1A Dína, dcéra Leina, ktorú porodila Jakobovi, vyšla sa podívať na dcéry zeme.
1Lix Dina aßan lix rabin laj Jacob riqßuin lix Lea. Lix Dina cô chirulaßaninquileb li xkaßal saß li tenamit re nak tixnauheb ru.
2Ale keď ju videl Sichem, syn Chamora Hevejského, kniežaťa zeme, vzal ju a ležal s ňou a ponížil ju.
2Laj Hamor, aj heveo, aßan li acuabej re li tenamit aßan. Li ralal laj Hamor, aßan laj Siquem. Nak laj Siquem quiril lix Dina, quixchap ut quixpuersi ru re nak tâcuânk riqßuin.
3A jeho duša priľnula k Díne, dcére Jakobovej, a zamiloval si dievča a hovoril k jeho srdcu.
3Riqßuin li cßaßru quixbânu laj Siquem, cßajoß nak cô xchßôl chirix lix Dina, lix rabin laj Jacob. Ut qui-oc chixkßunbesinquil.
4A Sichem povedal Chamorovi, svojmu otcovi, a riekol: Vezmi mi to dievča za ženu.
4Laj Siquem quiâtinac riqßuin laj Hamor lix yucuaß ut quixye re, —Bânu usilal cue, tzßâma chokß cuixakil li xkaßal aßan. Lâin tincuaj sumlâc riqßuin, chan re.
5A Jakob počul o tom, že poškvrnil Dínu, jeho dcéru, a jeho synovia boli vtedy s jeho dobytkom na poli, ale Jakob mlčal, až prišli.
5Laj Jacob quirabi resil nak quichapeß lix rabin xban laj Siquem. Ut aßan mâcßaß quixye. Toj quiroybeni nak queßsukßi chak eb li ralal li cuanqueb chak chi iloc quetômk saß cßalebâl.
6A Chamor, otec Sichemov, vyšiel k Jakobovi, aby hovoril s ním.
6Toj mâjiß nequeßcuulac nak laj Hamor, xyucuaß laj Siquem, cô chi âtinac riqßuin laj Jacob.
7A synovia Jakobovi prišli s poľa, keď to počuli, a mužovia boli naplnení bolesťou a rozhnevali sa veľmi, lebo vykoval bláznovstvo v Izraelovi, ležať s dcérou Jakobovou, čo sa tak nerobí.
7Nak eb li ralal laj Jacob queßrabi resil li cßaßru quicßulman, queßsukßi chak saß junpât. Eb aßan queßrahoß saß xchßôl ut queßchal ajcuiß xjoskßileb xban nak nimla mâc chiruheb chixjunileb laj Israel nak laj Siquem quicuan riqßuin lix rabin laj Jacob. Incßaß raj xru xbânu chi joßcan riqßuin junak xkaßal aj Israel.
8A Chamor hovoril s nimi a vravel: Duša môjho syna Sichema visí na vašej dcére; dajte mu ju, prosím vás, za ženu.
8Laj Hamor quiâtinac riqßuineb ut quixye reheb: —Laj Siquem li cualal cßajoß nak xcô xchßôl chirix li xkaßal. Bânuhomak usilal, qßuehomak li xkaßal re tâsumlâk riqßuin li cualal.
9A sošvagrite sa s nami; svoje dcéry dávajte nám, a naše dcéry berte sebe,
9Us raj nak teßxcßam ribeb li kalal kacßajol re nak kechßalalak chic kib, chan. Li kalal lâo teßsumlâk riqßuineb lê rabin lâex. Ut lê ralal lâex teßsumlâk riqßuineb li karabin lâo.
10bývajte s nami, a zem bude pred vami; osaďte sa a obchodujte s ňou a vlastnite v nej.
10Lâex naru texcanâk kiqßuin saß li chßochß aßin. Naru textrabajik ut naru texcuânk chi junaj cua arin. Têbânu li cßanjel li cßaßru têraj ut naru ajcuiß têlokß lê chßochß arin, chan.
11Aj Sichem hovoril jej otcovi a jej bratom: Nech najdem milosť vo vašich očiach, a čo mi poviete, dám.
11Laj Siquem quixye re lix yucuaß lix Dina joß ajcuiß reheb li ras ut li rîtzßin: —Chixcßulak êchßôl li cßaßru xyeman êre. Aß yal cßaßru têpatzß cue, lâin tinqßue êre.
