¹Ale hlad ťažko doliehal na zem.

¹Nak yô chi numtâc li cueßej saß li tenamit Canaán,

²A stalo sa, keď potrovili obilie, ktoré boli doniesli z Egypta, že im riekol ich otec: Iďte zase, nakúpte nám niečo potravy.

²qui-osoß li trigo li queßxlokß chak Egipto. Laj Jacob quixye reheb: —Anakcuan mâcßaß chic li katzacaêmk. Ayukex cuißchic chixlokßbal caßchßinak ke, —chan laj Jacob.

³A Júda mu takto povedal: Človek nám slávnostne osvedčil a riekol: Neuvidíte mojej tvári bez toho, že by bol váš brat s vami!

³Abanan laj Judá quichakßoc ut quixye re lix yucuaß: —Li cuînk li nataklan saß li tenamit Egipto, saß joskßil quixye ke, “Têcßam chak lê rîtzßin chêrix. Cui incßaß nequecßam chak aßan, mâ jaruj tincßut bayak cuib chêru”, chan ke.

⁴Ak tedy pošleš nášho brata s nami, pojdeme dolu a nakúpime ti potravy;

⁴Cui lâat tâtakla laj Benjamín chikix, lâo toxic cuißchic chixlokßbal li katzacaêmk.

⁵ale ak nepošleš, nepojdeme, lebo človek nám povedal: Neuvidíte mojej tvári bez toho, že by bol váš brat s vami!

⁵Cui incßaß nacatakla aßan, incßaß toxic xban nak li cuînk quixye ke, “Incßaß chic têril cuu cui incßaß nequecßam chak lê rîtzßin chêrix,” chan ke, chan laj Judá.

⁶A Izrael riekol: Prečo ste mi urobili tak zle, že ste povedali človekovi, že máte ešte brata.

⁶Ut laj Israel quixye reheb: —¿Cßaßut nak xebânu cue chi joßcaßin? ¿Cßaßut nak xeye re nak cuan jun chic lê rîtzßin? Incßaß raj xeye chak re chi joßcan, chan.

⁷Oni povedali: Človek sa nás veľmi vypytoval i na našu rodinu a vravel: Či ešte žije váš otec? Či máte ešte nejakého brata? A oznámili sme mu odpovedajúc na tieto jeho slová. Či sme my mohli vedieť, že povie: Doveďte sem dolu svojho brata!?

⁷Ut eb aßan queßchakßoc ut queßxye re: —Li cuînk aßan quixpatzß ke chanru nak cuanco. Quipatzßoc chikix joß ajcuiß chirixeb li kechßalal. Quixpatzß ke ma toj yoßyo li kayucuaß ut ma cuan chic junak kîtzßin. ¿Cßaß ta cuiß chic ru takaye re nak xpatzß ke chi joßcan? Xban aßan nak xkaye lix yâlal re. ¿Chan ta biß ru nak takanau nak tixye ke nak takacßam li kîtzßin riqßuin? chanqueb.

⁸A Júda povedal Izraelovi, svojmu otcovi: Pošli chlapca so mnou, a vstanúc pojdeme, aby sme žili a nezomreli, i my i ty i naše drobné deti.

⁸Ut laj Judá quixye re lix yucuaß: —Bânu usilal, takla laj Benjamín chicuix. Chi joßcan naru toxic chi lokßoc. Ut incßaß tatcâmk lâat, joß ajcuiß lâo ut eb li kacocßal xban li cueßej.

⁹A ja ručím za neho; z mojej ruky ho budeš vyhľadávať, ak ho nedovediem k tebe a nepostavím ho pred tebou, a budem ti hriešnym po všetky dni.

⁹Matcßoxlac. Saß inbên lâin tâcanâk rilbal lâ cualal. Cui incßaß tincßam cuißchic chak, tâcanâk saß inbên chi junaj cua nak lâin cuan inmâc cui cßaßru tixcßul.

¹⁰Lebo keby sme neboli váhajúc toľko odkladali, je isté, že by sme sa toto už dvakrát boli navrátili.

