¹A stalo sa po týchto udalostiach, že povedali Jozefovi: Hľa, tvoj otec je nemocný. Vtedy vzal so sebou svojich dvoch synov, Manassesa a Efraima.

¹Mokon chic coxeßxye re laj José: —Anakcuan xniman xyajel lâ yucuaß, chanqueb re. Ut laj José quixcßameb chirix xcaßbichaleb li ralal, laj Manasés ut laj Efraín. Ut queßcôeb chirilbal laj Jacob.

²A oznámili Jakobovi a riekli: Hľa, tvoj syn Jozef prišiel k tebe. A Izrael sa posilnil a posadil sa na posteli.

²Nak laj Jacob quirabi resil nak quicuulac laj José chirilbal, quixpuersi rib chi cßojlâc chiru lix chßât.

³A Jakob riekol Jozefovi: Silný Bôh všemohúci sa mi ukázal v Lúze, v Kananejskej zemi, a požehnal ma

³Ut laj Jacob quiâtinac riqßuin laj José ut quixye re: —Li Kâcuaß Dios li kßaxal nim xcuanquil, quicuulac cuiqßuin saß li naßajej Luz, li cuan Canaán. Ut aran li Kâcuaß Dios quinrosobtesi.

⁴a riekol mi: Hľa, rozplodím ťa a rozmnožím ťa a učiním ťa hromadou národov a dám túto zem tvojmu semenu po tebe za večné vlastníctvo.

⁴Ut quixye cue: —Lâin tinqßueheb chi qßuiânc lâ cualal âcßajol. Ut riqßuineb lâ cualal âcßajol tânimânk ru junak li nimla tenamit. Li chßochß aßin tinyechißi âcue chi junaj cua lâat ut reheb ajcuiß lâ cualal âcßajol, chan cue li Kâcuaß Dios.

⁵A tak teraz tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egyptskej zemi, prv ako som ja prišiel k tebe do Egypta, sú moji, Efraim a Manasses, a budú mi jako Rúben a Simeon.

⁵Ut li cuib lâ cualal li queßyoßla arin Egipto nak mâjiß nincßulun arin âcuiqßuin, tzßakal cualaleb ajcuiß nak nequeßcuil. Joßcan nak laj Efraín ut laj Manasés teßcuânk chokß cue joß nak cuanqueb laj Simeón ut laj Rubén.

⁶Ale tvoj rod, tvoje deti, ktoré splodíš po nich, budú tvoje; budú sa menovať menom svojich bratov vo svojom dedičstve.

⁶Ut eb li jun chßôl chic lâ cualal li teßyoßlâk, aßaneb âcue. Saß xcßabaßeb li cuib li raseb teßtzßakônk riqßuin li cßaßru teßrêchani eb aßan.

⁷Lebo keď som ja prišiel z Pádana, zomrela mi Rácheľ v Kananejskej zemi na ceste, keď už nebolo ďaleko do Efraty, a pochoval som ju tam na ceste do Efraty, to je Betlehem.

⁷Nak quin-el saß li tenamit Padan-aram, yôco chi xic saß xbehil Canaán nak quicam lix Raquel lâ naß chicuu saß be. Caßchßin chic mâ nococuulac saß li naßajej Efrata nak quincßul li raylal aßan. Ut aran quinmuk li cuixakil. Belén nayeman ajcuiß re li naßajej Efrata, chan.

⁸A keď videl Izrael synov Jozefových, riekol: Kto sú títo?

⁸Ut laj Israel quirileb li ralal laj José ut quixpatzß re: —¿Aniheb aßin li cuanqueb arin? chan.

⁹A Jozef odpovedal svojmu otcovi: To sú moji synovia, ktorých mi dal Bôh tu. A riekol: Doveď ich, prosím, ku mne, a požehnám ich.

⁹Laj José quichakßoc ut quixye re lix yucuaß: —Li Kâcuaß Dios x-osobtesin cue ut aßaneb li cualal li queßyoßla arin Egipto, chan. Ut laj Jacob quixye re, —Bânu usilal, jilosiheb chak chincßatk ut lâin tintzßâma chiru li Kâcuaß Dios nak târosobtesiheb, chan laj Israel.

¹⁰A oči Izraelove boly ťažké od staroby; nemohol vidieť, a Jozef ich priviedol k nemu, a on ich bozkával a objímal ich.

¹⁰Quichokoß saß li ru laj Israel xban lix tîxilal ut incßaß chic sa na-iloc. Laj José quixjilosiheb li ralal chixcßatk lix yucuaßchin. Ut laj Jacob quixkßaluheb ut quirutzßeb ru.

¹¹A Izrael riekol Jozefovi: Nemyslel som, že by som voľakedy videl tvoju tvár, a hľa, Bôh mi dal vidieť i tvoje semeno.

¹¹Laj Jacob quixye re laj José: —Lâin cuan saß inchßôl nak incßaß chic tincuil âcuu. Abanan li Kâcuaß Dios xbânu usilal cue. Xcuil âcuu lâat ut xcuil ajcuiß ruheb lâ cualal, chan laj Jacob.

¹²Potom ich odviedol Jozef od jeho kolien a poklonil sa tvárou k zemi.

¹²Ut laj José quirisiheb lix cocßal chixbên li ruch raß lix yucuaßchin, ut quixcuikßib rib aßan chiru lix yucuaß.

¹³A Jozef ich pojal oboch, Efraima do svojej pravej ruky, z ľavej strany Izraelovi, a Manassesa do svojej ľavej ruky, z pravej strany Izraelovi, a doviedol ich k nemu.

