¹A stalo sa, keď počul Adonicédek, kráľ Jeruzalema, že Jozua zaujal Haj a že zarieknuc ho na záhubu zahubil ho docela, a že jako učinil Jerichu a jeho kráľovi, tak učinil i mestu Haj a jeho kráľovi, a že obyvatelia Gibeona učinili pokoj s Izraelom a sú v ich strede,

¹Li rey Adonisedec li cuan Jerusalén quirabi resil nak laj Josué quinumta saß xbên li tenamit Hai ut quisach ru ut quixcamsi lix reyeb. Ut quirabi ajcuiß resil nak quixsach ru li tenamit Jericó ut quixcamsi li rey. Ut quirabi ajcuiß resil nak eb li cuanqueb aran Gabaón queßxbânu jun li contrato re nak teßxcßam ribeb saß usilal riqßuineb laj Israel ut cuanqueb chic saß xyânkeb.

²všetci sa báli veľmi, lebo Gibeon bolo veľké mesto jako jedno z miest kráľovstva, a že bolo väčšie ako Haj, a k tomu ešte i všetci jeho mužovia boli udatní.

²Cßajoß nak quixucuac li rey nak quirabi aßan xban nak li tenamit Gabaón, aßan nimla tenamit ut kßaxal nim xcuanquil chiru li tenamit Hai. Ut chixjunileb li cuînk aßan cauheb rib.

³A Adonicédek, kráľ Jeruzalema, poslal poslov k Hohámovi, kráľovi Hebrona, k Pirámovi, kráľovi Jarmúta, k Jafiovi, kráľovi Lachiša, a k Debírovi, kráľovi Eglona, povediac:

³Joßcan nak laj Adonisedec lix rey eb laj Jerusalén quixtakla xbokbaleb laj Hoham li rey re li tenamit Hebrón, ut laj Piream li rey re li tenamit Jarmut, ut laj Jafía li rey re li tenamit Laquis joß ajcuiß laj Debir li rey re li tenamit Eglón.

⁴Poďte hore ku mne a pomôžte mi, zbijeme Gibeon, pretože učinil pokoj s Jozuom a so synmi Izraelovými.

⁴Quixye reheb: —Châlkex arin ut kachßutubak kib chi pletic riqßuin li tenamit Gabaón xban nak eb aßan xeßxcßam rib saß usilal riqßuin laj Josué ut riqßuineb laj Israel, chan.

⁵A shromaždili sa a išli hore piati kráľovia Amoreja, kráľ Jeruzalema, kráľ Hebrona, kráľ Jarmúta, kráľ Lachiša, kráľ Eglona, oni i všetky ich vojská, a rozložili sa táborom proti Gibeonu a bojovali proti nemu.

⁵Joßcan nak queßxchßutub ribeb li ôb chi rey reheb laj amorreo li cuanqueb saß eb li tenamit Jerusalén, Hebrón, Jarmut, Laquis ut Eglón. Queßxchßutubeb lix soldado ut queßcôeb chi pletic riqßuineb laj Gabaón. Aran queßxqßue lix muhebâleb nachß riqßuin li tenamit Gabaón re teßoc chi pletic riqßuineb.

⁶A mužovia Gibeona poslali posolstvo k Jozuovi do tábora do Gilgala s odkazom: Neuťahuj svojej ruky od svojich služobníkov! Prijdi rýchle hore k nám a zachráň nás a pomôž nám, lebo sa sobrali proti nám všetci kráľovia Amoreja, ktorí bývajú na vrchoch.

⁶Ut eb li cuanqueb saß li tenamit Gabaón queßxtakla xyebal re laj Josué toj aran Gilgal bar cuan cuiß lix muhebâl: —Takaj nak tatchâlk chikatenkßanquil lâo aj cßanjel châcuu. Moâcanab kajunes. Tatchâlk chi junpât chikacolbal xban nak chixjunileb li rey reheb laj amorreo, li cuanqueb saß li tzûl ru, xeßchal chi pletic kiqßuin.—

⁷Vtedy vyšiel Jozua z Gilgala hore, on i všetok ľud, súci do boja, s ním i všetci udatní mužovia silní.

⁷Laj Josué qui-el chak Gilgal rochbeneb chixjunileb li soldado li cauheb rib chi pletic.

⁸A Hospodin riekol Jozuovi: Neboj sa ich! Lebo som ich dal do tvojej ruky; nikto z nich neobstojí pred tebou.

