1Vtedy vyšli všetci synovia Izraelovi, a shromaždila sa celá obec ako jeden muž od Dána až po Béršebu i zem Gileáda k Hospodinovi do Micpy.
1Quilajeßxchßutub ribeb chixjunileb li cuînk aj Israel saß li naßajej cuan cuiß li tabernáculo aran Mizpa. Eb aßan queßchal chak saß eb li naßajej li naticla chak Dan ut nacuulac Beerseba ut toj Galaad.
2A postavili sa predáci všetkého ľudu, všetkých pokolení Izraelových, v shromaždení ľudu Božieho, ktorého bolo štyristo tisíc peších mužov, súcich tasiť mečom.
2Queßxchßutub ajcuiß ribeb chixjunileb li nequeßcßamoc be saß xyânkeb laj Israel. Ut cuanqueb ajcuiß câhib ciento mil chi soldado xcomoneb li nequeßxic chi rokeb.
3A synovia Benjaminovi počuli, že vyšli synovia Izraelovi hore do Micpy. A synovia Izraelovi riekli: Hovorte, jako sa stalo to hanebné zlo?
3Quicuulac resil riqßuineb li ralal xcßajol laj Benjamín nak eb li jun chßol chic aj Israel queßxchßutub ribeb aran Mizpa. Ut eb laj Israel queßxpatzß re laj levita: —¿Chanru nak xcuan li mâusilal aßin? chanqueb re.
4Na to odpovedal človek, Levita, muž tej zavraždenej ženy, a riekol: Do Gibee, ktorá patrí Benjaminovi, som prišiel ja i moja ženina prenocovať.
4Ut li cuînk laj levita li quicamsîc rixakil quixye reheb: —Lâin cuochben li cuixakil xo-oc chi cuârc saß li tenamit Gabaa li cuan saß xnaßajeb li ralal xcßajol laj Benjamín.
5A povstanúc na mňa mužovia Gibee obkľúčili ma v dome vnoci; mňa zamýšľali zabiť a moju ženinu ponížili a ztýrali tak, že zomrela.
5Chiru li kßojyîn aßan, eb laj Gabaa queßxsut li cab li cuanco cuiß. Queßraj raj incamsinquil. Ut queßxbânu raylal re li cuixakil toj retal queßxcamsi.
6Preto som vzal svoju ženinu, porezal som ju na kusy a rozposlal som ju po všetkých poliach dedičstva Izraelovho, pretože vykonali hanebnosť a bláznovstvo v Izraelovi.
6Joßcan nak lâin xinseti li camenak ut xintakla saß lê tenamit re nak tênau nak arin Israel xcuan camsînc ut xcuan mâusilal.
7Hľa, vy všetci ste synovia Izraelovi, vyslovte sa o tom a dajte tu radu.
7Chêjunilex li cuanquex arin, lâex aj Israel. Lâex têye cßaßru takabânu anakcuan, chan.
8Tu povstal všetok ľud ako jeden muž a riekli: Nikto z nás nepojde do svojho stánu ani sa nikto z nás neuchýli do svojho domu.
8Ut chixjunileb laj Israel chi junajeb xchßôl queßxye: —Mâ jun ke tâsukßîk saß rochoch. Mâ ani tâxic saß xmuhebâl.
9Ale teraz toto je to, čo urobíme Gibei: losom proti nej.
9Li cßaßru tento takabânu, aßan bûlic chirix li ani teßxic chi pletic riqßuineb laj Gabaa.
10Vezmeme desiatich mužov zo sta zo všetkých pokolení Izraelových a sto z tisíca a tisíc z desať tisícov, aby vzali potravy pre ľudí, ktorí majú vykonať, keď prijdú do Gibee Benjaminovej, podľa všetkého toho bláznovstva, ktoré spáchali v Izraelovi.
10Lajêtk chi cuînk takisi saß xyânkeb li jûnk ciento chi cuînk re nak teßxic chixsicßbal li tzacaêmk. Ut li jun chßol chic teßxic saß li tenamit Gabaa chi pletic toj retal teßxqßueheb laj Gabaa chixtojbal li mâusilal xeßxbânu saß li tenamit Israel, chanqueb.
11A tak sa shromaždilo všetko mužstvo Izraelovo proti tomu mestu svorne jako jeden muž.
11Ut junajeb xchßôl chixjunileb li cuînk aj Israel nak queßcôeb chi pletic riqßuineb li cuanqueb Gabaa.