¹³Nak quixakli, laj José quixchap li cuib chi ralal. Quixchap laj Efraín riqßuin lix nim ukß ut quixchap laj Manasés riqßuin lix tzße. Ut nak quixjilosiheb riqßuin laj Israel, laj Manasés quicana saß xnim ukß laj Israel, ut laj Efraín quicana saß lix tzße.

¹⁴A Izrael vystrel svoju pravú ruku a položil ju na hlavu Efraimovi, ktorý bol mladší, a svoju ľavú ruku položil na hlavu Manassesovu prekrížiac svoje ruky s rozmyslom, lebo Manasses bol prvorodený.

¹⁴Ut laj Israel quixjalpaki li rukß re nak lix nim ukß tixqßue saß xjolom laj Efraín li îtzßinbej, ut lix tzße ukß tixqßue saß xjolom laj Manasés li asbej.

¹⁵A požehnal Jozefa a riekol: Bôh, pred ktorého tvárou chodili moji otcovia, Abrahám a Izák, Bôh, ktorý ma opatroval celý môj život až do tohoto dňa,

¹⁵Ut laj Israel quirosobtesi laj José nak quixye re chi joßcaßin: —Li Kâcuaß Dios li x-osobtesin chak reheb lin yucuaß laj Abraham, joß eb ajcuiß laj Isaac, aßan ajcuiß li Kâcuaß Dios li yô chi iloc chak cue chalen anakcuan;

¹⁶ten Anjel, ktorý ma vyprostil zo všetkého zlého, nech požehná týchto mládencov, a nech sa volajú po mojom mene a po mene mojich otcov, Abraháma a Izáka, a čo do množstva nech sa až hemžia prostred zeme.

¹⁶Ut aß taxak lix ángel li Dios li na-iloc cue junelic, aßan taxak chi-osobtesînk reheb li al aßin. Ut cheßtâmk taxak eb li ralal xcßajol saß incßabaß lâin joß ajcuiß saß xcßabaßeb lin xeßtônil yucuaß laj Abraham ut laj Isaac. Ut chi joßcan tânimânk ru jun nimla tenamit saß ruchichßochß xbaneb, chan.

¹⁷A keď videl Jozef, že jeho otec položil svoju pravú ruku na hlavu Efraimovu, neľúbilo sa mu to, a pochytil ruku svojho otca, aby ju preniesol s hlavy Efraimovej na hlavu Manassesovu.

¹⁷Ut laj José quiril nak lix yucuaß quixqßue lix nim ukß saß xjolom laj Efraín li îtzßinbej. Incßaß quicuulac chiru. Laj José ticto quixjal li rukß lix yucuaß ut quixqßue lix nim ukß saß xbên xjolom laj Manasés.

¹⁸A Jozef povedal svojmu otcovi: Nie tak, môj otče, lebo toto je prvorodený; polož svoju pravicu na jeho hlavu.

¹⁸Laj José quixye re lix yucuaß: —Incßaß, at inyucuaß, mâbânu chi joßcan xban nak laj Manasés, aßan li asbej. Qßue ban lâ nim ukß saß xbên xjolom aßan, chan laj José.

¹⁹Ale jeho otec odoprel a riekol: Viem, môj synu, viem, aj on bude ľudom a on tiež bude veľký, avšak jeho mladší brat bude väčší od neho, a jeho semeno bude početným medzi národami.

¹⁹Abanan laj Israel incßaß quixcßul xchßôl xbânunquil chi joßcan ut quixye, —Lâin ninnau nak aßan li asbej, at cualal. Tânimânk lix cuanquil aßan. Abanan li îtzßinbej kßaxal cuißchic numtajenak lix cuanquil chiru li asbej. Kßaxal nabaleb li ralal xcßajol li teßcuânk, chan laj Israel.

²⁰A požehnal ich toho dňa a riekol: Tebou bude dávať požehnanie Izrael a povie: Nech ťa učiní Bôh ako Efraima a Manassesa! A postavil Efraima pred Manassesa.

²⁰Ut saß li cutan aßan laj Israel quixtzßâma chiru li Dios nak aßan taxak chi-osobtesînk reheb li cuib chi al. Ut laj Israel quixye ajcuiß reheb, —Nak junak li kalal kacßajol tixtzßâma chiru li Dios nak aßan tâosobtesînk re junak chic, joßcaßin tixye, “Li Kâcuaß Dios taxak tâosobtesînk âcue joß nak queßosobtesîc laj Efraín ut laj Manasés xban li Kâcuaß Dios,” chan laj Israel reheb. Ut chi joßcaßin laj Israel quixnimobresi xcuanquil laj Efraín chiru laj Manasés.

²¹A Izrael riekol Jozefovi: Hľa, ja už zomriem, ale Bôh bude s vami a navráti vás do zeme vašich otcov.

²¹Ut laj Israel quixye re laj José: —Anakcuan câmc cue lâin. Li Kâcuaß Dios taxak chicuânk êriqßuin, ex cualal incßajol. Ut aßan taxak chisukßisînk êre saß lix tenamiteb li kaxeßtônil yucuaß.Lâin numtajenak xqßuial li cßaßak re ru li xinqßue âcue chiruheb lâ cuas. Anakcuan tinkßaxtesi âcue li naßajej Siquem li xincuêchani nak xinpletic riqßuineb laj amorreo, chan laj Jacob re laj José.

²²A ja som ti dal jeden diel nad tvojich bratov, ktorý som vzal z ruky Amoreja svojím mečom a svojím lukom.

²²Lâin numtajenak xqßuial li cßaßak re ru li xinqßue âcue chiruheb lâ cuas. Anakcuan tinkßaxtesi âcue li naßajej Siquem li xincuêchani nak xinpletic riqßuineb laj amorreo, chan laj Jacob re laj José.