¹A stalo sa po celých dvoch rokoch, že sa snívaly faraonovi sny. Snívalo sa mu, že hľa, stojí nad riekou.

¹Ac cuib chihab chic xnumic lix matqßueb li môs nak quimatqßuec laj faraón. Ut saß lix matcß laj faraón quiril nak xakxo chire li nimaß Nilo.

²A tu hľa, z rieky vychádzalo sedem kráv, pekných na pohľad i tučných, a pásly sa na mokrine.

²Cuukubeb li cuacax queßel chak saß li nimaß nak quiril. Kßaxal châbileb ut nînkeb xtibel. Yôqueb chi ichajibc chire li nimaß.

³A zase hľa, za nimi vychádzalo z rieky iných sedem kráv, šeredných na pohľad a chudých, a postavily sa na strane tamtých kráv na brehu rieky.

³Quiril ajcuiß nak queßel cuukub chic li cuacax saß li nimaß. Kßaxal bakeb ut chakiheb. Coxeßxaklîk chixcßatk eb li cuacax li châbileb xtibel li cuanqueb chire li nimaß.

⁴A tie na pohľad šeredné kravy chudé zožraly tých sedem kráv, pekných na pohľad a tučných. A v tom sa zobudil faraon.

⁴Eb li cuukub li nînkeb xtibel queßtißeß xbaneb li bakeb. Ut qui-aj ru laj faraón.

⁵A keď usnul, snívalo sa mu po druhé, že hľa, sedem klasov vychádza z jedného stebla, tučných a krásnych.

⁵Ut chirix aßan quicube cuißchic xcuara laj faraón. Ut quimatqßuec cuißchic xcaß sut. Saß lix matcß quiril jun rok li trigo cuan cuukub chîj li ru cßajoß xchakßal ru.

⁶A zase hľa, za nimi vyrastalo sedem klasov, tenkých a vysušených východným vetrom.

⁶Ut quiril ajcuiß nak queßel chak cuukub chîj chic chi trigo kßaxal cocß ut ac xtzßumar xban li tikcual ikß.

⁷A tie tenké klasy pohltily tých sedem klasov tučných a plných. A zase sa prebudil faraon. A hľa, bol to sen.

⁷Ut li cuukub chîj chi trigo li chaki queßxcßux li cuukub li châbil. Ut qui-aj ru laj faraón ut quixqßue retal nak matqßuec yô.

⁸A stalo sa ráno, že bol veľmi znepokojený jeho duch. A poslal poslov a povolal všetkých učencov Egypta i všetkých jeho mudrcov. A faraon im rozprával svoje sny. Ale nebolo toho, kto by ich vyložil faraonovi.

⁸Nak quisakêu cßajoß lix cßaßux laj faraón. Quixtakla xbokbal chixjunileb laj kße li cuanqueb Egipto, joß ajcuiß li cuanqueb xnaßleb. Ut laj faraón quilajxserakßi reheb li cßaßru quixmatqßue. Mâ jun quitaßoc ru lix yâlal lix matcß laj faraón.

⁹Vtedy hovoril náčelník čašníkov s faraonom a riekol: Rozpomínam sa dnes na svoje previnenia.

⁹Tojoßnak li cuînk li nataklan reheb laj qßuehol rucßa quixye re laj faraón: —Anakcuan xjulticoß cue chanru nak quinpaltoc châcuu.

¹⁰Faraon sa bol rozhneval na svojich služobníkov a bol ma dal pod stráž do domu náčelníka kráľovej stráže, mňa i náčelníka pekárov.

¹⁰Ut saß li cutan aßan catpoß chicuu, at faraón, ut quinâqßue saß tzßalam. Joß ajcuiß li cuînk li quitaklan reheb laj yîbom caxlan cua.

¹¹A sníval sa nám sen jednej a tej istej noci, mne i jemu, obidvom sa nám snívalo podľa vlastného výkladu jeho i môjho sna.

¹¹Chi kacabichalo comatqßuec saß jun li kßojyîn ut jalan jalânk li kamatcß ut jalan jalânk ajcuiß lix yâlal.

¹²A bol tam s nami nejaký hebrejský mládenec, služobník náčelníka kráľovskej stráže, a keď sme mu porozprávali, čo sa nám snívalo, vyložil nám naše sny, obidvom vyložil podľa toho, jaký bol ktorého sen.

¹²Ut cuan aran kochben jun li cuînk aj hebreo li nacßanjelac chiru laj ilol tzßalam. Kaserakßi li kamatcß re ut aßan quixye ke cßaßru xyâlal li kamatcß chi kajûnkal.