⁸Ut li Kâcuaß quixye re laj Josué: —Matxucuac chiruheb aßan xban nak lâin tinkßaxtesiheb saß âcuukß ut mâ jun reheb aßan teßnumtâk saß âbên, chan li Kâcuaß.

⁹A tedy prišiel Jozua náhle proti ním; celú noc išiel hore z Gilgala.

⁹Laj Josué qui-el Gilgal rochbeneb lix soldado. Chiru kßojyîn queßbêc toj retal queßcuulac nachß riqßuin li tenamit Gabaón. Mâcßaß saß xchßôleb laj amorreo nak queßcuulac chi pletic riqßuineb.

¹⁰A Hospodin ich predesil pred Izraelom, a porazil ich veľkou porážkou v Gibeone a honil ich cestou, ktorá ide hore do Bét-chórona, a bil ich až po Azéku a po Makkédu.

¹⁰Li Kâcuaß Dios quirocsi xxiuheb laj amorreo nak queßril eb laj Israel. Ut nabaleb li cuanqueb Gabaón queßcamsîc. Ut li incßaß queßcam, queßâlinac ut eb laj Israel queßxtâkeheb toj saß li naßajej Bet-horón. Ut cuanqueb cuißchic li queßcamsîc nak yôqueb chi numecß saß eb li naßajej Azeca ut Maceda.

¹¹A stalo sa, keď utekali pred Izraelom a keď boli na svahu Bét-chórona, že Hospodin metal na nich veľké kamene s neba až po Azéku a mreli. Viacej bolo tých, ktorí zomreli od kameňov toho krupobitia, ako bolo tých, ktorých pobili synovia Izraelovi mečom.

¹¹Nak eb laj amorreo yôqueb chi êlelic chiruheb laj Israel, li Kâcuaß nabal li sakbach quixtakla chak saß xbêneb nak yôqueb chi cubec saß li tzûl Bet-horón. Chanchan li nînki pec. Ut kßaxal cuißchic nabal li queßcam xban li sakbach chiru li queßcamsîc chi chßîchß xbaneb laj Israel.

¹²Vtedy hovoril Jozua Hospodinovi, v deň, v ktorý vydal Hospodin Amoreja pred synmi Izraelovými, a riekol pred očami Izraela: Slnce v Gibeone, stoj ticho, a mesiac v údolí Ajalon!

¹²Saß li cutan nak li Kâcuaß quixkßaxtesiheb laj amorreo saß rukßeb laj Israel, laj Josué quiâtinac riqßuin li Kâcuaß chiruheb li tenamit ut quixye: —Chixaklîk li sakße saß xbên li naßajej Gabaón. Ut chixaklîk li po saß xbên li ru takßa Ajalón, chan.

¹³A slnce stálo ticho, a mesiac stál, dokiaľ sa nepomstil národ na svojich nepriateľoch. Či nie je to napísané v knihe Spravedlivého? A slnce stálo prostred neba a neponáhľalo sa zapadnúť tak asi celý deň.

¹³Li sakße ut li po queßxakli. Incßaß chic queßbêc toj retal nak queßnumta laj Israel saß xbêneb li xicß nequeßiloc reheb. ¿Ma incßaß ta biß tzßîbanbil retalil aßin saß li hu li quixtzßîba laj Jaser nak li sakße quixakli saß xyi li choxa caßchßin chic mâ jun cutan ut incßaß quixsêba rib chi oc?

¹⁴A nebolo takého dňa pred tým ani potom, aby bol Hospodin takto počul na hlas človeka, lebo Hospodin bojoval za Izraela.

¹⁴Mâ jun sut quicßulman chi joßcan joß li quicßulman saß li cutan aßan, chi moco junxil chi moco mokon. Li Dios quixsume lix tij laj Josué, usta yal cuînk, ut quixtenkßaheb laj Israel chi numtâc saß xbêneb li xicß nequeßiloc reheb.

¹⁵Potom sa vrátil Jozua i celý Izrael s ním do tábora, do Gilgala.

¹⁵Nak ac xcßulman aßin, laj Josué rochbeneb lix soldado queßsukßi cuißchic Gilgal saß lix muhebâleb.

¹⁶A tí piati kráľovia utiekli a skryli sa v jaskyni v Makkéde.

¹⁶Ut eb li ôb chi rey queßêlelic ut queßxmuk ribeb saß jun li ochoch pec aran Maceda.

¹⁷A Jozuovi bolo oznámené, vraj našli sa piati kráľovia skrytí v jaskyni v Makkéde.

