¹A viera je podstatou toho, na čo sa človek nadeje, presvedčením o veciach, ktoré sa nevidia.

¹¿C'a'ru li pâbâl? Li pâbâl a'an xnaubal nak relic chi yâl takac'ul li yôco chiroybeninquil. Usta inc'a' nakil ru aban nakanau nak takac'ul.

²Lebo v nej dostali svedoctvo starší predkovia.

²Li Dios quisaho' xch'ôl riq'uineb li kaxe'tônil yucua' xban nak que'pâban.

³Vierou rozumieme, že sú veky ustrojené slovom Božím, áno i tomu, že nie z viditeľných vecí povstalo to, čo sa vidí.

³Xban nak nakapâb li râtin li Dios, nakanau nak li Dios quixyîb li choxa jo' ajcui' li ruchich'och'. Mâcua' riq'uin c'a'ak re ru quixyîb li ruchich'och'. Yal riq'uin li râtin quixyîb.

⁴Vierou doniesol Ábel Bohu väčšiu obeť než Kain, ktorou to vierou dostal svedoctvo, že je spravedlivý, keď svedčí Bôh pri jeho daroch, a ňou, zomrúc, ešte hovorí.

⁴Xban lix pâbâl laj Abel, quixq'ue jun xmayej châbil chiru li quixq'ue laj Caín. Xban lix pâbâl, li Dios quixye nak tîc xch'ôl ut quixc'ul lix mayej. Usta camenak chic laj Abel, aban toj cuan retalil chok' ke lâo chanru nak quipâban chiru li Dios.

⁵Vierou bol Enoch prenesený, aby nevidel smrti. A nenašli ho, pretože ho preniesol Bôh. Lebo pred svojím prenesením dostal svedoctvo, že sa ľúbi Bohu.

⁵Xban lix pâbâl laj Enoc inc'a' quicam. Quic'ame' ban sa' choxa xban li Dios. Inc'a' chic que'xtau xban nak ac xc'ame'. Nakanau nak li Dios quisaho' sa' xch'ôl riq'uin nak toj mâji' nac'ame' sa' choxa xban nak jo'can tz'îbanbil sa' li Santil Hu.

⁶A bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu. Lebo ten, kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je, a že tým, ktorí ho snažne hľadajú, je odplatiteľom.

⁶Mâ jok'e tâsahok' xch'ôl li Dios riq'uin li ani inc'a' napâban. Mâ ani naru nachal riq'uin li Dios cui inc'a' naxpâb nak cuan li Dios ut nak a'an naxq'ue xk'ajcâmunquil li ani nasic'oc re.

⁷Vierou Noe, keď mu bolo zjavené od Boha o tom, čo sa ešte nevidelo, bojac sa Boha, pripravil koráb na záchranu svojho domu, ktorou to vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravedlivosti, spravedlivosti vo viere.

⁷Xban lix pâbâl laj Noé, li Dios quixye re c'a'ru talajc'ulmânk. Ut laj Noé quixpâb li quixye li Dios usta toj mâji' nac'ulman. Quixyîb li nimla jucub cab re xcolbal rib a'an, jo' eb ajcui' li ralal xc'ajol. Ut lix pâbâl laj Noé quixc'utbesi nak li cuanqueb sa' ruchich'och' inc'a' que'pâban. Jo'can nak que'cam. Xban nak quipâban, li Dios quixye nak tîc xch'ôl laj Noé.

⁸Vierou Abrahám súc volaný poslúchol, keď mu kázal Bôh, aby vyšiel zo svojej vlasti a išiel na miesto, ktoré mal dostať za dedičstvo. A vyšiel bez toho, že by bol vedel, kam ide.

⁸Xban lix pâbâl, laj Abraham qui-abin chiru li Dios nak quixye re nak tâêlk sa' li tenamit cuan cui'. Cô sa' li na'ajej li quiyechi'îc re xban li Dios. Nak qui-el chak sa' li tenamit, cô chi inc'a' naxnau bar xic re.

⁹Vierou pohostínil v zemi zasľúbenia ako v cudzej a býval v stánoch s Izákom a Jakobom, so spoludedičmi toho istého zasľúbenia.

⁹Xban lix pâbâl laj Abraham quicuan sa' li na'ajej li quiyechi'îc re xban li Dios, ut quicuan aran jo' jun jalan xtenamit. Quixyîb xmuhebâl t'icr xban nak yal numec' re. Jo'can ajcui' que'xbânu laj Isaac ut laj Jacob xban nak a'aneb li te'êchanînk re li c'a'ru quixyechi'i li Dios.

¹⁰Lebo očakával mesto, majúce základy, ktorého remeselníkom a staviteľom je Bôh.

