¹A taktiež sa stalo v tých dňoch, keď nebolo kráľa v Izraelovi, že bol istý muž, Levita, pohostínom kdesi vzade vrchu Efraimovho, ktorý si vzal ženu ženinu z Betlehema Júdovho.

¹Saß eb li cutan nak eb laj Israel toj mâcßaß xreyeb quicuan jun li cuînk xcomoneb li ralal xcßajol laj Leví saß lix naßajeb li ralal xcßajol laj Efraín, li tzûl ru. Li cuînk aßan quixsicß jun li ixk re tâcuânk riqßuin. Li ixk aßan, Belén xtenamit xcuênt Judá.

²Ale jeho ženina smilnila dopúšťajúc sa nevernosti proti nemu a odišla od neho do domu svojho otca do Betlehema Júdovho a bola tam nejaký čas, štyri mesiace.

²Abanan li ixk aßan incßaß us xnaßleb. Quixcanab li cuînk, ut quisukßi Belén saß rochoch lix yucuaß ut aran quicuan chiru câhib po.

³Potom sa zobral jej muž a išiel za ňou, aby jej hovoril k srdcu nato, aby ju doviedol zpät, a mal so sebou svojho mládenca a dvoch oslov. A doviedla ho do domu svojho otca. A keď ho uvidel otec dievčiny, zaradoval sa a išiel mu vústrety.

³Nak ac cuan aran câhib po, cô li cuînk aj levita chi âtinac riqßuin chixtzßâmanquil chiru nak tâxic cuißchic riqßuin. Quixcßam jun lix môs chirix ut quixcßam ajcuiß cuib li bûr. Li ixk quirocsi li cuînk saß rochoch lix yucuaß.

⁴A jeho svokor, otec dievčiny, ho zdržal u seba, takže zostal u neho tri dni, a jedli a pili a nocovali tam.

⁴Li yucuaßbej quixqßue xsahil xchßôl ut quixye re nak tâcanâk riqßuineb. Ut li cuînk aj levita quicana aran oxib cutan. Quiqßueheß xcua ut quiqßueheß rucßa ut quiqßueheß ajcuiß xnaßaj re tâcuârk.

⁵Ale štvrtého dňa bolo, že vstali skoro ráno, a človek sa zobral, že pojde. Avšak otec dievčiny povedal svojmu zaťovi: Posilni svoje srdce kúskom chleba, a potom pojdete.

⁵Saß li xcâ li cutan nak quisakêu, queßcuacli toj ekßela ut laj levita quixcauresi rib re tâxic saß xtenamit. Abanan lix yucuaß li ixk quixye re: —Cuaßin cuan, tojoßnak tatxic re nak cauhak âcuib chi bêc, chan.

⁶A tak sadli a jedli spolu obidvaja a pili. A otec dievčiny povedal človekovi: Nože zostaň ešte a prenocuj tu, a nech sa poveselí tvoje srdce.

⁶Ut queßchunla chi xcaßbichaleb ut queßcuaßac ut queßucßac. Ut li yucuaßbej quixye re li cuînk: —Bânu usilal, chanumsi li kßojyîn arin ut chisahokß saß âchßôl, chan.

⁷A keď vstal človek, že odíde, nasilu ho zdržal jeho svokor. A tak sa vrátil a zase prenocoval tam.

⁷Cuulajak chic quicuacli laj levita re tâxic. Abanan li yucuaßbej quixpuersi chi canâc. Ut li cuînk quixsume canâc jun kßojyîn chic.

⁸Potom vstal skoro ráno, piateho dňa, že teda pojde. Ale zase len povedal otec dievčiny: Nože posilni, prosím, svoje srdce! A otáľali, až sa nachýlil deň. A jedli obidvaja.

⁸Saß roß li cutan quicuacli ekßela re tâxic. Abanan lix yucuaß li ixk quixye: —Bânu usilal, cuaßin cuan tojoßnak tatxic, chan. Ut chi xcaßbichaleb queßoc chi cuaßac toj retal quicuaßleboß.

⁹Keď potom vstal človek, že pojde, on i jeho ženina i jeho mládenec, jeho svokor, otec dievčiny, mu povedal: Nože hľa, deň sa už nachýlil k večeru. Prenocujte, prosím. Hľa, deň sa kladie, prenocuj tu, a nech sa poveselí tvoje srdce. Zajtra vstanete skoro ráno a vydáte sa na svoju cestu, a tak pojdeš do svojho stánu.

⁹Ut li cuînk rochben li ixk queßoc cuißchic chi xic saß lix viaje rochben lix môs. Abanan li yucuaßbej quixye reheb: —Qßuehomak retal. Ac yô chi ecuûc. Chenumsi li kßojyîn arin ut cuulaj ekßela naru nequexxic saß lê rochoch, chan.

¹⁰Ale človek už nechcel prenocovať, ale vstal a odišiel a prišiel až proti Jebuzovi, to jest proti Jeruzalemu, a s ním dvaja osedlaní osli i jeho ženina s ním.