12A pokolenia Izraelove vyslaly mužov do všetkých pokolení Benjaminových s odkazom: Aký je to zlý skutok, ktorý sa stal medzi vami?
12Ut queßxtakla resil saß xyânkeb li ralal xcßajol laj Benjamín ut queßxye: —¿Cßaßut nak xeßxbânu li mâusilal aßin saß êyânk?
13Preto teraz vydajte mužov, synov beliála, ktorí sú v Gibei, aby sme ich zabili a odpraceme zlé z Izraela. Ale synovia Benjaminovi nechceli počuť hlas svojich bratov, synov Izraelových,
13Kßaxtesihomakeb saß kukß eb li cuînk aj Gabaa, li xeßxbânu li mâusilal. Takacamsiheb re nak tâêlk li mâusilal saß li katenamit Israel, chanqueb. Abanan eb li ralal xcßajol laj Benjamín incßaß queßraj rabinquil li cßaßru queßxye li rech aj Israelil.
14lež synovia Benjaminovi sa shromaždili z miest do Gibee, aby vyšli do boja proti synom Izraelovým.
14Chixjunileb li ralal xcßajol laj Benjamín queßchal yalak bar. Queßxchßutub ribeb aran Gabaa chi pletic riqßuineb li rech aj Israelil.
15A toho dňa bolo načítaných synov Benjaminových, ktorí boli z ich miest, dvadsaťšesť tisíc mužov, spôsobných tasiť mečom, krome obyvateľov mesta Gibee, ktorých bolo načítaných sedemsto vybraných mužov.
15Chixjunileb li cuînk li queßxchßutub rib saß xyânkeb li ralal xcßajol laj Benjamín cuanqueb cuakib xcaßcßâl mil chi cuînk cuanqueb xchßîchß. Ut cuanqueb ajcuiß cuukub ciento li cuînk li sicßbileb ru saß li tenamit Gabaa.
16Zo všetkého toho ľudu bolo sedemsto vybraných mužov, neschopných používať svoju pravú ruku. Ale tí všetci hádzali kamene z praku navlas a nechybili.
16Saß xyânkeb chixjunileb li cuînk cuanqueb cuukub ciento li nequeßcutuc chi rantßin riqßuin lix tzße ukß. Kßaxal tîc rukßeb. Usta jun chi chßina ismal teßxcut, hôn nequeßxtau riqßuin li pec.
17A mužov Izraelových bolo načítaných krome z Benjamina: štyristo tisíc mužov, súcich tasiť mečom; to všetko boli bojovní mužovia.
17Ut eb li cuînk aj Israel li queßcôeb chi pletic riqßuineb laj Benjamín, cuanqueb câhib ciento mil li cuînk li cuanqueb xchßîchß. Chixjunileb li cuînk aßan nequeßxnau pletic.
18A vstanúc odišli hore do Bét-ela a pýtali sa Boha a povedali synovia Izraelovi: Kto nám pojde najprv hore do boja so synmi Benjaminovými? A Hospodin riekol: Júda pojde najprv.
18Eb laj Israel queßcôeb Bet-el saß li rochoch li Dios chi tijoc. Queßxye re li Dios: —At Kâcuaß, bânu usilal, cßut chiku aniheb li teßxic xbên cua chi pletic riqßuineb li ralal xcßajol laj Benjamín, chanqueb. Ut li Dios quixye reheb: —Eb li ralal xcßajol laj Judá, aßaneb li teßxic xbên cua, chan.
19Vtedy vstali synovia Izraelovi ráno a položili sa táborom proti Gibei.
19Cuulajak chic eb laj Israel queßcôeb ut queßxyîb lix muhebâleb nachß riqßuin li tenamit Gabaa.
20A tak vyšli mužovia Izraelovi do boja proti Benjaminovi. A mužovia Izraelovi zriadili sa do boja s nimi pri Gibei.
20Queßcôeb li ralal xcßajol laj Israel chi pletic riqßuineb li ralal xcßajol laj Benjamín. Ut queßcana nachß riqßuin li tenamit Gabaa. Queßxtus ribeb re nak teßxtiquib pletic.
21Ale synovia Benjaminovi vyjdúc z Gibee porazili toho dňa z Izraela dvadsaťdva tisíc mužov na zem.
21Ut eb li ralal xcßajol laj Benjamín queßel saß li tenamit Gabaa ut queßxcamsiheb cuib xcaßcßâl mil chi soldado aj Israel saß li cutan aßan.