¹⁰Laj Abraham inc'a' quixyîb châbil ochoch, xban nak yô chiroybeninquil jun xna'aj sa' li santil choxa. Li na'ajej a'an yîbanbil xban li Kâcua' Dios ut tâcuânk chi junelic.

¹¹Vierou i sama Sára dostala moc založiť semeno a porodila mimo času veku, keďže mala za verného toho, ktorý zasľúbil.

¹¹Xban lix pâbâleb, laj Abraham ut lix Sara quicuan jun lix c'ula'al sa' xtîxilaleb, usta lix Sara a'an jun ixk inc'a' naq'uiresin. Aban que'xnau nak te'xc'ul li c'a'ru quiyechi'îc reheb xban li Dios.

¹²Preto sa ich aj z jedného, a to už umŕtveného, naplodilo množstvom jako hviezd na nebi a jako nesčíselného piesku na brehu mora.

¹²Usta ac tîx chic laj Abraham nak quiyo'la li ralal, abanan que'tam li ralal xc'ajol. Lix q'uialeb li ralal xc'ajol jo' xq'uial li chahim chiru li choxa ut jo' xq'uial li samaib li cuan chire li palau. Ut inc'a' naru rajlanquileb xban lix q'uialeb.

¹³Tí všetci pomreli vo viere bez toho, že by boli dostali Bohom dané zasľúbenia, ale ich zďaleka videli a boli presvedčeni o nich a vítali ich a vyznávali, že sú cudzincami a pútnikmi na zemi.

¹³Chixjunileb a'an quilaje'cam. Usta inc'a' que'xc'ul chixjunil li c'a'ru quiyechi'îc reheb xban li Dios, que'xpâb nak tâc'ulmânk li yechi'inbil. Jo'can nak saheb sa' xch'ôl. Que'xye nak li ruchich'och' a'in mâcua' tz'akal xna'ajeb; yal numeleb ban sa' ruchich'och'.

¹⁴Lebo tí, ktorí hovoria také veci, zjavne ukazujú, že hľadajú vlasť.

¹⁴Que'xye chi jo'ca'in xban nak toj yôqueb chiroybeninquil jun lix na'ajeb.

¹⁵A keby boli mysleli na tú, z ktorej vyšli, boli by mali času vrátiť sa.

¹⁵Li na'ajej a'an mâcua' li na'ajej que'el cui' chak. Cui ta a'an, quiru raj que'suk'i cui'chic aran.

¹⁶Ale takto túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa nehanbí za nich ich Bôh menovať sa ich Bohom, lebo im prihotovil mesto.

¹⁶Aban que'roybeni jun na'ajej k'axal châbil, a' li santil choxa. Jo'can nak li Dios inc'a' naxutânac chixyebal nak a'an lix Dioseb xban nak quixc'ûb jun li na'ajej chok' reheb.

¹⁷Vierou obetoval Abrahám Izáka zkúšaný súc a obetoval jednorodeného ten, ktorý prevzal zasľúbenia,

¹⁷Laj Abraham quiyale' lix pâbâl xban li Dios nak quixye re nak tixmayeja li ralal. Jun ajcui' li ralal cuan, aban xban nak naxpâb li Dios, laj Abraham quixq'ue laj Isaac chok' xmayej.

¹⁸a ktorému bolo povedané: V Izákovi sa ti bude volať semä,

¹⁸Quixq'ue li ralal chok' xmayej, usta a'an li quiyechi'îc re xban li Dios re nak te'tâmk li ralal xc'ajol.

¹⁹rozumujúc tak, že Bôh je mocný aj z mŕtvych vzkriesiť, odkiaľ si ho aj odniesol v podobenstve.

¹⁹Cui ta quicam laj Isaac, laj Abraham ac naxnau nak nim xcuanquil li Dios re xcuaclesinquil cui'chic chi yo'yo sa' xyânkeb li camenak. Naru xyebal nak chanchan a'an quixbânu li Dios xban nak laj Abraham quixk'axtesi li ralal re câmc. Aban quik'axtesîc cui'chic re chi yo'yo xban li Dios.

²⁰Vierou (tiež) o budúcich veciach požehnal Izák Jakoba a Ezava.

²⁰Laj Isaac quixpâb nak li Dios tixq'ue li quixyechi'i re. Jo'can nak quixye reheb laj Jacob ut laj Esaú nak li Dios tâosobtesînk reheb nak tâcuulak xk'ehil.

²¹Vierou Jakob zomierajúc požehnal každého zo synov Jozefových a poklonil sa na vrch svojej palice.

²¹Laj Jacob quixpâb nak tixc'ul li quiyechi'îc re xban li Dios. Jo'can nak ac câmc re, laj Jacob quirosobtesiheb li ralal laj José. Ut chirix a'an, laj Jacob quixxulub rib sa' xbên lix xuk' ut quixlok'oni li Dios.

