¹A tak sa rušal Izrael i so všetkým, čo mal. A keď prišiel do Bér-šeby, obetoval tam obeti Bohu svojho otca Izáka.

¹Laj Israel qui-el aran ut quixcßam chirix chixjunil li cßaßru cuan re. Ut nak quicuulac saß li naßajej Beerseba, quimayejac chiru li Kâcuaß Dios, li naxlokßoni laj Isaac lix yucuaß.

²A Bôh povedal Izraelovi vo videní vnoci a riekol: Jakobe, Jakobe! A on odpovedal: Tu som.

²Chiru li kßojyîn aßan, li Kâcuaß Dios quiâtinac riqßuin laj Israel chanchan saß xmatcß. —Jacob, chan li Dios re. —Cueßquin, cuanquin arin, chan nak quichakßoc laj Israel.

³A riekol: Ja som ten silný Bôh, Bôh tvojho otca. Neboj sa odísť dolu do Egypta, lebo ťa tam učiním veľkým národom.

³Ut li Kâcuaß Dios quixye re: —Lâin li Kâcuaß Dios li quixlokßoni lâ yucuaß. Matxucuac chi xic Egipto xban nak aran tinqßueheb chi qßuiânc nabaleb lâ cualal âcßajol. Riqßuineb aßan tâcuânk jun nimla tenamit.

⁴Ja pojdem s tebou dolu do Egypta, a je ťa tiež odtiaľ zase vyvediem hore. A Jozef položí svoju ruku na tvoje oči.

⁴Anakcuan lâin tin-ochbenînk âcue toj saß li tenamit Egipto. Relic chi yâl lâin texinsukßisi cuißchic arin saß li naßajej Canaán. Ut laj José, aßan li tâtzßapok re lâ cuu nak tatcâmk, chan li Dios re laj Israel.

⁵Potom vstal Jakob z Bér-šeby, a synovia Izraelovi vzali Jakoba, svojho otca, a svoje drobné deti a svoje ženy na vozy, ktoré poslal faraon, aby ho vzali a doviezli.

⁵Ut laj Jacob qui-el saß li naßajej Beerseba. Eb li ralal queßcßamoc re aßan saß li carrêt li taklanbileb chak xban laj faraón. Ut queßxcßam ajcuiß li rixakil eb aßan joß eb ajcuiß lix cocßaleb.

⁶A vzali svoj dobytok i svoje imanie, ktorého nadobudli v Kananejskej zemi, a prišli do Egypta, Jakob i všetko jeho semeno s ním.

⁶Queßxcßameb lix quetômk chirixeb, joß ajcuiß chixjunil li cßaßru reheb li quitam saß li tenamit Canaán. Ut quicuulac Egipto laj Jacob rochbeneb chixjunileb li ralal xcßajol.

⁷Svojich synov a synov svojich synov so sebou, svoje dcéry a dcéry svojich synov a všetko svoje semeno doviedol so sebou do Egypta.

⁷Laj Jacob quixcßam chirix chixjunileb li ralal, joß ajcuiß lix rabin. Ut quixcßameb ajcuiß chixjunileb li ri. Chixjunileb li ralal xcßajol queßcôeb Egipto chirix laj Jacob.

⁸A toto sú mená synov Izraelových, ktorí prišli do Egypta: Jakob a jeho synovia. Prvorodený Jakobov Rúben.

⁸Arin tzßîbanbil xcßabaßeb li ralal xcßajol laj Israel li queßcôeb Egipto. Laj Rubén, aßan li xbên ralal laj Jacob.

⁹A synovia Rúbenovi: Chanoch a Fallu, Checron a Charmi.

⁹Aßaneb aßin lix cßabaßeb li ralal laj Rubén: laj Hanoc, laj Falú, laj Hezrón, ut laj Carmi.

¹⁰A synovia Simeonovi: Jemuel, Jamín, Ohad, Jachín, Cochár a Saul, syn ženy Kananejky.

¹⁰Ut aßaneb aßin lix cßabaßeb li ralal laj Simeón: laj Jemuel, laj Jamín, laj Ohad, laj Jaquín, laj Zohar, ut quicuan jun chic li ralal riqßuin jun ixk aj cananea. Aj Saúl xcßabaß li ralal li quicuan.

¹¹A synovia Léviho: Geršon, Kehát a Merári.

¹¹Aßaneb aßin lix cßabaßeb li ralal laj Leví: laj Gersón, laj Coat, ut laj Merari.

¹²A synovia Júdovi: Ér, Onan, Šela, Fáres a Zárach. Ale Ér a Onan zomreli v Kananejskej zemi. A synovia Fáresovi boli: Checron a Chamúl.

