¹A Bôh riekol Jakobovi: Vstaň, iď hore do Bét-ela a bývaj tam a učiň tam oltár silnému Bohu, ktorý sa ti ukázal vtedy, keď si utekal pred Ezavom, svojím bratom.

¹Ut li Dios quixye re laj Jacob: —Anakcuan yîbomak li cßaßru êre ut texxic saß li tenamit Bet-el ut texcanâk aran. Ut tâyîb junak li artal re tinâlokßoni cuiß. Aßan li naßajej li quincßutbesi cuiß cuib châcuu nak cat-êlelic chiru laj Esaú lâ cuas, chan li Dios.

²Vtedy povedal Jakob svojmu domu, a všetkým, ktorí boli s ním: Odstráňte cudzích bohov, ktorých máte medzi sebou, a očistite sa a zameňte svoje rúcha,

²Laj Jacob quixye reheb li ralal xcßajol joß eb ajcuiß li cuanqueb rubel xtakl: —Isihomak chixjunileb li jalanil dios li cuanqueb êriqßuin. Tex-atînk ut texjalok chokß retalil nak têcanab xbânunquil li mâusilal.

³a vstanúc poďme hore do Bét-ela, a učiním tam oltár silnému Bohu, ktorý ma vyslyšal v deň môjho súženia a bol so mnou na ceste, ktorou som išiel.

³Ut yoßkeb saß junpât saß li naßajej Bet-el. Aran tinyîb jun li artal re xlokßoninquil li tzßakal Dios, li Dios li quitenkßan chak cue nak cuanquin saß raylal. Aßan qui-ochbenin chak cue nak quilajinnumeß chak yalak bar, chan.

⁴A dali Jakobovi všetkých cudzích bohov, ktorí boli v ich ruke, i náušnice, ktoré mali na svojich ušiach, a Jakob ich zakopal a skryl pod dubom, ktorý bol pri Sicheme.

⁴Eb aßan queßxkßaxtesi saß rukß laj Jacob chixjunileb li jalanil dios. Queßxkßaxtesiheb ajcuiß chixjunileb li caßxic li queßxqßue xcuanquil. Laj Jacob quixmuk li cßaßak re ru aßin saß chßochß rubel jun tôn li cheß ji. Li cheß aßan nachß cuan riqßuin li tenamit Siquem.

⁵A tak sa rušali. A strach Boží bol na mestách, ktoré boly vôkol nich, a nehonili synov Jakobových.

⁵Li Dios quixqßue xxiuheb chixjunileb li tenamit li cuanqueb chi nachß riqßuin li quicuan cuiß laj Jacob. Xban nak queßxucuac, incßaß queßxtâke laj Jacob re teßxpleti nak yôqueb chi xic Bet-el.

⁶A Jakob prišiel do Lúza, ktoré je v zemi Kanaána, to je Bét-el, on i všetok ľud, ktorý bol s ním.

⁶Quicuulac laj Jacob saß li naßajej Luz rochbeneb chixjunileb li yôqueb chi xic chirix. Nayeman ajcuiß Bet-el re. Li naßajej aßan cuan saß xcuênt Canaán.

⁷A vystavili tam oltár a pomenovali to miesto: El-bet-el; lebo tam tam sa mu boli zjavili Bohovia, keď utekal pred svojím bratom.

⁷Laj Jacob quixyîb jun li artal ut quixqßue El-bet-el chokß xcßabaß li naßajej aßan. Quixqßue xcßabaß chi joßcaßin xban nak aran quixcßutbesi rib li Dios chiru nak yô chi êlelic chiru li ras.

⁸A toho času zomrela Debora, chôva Rebekina, a bola pochovaná pod Bét-elom, pod dubom, a nazval meno toho duba: Allon-bachút.

⁸Ut quicam lix Débora li quicuan chokß xmôs li camenak Rebeca. Ut queßxbec xjulel rubel jun lix tônal ji ut aran queßxmuk nachß riqßuin li tenamit Bet-el. Alón-bacut queßxqßue chokß xcßabaß li naßajej aßan.