¹³A stalo sa, že jako nám vyložil, tak i bolo: mňa navrátil faraon do môjho úradu a jeho obesil.

¹³Ut quicßulman li cßaßru quixye ke chirix li kamatcß. Lâin quin-oc cuißchic chi cßanjelac châcuu ut li jun chic catakla chi tßuyubâc, chan li cuînk re laj faraón.

¹⁴Vtedy poslal faraon a zavolal Jozefa, a vyviedol ho behom z jamy. A keď sa oholil a zmenil svoje rúcho, prišiel k faraonovi.

¹⁴Tojoßnak laj faraón quixtakla xbokbal laj José. Queßrisi saß junpât saß tzßalam. Laj José quixjo rib ut quixtikib rib chi us ut cô riqßuin laj faraón.

¹⁵A faraon povedal Jozefovi: Sníval sa mi sen, a neni toho, kto by ho vyložil. Ale ja som počul o tebe, že keď len počuješ sen, hneď ho vieš vyložiť.

¹⁵Nak quicuulac riqßuin laj faraón, laj faraón quixye re: —Lâin xinmatqßuec. Ut arin mâ ani nataßoc ru xyâlal lin matcß. Lâin xcuabi resil nak lâat nacaye xyâlal li matcß, chan laj faraón.

¹⁶A Jozef odpovedal faraonovi a riekol: Nie je to moja vec; Bôh odpovie faraonovi to, čo mu bude na pokoj.

¹⁶Ut laj José quixye re: —Lâin injunes incßaß naru tinye cßaßru xyâlal lâ matcß. Caßaj cuiß li Kâcuaß Dios nanaßoc re lix yâlal. Aßan tâtenkßânk cue xtaubal ru xyâlal lâ matcß, at faraón, re nak tâcßojlâk âchßôl, chan laj José.

¹⁷A tedy hovoril faraon Jozefovi: Videl som vo svojom sne, že hľa stojím na brehu rieky.

¹⁷Ut laj faraón quixserakßi re li quixmatqßue. Quixye re laj José: —Saß lin matcß xcuil nak xakxôquin chire li nimaß Nilo.

¹⁸A hľa, z rieky vychádzalo sedem kráv, tučných a pekných čo do postavy, a pásly sa na mokrine.

¹⁸Ut cuukub li nînki cuacax queßel chak saß li nimaß ut yôqueb chi ichajibc chire li nimaß.

¹⁹A hľa, za nimi vychádzalo sedem iných kráv, biednych a veľmi šeredných čo do postavy, a chudobných. Nevidel som takých šeredných kráv nikde v zemi Egyptskej.

¹⁹Chirix chic aßan queßel cuukub chic li cuacax kßaxal bakeb. Mâ jun cua cuilom ru cuacax arin Egipto joß li xcuil saß lin matcß. Cßajoß xyibal ruheb.

²⁰A tie chudé kravy šeredné zožraly tých prvých sedem kráv tučných.

²⁰Ut li cuukub chi cuacax li nînkeb xtibel, queßtißeß xbaneb li bakeb.

²¹A vošly do ich brucha, ale nebolo znať, že by boly vošly do ich brucha, a boly na pohľad šeredné ako predtým. A prebudil som sa.

²¹Nak queßrakeß chixtiubaleb li nînki cuacax, incßaß nacßutun nak aßan ta queßtißoc re xban nak xnaßajquileb ajcuiß queßcana. Moco queßnînkan ta. Ut chirix aßan qui-aj cuu.

²²A zase som videl vo svojom sne, že hľa, sedem klasov vyrastalo na jednom steble plných a krásnych.

²²Ut chirix chic aßan quicube cuißchic incuara ut quinmatqßuec xcaß sut. Saß lin matcß xcuil jun rok li trigo cuan cuukub chîj li ru cßajoß xchakßal ru.

²³A hľa, za nimi vyrastalo sedem scvrklých klasov tvrdých, tenkých a vysušených východným vetrom.

²³Tojoßnak queßel cuukub chîj chic chi trigo kßaxal cocß ut ac xtzßumar xban li tikcual ikß.

²⁴A tie tenké klasy pohltily tých sedem krásnych klasov. A povedal som to učencom, ale neni toho, kto by mi oznámil, čo to znamená.

²⁴Ut li cuukub chîj chi trigo li châbil queßcßuxeß xbaneb li chaki. Lâin xinserakßi reheb laj kße. Abanan mâ jun xtaßoc re cßaßru xyâlal lin matcß, chan laj faraón.

²⁵A Jozef riekol faraonovi: Sen faraonov znamená jedno a to isté. Bôh oznámil faraonovi to, čo bude činiť.