¹²Ut aßaneb aßin lix cßabaßeb li ralal laj Judá: laj Er, laj Onán, laj Sela, laj Fares ut laj Zara. Laj Er ut laj Onán queßcam saß li tenamit Canaán. Ut laj Fares quicuan cuib li ralal laj Hezrón ut laj Hamul xcßabaßeb.

¹³A synovia Izachárovi: Tola, Fuva, Jób a Šimron.

¹³Aßaneb aßin lix cßabaßeb li ralal laj Isacar: laj Tola, laj Fúa, laj Job ut laj Simrón.

¹⁴A synovia Zabulonovi: Séred, Elon a Jachleel.

¹⁴Ut aßaneb aßin lix cßabaßeb li ralal laj Zabulón: laj Sered, laj Elón ut laj Jahleel.

¹⁵To boli synovia Leini, ktorých porodila Jakobovi v Pádan-arame, i Dínu, jeho dcéru. Všetkých duší jeho synov a jeho dcér bolo tridsaťtri.

¹⁵Joßcaßin xcßabaßeb li oxlaju xcaßcßâl chi ralal xcßajol laj Jacob li quicuan riqßuin lix Lea saß li naßajej Padan-aram. Ut quicuan ajcuiß jun xrabin riqßuin lix Lea, xDina xcßabaß.

¹⁶A synovia Gádovi: Cifjon, Chagi, Šúni, Ecbon, Éri, Aródi a Areli.

¹⁶Aßaneb aßin lix cßabaßeb li ralal laj Gad: laj Zifión, laj Hagui, laj Ezbón, laj Suni, laj Eri, laj Arodi ut laj Areli.

¹⁷A synovia Aserovi: Jimna, Jišva, Jišvi, Beria a Séracha, ich sestra. A synovia Beriovi: Chéber a Malkiel.

¹⁷Ut aßaneb aßin lix cßabaßeb li ralal laj Aser: laj Imna, laj Isúa, laj Isúi, laj Bería, ut lix Sera li rîtzßineb. Laj Bería quicuan cuib li ralal, laj Heber ut laj Malquiel xcßabaßeb.

¹⁸To boli synovia Zilfini, ktorú dal Lában Lei, svojej dcére, a porodila týchto Jakobovi, šestnásť duší.

¹⁸Joßcaßin xcßabaßeb li cuaklaju chi ralal xcßajol laj Jacob li quicuan riqßuin lix Zilpa. Lix Zilpa, aßan li môs li quiqßueheß re lix Lea xban laj Labán.

¹⁹Synovia Rácheli, ženy Jakobovej: Jozef a Benjamin.

¹⁹Laj Jacob quicuan cuib li ralal riqßuin lix Raquel. Laj José ut laj Benjamín xcßabaßeb.

²⁰A Jozefovi sa narodili v Egyptskej zemi dvaja synovia, ktorých mu porodila Azenata, dcéra Putiferova, kňaza-kniežaťa z Óna: Manassesa a Efraima.

²⁰Laj Manasés ut laj Efraín xcßabaßeb li cuib chi ralal laj José, li queßcuan riqßuin lix Asenat aran Egipto. Lix Asenat, aßan xrabin laj Potifera, li quicßamoc be chi tijoc chiruheb laj On.

²¹A synovia Benjaminovi: Bela, Bécher a Ašbél, Géra a Naamán, Échi a Roš, Muppím, Chuppím a Áred.

²¹Aßaneb aßin lix cßabaßeb li ralal laj Benjamín: laj Bela, laj Bequer, laj Asbel, laj Gera, laj Naamán, laj Ehi, laj Ros, laj Mupim, laj Hupim ut laj Ard.

²²To boli synovia Ráchelini, ktorých porodila Jakobovi, všetkých duší štrnásť.

²²Joßcaßin xcßabaßeb li ralal xcßajol laj Jacob li quicuan riqßuin lix Raquel. Aßan câlajuheb chixjunileb.

²³A synovia Dánovi: Chuším.

²³Li ralal laj Dan, aßan aj Husim xcßabaß.

²⁴A synovia Naftaliho: Jachcel, Gúni, Jecer a Šillem.

²⁴Aßaneb aßin lix cßabaßeb li ralal laj Neftalí: laj Jahzeel, laj Guni, laj Jezer ut laj Silem.

²⁵To boli synovia Bilhini, ktorú dal Lában Rácheli, svojej dcére, a porodila týchto Jakobovi, všetkých duší sedem.

²⁵Joßcaßin xcßabaßeb li cuukub chi ralal xcßajol laj Jacob li quicuan riqßuin lix Bilha. Lix Bilha, aßan li môs li quiqßueheß re lix Raquel xban laj Labán.