⁹A Bôh sa zase ukázal Jakobovi, keď prišiel z Pádan-arama, a požehnal ho.

⁹Nak quisukßi chak laj Jacob Padan-aram, li Kâcuaß Dios quixcßutbesi cuißchic rib chiru. Ut aran laj Jacob qui-osobtesîc cuißchic xban li Dios.

¹⁰A Bôh mu povedal: Tvoje meno je Jakob. Nebude sa viacej nazývať tvoje meno Jakob, ale Izrael bude tvoje meno. A tak nazval jeho meno Izrael.

¹⁰Li Kâcuaß Dios quixye re: —Lâat aj Jacob âcßabaß. Abanan anakcuan mâcuaß chic aj Jacob teßxye âcue. Aj Israel chic âcßabaß, chan. Joßcaßin nak li Dios quixqßue aj Israel chokß xcßabaß.

¹¹A ešte mu povedal Bôh: Ja som silný Bôh všemohúci. Ploď sa a množ sa! Národ, áno hromada národov bude z teba, i kráľovia pojdú z tvojich bedier.

¹¹Li Dios quixye re: —Lâin li Kâcuaß Dios li kßaxal nim incuanquil. Chexqßuîk ut cheßtâmk lâ cualal âcßajol. Riqßuineb lâ cualal âcßajol teßcuânk li nînki tenamit. Ut saß xyânkeb ajcuiß aßan teßcuânk ajcuiß li rey.

¹²A zem, ktorú som bol dal Abrahámovi a Izákovi, dám tebe, i tvojmu semenu po tebe dám tú zem.

¹²Li chßochß li xinqßue re laj Abraham joß ajcuiß re laj Isaac, anakcuan tinkßaxtesi chokß âcue. Ut nak tatcâmk lâat, tinkßaxtesi li chßochß aßin reheb lâ cualal âcßajol, chan li Dios.

¹³Potom odišiel Bôh hore od neho na mieste, na ktorom hovoril s ním.

¹³Nak li Dios quirakeß chi âtinac riqßuin laj Jacob, qui-el saß li naßajej aßan.

¹⁴A Jakob postavil pamätný stĺp na mieste, na ktorom hovoril s ním, pamätný stĺp kamenný, vylial naň liatu obeť a polial ho na vrchu olejom.

¹⁴Ut laj Jacob quixchap jun li pec ut quixxakab saß li naßajej aßan chokß retalil nak aran quiâtinac li Dios riqßuin. Ut laj Jacob quixqßue li aceite joß ajcuiß li vino saß xbên li pec chokß retalil nak li naßajej aßan osobtesinbil.

¹⁵A Jakob nazval meno miesta, na ktorom hovoril s ním Bôh: Bét-el.

¹⁵Laj Jacob quixqßue cuißchic Bet-el chokß xcßabaß li naßajej aßan xban nak aßan li naßajej li quiâtinâc cuiß xban li Dios.

¹⁶A tak sa rušali z Bét-ela. A bolo ešte nejaký malý kúsok cesty do Efraty, keď porodila Rácheľ, ale mala ťažký pôrod.

¹⁶Eb aßan queßel saß li naßajej Bet-el. Toj cuan mâ nequeßcuulac saß li tenamit Efrata nak quicuulac xcutanquil nak tâqßuirâk lix Raquel. Abanan quicuan chßaßajquilal saß xyoßlajic li cßulaßal.

¹⁷A stalo sa, kým tedy s ťažkosťou rodila, že jej povedala baba: Neboj sa, máš i toto syna.

¹⁷Nak yô chi yoßlâc li cßulaßal, li ixk li yô chi iloc re quixye: —Matcßoxlac. Têlom lâ cßulaßal li xyoßla, chan.

¹⁸A stalo sa v tom, keď vychádzala jej duša, lebo zomrela, že nazvala jeho meno Ben-oni; ale jeho otec ho pomenoval Benjamin.

¹⁸Ut nak ac câmc re, lix Raquel quixye: —Aj Benoni têqßue chokß xcßabaß li cßulaßal aßin, chan ut quicam. Abanan li yucuaßbej quixqßue aj Benjamín chokß xcßabaß.