22No, ľud sa vzmužil, mužovia Izraelovi, a znova sa zriadili do boja na mieste, na ktorom sa boli zriadili prvého dňa.
22Eb li ralal xcßajol laj Israel queßxcacuubresi cuißchic xchßôleb re nak teßxic cuißchic chi pletic saß li naßajej li queßcôeb cuiß saß li xbên cutan.
23Ale prv odišli synovia Izraelovi hore a plakali pred Hospodinom až do večera a pýtali sa Hospodina a povedali: Či sa máme ešte priblížiť do boja proti synom Benjaminovým, proti svojmu bratovi? A Hospodin riekol: Iďte hore proti nemu.
23Eb laj Israel queßcôeb saß li rochoch li Dios. Chalen ekßela toj retal qui-ecuu queßyâbac. Queßtijoc ut queßxye re li Kâcuaß Dios: —¿Ma toxic cuißchic chi pletic riqßuineb li ralal xcßajol laj Benjamín, li kech aj Israelil? chanqueb. Ut li Kâcuaß quixye reheb: —Texxic, chan.
24A tedy sa priblížili synovia Izraelovi proti synom Benjaminovým aj druhého dňa.
24Joßcan nak queßcôeb cuißchic chi pletic riqßuineb li ralal xcßajol laj Benjamín saß xcab li cutan.
25Ale synovia Benjaminovi vyjdúc oproti nim z Gibee druhého dňa zase porazili zo synov Izraelových osemnásť tisíc mužov na zem. To všetko boli mužovia spôsobní tasiť mečom.
25Ut joßcan cuißchic queßxcßul. Eb li ralal xcßajol laj Benjamín queßel saß li tenamit Gabaa ut queßxcamsiheb cuakxaklaju mil chic li soldado li nequeßxnau pletic chi us.
26Vtedy odišli všetci synovia Izraelovi i všetok ľud a prišli do Bét-ela a plačúc sedeli tam pred Hospodinom a postili sa toho dňa až do večera a obetovali zápalné obeti a pokojné obeti pred Hospodinom.
26Ut chixjunileb laj Israel queßcôeb Bet-el. Queßxchßutub ribeb chiru li Kâcuaß. Queßtijoc ut queßayunic toj qui-ecuu. Queßxmayeja li cßatbil xul ut queßxqßue ajcuiß li mayej re xcßambaleb rib saß usilal riqßuin li Dios.
27A synovia Izraelovi sa pýtali Hospodina (a bola tam truhla smluvy Božej v tie dni,
27Ut eb li ralal xcßajol laj Israel queßtijoc chiru li Kâcuaß ut queßxpatzß re cßaßru us teßxbânu. (Saß eb li cutan aßan li Lokßlaj Câx xocxo cuiß li lajêb chi chakßrab cuan aran Bet-el.)
28a Pinchas, syn Eleazára, syna Áronovho, stál pred ňou v tie dni) a povedali: Či máme ešte vyjsť do boja proti synom Benjaminovým, proti svojmu bratovi, a či máme nechať? A Hospodin riekol: Iďte hore, lebo zajtra ho dám do vašej ruky.
28Ut laj Finees, aßan laj tij saß eb li cutan aßan. Laj Finees, aßan li ralal laj Eleazar. Ut laj Eleazar, aßan li ralal laj Aarón. Eb laj Israel queßxye re li Dios: —¿Ma us nak toxic cuißchic cuulaj chi pletic riqßuineb li ralal xcßajol laj Benjamín, li kech aj Israelil, malaj ut incßaß chic toxic? chanqueb. Ut li Kâcuaß quixye reheb: —Texxic cuißchic chi pletic riqßuineb xban nak cuulaj lâin tinkßaxtesiheb saß êrukß, chan.
29Vtedy rozostavil Izrael úkladníkov proti Gibei dookola.
29Cuanqueb cuînk aj Israel queßxmuk ribeb chi xjun sutam li tenamit Gabaa.
30A tedy vyšli synovia Izraelovi hore proti synom Benjaminovým tretieho dňa a zriadili sa proti Gibei jako oba razy predtým.
30Ut eb li ralal xcßajol laj Israel queßcôeb ut queßxtus ribeb re nak teßxtiquib cuißchic pletic riqßuineb laj Benjamín joß nak queßxbânu xbên sut ut xcaß sut.
31Keď potom vyšli synovia Benjaminovi oproti ľudu, boli odtrhnutí od mesta a začali biť z ľudu a zabíjať ako oba razy, na hradských, z ktorých jedna ide hore do Bét-ela a druhá do Gibee, na poli, a zabili okolo tridsiatich mužov z Izraela.