²⁶Všetkých duší, ktoré prišly Jakobovi do Egypta, pošlých z jeho bedra, krome žien synov Jakobových, všetkých duší bolo šesťdesiatšesť.

²⁶Cuakib xcâcßâl li ralal xcßajol laj Jacob li junaj xquiqßueleb li queßcôeb Egipto. Mâcßaß eb saß ajl li rixakil eb li ralal.

²⁷A k tomu synovia Jozefovi, ktorí sa mu narodili v Egypte, dve duše. Všetkých duší domu Jakobovho, ktoré prišly do Egypta bolo sedemdesiat.

²⁷Cuib li ralal laj José queßyoßla aran Egipto. Lajêb xcâcßâl chixjunileb li ralal xcßajol laj Jacob li cuanqueb Egipto.

²⁸A Júdu poslal pred sebou k Jozefovi, aby mu, idúcemu pred ním, ukázal cestu do Gózena. A tak prišli do zeme Gózena.

²⁸Ut laj Jacob quixtakla laj Judá chi cßamoc be re teßxcßul laj José saß li tenamit Gosén. Ut queßcôeb.

²⁹A Jozef zapriahol do svojho voza a išiel hore vústrety Izraelovi, svojmu otcovi, do Gózena. A keď sa mu ukázal, padol mu kolo krku a plakal dlho na jeho krku.

²⁹Ut laj José quixyîb lix carrêt ut qui-oc chi saß. Tojoßnak cô Gosén chixcßulbal lix yucuaß. Nak queßxcßul rib, laj José ticto quixkßalu xcux lix yucuaß ut mâ caßchßin nak quiyâbac nak queßxkßalu ribeb.

³⁰A Izrael povedal Jozefovi: Teraz nech už zomriem, keď som videl tvoju tvár, lebo ešte žiješ.

³⁰Ut laj Jacob quixye re laj José: —Anakcuan naru tincâmk xban nak xcuil lâ cuu ut yâl nak toj yoßyôcat, chan.

³¹A Jozef riekol svojim bratom a domu svojho otca: Odídem hore a oznámim faraonovi a poviem mu: Moji bratia a dom môjho otca, ktorí bývali v Kananejskej zemi, prišli ku mne.

³¹Ut laj José quixye reheb li ras joß eb ajcuiß reheb li rechßalal, —Lâin xic cue chixyebal re laj faraón nak ac xeßcßulun lin yucuaß cuiqßuin joß eb li cuas ut joß eb ajcuiß li kechßalal li xeßcuan chak Canaán.

³²Ale mužovia sú pastieri stáda, lebo sa zaoberajú dobytkom a dohnali aj svoje drobné stádo a svoj hovädzí dobytok i všetko, čo majú, dopravili.

³²Tinye ajcuiß re nak eb li cuas, aßaneb aj ilol quetômk xban nak li cßanjel aßan cßaynakeb chixbânunquil saß li tenamit Canaán. Queßxcßameb chak chirixeb lix quetômk, joß eb ajcuiß lix carner, joß eb ajcuiß lix cuacax, ut chixjunil li cßaßru cuan reheb, chaßkin re laj faraón.

³³A bude, keď vás povolá faraon a povie: Čo je vaše zamestnanie?

³³Ut nak laj faraón tââtinak êriqßuin ut tixpatzß êre cßaßru li cßanjel li nequebânu lâex,lâex texchakßok ut têye re, “Chalen chak saß kacaßchßinal, lâo aj ilol quetômk. Aßan ajcuiß li cßanjel li queßxbânu chak eb li kaxeßtônil yucuaß.” Joßcaßin têye re laj faraón re nak aßan tixye êre nak texcanâk saß li naßajej Gosén. Kßaxal us raj texcanâk arin Gosén xban nak eb laj Egipto xicß nequeßrileb li nequeßqßuiresin quetômk, chan laj José reheb li ras.

³⁴Odpoviete: Tvoji služobníci zaoberali sa stádochovom od svojej mladosti a tak až doteraz, i my i naši otcovia. To tak poviete nato, aby ste bývali v zemi Gózena. Lebo ohavnosťou je Egypťanom každý, kto pasie stádo.

³⁴lâex texchakßok ut têye re, “Chalen chak saß kacaßchßinal, lâo aj ilol quetômk. Aßan ajcuiß li cßanjel li queßxbânu chak eb li kaxeßtônil yucuaß.” Joßcaßin têye re laj faraón re nak aßan tixye êre nak texcanâk saß li naßajej Gosén. Kßaxal us raj texcanâk arin Gosén xban nak eb laj Egipto xicß nequeßrileb li nequeßqßuiresin quetômk, chan laj José reheb li ras.