¹⁰Abanan li cuînk incßaß quixcßul xchßôl nak teßcanâk jun kßojyînak chic. Quixcßam li ixk ut lix môs ut li cuib chi bûr. Nak ac nachß cuanqueb riqßuin li tenamit Jebús, li nayeman Jerusalén re,

¹¹A keďže boli u Jebuzeja, a deň sa už bol veľmi nachýlil, povedal mládenec svojmu pánovi: Prosím, poď, zabočme do tohoto mesta Jebuzejovho a prenocujme v ňom.

¹¹lix môs quixye re laj levita: —¿Ma incßaß raj us nak toxic saß li tenamit Jebús? Takanumsi li kßojyîn saß li tenamit aßan saß xyânkeb laj jebuseo, chan.

¹²Ale jeho pán mu povedal: Nezabočíme ta do mesta cudzinca, ktorý nie je zo synov Izraelových, ale pojdeme až do Gibee.

¹²Abanan li cuînk quixye re: —Incßaß tocanâk chi cuârc saß junak tenamit mâcuaß xcomoneb laj Israel. Toxic ban toj Gabaa, chan.

¹³A povedal svojmu mládencovi: Poď, aby sme sa priblížili niektorému z tých miest a prenocujeme v Gibei alebo v Ráme.

¹³Quixye ajcuiß re lix môs: —Kayalak kakße chi xic toj Gabaa malaj ut toj Ramá re nak aran tocanâk chi cuârc, chan.

¹⁴A tak prešli a išli, a slnce im zašlo pri Gibei, ktorá patrí Benjaminovi.

¹⁴Ut queßnumeß saß li tenamit Jebús ut queßcôeb. Ac x-ecuu chi us nak queßcuulac Gabaa, li cuan saß xcuênt lix naßajeb li ralal xcßajol laj Benjamín.

¹⁵Uchýlili sa tedy ta, aby vojdúc prenocovali v Gibei. A keď vošiel, zostal na ulici mesta, a nebolo nikoho, kto by ich bol pojal a prijal do domu, aby prenocovali.

¹⁵Queßoc saß li tenamit Gabaa re teßxnumsi li kßojyîn aran. Queßcßojla saß xyi li tenamit, abanan mâ ani quiyechißin xnaßajeb re teßcuârk cuiß.

¹⁶A hľa, nejaký starý človek išiel zo svojej práce s poľa, večer. A človek bol tiež z vrchu Efraimovho a pohostínil v Gibei, ale mužovia toho miesta boli synovia Benjaminovi.

¹⁶Quinumeß jun li chêquel cuînk quisukßi chak saß cßalebâl chi cßanjelac. Yô chi xic saß rochoch. Li cuînk aßan cuan Gabaa, aban chalenak chak saß lix naßajeb li ralal xcßajol laj Efraín, li tzûl ru. Eb li cristian li cuanqueb saß li tenamit Gabaa, aßan xcomoneb li ralal xcßajol laj Benjamín.

¹⁷A pozdvihnúc svoje oči videl človeka, toho pocestného, na ulici mesta. A starý človek povedal: Kam ideš a odkiaľ si prišiel?

¹⁷Li chêquel cuînk quiril li cuînk li yal numecß yô chunchu saß xyi li tenamit. Quixpatzß re: —¿Bar xatchal? Ut, ¿bar xic âcue? chan re.

¹⁸A povedal mu: Ideme z Betlehema Júdovho až hen celkom za vrch Efraimov; ja som ztadiaľ a bol som zašiel až do Betlehema Júdovho a chodievam do domu Božieho, ale nie je nikoho, kto by ma bol pojal a prijal do domu.

¹⁸Laj levita quixye re: —Yal numecß yôco arin. Belén xochal chak, li cuan xcuênt Judá. Xic ke saß kochoch. Najt cuanco chak toj saß xnaßajeb li ralal xcßajol laj Efraín, li tzûl ru. Xincuulac chak Belén ut anakcuan xic ke saß rochoch li Dios. Mâ ani nayechißin kanaßaj re tocuârk cuiß.

¹⁹A jesto predsa aj slama aj obrok pre našich oslov, a mám aj chlieb aj víno pre seba i pre tvoju dievku i pre mládenca, ktorý je s tvojimi služobníkmi; nemáme nedostatku ničoho.

¹⁹Cuan kacaxlan cua ut cuan vino chokß cue lâin ut reheb ajcuiß li cuixakil ut lin môs. Ut cuan ajcuiß richaj li kabûr. Mâcßaß pâlt ke.—

²⁰Na to povedal starý človek: Pokoj ti o to! Čohokoľvek by sa ti nedostávalo, to len ponechaj na mňa. Len nenocuj na ulici.

²⁰Li chêquel cuînk quixye reheb: —Cßulbilex saß li cuochoch. Naru nequexxic chi cuârc saß li cuochoch. Incßaß naru nequexincanab arin. Lâin tinqßue êre chixjunil li cßaßru têraj, chan.