²⁵Tojoßnak laj José quixye re laj faraón: —Li cuib lâ matcß juntakßêt lix yâlal. Li Kâcuaß Dios yô chixcßutbal châcuu li cßaßru tixbânu.

²⁶Sedem krásnych kráv je sedem rokov, a sedem krásnych klasov je tiež sedem rokov; je to jeden sen.

²⁶Li cuukub chi nînki cuacax aßan retalil li cuukub chihab li tâchâlk. Joßcan ajcuiß li cuukub chîj chi trigo. Li cuib lâ matcß juntakßêt lix yâlal.

²⁷A sedem chudých kráv šeredných, vychádzajúcich za nimi, je sedem rokov, a sedem klasov prázdnych, vysušených východným vetrom, bude sedem rokov hladu.

²⁷Ut li cuukub chi cuacax li bakeb, li queßel saß li haß mokon, aßan retalil li cuukub chihab li tâchâlk mokon. Joßcan ajcuiß eb li cuukub chîj chic chi trigo li chakiheb. Aßin retalil li cuukub chihab chi cueßej li tâcuânk mokon.

²⁸To je to, čo som hovoril faraonovi. Bôh to, čo bude činiť, ukázal faraonovi.

²⁸Li xinye âcue, at faraón, aßan lix yâlal lâ matcß. Riqßuin lâ matcß aßan li Kâcuaß Dios yô chixcßutbal châcuu li cßaßru tixbânu.

²⁹Hľa, prijde sedem rokov veľkej hojnosti v celej Egyptskej zemi.

²⁹Chiru li cuukub chihab li teßnumekß xbên cua, telajeßêlk chi us li acuîmk saß li tenamit Egipto.

³⁰A po nich nastane sedem rokov hladu, a zabudne sa všetka tá hojnosť v Egyptskej zemi, a hlad zahubí zem.

³⁰Ut nak tânumekß li cuukub chihab aßan, tâcuânk jun nimla cueßej saß li tenamit aßin. Cuukub chihab tzßakal tâcuânk li cueßej. Chixjunil li cßaßak re ru li cuan arin telajeßosokß xban li cueßej.

³¹Ani sa nebude znať tá hojnosť v zemi pre hlad, ktorý nastane potom, lebo bude veľmi veľký a ťažký.

³¹Chixjunil li tâsicßmânk chiru li cuukub chihab châbil, aßan incßaß tâtzßaklok nak yôk li cueßej.

³²A že sa sen dvakrát opakoval faraonovi, to znamená, že vec je istá od Boha, a že to Bôh učiní skoro.

³²Re nak tâpâb nak chi sêb tâcßulmânk joß quixye li Kâcuaß Dios, joßcan nak xatxqßue chi matqßuec cuib sut.

³³A tak teraz nech si vyhľadá faraon rozumného a múdreho muža a nech ho ustanoví nad Egyptom.

³³Anakcuan us raj tâbânu li naßleb aßin. Sicß junak cuînk châbil xnaßleb re nak aßan tâtenkßânk âcue chixtaklanquil li tenamit Egipto.

³⁴Nech to učiní faraon! A nech ustanoví úradníkov nad zemou a bude brať piaty diel úrody z Egyptskej zeme po sedem rokov hojnosti.

³⁴Chabânu chi joßcaßin, at faraón. Chasiqßueb li ani teßtaklânk reheb li junjûnk chi tenamit. Ut chiru li cuukub chihab aßin nak tâcuânk nabal li acuîmk, tâxocmânk lix oßotkil li acuîmk rajlal chihab.

³⁵A nech nashromaždia všelijakej potravy za tých sedem dobrých rokov, ktoré prijdú teraz, a nahromadia obilia pod ruku faraonovu, potravy po mestách, a strážiac zachovajú to.

³⁵Ut saß âcßabaß lâat, tâxocmânk chixjunil li acuîmk aßin, at faraón. Ut aßan xocxôk âban chiru li cuukub chihab aßin saß li junjûnk chi tenamit re nak tâcuânk xtzacaêmk li cristian.

³⁶A tie potraviny budú odložené zemi na sedem rokov hladu, ktoré budú v Egyptskej zemi, a nebude zem vyplienená hladom.

³⁶Ut li acuîmk li tâxocmânk, aßan tâcßanjelak chiru li cuukub chihab nak yôk li cueßej. Chi joßcaßin incßaß teßosokß li tenamit li cuanqueb arin Egipto, chan laj José.

³⁷A vec sa ľúbila faraonovi i všetkým jeho služobníkom.

