¹V tých dňoch nebolo kráľa v Izraelovi, a v tých dňoch si hľadalo pokolenie Dánovo dedičstvo na bývanie, lebo mu až do toho dňa nebolo pripadlo dedičstvo medzi pokoleniami Izraelovými.

¹Saß eb li cutan aßan toj mâcßaßak rey aran Israel. Eb li ralal xcßajol laj Dan yôqueb chixsicßbal lix naßajeb xban nak toj mâjiß nequeßxcßul lix naßajeb saß xyânkeb li cablaju xtêpaleb li ralal xcßajol laj Israel.

²Preto vyslali synovia Dánovi zo svojej čeľade piatich mužov zo svojich končín, silných mužov udatných, z Caree a z Eštaola, aby prešpehovali zem a prezkúmali ju, a povedali im: Iďte, prezkúmajte zem! A tak prišli na vrch Efraimov až po dom Míchov a prenocovali tam.

²Joßcan nak eb li ralal xcßajol laj Dan queßxsicß ruheb ôb chi cuînk cauheb xchßôl saß xyânkeb ut queßxtaklaheb chixqßuebal retal chanru li naßajej. Queßxye reheb: —Ayukex ut qßuehomak chak retal chanru li naßajej, chanqueb. Queßel saß eb li tenamit Zora ut Estaol ut queßcôeb saß lix naßajeb li ralal xcßajol laj Efraín, li tzûl ru, ut queßxnumsi li kßojyîn saß li rochoch laj Micaía.

³A keď prišli k domu Míchovmu, hneď poznali hlas mládenca, toho Levitu, a uchýliac sa ta povedali mu: Kto ťa sem doviedol, a čo tu robíš a čo tu máš?

³Nak yôqueb chi nachßoc riqßuin li rochoch laj Micaía, queßrabi nak yô chi âtinac li sâj cuînk. Queßxqßue retal nak aßan aj Leví xban li râtinobâl. Nak queßcuulac queßxye re: —¿Cßaßru yôcat arin? ¿Ani xcßamoc chak âcue arin? ¿Cßaßru aj e nak cuancat arin? chanqueb.

⁴A on im povedal, tak vraj a tak mi učinil Mícha a najal ma za mzdu, a som mu za kňaza.

⁴Li sâj cuînk quixye: —Laj Micaía quixye cue nak tincßanjelak chiru chokß aj tij ut niquinixtoj, chan.

⁵A oni mu povedali: Opýtaj sa, prosíme, Boha, aby sme vedeli, či sa podarí naša cesta, ktorou ideme?

⁵Ut eb li cuînk queßxye re: —Patzß re li Dios ma us tâêlk chiku li yôco chixbânunquil arin, chanqueb.

⁶A kňaz im povedal: Iďte v pokoji; pred Hospodinom je vaša cesta, ktorou idete.

⁶Laj tij quichakßoc ut quixye reheb: —Naru nequexxic chi mâcßaß êcßaßux. Li Kâcuaß tâtenkßânk êre saß lê viaje yalak bar texxic, chan.

⁷A tak odišli piati mužovia a prišli do mesta Laiša a videli ľud, ktorý bol v ňom, že býva v bezpečnosti, jako je obyčaj u Sidoncov, pokojne a bezpečne, a nebolo nikoho, kto by im bol urobil niečo zlého v zemi, kto by bol zaujal panstvo nad nimi. A boli ďaleko od Sidoncov a nemali ničoho s niktorým človekom.

⁷Ut eb li ôb chi cuînk queßel aran ut queßcôeb saß li tenamit Lais. Nak queßcuulac aran, queßxqßue retal nak eb li tenamit cßojcßôqueb xchßôl. Chanchaneb laj Sidón. Cuanqueb saß xyâlal ut mâ ani nachßißchßißin reheb. Cuan chixjunil li cßaßruheb re. Najt xyânkeb riqßuineb laj Sidón. Ut incßaß nequeßlokßoc chi moco nequeßcßayin riqßuineb li jalaneb xtenamit.

⁸Keď sa potom navrátili ku svojim bratom do Caree a do Eštaola, povedali im ich bratia: No, a čo vy?

