¹Tu sa Jozef nemohol ďalej zdržať ani vzhľadom na všetkých, ktorí stáli pri ňom, a zvolal: Vyveďte všetkých ľudí von odo mňa! A nestál nikto s ním, keď sa dal Jozef vo znanie svojim bratom.

¹Laj José incßaß chic quixcuy xyâb. Xban nak oc raj re chi yâbac chiruheb laj Egipto, joßcan nak quixye reheb: —Elenkex cuan junpâtak chirix cab, chan reheb. Ut mâ ani chic quicana riqßuin laj José. Caßaj chic eb li ras queßcana riqßuin. Ut laj José quixchßolob xyâlal chiruheb nak aßan li îtzßinbej li quicßayîc junxil.

²A vypukol v hlasitý plač. A počuli to Egypťania, a počul dom faraonov.

²Ut laj José quiyâbac chi cau xban xsahil saß xchßôl. Eb laj Egipto queßrabi nak yô chi yâbac. Queßrabi ajcuiß li cuanqueb saß rochoch laj faraón.

³A Jozef riekol svojim bratom: Ja som Jozef! Či ešte žije môj otec? A jeho bratia mu nemohli odpovedať, lebo sa zdesili pred ním.

³Laj José quixye reheb li ras: —Lâin laj José. ¿Ma toj yoßyo lin yucuaß? chan reheb. Ut eb li ras incßaß queßru chi chakßoc. Queßsach xnaßleb riqßuin li cßaßru quixye laj José.

⁴Ale Jozef riekol svojim bratom: Nože pristúpte ku mne! A pristúpili. A riekol: Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta.

⁴Laj José quixye reheb: —Bânu usilal, jilonkex chak cuiqßuin.— Ut eb aßan queßjiloc riqßuin. Laj José quixye reheb: —Lâin laj José lê rîtzßin, li xinêcßayi chak riqßuineb laj Egipto.

⁵Ale teraz sa netrápte nad tým, ani nech nie je vo vašich očiach hnevu, že ste ma sem predali, lebo pre zachovanie vášho i môjho života ma poslal Bôh pred vami.

⁵Anakcuan mirahoß chic saß êchßôl ut mexcßoxlac chic chirix nak lâex xexcßayin chak cue. Li Kâcuaß Dios xtaklan chak cue arin re nak lâex texcolekß inban.

⁶Lebo toto sú ešte len dva roky, odkedy je hlad v zemi, a ešte bude päť rokov, čo sa nebude ani orať ani žať.

⁶Ac xnumeß cuib chihab li cueßej ut toj ôb chihab chic tâcuânk. Ut incßaß tâuxmânk li âuc, ut mâcßaßak ajcuiß li acuîmk.

⁷A Bôh ma poslal pred vami položiť vám stranou zbytok na zemi a zachovať vám ho pri živote. Bolo to na veľkú záchranu.

⁷Li Kâcuaß Dios quinixtakla chak arin chi cßamoc be chêru re nak texcolekß. Chi joßcaßin tâcuânk nabaleb li kalal kacßajol. Li Kâcuaß Dios quinixtakla arin re nak eb laj Israel incßaß teßosokß saß ruchichßochß.

⁸A tak teraz nie vy ste ma sem poslali, ale Bôh, a učinil ma otcom faraonovi a pánom celému jeho domu a panovníkom v celej zemi Egyptskej.

⁸Mâcuaß êban lâex nak cuanquin arin. Aß li Kâcuaß Dios quinixtakla chak arin re nak tinchßolob xyâlal chiru laj faraón. Li Kâcuaß Dios quixkßaxtesi saß cuukß chixjunil li cßaßru cuan re laj faraón ut lâin ajcuiß quin-oc chokß acuabej re chixjunil li tenamit Egipto.

⁹Ponáhľajte sa a iďte hore k môjmu otcovi a poviete mu: Takto hovorí tvoj syn Jozef: Bôh ma učinil pánom celého Egypta. Poď dolu ku mne a nemeškaj!