¹⁹A tak zomrela Rácheľ a bola pochovaná na ceste do Efraty, to jest Bet-lehem.

¹⁹Joßcaßin nak quicam lix Raquel ut quimukeß saß li be li naxic Efrata. Anakcuan Belén nayeman re li tenamit aßan.

²⁰A Jakob postavil pomník na jej hrob. To je ten náhrobný pomník Ráchelin, ktorý tam stojí až do dnešného dňa.

²⁰Laj Jacob quixxakab jun li nimla pec saß xbên li camenak Raquel chokß retalil. Ut li pec aßan toj cuan aran anakcuan.

²¹A Izrael sa rušal ďalej a roztiahol svoj stán z tamtej strany veže Éder.

²¹Laj Israel qui-el aran ut quixyîb lix muhebâl jun pacßal li naßajej Migdal-edar xcßabaß.

²²A stalo sa, keď býval Izrael v tej zem, že išiel Rúben a ležal s Bilhou, ženinou svojho otca, a Izrael sa to dopočul. A synov Jakobových bolo dvanásť.

²²Nak ac cuanqueb chic saß li naßajej aßan, laj Rubén quixchßic rib riqßuin lix Bilha li quicuan riqßuin lix yucuaß joß rixakil. Cßajoß nak quijoskßoß laj Israel nak quirabi cßaßru quixbânu li ralal. Cablaju eb li ralal laj Jacob queßcuan, li nayeman ajcuiß aj Israel re.

²³Synovia Leini: prvorodený Jakobov Rúben, Simeon, Lévi, Júda, Izachár a Zabulon.

²³Aßaneb aßin li ralal li quicuan riqßuin lix Lea. Laj Rubén, aßan li asbej. Chirix chic aßan quicuan laj Simeón, laj Leví, laj Judá, laj Isacar ut laj Zabulón.

²⁴Synovia Ráchelini: Jozef a Benjamin.

²⁴Riqßuin lix Raquel queßcuan cuib li ralal laj Jacob. Aßaneb aßin lix cßabaßeb: laj José ut laj Benjamín.

²⁵A synovia Bilhy, dievky Ráchelinej: Dán a Naftali.

²⁵Ut quicuan ajcuiß cuib li ralal riqßuin lix Bilha, lix môs lix Raquel. Aßaneb aßin lix cßabaßeb: laj Dan ut laj Neftalí.

²⁶A synovia Zilfy, dievky Leinej: Gád a Aser. Toto sú synovia Jakobovi, ktorí sa mu narodili v Pádan-arame.

²⁶Ut quicuan ajcuiß cuib li ralal riqßuin lix Zilpa, lix môs lix Lea. Aßaneb aßin lix cßabaßeb: laj Gad ut laj Aser. Aßaneb aßin li ralal laj Jacob, li queßyoßla saß li naßajej Padan-aram.

²⁷A Jakob prišiel k Izákovi, svojmu otcovi, do Mamre, do mesta Arbeho, ktoré je Hebron, kde pohostínil Abrahám a Izák.

²⁷Laj Jacob cô saß li tenamit Mamre chirilbal laj Isaac lix yucuaß. Arba ut Hebrón nequeßxye re li tenamit aßan. Saß ajcuiß li naßajej aßan quicuan laj Abraham nak toj yoßyôk.

²⁸A Izákových dní bolo sto osemdesiat rokov.

²⁸Jun ciento riqßuin câcßâl chihab cuan re laj Isaac.Nak ac tîx chic chi us, laj Isaac quicam ut coxtauheb lix xeßtônil yucuaß. Laj Esaú ut laj Jacob queßxmuk lix yucuaßeb nak quicam.

²⁹A tak dokonal Izák a zomrel a bol pripojený k svojmu ľudu, starý a sýty dňov, a pochovali ho Ezav a Jakob, jeho synovia.

²⁹Nak ac tîx chic chi us, laj Isaac quicam ut coxtauheb lix xeßtônil yucuaß. Laj Esaú ut laj Jacob queßxmuk lix yucuaßeb nak quicam.