²²Vierou Jozef dokonávajúc zmienil sa o vyjdení synov Izraelových z Egypta a prikázal o svojich kostiach.

²²Xban lix pâbâl laj José, nak ac câmc re, quixjultica reheb laj Israel nak sa' jun cutan te'êlk sa' li tenamit Egipto. Ut quixye ajcui' reheb nak te'xc'am lix bakel nak te'êlk sa' li tenamit a'an.

²³Vierou Mojžiš, keď sa narodil, ukrytý bol tri mesiace, od svojich rodičov, pretože videli dieťa, že je krásne, a nebáli sa rozkazu kráľovho.

²³Xban lix pâbâleb lix na' xyucua' laj Moisés, nak quiyo'la laj Moisés, oxib po que'xmuk chiru li rey. Que'ril nak c'ajo' xchak'al ru li c'ula'al ut inc'a' que'xucuac chi xk'etbal lix chak'rab li rey nak quixye nak te'camsîk li c'ula'al li coc' têlom.

²⁴Vierou Mojžiš, keď už bol veľký, odoprel volať sa synom dcéry faraonovej

²⁴Xban lix pâbâl laj Moisés, nak quicuînkilo' inc'a' quiraj nak te'xye nak lix rabin li rey, a'an lix na'.

²⁵a radšej si vyvolil trpieť a strádať s ľudom Božím, ako mať dočasný pôžitok hriešny.

²⁵Inc'a' quiraj tz'akônc sa' li sahil ch'ôlej cuanqueb cui' laj Egipto. Quixnau nak li sahil ch'ôlej a'an yal nanume'. Quiraj ban xc'ulbal li raylal li yôqueb chixc'ulbal laj Israel lix tenamit li Dios.

²⁶A za väčšie bohatstvo ako poklady Egypta považoval pohanenie Kristovo, lebo hľadel preč od toho na odplatu.

²⁶Naxnau nak k'axal lok' nak tixc'ul li raylal sa' xc'aba' li Cristo chiru xc'ulbal lix biomal li tenamit Egipto. Ut yô chiroybeninquil lix k'ajcâmunquil li tâq'uehek' re xban li Dios.

²⁷Vierou opustil Egypt nebojac sa zúrivého hnevu kráľovho, lebo jako čo by bol videl neviditeľného, zotrval.

²⁷Xban xpâbâl laj Moisés qui-el chak sa' li tenamit Egipto ut inc'a' quixucuac chiru li rey usta yô xjosk'il sa' xbên. Quixcacuubresi xch'ôl xban nak naxnau nak li Dios cuan riq'uin. Chanchan li yô chirilbal ru, aban li Dios mâ ani na-iloc ru.

²⁸Vierou učinil slávnosť baránka a nákrop krvi, aby sa ich nedotknul ten, ktorý hubil prvorodené.

²⁸Xban lix pâbâl, laj Moisés quixbânu li pascua jo' quiyehe' re xban li Dios. Nak êlqueb re Egipto quixtakla xq'uebal xquiq'uel li carner chiruheb li puerta. Ut nak quinume' li ángel chi camsînc, mâ jun li xbên ralaleb laj Israel quixcamsi.

²⁹Vierou prešli Červené more jako po suchej zemi, o čo sa pokúšali aj Egypťania a boli pohltení.

²⁹Xban lix pâbâleb laj Israel, que'nume' sa' xyi li caki palau. Chaki ch'och' li que'nume' cui'. Ut jo'can ajcui' que'raj xbânunquil eb laj Egipto. Aban inc'a' que'ru xban nak li ha' quixjunaji rib sa' xbêneb ut aran que'oso' chixjunileb.

³⁰Vierou padly múry Jericha, keď ich obchádzali za sedem dní.

³⁰Xban lix pâbâleb laj Israel, cuukub cutan que'xsuti rix li tenamit Jericó. Ut sa' xcuuk li cutan quit'ane' li tz'ac li sutsu cui' li tenamit. Ut que'rêchani li tenamit.

³¹Vierou nezahynula smilnica Rachab s tými, ktorí neposlúchali vo viere, prijmúc vyzvedačov s pokojom.

³¹Lix Rahab a'an jun ixk naxc'ayi rib nak quicuan. Xban nak quipâban, quixtenk'aheb laj Israel li que'chal chixq'uebal retal li tenamit. Xban lix pâbâl, lix Rahab inc'a' quicam sa' xyânkeb li inc'a' que'pâban re li Dios.

