¹Potom prišiel Jozef a oznámil faraonovi a riekol: Môj otec i moji bratia prišli so svojím drobným stádom a so svojím hovädzím dobytkom i so všetkým, čo majú, z Kananejskej zeme, a hľa, sú v zemi Gózena.

¹Laj José quicuulac riqßuin laj faraón ut quixye re: —Lin yucuaß joß eb ajcuiß li cuas xeßel chak saß li tenamit Canaán ut anakcuan ac xeßcßulun saß li naßajej Gosén. Xeßxcßam chak chixjunileb lix quetômk chirix joß eb ajcuiß chixjunil li cßaßru cuan reheb, chan.

²A pojal niekoľkých svojich bratov, piatich mužov, a postavil ich pred faraonom.

²Laj José quixcßam ôb li ras chirix ut quixcßuteb aßan chiru laj faraón re nak tixnauheb ru.

³A faraon povedal jeho bratom: Čo je vaše zamestnanie? A oni riekli faraonovi: Tvoji služobníci sú pastieri stáda; to sme my a to boli aj naši otcovia.

³Ut laj faraón quixye reheb: —¿Cßaßru cßanjelil nequebânu lâex? chan. Eb aßan queßchakßoc ut queßxye re: —Chacuy taxak kamâc, at Kâcuaß. Anakcuan cuanco châcuu re nak lâat tattaklânk ke. Lâo aj ilol xul joß eb ajcuiß li kaxeßtônil yucuaß najter, chanqueb.

⁴A ešte riekli faraonovi: Prišli sme pohostíniť tu v zemi, lebo niet paše pre stádo, ktoré majú tvoji služobníci, lebo je veľký hlad v Kananejskej zemi, a tak teraz nech bývajú, prosíme, tvoji služobníci v zemi Gózena.

⁴Ut queßxye ajcuiß re laj faraón: —Lâo xochal chi cuânc arin xban nak kßaxal numtajenak li cueßej aran Canaán, yal ta li pachßayaß cuan re teßxcuaß li kaquetômk. Aßan aj e nak xochal chixtzßâmanquil âcue nak tâbânu usilal, toâcanab chi cuânc saß li naßajej Gosén, chanqueb re.

⁵A faraon povedal Jozefovi a riekol: Tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe.

⁵Ut laj faraón quixye re laj José: —Lâ yucuaß joß eb ajcuiß lâ cuas xeßcßulun âcuiqßuin.

⁶Egyptská zem je pred tebou. Osaď svojho otca a svojich bratov v najlepšom kraji zeme. Nech bývajú v zemi Gózena. A jestli znáš, že sú medzi nimi súci mužovia chrabrí, ustanovíš ich za správcov nad dobytkom, ktorý mám ja.

⁶Chixjunil li tenamit Egipto cuan rubel âtakl. Canabeb chi cuânc saß li naßajej Gosén xban nak li chßochß aßan châbil. Ut cui cuanqueb saß êyânk li nequeßxbânu chi us li cßanjel, tâkßaxtesiheb inquetômk reheb re nak eb aßan teßilok re, chan laj faraón.

⁷Potom voviedol Jozef Jakoba, svojho otca, a postavil ho pred faraonom. A Jakob požehnal faraona.

⁷Ut laj José quirocsi lix yucuaß re nak laj faraón tixnau ru. Ut laj Jacob quixtzßâma re li Kâcuaß Dios nak aßan taxak chi-osobtesînk re laj faraón.

⁸A faraon povedal Jakobovi: Koľko je dní rokov tvojho života?

⁸Laj faraón quixpatzß re laj Jacob: —¿Jarub chihab cuan âcue lâat, Jacob? chan re.

⁹A Jakob odpovedal faraonovi: Dní rokov môjho putovania je sto tridsať rokov. Málo ich bolo, a zlé boly dni rokov môjho života a nedosiahly počtu dní rokov života mojich otcov za dní ich putovania.