⁹Anakcuan têsêba êrib ut texxic cuan cuiß chak lin yucuaß ut têye re chi joßcaßin. “Aßin râtin laj José lâ cualal xtakla chak chikix,” chaßkex re. “Li Dios quinixqßue chokß x-acuabej li tenamit Egipto. Texchâlk chi junpât cuiqßuin. Mêbay chak êrib barak chic.

¹⁰A budeš bývať v zemi Gózena a budeš blízko mňa, ty i tvoji synovia i synovia tvojich synov i tvoje drobné stádo i tvoj statok i všetko, čo máš.

¹⁰Texinqßue chi cuânc saß li tenamit Gosén re nak nachßak caßchßinak kayânk cuochbenex. Têcßameb chak lê ralal êcßajol. Têcßameb chak lê quetômk joß eb ajcuiß chixjunil li cßaßak re ru cuan êre.

¹¹Tam ťa budem zaopatrovať potravou, lebo bude ešte päť rokov hladu, aby si neprišiel na mizinu ty i tvoj dom i všetko, čo je tvoje.

¹¹Toj ôb chihab chic tâcuânk li cueßej. Nak ac cuanquex chic arin, talajinqßue êtzacaêmk. Mâ ani êre tâcâmk xban cueßej.” Chixjunil aßin têye re lin yucuaß.

¹²A hľa, vaše oči vidia aj oči môjho brata Benjamina, že vám to hovoria moje ústa.

¹²Anakcuan qßuehomak retal lâex chixjunilex, joß ajcuiß lâat, at Benjamín. Lâin tzßakal li yôquin chi âtinac saß lê râtinobâl.

¹³A povedzte môjmu otcovi o všetkej mojej sláve tu v Egypte a o všetkom, čo ste videli, a tedy ponáhľajte sa a dopravte môjho otca sem dolu.

¹³Yehomak re li kayucuaß chanru lin cuanquil saß li tenamit aßin. Serakßihomak re chixjunil li xeril arin cuiqßuin. Sêbahomak êrib ut têcßam chak li kayucuaß arin, chan.

¹⁴A padol Benjaminovi, svojmu bratovi, okolo krku a plakal, i Benjamin plakal na jeho krku.

¹⁴Ut laj José quixkßalu xcux laj Benjamín ut queßyâbac chi xcaßbichaleb.

¹⁵A bozkal všetkých svojich bratov a plakal nad nimi. A potom už hovorili jeho bratia s ním.

¹⁵Ut quilajrutzßeb ru li ras chixjûnkaleb ut quiyâbac xban xsahil saß xchßôl. Ut eb aßan queßâtinac chi ribileb rib.

¹⁶Potom sa počula zvesť o tom v dome faraonovom, že vraj prišli bratia Jozefovi, a ľúbilo sa to faraonovi i jeho služobníkom.

¹⁶Ut quicuulac resil saß rochoch laj faraón nak queßcuulac eb li ras laj José riqßuin. Ut laj faraón, joß eb ajcuiß laj cßanjel chiru, queßsahoß saß xchßôl chirabinquil aßin.

¹⁷A faraon riekol Jozefovi: Povedz svojim bratom: Urobte toto: Naložte na svoje hovädá, čo potrebujete, a iďte, vráťte sa do Kananejskej zeme

¹⁷Laj faraón quixye re laj José: —Ye reheb lâ cuas xqßuehakeb li rîk chirixeb lix bûr ut teßxic saß junpât saß li tenamit Canaán.

¹⁸a vezmite svojho otca a svoje domácnosti a prijdite ku mne, a dám vám dobré Egyptskej zeme, a jedzte tuk zeme.

¹⁸Cßamomak chak lê yucuaß ut têcßam ajcuiß chak chixjunil lê jun cablal li cuan aran. Tinqßue ajcuiß êre chixjunil li cßaßak re ru li châbil li cuan arin saß li tenamit Egipto. Ut tâcuânk ajcuiß chi tzßakal lê châbil tzacaêmk arin.

¹⁹A tebe sa prikazuje: Toto urobte: vezmite si z Egyptskej zeme vozy pre svoje drobné deti a pre svoje ženy a vezmete svojho otca a prijdete!