¹⁷Abanan cuan jun qui-iloc reheb ut quixye re laj Josué nak li ôb chi rey mukmûqueb saß jun li ochoch pec aran Maceda.

¹⁸A Jozua riekol: Privaľte veľké kamene k otvoru jaskyne a postavte ku nej mužov, aby ich strážili.

¹⁸Laj Josué quixye reheb li soldado: —Têtolcßosi nînki pec re têtzßap li oquebâl re li ochoch pec ut têqßue aj cßacßalehom re li ochoch pec.

¹⁹Ale vy sa nezastavujte; hoňte svojich nepriateľov a bite ich zadné voje; nedajte im, aby vošli do svojich miest, lebo Hospodin, váš Bôh, ich dal do vašej ruky.

¹⁹Abanan lâex mêbay êrib. Mêcanab râlinanquileb li xicß nequeßiloc ke. Texxic chirixeb ut têcamsiheb. Incßaß têcanabeb chi xic saß lix tenamiteb xban nak li Kâcuaß Dios ac xkßaxtesiheb saß êrukß, chan laj Josué.

²⁰A stalo sa, keď ich už bol Jozua pobil i synovia Izraelovi poraziac ich porážkou, veľmi velikou, takže im urobil koniec, a ubehlíci, ktorí pozostali z nich, vošli do opevnených miest,

²⁰Nak laj Josué ut eb laj Israel queßxsach ru chi junaj cua eb laj amorreo, nabaleb li queßcamsîc. Abanan cuanqueb ajcuiß junjûnk queßêlelic. Eb aßan queßcôeb chixcolbaleb rib saß eb li tenamit li sutsûqueb saß tzßac.

²¹že sa všetok ľud vrátil do tábora k Jozuovi do Makkédy v pokoji. Nikto ani len svojím jazykom nehnul proti nikomu zo synov Izraelových.

²¹Ut chixjunileb lix soldado queßsukßi riqßuin laj Josué saß li naßajej Maceda bar queßxqßue cuiß lix muhebâleb. Mâ jun quicamsîc saß xyânkeb laj Israel. Ut mâ jun saß li naßajej aßan quiraj xcuechßinquileb laj Israel.

²²Potom povedal Jozua: Otvorte ústie jaskyne a vyveďte tých piatich kráľov z jaskyne ku mne.

²²Laj Josué quixye reheb li soldados: —Tehomak li oquebâl re li ochoch pec ut teßrisiheb li ôb chi rey, chan.

²³A učinili a vyviedli tých piatich kráľov z jaskyne k nemu, kráľa Jeruzalema, kráľa Hebrona, kráľa Jarmúta, kráľa Lachiša a kráľa Eglona.

²³Joßcan nak queßxte li ochoch pec ut queßrisiheb lix reyeb li tenamit Jerusalén, Hebrón, Jarmut, Laquis, ut Eglón. Ut queßxcßameb riqßuin laj Josué.

²⁴A stalo sa, keď vyviedli tých kráľov k Jozuovi, že Jozua povolal všetkých mužov Izraelových a riekol vojvodom bojovníkov, ktorí išli s ním: Pristúpte, položte svoje nohy na krky týchto kráľov! A pristúpiac položili svoje nohy na ich krky.

²⁴Nak ac cuanqueb li rey riqßuin laj Josué, quixtakla xbokbaleb chixjunileb li cuînk aj Israel. Quixye reheb li nequeßcßamoc be saß xyânkeb nak teßxxakab li rokeb saß xbên lix cuxeb li rey. Ut joßcan queßxbânu.

²⁵A Jozua im riekol: Nebojte sa ani sa nestrachujte! Buďte silní a pevní, lebo takto učiní Hospodin všetkým vašim nepriateľom, proti ktorým bojujete.

²⁵Ut laj Josué quixye reheb li nequeßcßamoc be saß xyânkeb laj Israel: —Mexxucuac chi moco chichßinânk êchßôl. Cauhak ban êchßôl xban nak joßcaßin nak tixkßaxtesiheb saß kukß li Kâcuaß chixjunileb li xicß nequeßiloc ke, chan.

²⁶Potom ich Jozua zbil a zabil ich a obesil ich na päť stromov, a viseli na stromoch až do večera.

²⁶Chirix chic aßan laj Josué quixcamsiheb li ôb chi rey ut quixtakla xtßuyubanquileb saß rußuj ôb li cheß. Ut aran queßxnumsi li cutan chi tßuytßu toj retal qui-ecuu.