¹⁰Cßoxla, cui ta incßaß yôco chi bâyc arin, ac raj xosukßi chak caß sutak chixlokßbal li katzacaêmk, chan laj Judá.

¹¹A Izrael, ich otec, im riekol: Ak tedy musí byť tak, nuž urobte toto: naberte do svojich nádob najlepších plodín zeme a zaneste mužovi dolu dar, trochu balzamu a trochu medu a voňavých vecí a myrry, daktylov a mandlí.

¹¹Ut laj Israel, li yucuaßbej, quixye reheb: —¿Cßaßru xjalenquil? Cui tento nak tâxic, xicak. Nak lâex texxic, têcßam caßchßinak li sahil echej li kßaxal châbil na-el saß li chßochß arin ut têsi aßin re li cuînk li nataklan aran. Aßaneb aßin li mâtan li têsi re. Têcßam caßchßinak li bálsamo, caßchßinak li xyaßal cab, li sununquil ban, aromas ut mirra. Ut têcßam ajcuiß li nueces ut li almendras.

¹²A vezmite dvoje peniaze do svojej ruky a vrátené peniaze, ktoré ste našli na vrchu vo svojich vreciach, zaneste zpät vo svojej ruke. Snáď je to omyl.

¹²Têcßam xtzßak li trigo li xecßam chak xbên cua. Ut têcßam ajcuiß lix tzßak li têlokß chak. Têkßajsi li tumin li quichal saß lê coxtal. Mâre yal xeßsach nak yôqueb chixbutßbal li trigo.

¹³A vezmite svojho brata a vstaňte a iďte zase k mužovi.

¹³Cßamomak lê rîtzßin ut texxic riqßuin li cuînk li nataklan aran Egipto.

¹⁴A silný Bôh všemohúci nech vám dá milosť pred tým mužom, aby vám prepustil tamtoho druhého brata i Benjamina. A ja, ako som osirelý, tak i budem osirelý.

¹⁴Li Kâcuaß Dios taxak tâtenkßânk êre nak texcuulak riqßuin li cuînk aßan. Chisahokß taxak saß xchßôl nak texril ut tixbânu usilal êre. Târachßab taxak laj Simeón ut chichâlk taxak laj Benjamín nak texsukßîk chak lâex. Cui nequeßsach chicuu chi xcaßbichaleb li cualal, ¿cßaß ta chic ru târûk tinbânu lâin? chan laj Jacob.

¹⁵A mužovia vzali ten dar a vzali dvoje peniaze do svojej ruky a Benjamina. A vstali, odišli dolu do Egypta a postavili sa pred Jozefom.

¹⁵Eb li ralal laj Jacob queßxcßam li mâtan. Ut queßxcßam ajcuiß li tumin re nak teßxtoj li trigo li ac queßxcßam chak junxil joß ajcuiß li toj teßxlokß chak anakcuan. Ut queßxcßam laj Benjamín chirixeb nak queßcôeb Egipto ut queßcuulac riqßuin laj José.

¹⁶A keď videl Jozef Benjamina s nimi, riekol tomu, ktorý bol postavený nad jeho domom: Odveď tých mužov do domu, zabi dobytča a priprav, lebo mužovia budú jesť so mnou na poludnie.

¹⁶Ut laj José quiril nak cuan laj Benjamín rochbeneb. Ticto quixye re li xbên môs saß rochoch: —Anakcuan tâcuocsiheb li cuînk aßin saß cuochoch. Tâcamsi junak li cuacax ut tâcßûb chi châbil xban nak anakcuan teßcuaßak cuiqßuin li cuînk aßin saß cuaßleb, chan.

¹⁷A človek urobil, ako rozkázal Jozef, a odviedol mužov do domu Jozefovho.

¹⁷Lix môs quixbânu li cßaßru quiyeheß re ut quirocsiheb li ralal laj Jacob saß rochoch laj José.

¹⁸A mužovia sa báli, že boli odvedení do domu Jozefovho a riekli: Pre peniaze, vrátené v našich vreciach tam po prvé, sme dovedení sem, aby to svalil na nás a aby sa vrhol na nás a vzal nás za sluhov a vzal i našich oslov.

