¹A stalo sa, keď to počuli všetci kráľovia, ktorí boli za Jordánom, na vrchoch i na nížinách, i na celom pobreží Veľkého mora naproti Libanonu: hetejský, amorejský, kananejský, ferezejský, hevejský a jebuzejský,

¹Eb li rey li cuanqueb jun pacßal li nimaß Jordán saß li oeste queßrabi resil li cßaßru queßxbânu laj Israel. Eb li rey aßan cuanqueb saß eb li naßajej li tzûl ru ut li ru takßa ut cuanqueb ajcuiß chire li Palau Mediterráneo chiru li naßajej Líbano. Aßaneb laj heteo, eb laj amorreo, eb laj cananeo, eb laj ferezeo, eb laj heveo ut eb laj jebuseo.

²že sobrali sa dovedna bojovať s Jozuom a s Izraelom jednomyseľne.

²Chixjunileb aßan queßxcßûb rib re nak teßoc chi pletic saß comonil riqßuin laj Josué ut eb lix soldado.

³Ale obyvatelia Gibeona počujúc to, čo učinil Jozua Jerichu a mestu Haj,

³Eb laj heveo li cuanqueb Gabaón queßrabi resil chixjunil li quixbânu laj Josué riqßuineb li tenamit Jericó ut Hai.

⁴učinili aj oni chytre. Lebo odišli a vydávali sa za poslov z ďaleka a vzali vetché vrecia na svojich poslov i staré vetché kožice na víno, potrhané a pozaväzované,

⁴Queßxcßûb ru chanru nak teßxbalakßiheb laj Israel. Teßxbânu rib nak aßaneb li yôqueb chi xic chi âtinac saß xcßabaß lix tenamiteb. Queßxsicß xtzacaêmkeb ut queßxqßue saß eb li kßel coxtal ut queßxtaksi chirix lix bûreb. Ut queßxcßam ajcuiß li bôls tzßûm re li vino pejel ut xitinbileb.

⁵i starú, zodranú obuv plátenú na svojich nohách i vetché rúcho zodrané na sebe, i všetok chlieb ich potravy na cestu bol suchý a zdrobený.

⁵Queßxqßue kßel xâb chi rokeb xitinbileb ut queßxqßue ajcuiß rakßeb kßel chirixeb. Ut lix tzacaêmkeb li queßxcßam re teßxcuaß saß be moß ru.

⁶A tak odišli k Jozuovi do tábora v Gilgale a riekli mu i mužovi Izraelovmu: Prišli sme z ďalekej zeme, a tak teraz učiňte s nami smluvu.

⁶Queßcuulac Gilgal saß li naßajej li yôqueb cuiß chi hilânc laj Israel. Ut queßxye re laj Josué: —Lâo xochal saß najtil tenamit ut takaj nak tâbânu junak contrato kiqßuin, chanqueb.

⁷A muž Izraelov riekol Hevejovi: Možno, že ty bývaš v mojom strede, jakože potom učiním s tebou smluvu?

⁷Ut eb laj Israel queßxchakßbe laj heveo ut queßxye: —Mâre anchal nachß cuanquex kiqßuin. ¿Chanru nak takabânu junak contrato êriqßuin lâex?—

⁸Na to povedali Jozuovi: Sme tvoji služobníci. A Jozua im riekol: Kto ste a odkiaľ ste prišli?

⁸Eb laj Gabaón queßxye re laj Josué: —Lâo tocßanjelak chêru, chanqueb re. Ut laj Josué quixye reheb: —¿Anihex tzßakal lâex? Ut, ¿bar xexchal chak?—

⁹A oni mu povedali: Tvoji služobníci prišli z veľmi ďalekej zeme, pre meno Hospodina, tvojho Boha, lebo sme počuli jeho povesť i všetko to, čo učinil v Egypte,

⁹Ut eb aßan queßchakßoc ut queßxye: —Lâo xochal chak saß najtil tenamit xban nak xkabi chixjunil li yô chixbânunquil li Kâcuaß lê Dios. Xkabi resil chixjunil li quilajxbânu chak aran Egipto.

¹⁰i všetko to, čo učinil dvom kráľom Amoreja, ktorí boli za Jordánom, Síchonovi, kráľovi Chešbona, a Ógovi, kráľovi Bázana, ktorý býval v Aštaróte.