31Ut eb li ralal xcßajol laj Benjamín queßel saß li tenamit chixcßulbaleb. Najt caßchßin riqßuin li tenamit queßxtiquib xcamsinquileb laj Israel. Saß eb li be li nequeßxic Bet-el ut Gabaa queßxcamsiheb lajêb xcaßcßâl chi soldado xcomoneb laj Israel.
32A synovia Benjaminovi povedali: Porazení sú pred nami jako prv. Ale synovia Izraelovi boli povedali: Utekajme a odtrhnime ich od mesta ku hradským.
32Eb li ralal xcßajol laj Benjamín queßxye: —Xonumta saß xbêneb joß junxil, chanqueb. Abanan eb li ralal xcßajol laj Israel ac cuan saß xchßôleb nak teßêlelik chiruheb re nak teßêlk saß li tenamit ut teßxic saß eb li be.
33Tu vstali všetci mužovia Izraelovi zo svojho miesta a zriadili sa v Bál-támare. A úklad Izraelov sa vyrútil zo svojho stanoviska, s poľany Gibee.
33Nak mâcßaß saß xchßôleb li ralal xcßajol laj Benjamín, eb li ralal xcßajol laj Israel queßxtus ribeb re teßpletik aran Baal-tamar. Ut eb laj Israel li mukmûqueb chi xjun sutam li tenamit Gabaa queßel chak saß li pim li mukmûqueb cuiß.
34A prišlo pred Gibeu desať tisíc vybraných mužov z celého Izraela. A boj bol zúrivý a ťažký. Ale oni nevedeli, že ide na nich zlé.
34Lajêb mil chi soldado, li sicßbileb ru saß xyânkeb li ralal xcßajol laj Israel, queßxtiquib pletic saß li tenamit Gabaa ut cau queßpletic. Mâcßaß saß xchßôleb li ralal xcßajol laj Benjamín nak oc re xsachbal ruheb.
35A Hospodin porazil Benjamina pred Izraelom, a synovia Izraelovi zbili toho dňa z Benjamina dvadsaťpäť tisíc a sto mužov. To všetko boli mužovia súci tasiť mečom.
35Li Kâcuaß quixtenkßaheb li ralal xcßajol laj Israel chi numtâc saß xbêneb li ralal xcßajol laj Benjamín. Ôb xcaßcßâl mil riqßuin jun ciento lix soldado li ralal xcßajol laj Benjamín queßcamsîc saß li cutan aßan.
36Vtedy videli synovia Benjaminovi, že sú porazení. A mužovia Izraelovi dali Benjaminovi miesto, lebo sa nadejali na úklad, ktorý boli položili proti Gibei.
36Ut eb li ralal xcßajol laj Benjamín queßxqßue retal nak incßaß queßnumta saß xbêneb laj Israel. Lix qßuialeb li ralal xcßajol laj Israel queßâlinac chiruheb laj Benjamín xban nak cßojcßôqueb xchßôl riqßuineb li mukmûqueb chi xjun sutam li tenamit Gabaa.
37A tí, ktorí úkladili, poponáhľali sa a vrhli sa na Gibeu, a úklad tiahol mestom a pobil celé mesto ostrím meča.
37Eb li cuînk mukmûqueb, queßcôeb chi junpât. Queßxjeqßui ribeb saß li tenamit Gabaa ut quilajeßxcamsi chi chßîchß chixjunileb li cuanqueb saß li tenamit Gabaa.
38A mužovia Izraelovi mali dohovorené znamenie s úkladom, totiž aby spôsobili to, že by vystupovalo veľké množstvo dymu z mesta.
38Ac queßxcßûb riqßuineb li queßxmuk rib nak teßril li sib yô chi takecß saß li tenamit, teßsukßîk chirix re teßoc chi pletic riqßuineb li ralal xcßajol laj Benjamín.
39A tedy mužovia Izraelovi sa obrátili v boji, a Benjamin bol začal biť a zabil okolo tridsiatich mužov z mužov Izraelových, lebo vraveli: Je isté že je porazený pred nami jako v prvej bitke.
39Eb laj Israel queßxbânu ribeb nak yôqueb chi êlelic chiruheb laj Benjamín. Eb li ralal xcßajol laj Benjamín ac queßxcamsiheb li lajêb xcaßcßâl chi cuînk aj Israel. Joßcan nak queßxye: —Ac xonumta saß xbêneb joß xkabânu xbên cua, chanqueb.
