1Moji bratia, nebuďte mnohí učiteľmi vediac, že budeme prísnejšie súdení.
1Ex inhermân, moco chixjunil ta te'xq'ue rib sa' li c'anjel naxbânu laj tzolonel xban nak nim li îk cuan sa' xbên ut cau târakek' âtin sa' xbêneb cui inc'a' neque'xbânu li c'a'ru neque'xye.
2Lebo mnoho klesáme všetci. Ak niekto neklesá v slove, to je dokonalý muž, ktorý má moc pojať na úzdu i celé telo.
2Chikajunilo lâo nocopalto' chi coc' aj sa'. Cui cuan junak mâc'a' xpaltil riq'uin li râtin, a'an tz'akal re ru. Li ani naru naxcuy rib riq'uin li naxye, naru ajcui' naxcuy rib riq'uin li c'a'ru naraj xbânunquil.
3Hľa, koňom dávame zubadlá do úst, aby nás poslúchaly, a tak sem i ta obraciame celé ich telo.
3Lâo nakaq'ue jun li ch'îch' sa' re li cacuây re nak tâabînk chiku ut riq'uin li ch'îch' a'an nakaberesi li cacuây.
4Hľa, i lode, hoci sú také veľké a hnané krutými vetry, dajú sa sem i ta obrátiť najmenším kormidlom, kamkoľvek sa ľúbi pohnať tomu, kto ju spravuje.
4Cheq'uehak retal li jucub. Usta k'axal nim ut nac'ame' xban li cacuil ik', aban cuan jun ch'ina ch'îch' naberesin re. Ut riq'uin li ch'îch' a'an laj ch'e'ol re naru naxc'am li jucub bar naraj xc'ambal.
5Tak i jazyk je malý úd a veľkým sa honosí. Hľa, maličký oheň akú veľkú horu zapáli!
5Jo'can ajcui' li ru'uj ak'. K'axal ca'ch'in aban nanumta naxye. Chanchan li xam. Riq'uin yal jun ratz'um li xam tânak sa' junak q'uiche' tixc'at chixjunil li q'uiche'.
6I jazyk je oheň, svet neprávosti; takým stáva sa jazyk medzi našimi údami, ktorý poškvrňuje celé telo a rozplameňuje kolo života od narodenia a je rozplameňovaný peklom.
6Numtajenak xyibal ru naxye li ru'uj ak'. Chanchan lix mâusilal li ruchich'och'. Li ru'uj kak', a'an jun xcha'al li katz'ejcual k'axal ca'ch'in; aban riq'uin li mâusilal naxye, naxpo' kana'leb. Lix mâusilal nachal chak sa' xbalba ut naxpo' kana'leb sa' kayo'lajic toj chalen sa' li kacamic.
7Lebo ľudská príroda krotí a zkrotila každú prírodu divých zvierat i vtákov i zemeplazov i morských potvôr;
7Naru xtûlanobresinquil chixjunil li xul, jo' li neque'bêc, li neque'rupupic, li neque'xjucuqui rib ut li neque'cuan sa' ha'. Li cuînk ac xtûlanobresi q'uila pây chi xul.
8ale jazyk nemôže nikto z ľudí skrotiť, nepokojné zlo, plný smrťonosného jedu.
8Aban li ru'uj ak' mâ ani naru natûlanobresin re. Li ru'uj ak', a'an jun li inc'a' us. Mâ ani naru nak'usuc re. Li naxye li ru'uj ak' chanchan xmay li c'anti' li nacamsin.
9Ním dobrorečíme Pánovi, Bohu a Otcovi, a ním zlorečíme ľuďom, stvoreným na podobu Božiu;
9Riq'uin li ru'uj kak' nakalok'oni li Acuabej Dios ut riq'uin ajcui' li ru'uj kak' nakamajecua li kas kîtz'in ut eb a'an yo'obtesinbileb xban li Dios jo' li rilobâl.
10z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. Nemá to tak byť, moji bratia!
10Riq'uin lix tz'ûmal ke nakalok'oni li Dios ut riq'uin ajcui' lix tz'ûmal ke nocomajecuan. Ex inhermân, inc'a' us cui takabânu chi jo'can.
11Či azda prameň z toho istého žriedla prýska sladkú a horkú vodu?
11Cheq'uehak retal. Sa' junak yu'am ha' inc'a' naru na-el chak ca' pây chi ha'. Cui na-el li châbil ha' inc'a' naru na-el chak li atz'am xsa', chi moco naru na-el chak li châbil ha' sa' li atz'am xsa'.
12Či môže, moji bratia, fík rodiť olivky alebo vinič fíky? Tak ani niktorý prameň nemôže vydať slanú i sladkú vodu.
12Ex inhermân, lix che'el li higo, ¿ma naru narûchin li aceituna? Ut lix che'el li uva, ¿ma naru narûchin li higo? Inc'a'. Jo'can ajcui' sa' li yu'am ha' atz'am xsa', inc'a' naru na-el li châbil ha'.
13Kto je múdry a rozumný medzi vami? Nech ukáže zo svojho pekného obcovania svoje skutky v múdrej a krotkej tichosti!
13Li ani cuanqueb xna'leb sa' êyânk ut neque'xnau xyâlal chi us, che'xc'utak sa' tûlanil lix châbilaleb a' yal chanru lix na'lebeb.
14Ale ak máte horkú závisť a svár vo svojom srdci, nechváľte sa a neluhajte proti pravde.
14Cui toj cuan li c'ahînc ut li cakalînc êriq'uin, mênimobresi êrib chixyebal nak cuan êna'leb. Riq'uin xbânunquil a'an yôquex chi tic'ti'ic ut xmukbal lix yâlal.
15Tá múdrosť neprichádza s hora, ale je pozemská, telesná, démonská.
15A'an mâcua' li na'leb naxq'ue li Dios. Xna'leb ban li ruchich'och'. A'an yal xc'a'uxeb cuînk ut q'uebil xban laj tza.
16Lebo kde je závisť a svár, tam je aj nepokoj i každá zlá vec.
16Bar nacuan cui' li cakalînc ut li k'etk'etil, aran ajcui' nacuan po'oc ch'ôlej ut yalak c'a'ru chi mâusilalil.
17Ale múdrosť s hora je ponajprv čistotná, potom pokojná, prívetivá, povoľná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a nepokrytecká.
17Li ani q'uebileb xna'leb xban li Dios, tz'akal re ru lix yu'ameb. Cuanqueb sa' usilal, châbileb ut tûlaneb. Neque'uxtânan u, neque'xbânu li us, ut inc'a' neque'balak'in. Junelic yâl neque'âtinac.Li q'uebileb xna'leb xban li Dios cuanqueb sa' usilal ut neque'xtenk'a ajcui' li ras rîtz'in chi cuânc sa' usilal.
18A ovocie spravedlivosti seje sa v pokoji tým, ktorí pôsobia pokoj.
18Li q'uebileb xna'leb xban li Dios cuanqueb sa' usilal ut neque'xtenk'a ajcui' li ras rîtz'in chi cuânc sa' usilal.