⁸Li ôb chi cuînk queßsukßi saß eb li tenamit Zora ut Estaol. Ut eb lix comon queßxpatzß reheb: —¿Cßaßru xeril chak? chanqueb.

⁹A oni povedali: Vstaňte a poďme hore na nich, lebo sme videli zem, a hľa, je veľmi dobrá a pekná. A vy mlčíte? Nech sa vám nelení ísť a prijsť zaujať zem do dedičstva.

⁹Eb li ôb chi cuînk queßxye: —Yoßkeb chi pletic riqßuineb li cuanqueb Lais. Xkaqßue retal chi us li naßajej. Aßan châbil naßajej. ¿Cßaßut nak tocanâk chi mâcßaß takabânu? Sêbahomak êrib. Yoßkeb chirêchaninquil li naßajej aßan, chanqueb.

¹⁰Keď ta prijdete, prijdete k ľudu, ktorý žije bezpečne, a zem je priestranná; lebo ju dal Bôh do vašej ruky, miesto, kde nieto nedostatku nijakých dobrých vecí, ktoré len môžu byť na zemi.

¹⁰Tocuulak chi pletic riqßuineb chi mâcßaß saß xchßôleb li cuanqueb aran. Toxkatau jun nimla naßajej. Saß li naßajej aßan mâcßaß pâlt. Cuan ban chixjunil. Li Dios ac xkßaxtesi li naßajej aßan saß kukß, chanqueb.

¹¹A tak sa pohlo odtiaľ, z čeľade Dánovej, z Caree a z Eštaola, šesťsto mužov, vyzbrojených do boja.

¹¹Joßcan nak queßcôeb li cuakib ciento chi cuînk xcomoneb li ralal xcßajol laj Dan. Queßel saß eb li tenamit Zora ut Estaol. Cuanqueb lix chßîchß re pletic riqßuineb nak queßcôeb.

¹²A odíduc hore položili sa táborom v Kirjat-jearíme, v Júdovi. Preto nazvali to miesto Machné-dán a tak sa volá až do tohoto dňa, hľa, hen za Kirjat-jearímom.

¹²Queßcôeb ut eb li ralal xcßajol laj Dan ut queßxyîb lix muhebâleb nachß riqßuin li naßajej Quiriat-jearim li cuan saß xcuênt Judá saß xjayal li na-oc cuiß li sakße. Li naßajej aßan nequeßxye re: “Xnaßaj xmuhebâleb laj Dan” toj chalen anakcuan.

¹³Odtiaľ prešli na vrch Efraimov a prišli až po dom Míchov.

¹³Nak queßel aran queßcôeb saß lix naßajeb li ralal xcßajol laj Efraín, li tzûl ru. Ut queßcuulac saß li rochoch laj Micaía.

¹⁴A vraveli piati mužovia, ktorí boli odišli prešpehovať zem Laiša, a povedali svojim bratom: Či viete, že je v týchto domoch efod, a že sú tu domáci bohovia a rytý a liaty obraz? Preto teraz vedzte, čo máte urobiť!

¹⁴Li ôbeb chi cuînk li queßcôeb chi qßuehoc etal saß li naßajej Lais queßxye reheb lix comon: —Cßoxlahomak cßaßru têbânu xban nak saß li rochoch li cuînk aßan cuan jun li efod ut cuanqueb li yîbanbil dios. Ut cuan lix dios yîbanbil riqßuin cheß ut li ru yîbanbil riqßuin plata. ¿Cßaßru nequecßoxla? ¿Cßaßru takabânu? chanqueb.

¹⁵Vtedy zabočili ta a vošli do domu mládenca, toho Levitu, do domu Míchovho a pozdravili ho.

¹⁵Joßcan nak queßoc saß li rochoch laj Micaía chi âtinac riqßuin li sâj cuînk aj levita. Ut queßxpatzß re chanru cuan.

¹⁶A šesťsto mužov, opásaných svojou zbraňou do boja, stálo pri vchode do brány, mužovia to, ktorí boli zo synov Dánových.