⁹Ut laj Jacob quichakßoc ut quixye re: —Jun ciento riqßuin lajêb xcaßcßâl chihab cuoquic chi bêc lâin yalak bar. Nabal li raylal xincßul saß ruchichßochß ut incßaß qßui lin chihab joß lix chihab eb lin xeßtônil yucuaß nak queßcuan saß ruchichßochß, chan laj Jacob.

¹⁰A Jakob požehnal faraona a vyšiel zpred tvári faraonovej.

¹⁰Ut laj Jacob quixtzßâma re li Kâcuaß Dios nak aßan taxak tâosobtesînk re laj faraón. Nak quixchakßrabi laj faraón, laj Jacob qui-el riqßuin.

¹¹A Jozef osadil svojho otca a svojich bratov a dal im vlastníctvo v Egyptskej zemi, v najlepšom kraji zeme, v zemi Ramsesa, jako to rozkázal faraon.

¹¹Ut laj José quixqßue chi cuânc lix yucuaß saß li tenamit Egipto, joßeb ajcuiß li ras. Ut quixsi reheb li chßochß li kßaxal châbil. Li naßajej aßan Gosén xcßabaß. Ramesés ajcuiß nayeman re li naßajej aßan. Laj José quixbânu joß quiyeheß re xban laj faraón.

¹²A Jozef zaopatroval svojho otca a svojich bratov a celý dom svojho otca chlebom podľa počtu drobných detí.

¹²Laj José quixqßue xtzacaêmk lix yucuaß joß eb ajcuiß li ras ut chixjunileb li rechßalal. Aß yal chanru xqßuialeb lix cocßal, chixjunileb queßxcßul lix tzacaêmk.

¹³A nebolo chleba v celej zemi, pretože bol hlad veľmi veliký. A Egyptská zem i Kananejská zem bola celá vypráhla od hladu.

¹³Nak quinumta li cueßej aran, mâcßaß chic li tzacaêmk saß li tenamit Egipto. Câmqueb re chixjunileb laj Egipto joßeb ajcuiß laj Canaán xban lix tzßocajiqueb.

¹⁴A Jozef sobral všetky peniaze, ktoré sa našly v Egyptskej zemi a v Kananejskej zemi, za obilie, ktoré kupovali, a Jozef vniesol peniaze do domu faraonovho.

¹⁴Chixjunil li tumin li queßxtoj cuiß lix trigo eb laj cananeo joß eb ajcuiß laj Egipto, laj José quicßuluc re ut quixkßaxtesi saß rochoch laj faraón.

¹⁵A keď už nebolo viacej peňazí v Egyptskej zemi ani v Kananejskej zemi, prichádzali všetci Egypťania k Jozefovi a vraveli: Daj nám chleba; lebo prečo máme zomrieť pred tebou, keď už nieto peňazí?

¹⁵Chi joßcaßin quilaj chixjunil li tumin re li tenamit Canaán joß ajcuiß Egipto. Ut chixjunileb laj Egipto queßcuulac riqßuin laj José ut queßxye re: —Bânu usilal, qßue bayak katzacaêmk. ¿Ma naru ta biß toâqßue chi câmc xban nak anakcuan xlaj li katumin? chanqueb re laj José.

¹⁶A Jozef riekol: Dajte svoj dobytok, a dám vám za váš dobytok, ak už nieto peňazí.

¹⁶Laj José quixye reheb: —Lâex cuan lê cuacax. Naru têqßue lê cuacax chokß xtzßak lê trigo, chan.

¹⁷Vtedy doviedli svoj dobytok k Jozefovi. A Jozef im dal chleba za kone, za drobné stádo, za hovädzí statok a za oslov. A zaopatroval ich ten rok chlebom za všetok ich dobytok.