²⁷A stalo sa o čase, keď zapádalo slnko, že Jozua rozkázal, a sňali ich so stromov a pohádzali ich do jaskyne, v ktorej sa boli ukryli, a nakládli veľkých kameňov na otvor jaskyne, kde sú až do dnešného dňa.

²⁷Nak ac x-ecuu, laj Josué quixtakla xcubsinquileb li camenak. Ut quixye ajcuiß nak teßcutekß chak saß li ochoch pec bar queßxmuk cuiß chak ribeb. Ut queßxqßue ajcuiß nînki pec saß li oquebâl re li ochoch pec. Ut toj cuanqueb ajcuiß li pec aßan chalen anakcuan.

²⁸I Makkédu zaujal Jozua toho istého dňa a zbil ju ostrím meča i jej kráľa zabil; úplne ich zahladil, i všetky duše, ktoré boly v nej; neponechal nikoho živého, a učinil kráľovi Makkédy, jako učinil kráľovi Jericha.

²⁸Saß eb li cutan aßan laj Josué ut eb lix soldado queßpletic riqßuineb li cuanqueb saß li tenamit Maceda. Queßnumta saß xbêneb ut queßxcamsiheb. Mâ jun chic queßcana chi yoßyo saß li tenamit aßan. Joß nak quixcamsi lix reyeb laj Jericó, joßcan cuißchic quixbânu re lix reyeb laj Maceda.

²⁹Potom Jozua prešiel i celý Izrael s ním z Makkédy do Libny a bojoval proti Libne.

²⁹Nak ac xsacheb ru li cuanqueb Maceda, laj Josué cô aran Libna rochbeneb lix soldado ut queßpletic riqßuineb li cuanqueb Libna.

³⁰A Hospodin dal i ju do ruky Izraela i jej kráľa, a pobil ju ostrím meča i všetky duše, ktoré boly v nej; neponechal v nej nikoho živého a učinil jej kráľovi tak, ako učinil kráľovi Jericha.

³⁰Li Kâcuaß Dios quixkßaxtesi ajcuiß li tenamit aßan saß rukßeb laj Israel. Queßxcamsi chi chßîchß chixjunileb li cuanqueb saß li naßajej aßan. Mâ jun chic queßcana chi yoßyo. Ut queßxcamsi ajcuiß lix reyeb joß nak queßxcamsi li rey re Jericó.

³¹A Jozua prešiel i celý Izrael s ním z Libny do Lachiša a rozložil sa pri ňom táborom a bojoval proti nemu.

³¹Nak laj Josué qui-el Libna rochbeneb lix soldados queßcôeb Laquis chi pletic riqßuineb li cuanqueb saß li naßajej aßan. Ut queßxyîb lix muhebâleb saß xcaßyabâl li tenamit.

³²A Hospodin vydal Lachiš do ruky Izraela, a zaujal ho druhého dňa a pobil ho ostrím meča i všetky duše, ktoré boly v ňom, všetko tak, ako učinil Libne.

³²Ut saß xcab li cutan li Kâcuaß quixkßaxtesi li tenamit saß rukßeb laj Israel. Joß nak quilajeßxcamsi chixjunileb saß li naßajej Libna, joßcan cuißchic queßxbânu aran Laquis. Mâ jun chic queßcana chi yoßyo saß li tenamit aßan.

³³Vtedy vyšiel hore Horam, kráľ Gézera, pomôcť Lachišu. Ale Jozua ho porazil i jeho ľud tak, že mu neponechal nikoho živého.

³³Laj Horam li rey li cuan saß li tenamit Gezer cô rochbeneb lix soldados chixtenkßanquil li tenamit Laquis. Abanan laj Josué rochbeneb lix soldados queßnumta saß xbêneb li tenamit aßan toj retal quixsacheb ru chixjunileb. Mâ jun chic quixcanabeb chi yoßyo.

³⁴A Jozua prešiel i všetok Izrael s ním z Lachiša do Eglona, a rozložili sa pri ňom táborom a bojovali proti nemu.

³⁴Chirix chic aßan laj Josué qui-el Laquis rochbeneb lix soldados ut queßcôeb Eglón chi pletic. Ut queßxyîb lix muhebâleb nachß riqßuin li tenamit.

³⁵A zaujali ho toho dňa a pobili ho ostrím meča, i všetky duše, ktoré boly v ňom, zahladil celkom toho dňa, zarieknuté na záhubu, všetko tak, ako učinil Lachišu.