¹⁰Ut xkabi ajcuiß resil li quixbânu reheb li cuib chi rey li queßcuan chokß xreyeb laj amorreo li cuanqueb jun pacßal li nimaß Jordán. Xkabi resil nak queßsach ruheb li rey Sehón aran Hesbón ut laj Og, lix rey eb laj Basán, li quicuan Astarot.

¹¹Preto nám povedali naši starší i všetci obyvatelia našej zeme a riekli: Naberte do svojej ruky potravy na cestu a iďte im vústrety a poviete im: Sme vašimi služobníkmi, a tak teraz učiňte s nami smluvu.

¹¹Joßcan nak eb li nequeßcßamoc be saß kayânk ut eb li kech tenamitil xeßxye ke: “Cßamomak lê tzacaêmk ut ayukex riqßuineb laj Israel. Ut têye reheb nak lâo tocßanjelak chiruheb. Ut têye ajcuiß reheb nak lâo takaj xbânunquil junak contrato riqßuineb.”

¹²Toď hľa, náš chlieb! Teplý sme si ho vzali zo svojich domov na cestu toho dňa, keď sme vyšli, aby sme išli k vám, a teraz hľa, je už suchý a je podrobený.

¹²Saß li cutan nak co-el chak saß li kochoch tik chi us li kacaxlan cua li kacßam chak re takacuaß saß li be. Ut anakcuan ac xchakic ut moß chic ru.

¹³A toto sú kožice na víno, ktoré sme boli naplnili nové, a hľa, už sú dotrhané. A toto naše rúcho a naša obuv, zodraly sa od cesty, veľmi dlhej.

¹³Joßcan ajcuiß li bôls tzßûm toj acß nak kaqßue li vino chi saß ut anakcuan kßel chic chi us. Ut xeßkßeloß li kakß ut li kaxâb xban xnajtil xochal cuiß chak, chanqueb.

¹⁴A mužovia vzali z ich potravy a neopýtali sa úst Hospodinových.

¹⁴Eb laj Israel queßxchap lix cuaheb ut queßril. Abanan incßaß queßxtzßâma chiru li Dios cßaßru us teßxbânu.

¹⁵A Jozua učinil s nimi pokoj a uzavrel s nimi smluvu, že ich zachová pri živote a prisahali im aj kniežatá obce.

¹⁵Joßcan nak laj Josué quixbânu li contrato re nak teßxcßam rib saß usilal riqßuineb laj Gabaón. Ut quixyechißi reheb nak incßaß tixcamsiheb. Ut joßcan ajcuiß queßxbânu eb laj cßamol be saß xyânkeb laj Israel.

¹⁶A stalo sa po troch dňoch, po tom, čo spravili s nimi smluvu, že počuli, že sú z blízka neho, Izraela, a že bývajú v jeho strede.

¹⁶Nak ac xnumeß chic oxib cutan xbânunquil li contrato riqßuineb laj Gabaón, eb laj Israel queßrabi resil nak eb aßan nachß cuan lix naßajeb riqßuineb.

¹⁷A synovia Izraelovi sa rušali a prišli k ich mestám, tretieho dňa. A ich mestá boly Gibeon, Kefíra, Beerót a Kirjat-jearím.

¹⁷Nak ac xnumeß oxib cutan chic queßcôeb laj Israel chixsicßbaleb saß lix tenamiteb. Eb li tenamit aßan, aßaneb Gabaón, Cafira, Beerot, ut Quiriat-jearim.

¹⁸Ale ich nepobili synovia Izraelovi, lebo im prisahali kniežatá obce na Hospodina, Boha Izraelovho, a preto reptala celá obec proti kniežatám.

¹⁸Abanan eb laj Israel incßaß queßxcamsiheb li tenamit aßan xban nak eb laj cßamol be saß xyânkeb laj Israel ac xeßxbânu li contrato riqßuineb saß xcßabaß li Kâcuaß lix Dioseb. Joßcan nak chixjunileb laj Israel yôqueb chixcuechßinquil rixeb laj cßamol be saß xyânkeb.

¹⁹A riekly všetky kniežatá celej obci: My sme im prisahali na Hospodina, Boha Izraelovho, a preto sa ich teraz nemôžeme dotknúť.