³⁷Laj faraón ut eb laj cßanjel chiru queßxcßul xchßôl li cßaßru queßyeheß re xban laj José.

³⁸V tedy povedal faraon svojim služobníkom: Či najdeme iného takého muža, v ktorom by bol Duch Boží?

³⁸Laj faraón quixye reheb li nequeßcßanjelac chiru: —Mâ bar takatau junak cuînk joß li jun aßin. Li cuînk aßin cuan lix musikß li Kâcuaß Dios riqßuin, chan laj faraón reheb.

³⁹A faraon povedal Jozefovi: Pretože dal Bôh tebe znať všetko toto, nieto iného tak rozumného a múdreho človeka, jako si ty.

³⁹Ut quixye re laj José: —Li Kâcuaß Dios xcßutuc re châcuu chixjunil li naßleb aßin. Xban aßan, mâ ani chic junak cuan xnaßleb châcuu lâat.

⁴⁰Ty budeš nad mojím domom, a podľa toho, čo rieknu tvoje ústa, bude sa spravovať všetok môj ľud; len o kráľovský prestol budem väčší od teba.

⁴⁰Lâat tattaklânk reheb li cuanqueb saß cuochoch. Ut chixjunileb lin tenamit teßcanâk rubel âtakl. Caßaj cuiß lâin kßaxal nimak incuanquil châcuu xban nak lâin li rey, chan.

⁴¹A ďalej povedal faraon Jozefovi: Hľaď, ustanovil som ťa nad celou zemou Egyptskou.

⁴¹Laj faraón quixye cuißchic re laj José: —Anakcuan lâin xinkßaxtesi rubel âtakl chixjunileb li tenamit arin Egipto, joß eb ajcuiß li cßaßak re ru cuan, chan.

⁴²A faraon sňal svoj pečatný prsteň so svojej ruky a dal ho na ruku Jozefovu, obliekol ho do kmentového rúcha a na jeho hrdlo dal zlatú reťaz.

⁴²Ut quirisi chi rußuj rukß lix matkßab li retalil lix cuanquil, ut quixqßue chi rußuj rukß laj José. Quixqßue lix châbil akß yîbanbil riqßuin li châbil tßicr lino, re nak laj José tixtikib rib chi chßinaßus. Ut quixqßue ajcuiß chi xcux laj José jun lix cadena tzßakal oro.

⁴³A dal ho voziť na svojom druhom voze, a volali pred ním: Klaňajte sa! A tak ho ustanovil nad celou zemou Egyptskou.

⁴³Laj faraón quixqßue laj José chi beresîc saß li xcab lix carrêt ut quixye reheb chixjunileb li tenamit nak teßxcuikßib rib chiru. Ut chixjunileb li tenamit queßcana rubel xtakl laj José.

⁴⁴A faraon povedal Jozefovi: Ja som faraon. Bez tvojho dovolenia nikto nepozdvihne ani svojej ruky ani svojej nohy v celej zemi Egyptskej.

⁴⁴Ut laj faraón quixye re laj José: —Lâin laj faraón. Mâ jun naru tixbânu li cßaßak re ru cui lâat incßaß nacataklaheb aßan, chan.

⁴⁵A faraon nazval meno Jozefovo: Safenat-paneach, a dal mu Azenatu, dcéru Putifera, kňaza-kniežaťa z Óna, za ženu. A Jozef vyšiel na Egyptskú zem.

⁴⁵Ut laj faraón quixqßue jun chic xcßabaß laj José. Aj Zafnat-panea chic quiyeman re. Laj faraón quixqßue lix Asenat chokß rixakil laj José. Lix Asenat aßan lix rabin laj Potifera. Laj Potifera, aßan aj cßamol be re tijoc reheb laj On li nequeßlokßonin re li sakße. Ut laj José qui-oc chirulaßaninquil li junjûnk chi cocß tenamit li cuanqueb aran saß li nimla tenamit Egipto.

⁴⁶A Jozefovi bolo tridsať rokov, keď sa postavil pred faraona, kráľa Egypta. A Jozef vyšiel zpred tvári faraonovej a pochodil po celej zemi Egyptskej.

⁴⁶Nak quirakeß chi âtinac laj faraón, laj José qui-el chixsutinquil li tenamit Egipto re nak tixnau ru chixjunileb li tenamit. Lajêb xcaßcßâl chihab cuan re laj José nak qui-oc chi cßanjelac chiru laj faraón.

⁴⁷A zem pracovala za sedem rokov hojnosti dávajúc plodiny plnými rukami.