¹⁸Nak eb aßan queßrabi nak teßocsîk saß rochoch laj José, cßajoß nak queßxucuac. Queßxye chi ribileb rib: —Joßcan nak xocßameß chak arin anakcuan xban nak xkatau li tumin saß li kacoxtal. Anakcuan aßan tixye nak lâo aj êlkß. Riqßuin aßan mâre tixmakß chiku li kabûr ut lâo tocanâk chokß rahobtesinbil môs, chanqueb.

¹⁹A pristúpiac k mužovi, ktorý bol postavený nad domom Jozefovým, vraveli mu pri dveriach domu

¹⁹Nak queßcuulac saß li oquebâl re li rochoch laj José, queßxye re li xbên môs:

²⁰a riekli: Počuj ma, prosím, pane. Boli sme prišli sem dolu tam po prvé, aby sme nakúpili potravy.

²⁰—At Kâcuaß, chacuy kamâc. Bânu usilal, abi li cßaßru takaye âcue. Nak xocßulun chi lokßoc xbên sut, xkatoj li trigo.

²¹A stalo sa, keď sme prišli do nocľažišťa a rozviazali sme svoje vrecia, že hľa, peniaze jedného každého boly na vrchu v jeho vreci, naše peniaze, v plnej svojej váhe, a doniesli sme ich zpät vo svojej ruke.

²¹Nak xohilan saß be, bar xkanumsi cuiß li kßojyîn, xkateheb li kacoxtal. Ut xkaqßue retal nak cuan li tumin xtzßak li trigo chi saß li kacoxtal. Joßcan nak lâo xkacßam cuißchic chak xcaß sut lix tzßak li trigo li xkacßam junxil.

²²A doniesli sme aj druhé peniaze vo svojej ruke, aby sme nakúpili potravy. Nevieme, kto vložil naše peniaze do našich vriec.

²²Ut xkacßam ajcuiß chak xtzßak li takalokß anakcuan. Lâo tîc incßaß nakanau ani ta cuiß xqßuehoc re li tumin saß li kacoxtal, chanqueb re.

²³Na to povedal on: Pokoj vám o to! Nebojte sa. Váš Bôh a Bôh vášho otca vám dal poklad do vašich vriec. Vaše peniaze došly ku mne. A vyviedol k nim Simeona.

²³Li môs quixye reheb: —Ocankex ut mexcßoxlac chic chirix aßan. Lâin quincßuluc re xtzßak li trigo chêru. Lê Dios li naxlokßoni lê yucuaß, aßan xqßuehoc re jun lê râbal li xetau saß lê coxtal, chan li môs. Tojoßnak quixcßam chak laj Simeón riqßuineb.

²⁴A tak voviedol človek mužov do domu Jozefovho. A dal im vody, a umyli si nohy. A dal ich oslom obrok.

²⁴Ut li môs quirocsiheb li cuînk saß rochoch laj José, ut quixtakla xcßambal li haß re nak teßxchßaj li rokeb. Ut queßqßueheß ajcuiß xcuaheb lix bûr.

²⁵A oni pripravili dar, kým neprišiel Jozef na poludnie, lebo počuli, že tam budú jesť chlieb.

²⁵Ut eb li ralal laj Jacob quilajeßxyîbeb chi chßinaßus li mâtan li teßxsi re laj José xban nak ac queßrabi resil nak teßcuaßak riqßuin cuaßleb.

²⁶Keď potom prišiel Jozef domov, doniesli mu dar, ktorý mali vo svojej ruke, do domu, a klaňali sa mu k zemi.

²⁶Nak laj José quicuulac saß rochoch, eb aßan queßxcuikßib rib chiru ut queßxqßue re lix mâtan li queßxcßam.

²⁷A pýtal sa ich, ako sa majú, a riekol: Či sa má dobre váš starý otec, o ktorom ste hovorili? Či ešte žije?

²⁷Ut laj José quixye reheb: —¿Chan xeril?— Ut quixye ajcuiß reheb: —Xeye nak tîx chi us lê yucuaß. ¿Chanru aßan? ¿Ma toj yoßyo? ¿Ma cau? chan.