¹⁷Eb aßan queßxkßaxtesi lix cuacaxeb riqßuin laj José, joß eb ajcuiß lix cacuây, lix carner ut eb lix bûr. Ut laj José quixqßue lix tzacaêmk aß yal chanru xqßuialeb lix cuacaxeb. Ut chiru li chihab aßan queßxqßueheb lix cuacax chokß xtzßakeb lix trigo.

¹⁸A keď sa pominul ten rok, prišli k nemu druhého roku a povedali mu: Nebudeme tajiť pred svojím pánom, že sa minuly všetky peniaze, a hovädzí dobytok je u nášho pána. Nezostalo nám pred naším pánom ničoho krome nášho tela a našej zeme.

¹⁸Nak quirakeß li chihab aßan, queßcuulac cuißchic riqßuin laj José ut queßxye re: —Lâo incßaß takamuk châcuu nak quilaj li katumin joß eb ajcuiß li cuacax. Chixjunil li cßaßru ke lâo, ac xkakßaxtesi re laj faraón. Caßaj chic lâo cuanco ut li kachßochß.

¹⁹Prečo máme pomrieť pred tvojimi očima i my i naša zem? Kúp nás i našu zem za chlieb, a budeme i my i naša zem služobníkmi faraonovi, a daj nám semä, aby sme žili a nepomreli, a nespustne zem.

¹⁹Incßaß naru tocâmk châcuu. Anakcuan lâo mâcßaß chic naru nakabânu. Us raj toâlokß chokß âmôs ut tâlokß ajcuiß li kachßochß re nak tâqßue bayak katzacaêmk. Ut lâo joß ajcuiß li kachßochß aßan tâcßanjelak chokß xtzßak li katzacaêmk. Lâo chic xlokßbil môs laj faraón. Ut tâqßue li kiyaj re nak toâuk ut riqßuin aßan incßaß tocâmk, chanqueb re laj José.

²⁰A tak kúpil Jozef všetku zem egyptskú faraonovi. Lebo Egypťania predali každý svoje pole, pretože silne doliehal na nich hlad, a zem sa dostala faraonovi.

²⁰Ut laj José quixlokß chixjunil lix chßochßeb chokß re laj faraón. Eb laj Egipto quilajeßxcßayi chixjunil lix chßochßeb xban nak numtajenak li cueßej. Ut chixjunil li chßochß quicana chokß re laj faraón.

²¹A čo do ľudu, previedol ho do miest od jedného konca hranice Egypta po druhý.

²¹Chixjunileb li cuanqueb saß cßalebâl queßchal saß li nimla tenamit re teßcßanjelak.

²²Len zeme kňazov nekúpil, lebo kňazi mali ustanovenú čiastku od faraona a jedli svoju ustanovenú čiastku, ktorú im dával faraon; preto nepredali svojej zeme.

²²Caßaj cuiß eb laj cßamol be re tijoc incßaß queßxcßayi lix chßochßeb riqßuin laj José xban nak junelic nequeßqßueheß xtzacaêmk xban laj faraón. Joßcan nak incßaß queßxcßayi lix chßochß.

²³A Jozef riekol ľudu: Hľa, kúpil som vás dnes i vašu zem faraonovi. Tu máte semeno a budete osievať zem.

²³Tojoßnak laj José quixye reheb li tenamit: —Anakcuan lâex lokßbilex chêjunilex inban chokß re laj faraón joß eb ajcuiß lê chßochß. Cueß lê riyaj ut ayukex chi âuc.

²⁴A keď bude bývať úroda, dáte pätinu faraonovi, štyri čiastky budú vám na osievanie poľa a na pokrm vám i tomu, čo bude vo vašich domoch, a na pokrm vašim deťom.

²⁴Nak têsicß ru lê racuîmk, têqßue li roß jachal re laj faraón. Ut li câhib jachal chic tâcanâk chokß êre. Aßan tâcßanjelak chêru chokß re êriyaj nak tex-âuk saß li chihab jun. Ut tâcßanjelak ajcuiß chokß xtzacaêmk lê ralal êcßajol joß ajcuiß chixjunileb li cuanqueb saß lê rochoch, chan laj José.