40Ale z mesta začala vystupovať ťažká kúrňava, stĺp dymu. A keď sa obzrel Benjamin, videl, že hľa, celé mesto vystupovalo v dyme hore do neba.
40Tojoßnak queßiloc chirixeb ut queßril li sib li yô chi takecß saß xbên li tenamit Gabaa. Cßajoß nak queßsach xchßôleb li ralal xcßajol laj Benjamín.
41Vtedy sa obrátili mužovia Izraelovi, a mužovia Benjaminovi sa predesili, lebo videli, že prišlo na nich zlé.
41Ut eb li ralal xcßajol laj Israel queßxsukßisi ribeb ut queßxtiquib cuißchic pletic riqßuineb. Qui-oc xxiuheb li ralal xcßajol laj Benjamín xban nak queßxqßue retal nak teßsachekß ruheb.
42A obrátiac sa utekali pred mužmi Izraelovými na cestu k púšti, ale boj ich stále doháňal, a tí, ktorí boli prišli z miest, porážali ich medzi sebou.
42Ut queßxtiquib êlelic chiruheb li ralal xcßajol laj Israel. Queßcôeb saß xjayal li chaki chßochß. Abanan incßaß queßru chi êlelic. Eb laj Israel li yôqueb chi êlc saß li tenamit quilajeßxcamsiheb li ralal xcßajol laj Benjamín.
43Obkľúčili Benjamina, honili ho, šliapali po ňom až do Menúchy, až pred Gibeu od východu slnca.
43Eb li ralal xcßajol laj Israel queßxsut eb li ralal xcßajol laj Benjamín. Ut quilajeßxcamsiheb. Naticla chak cuan cuiß li tenamit Menúha ut nacuulac saß xcaßyabâl li tenamit Gabaa li cuan saß li na-el cuiß li sakße.
44A padlo z Benjamina osemnásť tisíc mužov, a boli to všetko silní mužovia.
44Cuakxaklaju mil chi xsoldado xcomoneb li ralal xcßajol laj Benjamín queßcamsîc. Chixjunileb li queßcamsîc kßaxal cauheb rib chi pletic.
45A obrátiac sa utekali na púšť ku skale Rimmon. A po hradských pobili z nich, ako paberky, päť tisíc mužov a stíhali ich ženúc sa tesne za nimi až po Gidom a pobili z nich ešte dva tisíce mužov.
45Eb li jun chßol chic li ralal xcßajol laj Benjamín queßsukßi chirixeb ut queßoc chi êlelic saß li sakônac re Rimón li cuan saß li chaki chßochß. Ôb mil chic li queßcamsîc saß xyânkeb saß eb li be. Eb li ralal xcßajol laj Israel queßrâlinaheb toj saß li naßajej Gidom ut queßxcamsi cuib mil chic.
46A tak bolo všetkých, ktorí padli z Benjamina toho dňa, dvadsaťpäť tisíc mužov, spôsobných tasiť mečom, a to všetko boli silní mužovia.
46Chixjunileb li soldado reheb laj Benjamín li queßcamsîc saß li cutan aßan cuanqueb ôb xcaßcßâl mil chi cuînk, li kßaxal cauheb rib chi pletic.
47Ale šesťsto mužov sa obrátilo a utieklo na púšť ku skale Rimmon, a bývali v skale Rimmon štyri mesiace.
47Abanan cuakib ciento chi cuînk queßêlelic ut queßxmuk ribeb saß li sakônac li cuan Rimón ut aran queßcuan câhib po.Ut eb li ralal xcßajol laj Israel queßcôeb saß chixjunileb li tenamit li cuanqueb cuiß eb li ralal xcßajol laj Benjamín. Queßxcamsi chi chßîchß chixjunil li queßxtau, joß cristian, joßqueb ajcuiß li xul. Ut quilajeßxcßat chixjunileb lix tenamiteb.
48A mužovia Izraelovi sa vrátili k synom Benjaminovým a pobili ich ostrím meča, pobili z mesta všetko od ľudí až po hovädá, i všetko, čo sa našlo, i všetky mestá, ktoré sa našly, podpálili.
48Ut eb li ralal xcßajol laj Israel queßcôeb saß chixjunileb li tenamit li cuanqueb cuiß eb li ralal xcßajol laj Benjamín. Queßxcamsi chi chßîchß chixjunil li queßxtau, joß cristian, joßqueb ajcuiß li xul. Ut quilajeßxcßat chixjunileb lix tenamiteb.