¹Moji bratia, nemajte viery nášho Pána Ježiša Krista, Pána slávy, v hľadení na osobu.

¹Ex inhermân, lâex nequepâb li Kâcua' Jesucristo, li k'axal nim xlok'al. Jo'can nak junakiqueb nak têrileb lê ras êrîtz'in. Moco jun ta sa têril ut jun ta inc'a'.

²Lebo keby vošiel do vášho shromaždenia muž so zlatým prsteňom a v nádhernom rúchu, a keby vošiel aj chudobný v špinavom rúchu,

²Mâre te'cuulak cuibak li cuînk bar ch'utch'ûquex cui' chixlok'oninquil li Dios. Mâre li jun k'axal châbil xtikibanquil ut cuan xmatk'ab oro. Ut li jun chic mâre neba' ut k'el li rak'.

³a pozreli by ste na toho, ktorý má na sebe to nádherné rúcho, a povedali by ste mu: Ty si pekne sadni tuto, a chudobnému by ste povedali: Ty stoj tamto, alebo sadni si sem pod moju podnož,

³Mâre ca'aj cui' li châbil xtikibanquil têq'ue sa' xnak' êru ut têye re: Chunlan arin sa' li châbil na'ajej. A'ut li neba' têye re: Chunlan arin sa' ch'och' malaj ut canâkat chi xakxo toj le'.

⁴či nie je tak urobený rozdiel medzi vami, a či ste sa nestali sudcami zlých myšlienok?

⁴Cui jo'can nequebânu naraj naxye nak cuan nequera ut cuan inc'a'. Yôquex chixsic'bal ru li junjûnk. Cui jo'can yôquex, inc'a' us lê na'leb.

⁵Počujte, moji milovaní bratia! Či si Bôh nevyvolil chudobných tohoto sveta za bohatých vo viere a za dedičov kráľovstva, ktoré zasľúbil tým, ktorí ho milujú?

⁵Ex inhermân, rarôquex inban. Abihomak li tinye êre. Li Dios quisic'oc ruheb li neba' sa' ruchich'och'. Abanan li neba' biomeb chiru li Dios xban nak neque'xpâb li Cristo ut te'xc'ul lix nimal xcuanquil li quixyechi'i li Dios reheb li neque'rahoc re.

⁶Ale vy ste zneuctili chudobného! Či nie sú to práve bohatí, ktorí vás potláčajú silou a ktorí vás vláčia pred súdy?

⁶Lâex nequetz'ektânaheb li neba' ut nequeq'ue xlok'aleb li biom. ¿Ma inc'a' ta bi' nequeq'ue retal nak li biom, a'aneb li neque'rahobtesin êre? Ut, ¿ma mâcua'eb ta bi' li biom li neque'c'amoc êre sa' rakleb âtin?

⁷Či nie sú to oni, ktorí sa rúhajú krásnemu a dobrému menu, ktoré bolo vzývané nad vami?

⁷¿Ma mâcua' ta bi' a'aneb li neque'majecuan re lix lok'laj c'aba' li Cristo, li nequec'aba'in lâex?

⁸Pravda, ak plníte kráľovský zákon podľa Písma: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba, dobre robíte;

⁸Tz'îbanbil sa' li Santil Hu li chak'rab li k'axal nim xcuanquil. A'an naxye: Chara lâ cuas âcuîtz'in jo' nak nacara âcuib lâat. Cui jo'can nequebânu tz'akal re ru yôquex chixbânunquil.

⁹ale ak hľadíte na osobu, robíte hriech, a zákon vás kára jako priestupníkov

⁹Cui lâex nequesic' ru li ani nequera, mâc yôquex chixbânunquil. Ut yôquex chixk'etbal li chak'rab.

¹⁰Lebo ten, kto by zachoval celý zákon a klesol by v jednom prikázaní, previnil sa proti všetkým.

¹⁰Li ani naxpâb chixjunil li chak'rab, abanan cui naxk'et junak reheb li chak'rab, riq'uin a'an xk'et chixjunil.

¹¹Lebo ten, kto povedal: Nezcudzoložíš! povedal i: Nezabiješ! ak tedy necudzoložíš, ale vraždíš, si priestupníkom zákona.

¹¹Li Dios quixye: Matmuxuc caxâr. Ut quixye ajcui': Mâcamsi âcuas âcuîtz'in. Li ani inc'a' namuxuc caxâr, abanan cui xcamsi li ras rîtz'in, riq'uin xbânunquil a'an, naxk'et li chak'rab.

¹²Tak hovorte a tak robte jako takí, ktorí máte byť súdení zákonom slobody.

¹²Jo'can ut chebânuhak li us ut chex-âtinak sa' xyâlal xban nak anakcuan cuanquex chic rubel lix chak'rab li Cristo li naq'uehoc colba-ib.

¹³Lebo súd bude nemilosrdný tomu, kto neučinil milosrdenstva. Milosrdenstvo sa chváli proti súdu.

¹³Li ani inc'a' naruxtâna ru li ras rîtz'in inc'a' ajcui' tâuxtânâk ru xban li Dios sa' li rakba âtin. Ut li ani târuxtâna ru li ras rîtz'in, tâuxtânâk ajcui' ru xban li Dios.