²⁵A povedali: Zachoval si nás pri živote. Nech najdeme milosť v očiach svojho pána a budeme služobníkmi faraonovi.

²⁵Eb aßan queßchakßoc ut queßxye re: —Lâo xocoleß âban. Chixcßul taxak âchßôl lâat nak lâo to-oc chokß xmôs laj faraón, chanqueb.

²⁶A Jozef to učinil zákonom až do dnešného dňa na Egyptskej zemi, aby sa dával faraonovi piaty diel; iba zem samých kňazov nestala sa faraonovou.

²⁶Tojoßnak laj José quixqßue jun li chakßrab saß li tenamit Egipto re nak laj faraón junelic tixcßul li roß jachal li acuîmk li tâêlk aran. Caßaj chic laj cßamol be re tijoc incßaß queßxqßue li roß jachal li racuîmk xban nak eb lix chßochß moco lokßbil ta xban laj faraón. Toj chalen anakcuan cuan li chakßrab aßan.

²⁷A tak býval Izrael v Egyptskej zemi, v zemi Gózena, a vlastnili v nej a plodili sa a množili sa veľmi.

²⁷Ut eb laj Israel queßcana aran Egipto saß li naßajej Gosén. Ut queßtam li cßaßru reheb aßan. Ut queßqßuian ajcuiß eb li ralal xcßajol.

²⁸A Jakob žil v Egyptskej zemi sedemnásť rokov. A Jakobových dní, rokov jeho života, bolo sto štyridsať sedem rokov.

²⁸Cuuklaju chihab tzßakal quicuan laj Jacob saß li tenamit Egipto. Jun ciento riqßuin cuukub roxcßâl chihab quixbânu laj Jacob saß ruchichßochß.

²⁹A priblížily sa dni Izraelove, aby zomrel. Vtedy zavolal svojho syna Jozefa a riekol mu: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, polož, prosím, svoju ruku pod moje bedro a učiníš pri mne milosrdenstvo a pravdu. Nepochovaj ma, prosím, v Egypte.

²⁹Nak yô chi cuulac xkßehil lix camic, laj Israel quixbok laj José riqßuin ut quixye re: —Anakcuan lâin tincuaj tâbânu junak usilal cue. Qßue lâ cuukß rubel cuaß joß cßaynakeb chixbânunquil li katenamit nak nequeßxbânu li juramento. Tintzßâma châcuu nak incßaß tinâmuk arin Egipto.

³⁰Ale budem ležať so svojimi otcami, a vynesieš ma z Egypta a pochováš ma v ich pohrabišti. A riekol: Ja učiním podľa tvojho slova.

³⁰Nak tincâmk, tinêrisi Egipto ut tinêcßam aran Canaán ut tinêmuk chixcßatk li naßajej li queßmukeß cuiß lin yucuaß camenak joß ajcuiß lin yucuaßchin, chan laj Jacob. Ut laj José quixye re: —Us. Matcßoxlac. Tinbânu li cßaßru yôcat chixyebal cue, chan.Ut lix yucuaß quixye re: —Ye cue ma relic chi yâl nak tâbânu chi joßcan, chan. Ut laj José quixye re: —Relic chi yâl tinye âcue nak lâin tinbânu chi joßcan, chan. Ut laj Jacob quix-anab rib chiru xjolom lix chßât ut quixlokßoni li Kâcuaß Dios.

³¹Vtedy povedal: Prisahaj mi! A prisahal mu. A Izrael sa poklonil na hlavu svojej palice.

³¹Ut lix yucuaß quixye re: —Ye cue ma relic chi yâl nak tâbânu chi joßcan, chan. Ut laj José quixye re: —Relic chi yâl tinye âcue nak lâin tinbânu chi joßcan, chan. Ut laj Jacob quix-anab rib chiru xjolom lix chßât ut quixlokßoni li Kâcuaß Dios.