⁴⁷Chiru li cuukub chihab aßan cßajoß nak quiûchin li acuîmk.

⁴⁸A shromažďoval všelijaké potraviny siedmich úrodných rokov, ktoré boly v Egyptskej zemi, a složil potraviny v mestách. Potraviny podľa každého jednotlivého mesta, ktoré bolo vôkol neho, uložil v jeho strede.

⁴⁸Laj José quixtakla xxocbal li acuîmk li qui-el chiru li cuukub chihab. Saß li junjûnk chi tenamit cuan li cßûlebâl re li ru li acuîmk.

⁴⁹A tak nahromadil Jozef obilia ako morského piesku, veľmi mnoho, takže prestal i počítať, lebo mu nebolo počtu.

⁴⁹Mâ caßchßin li trigo li quixxoc laj José. Lix qßuial joß xqßuial li cocß ru li samaib chire li palau. Xban nak mâ caßchßin xqßuial li trigo quixxoc, incßaß chic quiru chi xbisbal.

⁵⁰A Jozefovi sa narodili dvaja synovia, prv ako prišiel rok hladu, ktorých mu porodila Azenata, dcéra Putiferova, kňaza-kniežaťa z Óna.

⁵⁰Nak mâjiß nacuulac xkßehil li cueßej, laj José quicuan cuib li ralal riqßuin lix Asenat, lix rabin laj Potifera laj cßamol be re tijoc saß xyânkeb laj On.

⁵¹A Jozef nazval meno prvorodeného Manasses; lebo vraj Bôh mi dal zabudnúť na všetko moje trápenie i na celý dom môjho otca.

⁵¹Laj José quixqßue aj Manasés chok xcßabaß li xbên ralal. Ut quixye: —Li Dios xsachoc re saß inchßôl chixjunil li raylal joß ajcuiß chixjunileb li cuanqueb saß rochoch lin yucuaß, chan.

⁵²Meno druhého nazval Efraim; lebo vraj Bôh mi dal, aby som sa rozplodil v zemi môjho trápenia.

⁵²Ut laj José quixqßue aj Efraín chokß xcßabaß li ralal jun chic. Ut quixye: —Li Kâcuaß Dios xqßuehoc re li sahil echej cue saß li tenamit aßin bar xincßul cuiß li raylal, chan.

⁵³A skončilo sa sedem rokov hojnosti, ktorá bola v Egyptskej zemi.

⁵³Quinumeß li cuukub chihab nak quicuan nabal li tzacaêmk saß li tenamit Egipto.

⁵⁴Potom začalo prichádzať sedem rokov hladu, jako predpovedal Jozef. A bol hlad vo všetkých tých zemiach, ale v celej zemi Egyptskej bol chlieb.

⁵⁴Ut quiticla li cuukub chihab chi cueßej joß quixye laj José junxilaj. Ut quicuan li cueßej saß chixjunileb li tenamit li cuanqueb chi xjun sutam li tenamit Egipto. Caßaj cuiß aran Egipto cßûlanbil li tzacaêmk.

⁵⁵No, potom hladovala i celá zem Egyptská, a ľud kričal na faraona o chlieb. A faraon povedal všetkým Egypťanom: Iďte k Jozefovi, a to, čo vám povie, budete robiť.

⁵⁵Nak qui-osoß lix tzacaêmkeb li tenamit aran Egipto, chixjunileb queßxtiquib xtzßâmanquil lix tzacaêmk riqßuin laj faraón. Ut laj faraón quixye reheb: —Ayukex riqßuin laj José ut têbânu li cßaßru tixye êre, chan.

⁵⁶A hlad bol na celej tvári zeme. Vtedy otvoril Jozef všetko, čo bolo u nich, a predával Egypťanom obilie, a hlad sa vše viacej rozmáhal v Egyptskej zemi.

⁵⁶Nak laj José quiril nak kßaxal numtajenak li cueßej yalak bar, quixtakla xtebaleb li cßûlebâl re li trigo. Ut queßxcßayi li trigo riqßuineb laj Egipto xban nak kßaxal numtajenak lix tzßocajiqueb.Jalan jalânk xtenamiteb li queßcßulun Egipto chixlokßbal lix trigo riqßuin laj José xban nak yô chi numtâc li cueßej yalak bar.

⁵⁷A všetky krajiny prichádzaly do Egypta kupovať obilie, k Jozefovi, lebo sa bol rozmohol hlad po celej zemi. 42. KAPITOLA

⁵⁷Jalan jalânk xtenamiteb li queßcßulun Egipto chixlokßbal lix trigo riqßuin laj José xban nak yô chi numtâc li cueßej yalak bar.