³²A čo mám ešte hovoriť? Lebo mi nebude stačiť čas, aby som rozprával o Gedeonovi, Barákovi, Samsonovi, Jeftovi, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch,

³²Toj cuan raj nabal tinserak'i êre, aban inc'a' tâtz'aklok li cutan re tinserak'ik chirix lix pâbâleb laj Gedeón, laj Barac, laj Sansón, ut laj Jefté; ut tinye ajcui' raj êre chanru lix pâbâleb laj David, laj Samuel, ut eb li profeta. Aban inc'a' tâtz'aklok li cutan.

³³ktorí vierou zdolali kráľovstvá, robili spravedlivosť, dosiahli zasľúbenia, zapchali ústa ľvom,

³³Nak que'pletic riq'uin li jalanil tenamit, xban nak cuanqueb xpâbâl, que'rêchani. Sa' xyâlal que'taklan ut xban lix pâbâleb que'xc'ul li quiyechi'îc reheb xban li Dios. Cuan li que'q'uehe' sa' xyânkeb li cakcoj re te'ti'ek', aban mâc'a' que'ux re xbaneb li cakcoj.

³⁴vyhasili moc ohňa, utiekli ostriu meča, zmocnili sa a vymanili od slabosti, stali sa junákmi v boji, ustúpiť prinútili tábory cudzozemcov.

³⁴Xban lix pâbâleb inc'a' que'c'at nak que'cute' sa' xam. Cuan que'camsîc raj chi ch'îch', aban inc'a' que'yoq'ue'. Riq'uin lix pâbâleb, que'q'uehe' xcacuilal li mâc'a'eb xmetz'êu. Nak que'pletic riq'uineb li jalanil tenamit, que'numta xcuanquil sa' xbêneb xban li Dios toj retal que'rêchani li tenamit.

³⁵Ženy dostaly zpät svojich mŕtvych vzkriesených. A jedni boli mučení na mučidlách neprijmúc oslobodenia, aby dostali lepšieho vzkriesenia.

³⁵Cuanqueb ixk, xban lix pâbâleb, que'cuacli cui'chic lix camenakeb chi yo'yo. Ut cuanqueb ajcui' que'rahobtesîc toj retal nak que'cam xban lix pâbâleb. Inc'a' que'raj nak te'ach'abâk xbaneb li xic' neque'iloc reheb xban nak inc'a' que'raj xtz'ektânanquil li Dios. Ac neque'xnau nak te'xc'ul jun yu'am k'axal châbil sa' choxa nak te'cuaclîk cui'chic chi yo'yo.

³⁶Druhí zakúsili posmechov a bitky a k tomu pút a žalára;

³⁶Cuan que'hobe', cuan que'saq'ue', ut cuan que'baq'ue' ut que'q'uehe' sa' tz'alam.

³⁷boli kameňovaní, pokúšaní, pílami rezaní, zomreli vraždou meča; skrývajúc sa chodili sem a ta v ovčích a kozích kožiach, strádajúci, súžení, trápení,

³⁷Cuan que'camsîc chi pec ut cuan que'sete' riq'uin jachleb che'. Que'yale' râlenquil aban inc'a' que'xtz'ektâna li Dios. Ut cuan ajcui' que'camsîc riq'uin k'esnal ch'îch'. Quilaje'xbeni rib yalak bar ut riq'uin rix chibât ut rix carner que'xyîb li rak'eb. Neba'eb ut rahobtesinbileb. K'axal ra que'xc'ul.

³⁸ktorých svet nebol hoden; blúdili po púštiach a po vrchoch a skrývali sa po jaskyniach a po dierach zeme.

³⁸Mâcua' raj xc'ulubeb li inc'a' useb xna'leb nak te'cuânk laj pâbanel sa' xyânkeb. Xban nak que'rahobtesîc, eb laj pâbanel quilaje'êlelic chiruheb ut que'cuan yalak bar sa' li chaki ch'och', sa' tzûl, ut que'cuan ajcui' sa' li ochoch pec.

³⁹A tí všetci, hoci dostali svedoctvo vierou, neodniesli si zasľúbenia,

³⁹Nak nakabi a'in chirixeb laj pâbanel, nakanau nak tz'akal re ru lix pâbâleb. Aban toj mâji' quitz'akloc ru lix colbaleb li quiyechi'îc reheb xban li Dios.Li Dios quiraj nak yôkeb chi oybenînc re nak te'tz'akônk kochben riq'uin li k'axal lok' yechi'inbil ke. A'an li kacolbal sa' xc'aba' li Jesucristo.

⁴⁰pretože Bôh predvidel čosi lepšie o nás, aby neboli bez nás zdokonalení.

⁴⁰Li Dios quiraj nak yôkeb chi oybenînc re nak te'tz'akônk kochben riq'uin li k'axal lok' yechi'inbil ke. A'an li kacolbal sa' xc'aba' li Jesucristo.