¹⁶Nak yô chi cßulmânc aßin, eb li cuakib ciento chi soldado xcomoneb li ralal xcßajol laj Dan cuanqueb saß li oquebâl. Ac cauresinbileb re teßpletik.

¹⁷A piati mužovia, ktorí boli odišli prešpehovať zem, vyšli hore a vojdúc ta vzali rytý obraz aj efod ako aj domácich bohov i liaty obraz, a kňaz stál pri vchode do brány aj tých šesťsto mužov, vyzbrojených do boja.

¹⁷Ut eb li ôb chi aj qßuehol etal queßoc saß li rochoch laj Micaía ut queßxcßam lix efod ut queßxcßam ajcuiß lix dios yîbanbil riqßuin cheß joß ajcuiß li dios yîbanbil riqßuin plata. Queßxcßam chixjunil li yîbanbil dios. Ut laj tij xakxo saß li oquebâl rochbeneb li cuakib ciento chi soldado.

¹⁸A tamtí vošli tedy do domu Míchovho a vzali rytý obraz, efod i domácich bohov i liaty obraz. A kňaz im povedal: Čo to robíte?

¹⁸Nak laj tij quiril nak li ôb chi cuînk queßoc saß li rochoch laj Micaía ut yôqueb chixcßambal chixjunileb li yîbanbil dios ut li efod, quixye reheb: ¿Cßaßru yôquex chixbânunquil? chan.

¹⁹A oni povedali: Mlč! Polož svoju ruku na svoje ústa a poď s nami a buď nám za otca a za kňaza. Či ti je azda lepšie byť kňazom domu jedného človeka a či byť kňazom celému pokoleniu a čeľadi v Izraelovi?

¹⁹Ut eb aßan queßxye re: —Matchokin. Yoßo chikix. Lâo takaj nak tatcßanjelak chokß aj tij kiqßuin. Chanchanakat kayucuaß nak tatcuânk. ¿Ma incßaß ta biß us nak tatcßanjelak chokß aj tij chiruheb li jun chßûtal chi ralal xcßajol laj Israel chiru nak yôkat chi cßanjelac chiru jun cabal ajcuiß? chanqueb re.

²⁰Tu sa zaradovalo srdce kňazovo, a vezmúc efod a domácich bohov i rytý obraz vošiel medzi ľud.

²⁰Li cßaßru queßxye eb aßan quicuulac chiru laj tij. Joßcan nak quixchapeb li yîbanbil dios ut li efod joß ajcuiß li dios li queßxtakla xyîbanquil. Ut cô chirixeb li ralal xcßajol laj Dan.

²¹A obrátiac sa odišli. A pustili deti i dobytok i to, čo mali cenného, pred sebou.

²¹Queßxqßue chi ubej eb li cocßal, li quetômk ut chixjunil li cßaßru cuan reheb ut queßcôeb.

²²A keď sa už boli vzdialili od domu Míchovho, vtedy mužovia, ktorí boli v domoch, ktoré boly v susedstve domu Míchovho, shromaždili sa krikom a stíhali synov Dánových tesne v zápätí.

²²Najt ac xeßbêc nak laj Micaía quixbokeb li rech cabal re teßxic rochben chi pletic riqßuineb li ralal xcßajol laj Dan.

²³A volali na synov Dánových, ktorí však obrátili svoju tvár a povedali Míchovi: Čo chceš, že si prišiel s toľkými ľuďmi?

²³Queßxtauheb ut queßxjap reheb chixbokbaleb. Ut eb li ralal xcßajol laj Dan queßxsukßisi ribeb ut queßxye re laj Micaía: —¿Cßaßru nequecßul? ¿Cßaßut nak nequejap êre chikix? chanqueb.

²⁴A povedal: Mojich bohov, ktorých som spravil, ste vzali i kňaza a idete preč! A ja čo už budem mať? Nuž čože je to, že mi hovoríte: Čo chceš?!

²⁴Laj Micaía quixye reheb: —¿Ma incßaß ta biß xecßam lin dios li xinyîb lâin? ¿Ma incßaß ta biß xecßam chêrix laj tij li yô chi cßanjelac chicuu? ¿Cßaßut nak nequepatzß cue cßaßru nincßul? chan.