²⁸Oni odpovedali: Dobre sa má tvoj služobník, náš otec; ešte žije, a skloniac sa klaňali sa mu.

²⁸Eb aßan queßchakßoc ut queßxye re laj José: —Bantiox xak âcue, Kâcuaß, nak nacatpatzßoc chikix. Cau li kayucuaß, chanqueb ut queßxcuikßib rib chiru laj José re nak teßxqßue xcuanquil.

²⁹A pozdvihnúc svoje oči videl Benjamina, svojho brata, syna svojej matky, a riekol: Či je toto ten váš najmladší brat, o ktorom ste mi hovorili? A riekol: Nech ti je Bôh milosrdný, môj synu!

²⁹Laj José quiril laj Benjamín, ut quijulticoß re nak junajeb lix naß riqßuin, ut quixye reheb: —¿Ma aßin lê rîtzßin li xeye cue junxil? chan reheb. Tojoßnak laj José quixye re laj Benjamín: —Li Dios taxak chi-osobtesînk âcue, chan re.

³⁰A Jozef sa ponáhľal, lebo sa vzrušily jeho vnútornosti pri pohľade na jeho brata, a hľadal miesto, kde by mohol plakať, a vojdúc do svojej izby, tam plakal.

³⁰Joßcan nak qui-el laj José saß xyânkeb xban nak oc raj re chi yâbac. Cßajoß nak quisahoß saß xchßôl chi rilbal laj Benjamín xban nak kßaxal naxra li rîtzßin. Laj José cô jun pacßal xjunes ut aran quiyâbac.

³¹Potom si umyl tvár a zase vyšiel a premáhal sa a riekol: Klaďte chlieb!

³¹Nak quirakeß chak chi yâbac, laj José quixchßaj li ru ut coxtauheb cuißchic li ras. Quixcuy lix yâb re nak incßaß chic tâyâbak chiruheb li ras. Ut quixtakla xqßuebal li mêx re nak teßcuaßak ut quixye reheb lix môs: —Cßamomak chak li katzacaêmk, chan.

³²A jemu položili osobitne a im tiež osobitne, jako aj Egypťanom, ktorí jedli s ním, osobitne. Lebo Egypťania nemôžu jesť chlieb s Hebrejmi, pretože je to ohavnosťou Egypťanom.

³²Laj José jalan li mêx quixqßueheb cuiß chi cuaßac eb li ras. Ut jalan ajcuiß quixqßueheb cuiß chi cuaßac eb laj Egipto. Ut laj José quicuaßac xjunes. Quixbânu chi joßcaßin xban nak mâ jaruj teßxjunaji rib laj Egipto chi cuaßac rochbeneb laj hebreo.

³³A sedeli pred ním prvorodený podľa svojho prvorodenstva a mladší podľa svojho mladšieho veku. A mužovia sa divili pozerajúc jeden na druhého.

³³Laj José quixcßojobeb saß mêx eb li ras aß yal chanru lix chihabeb li junjûnk. Xbên cua quixcßojob li xbên asbej. Toj saß rosoßjic quixcßojob li îtzßinbej. Chi tzoltzo quixcßojobeb. Ut eb li ras queßxye saß xchßôleb: —¿Chanru nak li cuînk aßin naxnau li kachihab chi kajûnkal? chanqueb. Eb li ras queßsach xchßôl chi rilbal li cßaßru yô laj José.Ut laj José quixtakla xjeqßuinquileb lix tibel xcua. Ut ôb sut tzßakal xqßuial li quixcßul laj Benjamín chiruheb li ras. Ut chixjunileb queßcuaßac ut queßucßac ut quisahoß saß xchßôleb rochben laj José.

³⁴A Jozef berúc početné diely zpred seba podával im. Ale Benjaminovi sa dostalo takého dielu viac ako všetkým, päťkrát toľko jako druhým, a pili a hojne sa napili s ním.

³⁴Ut laj José quixtakla xjeqßuinquileb lix tibel xcua. Ut ôb sut tzßakal xqßuial li quixcßul laj Benjamín chiruheb li ras. Ut chixjunileb queßcuaßac ut queßucßac ut quisahoß saß xchßôleb rochben laj José.