12Žiadajte odo mňa akékoľvek veľké veno a dar, a dám, ako mi poviete, len mi dajte dievča za ženu.
12Yehomak cue joß nimal têraj. Usta nabal, lâin tinqßue êre. Mexcßoxlac riqßuin aßan. Qßuehomak cue li xkaßal re nak tinsumlâk riqßuin, chan.
13A synovia Jakobovi odpovedali Sichemovi a Chamorovi, jeho otcovi, ľstivo a tak i vraveli, pretože poškvrnil Dínu, ich sestru.
13Xban nak ac nequeßxnau nak laj Siquem quixchap saß puêrs lix Dina, eb li ras riqßuin balakß aj âtin queßchakßoc chiruheb laj Hamor ut laj Siquem.
14Povedali im: Nemôžeme urobiť takú vec, aby sme dali svoju sestru mužovi, ktorý nie je obrezaný, lebo to nám je mrzkosťou.
14Queßxye reheb: —Incßaß naru takaqßue li kanab re junak cuînk mâjiß naxcßul li circuncisión xban nak xutânal aßan saß kayânk lâo, chanqueb.
15Len na takýto spôsob vám povolíme: ak budete jako my, aby sa vám obrezal každý mužského pohlavia.
15Cui chixjunilex lâex têcßul li circuncisión joß nak xkacßul lâo, lâo takasume li cßaßru xaye ke.
16Vtedy dáme svoje dcéry vám, a vaše dcéry budeme brať sebe. A tak budeme bývať s vami a budeme jedným ľudom.
16Chi joßcaßin tixcßul kachßôl re nak lê ralal teßsumlâk riqßuineb li karabin ut li kalal lâo teßsumlâk riqßuineb lê rabin. Ut lâo tocuânk saß êyânk ut takajunaji kib.
17Ale ak nás neposlúchnete, aby ste sa obrezali, vezmeme svoju dcéru a pojdeme.
17Abanan cui lâex incßaß têcßul li circuncisión, lâo toêlk saß êyânk ut takacßam li kanab chikix nak toxic, chanqueb li ralal laj Jacob.
18A ich slová sa ľúbily Chamorovi aj Sichemovi, synovi Chamorovmu.
18Ut laj Hamor joß ajcuiß laj Siquem queßxcßul xchßôl li cßaßru quiyeheß reheb.
19A mládenec nemeškal urobiť tú vec, lebo sa mu veľmi ľúbila dcéra Jakobova, a on bol najváženejší zo všetkých v dome svojho otca.
19Laj Siquem saß junpât quixcßul li circuncisión xban nak cßajoß nak nacuulac chiru lix rabin laj Jacob. Laj Siquem, aßan li kßaxal oxlokßinbil chiruheb li cuanqueb saß rochoch lix yucuaß.
20A Chamor prišiel i Sichem, jeho syn, k bráne svojho mesta, a hovorili mužom svojho mesta a riekli:
20Ut laj Siquem rochben lix yucuaß, queßcôeb saß li oquebâl re li tenamit li nequeßxchßutub cuiß ribeb li cristian. Ut queßoc chi âtinac riqßuineb li cuanqueb aran.
21Títo mužovia sa chovajú pokojne naproti nám; nech tedy bývajú v zemi a obchodujú s ňou, a zem, hľa, je dosť široká a priestranná pred nimi. Berme si ich dcéry za ženy a svoje dcéry dávajme im.
21Queßxye reheb: —Eb li cuînk aßin, aßan kamîgueb. Teßcuânk saß kayânk ut teßtrabajik arin. Ut tzßakal ajcuiß li naßajej chokß reheb aßan. Chi joßcan târûk tosumlâk riqßuineb lix rabin. Ut eb aßan teßsumlâk riqßuineb li karabin lâo.
22Avšak len na taký spôsob nám privolia mužovia bývať s nami, aby sme totiž boli jedným ľudom: keď sa nám obreže každý mužského pohlavia, ako sú aj oni obrezaní.
22Abanan eb aßan xeßxye nak tento takacßul li circuncisión joß nak queßxcßul chak eb aßan re nak junajak chic ku.
23A pri tom či ich dobytok, ich majetok a všetky ich hovädá nebudú vtedy naše? Len im povoľme, a budú bývať s nami.