¹⁴Čo to prospeje, moji bratia, keď niekto hovorí, že má vieru, a nemá skutkov? Či ho azda tá viera môže spasiť?

¹⁴Ex inhermân, ¿c'a'ru aj e nak tixye junak nak a'an aj pâbanel cui inc'a' yô chixbânunquil li us? Cui jo'can yô chixbânunquil, mâc'a' na-oc cui' lix pâbâl. Moco naru ta tâcolek' xban.

¹⁵A keby brat alebo sestra boli nahí a nemali by denného pokrmu,

¹⁵Mâre cuan junak kech aj pâbanelil mâc'a' cuan re. Mâc'a' rak' ut mâc'a' xcua.

¹⁶A keby im niekto z vás povedal: Iďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa, a keby ste im nedali toho, čo je potrebné telu, čo to osoží?

¹⁶Ut lâo nakaye re: Chacuil âcuib. Tz'ap âcuib chi us ut chatcua'ak chi us. Ut cui mâc'a' nakaq'ue re, mâc'a' na-oc cui' li jo' q'uial nakaye re.

¹⁷Tak aj viera, keď nemá skutkov, je mŕtva sama v sebe.

¹⁷Jo'can ajcui' nakac'ul riq'uin li kapâbâl. Cui nakaye nak nakapâb li Cristo ut inc'a' nakabânu li us, camenak li kapâbâl. Mâc'a' na-oc cui'.

¹⁸Ale niekto povie: Ty máš vieru a ja mám skutky. Ukáž mi svoju vieru bez skutkov, a ja ti ukážem svoju vieru zo svojich skutkov.

¹⁸Mâre cuan junak tixye: Cuan li neque'xpâb li Cristo ut cuan ajcui' li neque'xye nak tz'akal riq'uin xbânunquil li us. Abanan lâin tinc'ut châcuu nak ninpâb li Cristo riq'uin li us ninbânu. Ut lâat, ¿chanru nak tâc'ut chicuu nak cuan âpâbâl cui inc'a' nacabânu li us?

¹⁹Ty že veríš, že je jeden Bôh? Dobre robíš. Aj démoni veria a trasú sa.

¹⁹Lâat nacapâb nak li Dios jun ajcui'. Us ajcui' nak nacapâb. Aban jo'can ajcui' eb li mâus aj musik'ej neque'xpâb nak jun ajcui' li Dios cuan ut neque'sicsot xban xxiuheb.

²⁰Ale či chceš zvedieť, ó, prázdny človeče, že viera bez skutkov je mŕtva?

²⁰Mâc'a' âna'leb. ¿Jok'e tâtau xyâlal chi tz'akal? ¿Ma inc'a' nacaq'ue retal nak cui inc'a' nacabânu li us, mâc'a' na-oc cui' lâ pâbâl?

²¹Či nebol Abrahám, náš otec, ospravedlnený zo skutkov donesúc obeťou svojho syna Izáka na oltár?

²¹C'oxlan ca'ch'inak chirix laj Abraham li kaxe'tônil yucua' nak quixq'ue laj Isaac li ralal chok' xmayej sa' xbên li artal. Ut riq'uin a'an li Dios quixye nak tîc xch'ôl laj Abraham.

²²Tedy vidíš, že viera spoluúčinkovala s jeho skutkami a že viera bola dokonaná zo skutkov.

²²¿Ma inc'a' nacaq'ue retal nak laj Abraham quixbânu li us ut riq'uin a'an quic'utun lix pâbâl? Ut riq'uin li quixbânu quitz'akloc ru lix pâbâl.

²³A naplnilo sa písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu, a počítalo sa mu to za spravedlivosť, a bol nazvaný priateľom Božím.

²³Ut quic'ulman jo' naxye sa' li Santil Hu: Laj Abraham quixpâb li Dios ut riq'uin a'an li Dios quixye nak tîc xch'ôl. Ut xban a'an nayeman nak laj Abraham raro xban li Dios.

²⁴Tak teda vidíte, že sa človek ospravedlňuje zo skutkov a nie samo z viery.

²⁴Lâex nequeq'ue retal nak mâcua' ca'aj cui' riq'uin xpâbanquil li Dios nak tîc li kach'ôl chiru li Dios. Riq'uin aj ban cui' xbânunquil li us.

²⁵Tak podobne aj smilnica Rachab, či nebola ospravedlnená zo skutkov, keď prijala poslov a súrne ich vyslala inou cestou?

²⁵Lix Rahab, a'an xcomoneb li ixk li neque'xc'ayi rib nak quicuan. Abanan quixtenk'aheb laj q'uehol etal chixsic'bal jalan chic be re nak te'xcol ribeb. Riq'uin li usilal quixbânu lix Rahab, li Dios quixye nak tîc xch'ôl.Junak tz'ejcualej mâc'a' chic xmusik', mâc'a' na-oc cui' xban nak camenak chic. Jo'can ajcui' li kapâbâl. Cui inc'a' nakabânu li us, mâc'a' na-oc cui'.

²⁶Lebo jako je telo bez ducha mŕtve, tak je i viera bez skutkov mŕtva.

²⁶Junak tz'ejcualej mâc'a' chic xmusik', mâc'a' na-oc cui' xban nak camenak chic. Jo'can ajcui' li kapâbâl. Cui inc'a' nakabânu li us, mâc'a' na-oc cui'.