1Lebo striebro má svoj prameň a zlato miesto, kde ho čistia;
1Cuan naßajej bar nequeßxtau cuiß li plata saß chßochß. Ut cuan ajcuiß naßajej re xcßatbal li oro re nak tâêlk lix tzßajnil.
2železo sa berie z prachu, a rozpustený kameň dáva meď.
2Li chßîchß na-isîc chak saß li chßochß ut cuan ajcuiß li pec nequeßrisi cuiß li kßan chßîchß.
3Človek kladie koniec tme a zkúma vo všetky konce hlbiny hľadajúc kameň mrákoty a tône smrti.
3Eb li cuînk incßaß nequeßxucuac chi xic saß li naßajej li kßaxal kßojyîn. Nequeßxic aran chixsicßbal li châbil pec. Usta naru nequeßcam aran, abanan nequeßxic aran chixsicßbal li tertôquil pec.
4Lomí dol hlboko od toho, kto býva hore; tí, ktorých zabudla noha, visia, vzdialení súc od ľudí kolíšu sa sem a ta.
4Nequeßxbec li xnînkal jul rubel chßochß saß li naßajej mâ ani naru nacuan. Nequeßcubeß riqßuin cßâm saß li naßajej aßan. Ut aran nequeßtrabajic xjuneseb.
5Čo do zeme, z nej pochádza chlieb, a pod ňou sa prevracia čosi jako oheň.
5Saß xbên li chßochß na-el li cßaßru natzacaman. Abanan rubel li chßochß na-el li pec nalemtzßun joß li xam.
6Miesto safíra sú jej kamene, rôzneho prachu, ktorý má zlato,
6Rubel li chßochß natauman li châbil pec safiro. Ut aran ajcuiß natauman li oro.
7chodníka, ktorého nezná orol, ani ho neuzrie oko sokola;
7Mâ jun li cßuch chi moco li soßsol nequeßcuulac saß li xnînkal jul aßan.
8nešliapala po ňom mladá zver; nekráčal po ňom lev.
8Eb li joskß aj xul incßaß nequeßcuulac aran, chi moco eb li cakcoj.
9Človek vystrel svoju ruku po kremeni; podvracia vrchy od koreňa;
9Eb li cuînk nequeßxjor li pec li kßaxal cau ut nequeßxbec li jul saß eb li tzûl.
10rúbe prietoky cez skaly, a všetko, čo je drahé, uvidí jeho oko;
10Nequeßxbec li xnînkal jul saß eb li pec ut aran nequeßxtau nabal pây ru chi tertôquil pec.
11hatí rieky, aby sa nevylialy, a vyvodí skryté veci na svetlo...
11Nequeßxsicß chak li cßaßak re ru incßaß na-ilman ru saß li nayoßla cuiß chak li nimaß.
12Ale kde sa nájde múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?
12Abanan, ¿ani aj iqßuin natauman li naßleb? Ut, ¿ani aj iqßuin nequeßxtau lix sêbal xchßôleb?
13Smrteľný človek nezná jej ceny, ani sa nenajde v zemi živých.
13Li naßleb li naxqßue li Dios, aßan kßaxal terto xtzßak. Incßaß naru xtaubal riqßuineb li cuanqueb saß ruchichßochß.
14Priepasť hovorí: Neni jej vo mne. A more hovorí: Nie je u mňa.
14Li naßleb incßaß natauman saß li palau usta nequeßxic chixsicßbal toj saß xchamal.
15Nedáva sa za ňu rýdze zlato, ani sa neváži striebro za jej menu.
15Incßaß naru xlokßbal riqßuin oro, chi moco riqßuin li plata.
16Nevyváži sa za zlato z Ofíra, za drahý onyx a safír.
16Li châbil naßleb kßaxal cuißchic terto xtzßak chiru li châbil oro li natauman saß li naßajej Ofir. Ut kßaxal cuißchic terto xtzßak chiru li châbil pec ónice ut li tertôquil pec zafiro.
17Nevyrovná sa jej v cene zlato ani sklo, ani sa nedá zameniť za nádobu z čistého zlata.
17Li châbil naßleb incßaß naru xjuntakßêtanquil riqßuin li tertôquil pec diamante. Incßaß naru xjalbal riqßuin li oro li kßaxal châbil.
18Nespomína sa koral a kryštal, a nadobudnúť múdrosť je nad perly.
18Li châbil naßleb, aßan kßaxal terto xtzßak chiru li châbil pec coral ut chiru li tertôquil pec perla. Li châbil naßleb, aßan kßaxal châbil chiruheb chixjunil li tertôquil pec.
19Nevyrovná sa jej smaragd z Ethiopie, ani sa nevyváži za čisté zlato.
19Incßaß naru xjuntakßêtanquil riqßuin li châbil pec topacio li natauman aran Etiopía, chi moco naru xlokßbal riqßuin li châbil oro.
20A tedy odkiaľže prichodí múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?
20¿Bar takatau li naßleb aßin chi joßcanan? Ut, ¿bar takatau lix sêbal li kachßôl?
21Pretože je skrytá pred očima každého živého i pred nebeským vtáctvom je ukrytá.
21Li naßleb aßin mukmu chiruheb chixjunileb li cuanqueb saß ruchichßochß ut mukmu ajcuiß chiruheb li xul li nequeßrupupic.
22Zahynutie a smrť hovoria: Svojimi ušami sme počuly jej povesť.
22Lix naßajeb li camenak ut eb li camenak rabiomeb resil nak cuan li naßleb abanan incßaß nequeßxnau bar natauman.
23Sám Bôh rozumie jej ceste a on zná jej miesto.
23Li Dios naxnau nak caßaj cuiß riqßuin aßan naru xtaubal li naßleb. Ut caßaj cuiß riqßuin aßan naru nakatau lix sêbal li kachßôl.
24Lebo on zrie na všetky končiny zeme, vidí všade všetko pod všetkými nebesami.
24Aßan naril li cßaßru na-uxman saß chixjunil li ruchichßochß. Ut naxnau ajcuiß chixjunil li cßaßru cuan saß ruchichßochß.
25Keď robil vetru váhu a meral vody mierou
25Aßan quibisoc re xcacuil li ikß. Ut aßan ajcuiß quibisoc re li xcacuil rok li haß.
26robiac dažďu právo a cestu blesku hromov,
26Ut aßan ajcuiß quixakaban re xcutanquil li habalkße. Ut quixye ajcuiß bar tânumekß li câk-sut-ikß.
27vtedy ju videl a vyrozprával ju; pripravil ju i prezkúmal ju.
27Quixqßue retal nak li naßleb cuan xlokßal ut cuan xcßanjel. Aßan quixye nak us ut quixxakab xcuanquil.Ut quixye reheb li cristian, “Li ani cuan xnaßleb, aßan li nacßanjelac chicuu chi tzßakal. Ut li ani sêb xchßôl, aßan li naxcanab xbânunquil li mâusilal,” chan li Dios.—
28A človekovi riekol: Hľa, bázeň Pánova je múdrosť, a odstúpiť od zlého je rozumnosť.
28Ut quixye reheb li cristian, “Li ani cuan xnaßleb, aßan li nacßanjelac chicuu chi tzßakal. Ut li ani sêb xchßôl, aßan li naxcanab xbânunquil li mâusilal,” chan li Dios.—