eb li muhebâl yîbanbil riqßuin tßicr. Ut eb aßan aj qßuirisinel xul.

²¹A meno jeho brata bolo Júbal; ten bol otcom všetkých, ktorí hrajú na harfu a pískajú na píšťalu.

²¹Laj Jabal quicuan jun rîtzßin aj Jubal xcßabaß. Eb li ralal xcßajol laj Jubal, aßaneb li nequeßchßeßoc arpa ut xôlb.

²²I Cilla porodila Tubalkaina, kováča, otca to všetkých, ktorí pracujú z medi a zo železa. A sestra Tubalkainova bola Naama.

²²Lix Zila quicuan ajcuiß jun lix cßulaßal. Aj Tubal-caín queßxqßue chokß xcßabaß. Laj Tubal-caín, aßan aj tenol chßîchß. Ut li chßîchß li naxtrabaji, aßan bronce ut hierro. Laj Tubal-caín quicuan jun li ranab xNaama xcßabaß.

²³A Lámech povedal svojim ženám, Ade a Cille: Počujte môj hlas, ženy Lámechove! Ušima pozorujte moju reč! Lebo som zabil muža pre svoju ranu a mládenca pre svoju modrinu.

²³Saß jun li cutan laj Lamec quixye reheb li rixakil: —Cherabihak li oc cue chixyebal êre, lâat Ada ut lâat Zila. Lâex, cuixakilex, abihomak li cßaßru tinye. Xincamsi jun li cuînk xban nak xinixyocß. Xmâc nak xinixsacß, xincamsi aßan.

²⁴Lebo vraj sedem ráz má byť pomstený Kain, ale pre Lámecha bude pomstené sedemdesiatsedem ráz!

²⁴Cui cuukub sut tixtoj rix xmâc li ani tâcamsînk re laj Caín, li ani tâchßeßok cue lâin, lix tojbal rix lix mâc lajêb xcâcßâl cua chi cuukutk chic tixcßul, chan laj Lamec reheb li rixakil.

²⁵A Adam ešte poznal svoju ženu, a porodila syna a nazvala jeho meno Set, lebo vraj Bôh mi dal náhradou iné semä namiesto Ábela, keď ho zabil Kain.

²⁵Ut laj Adán quicuan cuißchic riqßuin li rixakil. Li rixakil quicuan jun chic lix cßulaßal. Aj Set quixqßue chokß xcßabaß. Li ixk quixye: —Li Dios quixqßue jun chic lin cßulaßal chokß rêkaj laj Abel li quixcamsi laj Caín, chan.Ut mokon chic laj Set quicuan jun li ralal. Aj Enós quixqßue chokß xcßabaß. Nak ac cuan chic laj Enós, queßxtiquib xchßutubanquileb rib re xlokßoninquil li Dios.

²⁶I Setovi sa narodil syn, a nazval jeho meno Enoš. Vtedy začali vzývať meno Hospodinovo.

²⁶Ut mokon chic laj Set quicuan jun li ralal. Aj Enós quixqßue chokß xcßabaß. Nak ac cuan chic laj Enós, queßxtiquib xchßutubanquileb rib re xlokßoninquil li Dios.