²¹A dovedúc ho do svojho domu dal oslom obrok, a oni, keď umyli svoje nohy, jedli a pili.

²¹Ut quixcßameb saß li rochoch ut quixqßue richaj lix bûreb. Li cuînk ut eb li cuanqueb rochben queßxchßaj li rokeb ut queßcuaßac ut queßucßac.

²²Ale keď sa už boli rozveselili, tu hľa, mužovia mesta, mužovia, synovia beliála, obkľúčili dom a tĺkli na dvere a vraveli starému človekovi, pánovi domu: Vyveď človeka, ktorý vošiel do tvojho domu, aby sme ho poznali.

²²Nak sa saß xchßôleb, queßcuulac jun chßûtal li cuînk li incßaß useb xnaßleb. Queßxsut li cab ut yôqueb chixtßochbal li puerta ut queßxye re li chêquel cuînk, laj êchal re li cab: —Isi chak li cuînk li xacßul saß lâ cuochoch. Takaj mâcobc riqßuin, chanqueb.

²³A človek, pán domu, vyjdúc k nim povedal im: Nie, moji bratia, nerobte, prosím, zlého, keďže tento človek vošiel do môjho domu; nevykonajte toho bláznovstva.

²³Li chêquel cuînk qui-el chirix cab ut quixye reheb: —Ex cuas cuîtzßin, mêbânu li mâc aßan. Li cuînk aßin cuulaß. Mêbânu mâusilal re.

²⁴Hľa, je tu moja dcéra, panna, a jeho ženina, dovoľte, prosím, aby som vám tie vyviedol, a ponížte ich a urobte im, čo sa vám ľúbi, ale tomuto človekovi nerobte ničoho, nevykonajte toho bláznovstva!

²⁴Cuan jun li ixk riqßuin ut cuan ajcuiß lin rabin mâjiß cuanjenak riqßuin cuînk. Lâin tinkßaxtesiheb saß êrukß ut naru têbânu li cßaßru têraj riqßuineb. Abanan mêbânu mâusilal re li cuînk aßin, chan.

²⁵Ale mužovia ho nechceli poslúchnuť. Vtedy pochytil človek svoju ženinu a vyviedol ju k nim von. A poznali ju a prevádzali pri nej svoju vôľu celú noc až do rána a pustili ju, až keď už svitalo.

²⁵Abanan eb li cuînk incßaß queßrabi li cßaßru quixye li chêquel cuînk. Joßcan nak laj levita quirisi chirix cab li ixk. Queßxbatzßune ut queßxbânu li cßaßru queßraj re chixjunil li kßojyîn toj quisakêu.

²⁶A žena prišla nad ránom a padla a zostala ležať pri dveriach domu človeka, kde bol jej pán, až bolo svetlo.

²⁶Li ixk cô cuißchic saß rochoch li cuînk ut quitßaneß chire xpuertil li cab li cuan cuiß laj levita. Aran cuan nak quicutanoß.

²⁷Keď potom vstal jej pán, ráno, a otvoril dvere na dome a vyšiel, aby išiel svojou cestou, tu hľa, žena, jeho ženina, ležala padlá pri dveriach domu a ruky mala na prahu.

²⁷Nak quicuacli laj levita, quixte li puerta re tâxic. Quiril li ixk tßantßo aran chire li puerta. Yô raj xyalbal xtebal li puerta.

²⁸A vravel jej: Vstaň, a poďme! Ale neodpovedala. Vtedy ju vzal na osla a človek sa zobral a išiel ku svojmu miestu.

²⁸Li cuînk quixye re: —Cuaclin, yoßo, chan. Abanan li ixk incßaß quichakßoc xban nak ac camenak chic. Li cuînk quixqßue li camenak chirix li bûr ut cô saß rochoch.

²⁹A keď prišiel do svojho domu, vzal nôž a pochytiac svoju ženinu porezal ju na kusy podľa jej kostí na dvanásť kusov, a rozposlal ju po celom území Izraelovom.

²⁹Nak quicuulac saß rochoch quixchap jun lix chßîchß ut quixseti li camenak ut cablaju jachal qui-el. Quixtakla lix tibel li camenak saß lix tenamiteb laj Israel. Jun jachal quixtakla riqßuineb li junjûnk xtêpaleb laj Israel re teßril.Chixjunileb li queßiloc re aßan queßxye: —Mâ jun cua kilom aßin chalen kelic chak Egipto. ¿Cßaßru xcßulman? Tento takacßoxla chi us cßaßru takabânu, chanqueb.

³⁰A bolo, že každý, kto to videl, hovoril: Nikdy sa nič také nestalo, ani nebolo nikdy nič také vidieť od toho dňa, ako vyšli synovia Izraelovi hore z Egyptskej zeme až do tohoto dňa. Zamyslite sa nad tým! Poraďte a hovorte!

³⁰Chixjunileb li queßiloc re aßan queßxye: —Mâ jun cua kilom aßin chalen kelic chak Egipto. ¿Cßaßru xcßulman? Tento takacßoxla chi us cßaßru takabânu, chanqueb.