²⁵Ale synovia Dánovi mu povedali: Nech nepočujeme u seba tvojho hlasu, aby sa neoborili na vás mužovia roztrpčenej duše, a odpratal by si svoju dušu i dušu svojho domu.

²⁵Eb li ralal xcßajol laj Dan queßxye re: —Matchokin chic. Cuanqueb cuînk arin kßaxal joskßeb. Mâchikß xjoskßileb. Naru teßxtiquib pletic êriqßuin. Naru tatcamsîk lâat ut teßcamsîk ajcuiß chixjunileb lâ cuechßalal, chanqueb.

²⁶Tak išli synovia Dánovi svojou cestou. A keď videl Mícha, že sú silnejší ako on, obrátil sa a navrátil sa do svojho domu.

²⁶Laj Micaía quixqßue retal nak nabaleb li ralal xcßajol laj Dan ut incßaß quiraj pletic riqßuineb. Tîc quisukßi saß rochoch. Ut eb li ralal xcßajol laj Dan queßoc cuißchic chi xic.

²⁷A oni vezmúc to, čo spravil Mícha, i kňaza, ktorého mal, prišli na Laiš, na ľud žijúci v pokoji a v ubezpečnosti, a pobili ich ostrím meča a mesto spálili ohňom.

²⁷Queßxcßam li cßaßru re laj Micaía. Queßxcßameb li dios li quixyîb ut queßxcßam ajcuiß laj tij. Queßcôeb saß li naßajej Lais. Eb li cuanqueb aran cuanqueb saß xyâlal ut mâcßaß nequeßxcßoxla. Abanan eb li ralal xcßajol laj Dan queßxcamsiheb chi chßîchß li cristian ut queßxcßat lix tenamiteb.

²⁸A nebolo nikoho, kto by ich bol vytrhol, pretože bolo mesto ďaleko od Sidona, a nemali ničoho spoločného s niktorým človekom, a ležalo na doline, ktorá je pri Bét-rechóbe, a potom zase vystavili mesto a bývalo v ňom.

²⁸Mâ ani quicoloc reheb li cuanqueb Lais xban nak najt cuan li tenamit Sidón riqßuineb ut xban ajcuiß nak mâ ani aj iqßuin nequeßxcßam ribeb. Li tenamit Lais cuan saß li ru takßa chixcßatk li tenamit Bet-rehob. Eb li ralal xcßajol laj Dan queßxyîb cuißchic li tenamit ut aran queßcana chi cuânc.

²⁹A nazvali meno toho mesta Dán po mene Dána, svojho praotca, ktorý sa narodil Izraelovi. Ale mesto sa predtým menovalo Laiš.

²⁹Queßxjal xcßabaß li tenamit aßan. Incßaß chic queßxye “Lais” re. “Dan” chic queßxqßue chokß xcßabaß xban nak aj Dan xcßabaß lix xeßtônil xyucuaßeb. Laj Dan, aßan li ralal laj Jacob.

³⁰A synovia Dánovi si postavili ten rytý obraz, a Jonatán, syn Geršoma, syna Manassesovho, on i jeho synovia boli kňazmi pokoleniu Dánovmu až do dňa zajatia obyvateľov zeme.

³⁰Ut eb li ralal xcßajol laj Dan queßxxakab li yîbanbil dios re teßxlokßoni. Ut laj Jonatán, li ralal laj Gersón, rochben li ralal xcßajol queßcßanjelac chokß aj tij chiruheb li ralal xcßajol laj Dan chalen toj nak queßchapeß ut queßcßameß chi najt. Laj Gersón, aßan li ralal laj Moisés.Ut li yîbanbil dios, li quixyîb laj Micaía, quicuan saß xyânkeb laj Dan joß najtil quicuan li rochoch li Kâcuaß Dios aran Silo.

³¹A tedy si vystavili rytý obraz Míchov, ktorý spravil, a stál po všetky dni, kým bol dom Boží v Síle.

³¹Ut li yîbanbil dios, li quixyîb laj Micaía, quicuan saß xyânkeb laj Dan joß najtil quicuan li rochoch li Kâcuaß Dios aran Silo.