¹⁹Joßcaßin tâbânumânk. Joß yôquin chixyebal âcue, joßcan ajcuiß tâye reheb lâ cuas. “Cßamomakeb li carrêt li cuanqueb arin Egipto. Ut aßan tâcßanjelak chêru re xcßambal chak lê yucuaß joß eb ajcuiß lê rixakil ut lê cocßal.

²⁰A nech vám je nie ľúto pri pohľade na váš nábytok, lebo dobré celej Egyptskej zeme je vaše.

²⁰Mexcßoxlac chirix li cßaßak re ru li nacßanjelac chêru saß lê rochoch, xban nak arin cuan nabal li cßaßak re ru li châbil chokß êre,” chan laj faraón re laj José.

²¹A synovia Izraelovi urobili tak. A Jozef im dal vozy podľa rozkazu faraonovho a dal im aj potravy na cestu.

²¹Ut eb li ralal laj Israel queßxbânu joß quiyeheß reheb. Laj José quixkßaxtesiheb li carrêt reheb li ras joß quiyeheß re xban laj faraón. Ut quixqßueheb ajcuiß nabal lix tzacaêmk re nak teßcuaßak saß be.

²²A každému z nich dal po dvoje šiat na premenu, ale Benjaminovi dal tristo striebra a pätoro slávnostných šiat na premenu.

²²Ut quixqßueheb rakß li junjûnk. Laj Benjamín quixqßue ôb sumal li rakß ut quixqßue ajcuiß oxib ciento lix tumin plata.

²³A svojmu otcovi poslal podľa toho: desať oslov, ktorí niesli z dobrých vecí Egypta, a desať oslíc, ktoré niesly obilie a chlieb a pokrm jeho otcovi na cestu.

²³Ut quixtakla lajêb li bûr re lix yucuaß. Eb li bûr aßin teßîkânk re li cßaßak re ru li kßaxal châbil li cuan Egipto. Quixtakla ajcuiß lajêb li ixki bûr li teßîkânk re li trigo ut lix tzacaêmk lix yucuaß re nak teßcuaßak saß be nak yôkeb chi châlc.

²⁴A poslal svojich bratov a išli. A riekol im: Nevaďte sa na ceste!

²⁴Ut laj José quixye reheb aßan: —Chebânu usilal, mêpleti êrib nak yôkex chi xic, chan reheb. Ut laj José quixchakßrabiheb ut queßcôeb.

²⁵A tak odišli z Egypta a prišli hore do Kananejskej zeme k Jakobovi, svojmu otcovi.

²⁵Eb aßan queßel saß li tenamit Egipto ut queßcuulac toj saß li tenamit Canaán li cuan cuiß chak laj Jacob lix yucuaßeb.

²⁶A zvestovali mu a riekli: Jozef ešte žije a panuje v celej Egyptskej zemi! Ale jeho srdce zmeravelo, lebo im neveril.

²⁶Ut queßxye re laj Jacob: —¡Cßoxla! Yoßyo laj José. Aßan li nataklan saß xbên chixjunil li tenamit Egipto, chanqueb. Ut quisach xchßôl laj Jacob nak quirabi resil li ralal. Laj Jacob incßaß quixpâb li cßaßru quiyeheß re xbaneb li ralal.

²⁷A rozprávali mu všetky slová Jozefove, ktoré im hovoril. No, keď potom videl vozy, ktoré poslal Jozef, aby ho odviezli, ožil duch Jakoba, ich otca.

²⁷Eb li ralal queßxserakßi re chixjunil li cßaßru quitaklâc xyebal re xban laj José. Nak quirileb li carrêt li quixtakla, tojoßnak quicßulun xchßôl laj Jacob.Ut laj Jacob quixye: —Tzßakal riqßuin aßin. Lâin ninpâb nak relic chi yâl toj yoßyo li cualal laj José. Lâin tinxic aran ut tincuil ru nak toj yoßyôquin lâin, chan laj Jacob.

²⁸A Izrael povedal: To je dosť. Jozef, môj syn, ešte žije. Pojdem a uvidím ho, prv ako zomriem.

²⁸Ut laj Jacob quixye: —Tzßakal riqßuin aßin. Lâin ninpâb nak relic chi yâl toj yoßyo li cualal laj José. Lâin tinxic aran ut tincuil ru nak toj yoßyôquin lâin, chan laj Jacob.