¹⁹Chixjunileb laj cßamol be saß xyânkeb queßxye re li tenamit: —Mâcßaß naru takabânu reheb xban nak ac xkabânu jun li contrato riqßuineb saß xcßabaß li Kâcuaß Dios.

²⁰Toto im urobíme a necháme ich žiť, aby nebolo na nás hnevu pre prísahu, ktorú sme im prisahali.

²⁰Incßaß takacamsiheb. Mâre tâchâlk xjoskßil li Dios saß kabên cui takakßet li contrato li xkabânu riqßuineb.

²¹A tak im povedaly kniežatá: Nech žijú. A rúbali drevo a nosili vodu celej obci, tak ako im vraveli kniežatá.

²¹Incßaß takacamsiheb. Abanan teßcanâk chokß aj sicßol siß ut aj cßamol haß chokß ke lâo aj Israel, chanqueb laj cßamol be saß xyânkeb laj Israel. Joßcan queßxbânu re nak teßxbânu li cßaßru queßxyechißi reheb.

²²A Jozua ich povolal, hovoril im a riekol: Prečo ste nás preľstili hovoriac: Sme veľmi ďalekí od vás, a vy hľa, bývate v našom strede.

²²Ut chirix aßan laj Josué quixbokeb laj Gabaón ut quixye reheb: —¿Cßaßut nak xoêbalakßi? ¿Cßaßut nak xeye ke nak najt êtenamit? Moco yâl ta nak najt cuanquex kiqßuin. Nachß ban cuanquex.

²³Preto teraz zlorečení ste, a vždy bude z vás sluha, a budú takí, ktorí rúbu drevo a nosia vodu domu môjho Boha.

²³Xban nak xoêbalakßi, anakcuan tenebanbil li raylal saß êbên. Lâex texcanâk joß môs junelic. Junes yocßoc siß têbânu ut belânc haß nak tâajmânk ru li haß ut li siß nak takalokßoni li Dios, chan laj Josué.

²⁴A oni odpovedali Jozuovi a riekli: Preto, lebo s istotou bolo oznámené tvojim služobníkom to, čo prikázal Hospodin, tvoj Bôh, Mojžišovi, svojmu služobníkovi, dať vám celú túto zem a zahladiť všetkých obyvateľov zeme zpred vašej tváre, preto sme sa veľmi báli pred vami o svoje životy, a tak sme vykonali túto vec.

²⁴Eb aßan queßxye re laj Josué: —Lâo xexkabalakßi xban kaxiu. Xkabi resil nak li Kâcuaß lê Dios quixye re laj Moisés laj cßanjel chiru nak tixkßaxtesi êre li naßajej aßin ut têsach ruheb chixjunileb li cuanqueb arin. Lâo xkacßoxla nak toêcamsi.

²⁵A teraz hľa, sme v tvojej ruke; tak ako je dobré a jako spravedlivé v tvojich očiach nám učiniť, učiň.

²⁵Anakcuan takacanab kib rubel âcuanquil. Bânu li cßaßru nacacßoxla nak us xbânunquil, chanqueb laj Gabaón.

²⁶A učinil im tak a vytrhol ich z ruky synov Izraelových, a nepobili ich.

²⁶Ut laj Josué incßaß quixcanabeb re nak teßcamsîk xbaneb laj Israel.Abanan quixqßueheb chi cßanjelac joß môs. Queßyocßoc siß ut queßbelan haß re tâcßanjelak chiruheb laj Israel ut re ajcuiß tâcßanjelak saß lix artal li Kâcuaß Dios saß li naßajej li quisiqßueß ru xban li Kâcuaß. Ut toj chalen anakcuan aßan ajcuiß li cßanjel li nequeßxbânu.

²⁷A Jozua ich dal toho dňa, aby rúbali drevo a nosili vodu obci a oltáru Hospodinovmu, a robia to až do tohoto dňa, na miesto, ktoré kedy vyvolil Hospodin.

²⁷Abanan quixqßueheb chi cßanjelac joß môs. Queßyocßoc siß ut queßbelan haß re tâcßanjelak chiruheb laj Israel ut re ajcuiß tâcßanjelak saß lix artal li Kâcuaß Dios saß li naßajej li quisiqßueß ru xban li Kâcuaß. Ut toj chalen anakcuan aßan ajcuiß li cßanjel li nequeßxbânu.