23Ut chixjunil li cßaßru cuan reheb lâo toêchanînk re. Joß ajcuiß eb lix quetômk. Abanan tento nak takacßul li circuncisión re nak teßcanâk arin saß kayânk, chanqueb.
24A poslúchli Chamora a Sichema, jeho syna, všetci, ktorí vychádzavali bránou jeho mesta, a obrezali sa všetci mužského pohlavia, všetci, ktorí vychádzavali bránou jeho mesta.
24Chixjunileb li cuînk saß li tenamit aßan queßxcßul xchßôl li cßaßru quiyeheß reheb xbaneb laj Hamor ut laj Siquem. Ut chixjunileb queßxcßul li circuncisión.
25A stalo sa tretieho dňa, keď mali najväčšiu bolesť, že vzali dvaja synovia Jakobovi, Simeon a Lévi, bratia Dínini, každý svoj meč a prišli smelo na mesto a pobili všetkých mužského pohlavia.
25Abanan saß rox li cutan nak toj ra cuanqueb li cuînk xban li circuncisión, cuib li ralal laj Jacob, laj Simeón rochben laj Leví, queßcôeb chi pletic saß li tenamit aßan chi mâcßaß saß xchßôleb. Chixjunileb li cuînk aßin queßcamsîc chi chßîchß xbaneb laj Simeón ut laj Leví, li raseb lix Dina.
26I Chamora i Sichema, jeho syna, zabili ostrím meča, a vezmúc Dínu z domu Sichemovho vyšli.
26Riqßuin kßesnal chßîchß queßxcamsi laj Hamor joß ajcuiß laj Siquem. Saß junpât queßrisi lix Dina saß rochocheb laj Siquem, ut queßxcßam chirix nak queßcôeb.
27Potom prišli synovia Jakobovi na pobitých a olúpili mesto, pretože poškvrnili ich sestru.
27Ut eb li jun chßôl chic li ralal laj Jacob queßcuulac saß li tenamit. Quilajeßnumeß saß xbêneb li camenak ut quilajeßrisi chixjunil li cßaßak re ru li cuan saß li tenamit. Queßxbânu chi joßcaßin xban li mâusilal li quixbânu re lix Dina laj Siquem.
28Ich stádo drobného dobytka, ich voly, ich oslov a to, čo bolo v meste a čo na poli, všetko pobrali.
28Quilajeßxcßam ajcuiß chixjunil li quetômk li cuan aran, joß ajcuiß li cßaßru cuan reheb, joß saß tenamit joß saß cßalebâl.
29Aj všetko ich imanie ako aj všetky ich malé deti a ich ženy zajali a zlúpili, i všetko, čo kde bolo v ktorom dome.
29Quilajeßrelkßa li cßaßru cuan saß li rochocheb. Queßxcßam ajcuiß chixjunileb li ixk joß eb ajcuiß li cocßal.
30A Jakob povedal Simeonovi a Lévimu: Zarmútili ste ma a spôsobili ste mi trápenie, lebo ste ma zosmradili obyvateľom zeme, Kananejom a Ferezejom, a ja mám len málo ľudí. Ak sa shromaždia na mňa, zabijú ma, a budem vyhladený ja i môj dom.
30Laj Jacob quixye re laj Simeón joß ajcuiß re laj Leví: —Lâex xeqßue jun li nimla raylal saß inbên lâin. Anakcuan chixjunileb li cristian saß li naßajej aßin xicß chic tineßril, eb laj cananeo ut eb laj ferezeo. Mâre teßxchßutub ribeb re teßpletik kiqßuin. Ut lâo coßxibo ajcuiß. ¿Cßaßru takabânu? To-osokß chikajunilo, chan laj Jacob.Ut eb li ralal queßchakßoc ut queßxye re: —¿Ma xacuaj raj lâat nak xkacanab li kîtzßin re nak tâosokß joß junak ixk yibru xnaßleb? chanqueb re lix yucuaß.
31A povedali: Či má niekto zaobchodiť s našou sestrou jako so smilnicou?
31Ut eb li ralal queßchakßoc ut queßxye re: —¿Ma xacuaj raj lâat nak xkacanab li kîtzßin re nak tâosokß joß junak ixk yibru xnaßleb? chanqueb re lix yucuaß.