³⁵Saß li cutan aßan, queßnumta saß xbêneb laj Eglón ut quilajeßxcamsiheb chi chßîchß chixjunileb li cuanqueb aran. Mâ jun chic queßxcanabeb chi yoßyo joß queßxbânu aran Laquis.

³⁶Potom odišiel Jozua i celý Izrael s ním z Eglona hore do Hebrona, a bojovali proti nemu.

³⁶Nak queßel Eglón, laj Josué rochbeneb lix soldados queßcôeb Hebrón ut queßoc chi pletic riqßuineb.

³⁷A zaujali ho a pobili ho ostrím meča i jeho kráľa i všetky jeho mestá i všetky duše, ktoré boly v ňom; neponechal nikoho živého, všetko tak, ako učinil Eglonu, a zahladil ho, zarieknuc ho na záhubu, i všetky duše, ktoré boly v ňom.

³⁷Queßoc saß li tenamit Hebrón ut queßnumta saß xbên li rey joßqueb ajcuiß chixjunileb li cuanqueb aran. Ut queßnumta ajcuiß saß xbêneb li cocß tenamit li cuanqueb saß li naßajej aßan. Quilajeßxcamsi chi chßîchß chixjunileb li cuanqueb aran joß queßxbânu aran Eglón. Mâ jun chic queßxcanabeb chi yoßyo.

³⁸Potom sa vrátil Jozua i celý Izrael s ním do Debíra, a bojovali proti nemu.

³⁸Chirix chic aßan laj Josué rochbeneb lix soldados queßcôeb saß li tenamit Debir ut queßpletic riqßuineb aßan.

³⁹A zaujal ho i jeho kráľa i všetky jeho mestá, a pobili ich ostrím meča a zahladili, zarieknuté na záhubu, všetky duše, ktoré boly v ňom; neponechal nikoho živého. Jako učinil Hebronu, tak učinil aj Debíru i jeho kráľovi, a jako učinil Libne i jej kráľovi.

³⁹Queßoc saß li tenamit ut queßxcamsi li rey chi chßîchß joß ajcuiß chixjunileb li cuanqueb aran. Ut queßxsach ruheb chixjunileb li cocß tenamit li cuanqueb chi nachß. Queßxcamsiheb chixjunileb li cuanqueb saß eb li tenamit aßan joß queßxbânu re li tenamit Hebrón ut Libna. Mâ jun chic queßxcanab chi yoßyo. Joßcaßin nak queßxsach ru li tenamit Debir ut queßxsach ru lix reyeb.

⁴⁰A Jozua zbil celú tú zem, vrch i juh, nížinu aj úbočia i všetkých ich kráľov. Neponechal nikoho živého a zahladil i všetky duše, zarieknuté na záhubu, tak ako prikázal Hospodin, Bôh Izraelov.

⁴⁰Joßcaßin nak laj Josué quinumta saß xbêneb li rey li cuanqueb saß eb li naßajej aßan. Queßrêchani chixjunileb li naßajej li tzûl ru, li naßajej Neguev, joß ajcuiß eb li ru takßa. Ut queßxcamsiheb chixjunileb li cuanqueb aran, joß quiyeheß reheb xban li Kâcuaß lix Dioseb laj Israel.

⁴¹A tak ich pobil Jozua, všetkých od Kádeš-barnee až po Gazu i celú zem Góšen a až po Gibeon.

⁴¹Laj Josué ut eb lix soldados queßxcamsiheb chixjunileb ut queßrêchani chixjunil li naßajej Cades-barnea toj saß li naßajej Gaza. Ut queßrêchani ajcuiß li naßajej Gosén. Quicuulac toj saß li tenamit Gabaón.

⁴²A všetkých tých kráľov aj ich zem zaujal Jozua na jeden raz, lebo Hospodin, Bôh Izraelov, bojoval za Izraela.

⁴²Saß li plêt aßan laj Josué quinumta saß xbêneb chixjunileb li rey ut queßrêchani lix naßajeb xban nak li Kâcuaß yô chi tenkßânc reheb laj Israel.Ut laj Josué rochbeneb lix soldados queßsukßi cuißchic aran Gilgal saß li naßajej li yôqueb cuiß chi hilânc.

⁴³A tak sa navrátil Jozua i celý Izrael s ním do tábora do Gilgala.

⁴³Ut laj Josué rochbeneb lix soldados queßsukßi cuißchic aran Gilgal saß li naßajej li yôqueb cuiß chi hilânc.