1A mužovia Izraelovi sa boli zaprisahali v Micpe a povedali: Nikto z nás nedá Benjaminovi svojej dcéry za ženu.
1Eb li ralal xcßajol laj Israel queßxbânu jun li juramento aran Mizpa ut queßxye nak mâ jun reheb teßxsumub lix rabineb riqßuineb li ralal xcßajol laj Benjamín.
2Potom prišiel ľud do Bét-ela a sedeli tam až do večera pred Bohom a pozdvihnúc svoj hlas plakali veľkým plačom.
2Ut chixjunileb laj Israel queßxchßutub ribeb aran Bet-el. Queßxnumsi li cutan aßan chiru li Kâcuaß toj qui-ecuu. Queßyâbac chi cau ut queßxye:
3A povedali: Prečo, ó, Hospodine, Bože Izraelov, stalo sa toto v Izraelovi, aby sa dnes postrádalo jedno pokolenie z Izraela?!
3—At Kâcuaß, lâat li kaDios lâo aj Israel. ¿Cßaßut nak xkacßul chi joßcaßin? ¿Cßaßut nak teßosokß chi junaj cua li jun xtêpaleb laj Israel? chanqueb.
4A stalo sa nasledujúceho dňa, že ľudia vstali skoro ráno a postavili tam oltár a obetovali zápalné obeti aj pokojné obeti.
4Cuulajak chic eb laj Israel queßcuacli ekßela ut queßxyîb jun li artal. Queßxqßue lix cßatbil mayej ut queßmayejac re nak teßxcßam cuißchic rib saß usilal riqßuin li Kâcuaß.
5A synovia Izraelovi povedali: Kto je zo všetkých pokolení Izraelových, kto by asi nebol prišiel hore do shromaždenia k Hospodinovi? Lebo sa boli veľmi zaprisahali vzhľadom na toho, kto by neprišiel hore k Hospodinovi do Micpy, povediac: Zomrie bez milosti.
5Queßxye chi ribileb rib: —¿Ma cuanqueb kacomon incßaß queßcuulac nak kachßutub kib aran Mizpa re xlokßoninquil li Kâcuaß? Lâo kabânu li juramento nak teßcamsîk li incßaß queßcuulac chixchßutubanquil ribeb Mizpa, chanqueb.
6A synovia Izraelovi boli pohnutí ľútosťou k Benjaminovi svojmu bratovi, a povedali: Dnes bolo odťaté jedno pokolenie od Izraela!
6Ut queßyotßeß xchßôleb xban li cßaßru queßxcßul eb li ralal xcßajol laj Benjamín ut queßxye: —Anakcuan teßosokß li jun xtêpaleb laj Israel.
7Čo by sme mohli vykonať pre tých, ktorí pozostali, aby sa im dostaly ženy, keď sme my prisahali na Hospodina, že im nedáme zo svojich dcér za ženy?
7¿Cßaßru takabânu re nak teßcuânk rixakileb li ralal xcßajol laj Benjamín li toj yoßyôqueb? Lâo ac xkabânu li juramento nak incßaß takasumub li karabin riqßuineb, chanqueb.
8Preto vraveli: Kto asi z pokolení Izraelových by nebol prišiel k Hospodinovi hore do Micpy? A hľa, ukázalo sa, že z Jabeš-gileáda nebol nikto prišiel do tábora, do shromaždenia.
8Ut queßxye chi ribileb rib: —¿Ma cuanqueb saß xyânkeb li ralal xcßajol laj Israel li incßaß queßxchßutub ribeb chiru li Kâcuaß arin Mizpa? chanqueb. Ut queßxqßue retal nak eb li cuanqueb Jabes-galaad incßaß queßcuan aran nak queßxchßutub ribeb.
9A keď prehliadli ľud, zistilo sa, že hľa, nebolo tam nikoho z obyvateľov Jabeš-gileáda.
9Queßxnau nak mâ aniheb xban nak queßpatzßeß xcßabaßeb ut mâ jun re li tenamit Jabes-galaad queßchakßoc xban nak mâ aniheb.
10Vtedy ta vyslali, celá obec, dvanásť tisíc mužov z tých, ktorí boli najsilnejší, a prikázali im povediac: Iďte a pobite obyvateľov Jabeš-gileáda ostrím meča i ženy i deti.
10Ut eb li chßutchßûqueb aran queßxsiqßueb ru cablaju mil lix soldado li kßaxal cauheb rib chi pletic ut queßxye reheb: —Texxic aran Jabes-galaad ut têcamsiheb chixjunileb li cuanqueb aran, joß ixk, joß cocßal.
11A toto je to, čo urobíte: Každého, kto je mužského pohlavia, i každú ženu, ktorá poznala ložu s mužským pohlavím zabijete jako zarieknutých na smrť.
11Têcamsiheb ajcuiß chixjunileb li cuînk ut eb li ixk li ac cuanjenakeb riqßuin cuînk, chanqueb.
12A našli z obyvateľov Jabeš-gileáda štyristo dievčat panien, ktoré neboly poznaly muža čo do lože s mužským pohlavím, a doviedli ich do tábora do Síla, ktoré je v zemi Kanaáne.
12Câhib ciento li tukß ix li mâjiß cuanjenakeb riqßuin cuînk li queßxtau aran. Ut queßxcßameb saß li muhebâl li cuan aran Silo xcuênt Canaán.
13A celá obec poslali posolstvo a hovorili synom Benjaminovým, ktorí boli v skale Rimmone, a vyhlásili im pokoj.
13Ut eb li chßutchßûqueb queßxtakla resil riqßuineb li ralal xcßajol laj Benjamín li cuanqueb saß li sakônac aran Rimón. Queßxbokeb re nak teßxcßam cuißchic ribeb saß usilal.
14A Benjamin sa navrátil toho času do svojho dedičstva, a dali im ženy, tie, ktoré zachovali živé zo žien Jabeš-gileáda, ale nepostačily im tak.
14Joßcan nak eb li ralal xcßajol laj Benjamín queßsukßi cuißchic ut eb li tukß ix li incßaß queßcamsîc aran Jabes-galaad queßqßueheß reheb chokß rixakileb. Abanan incßaß quitzßakloc xban nak nabaleb li cuînk.
15A ľudu bolo ľúto Benjamina, pretože Hospodin učinil trhlinu v pokoleniach Izraelových.
15Ut eb laj Israel queßrahoß xchßôleb chirixeb li ralal xcßajol laj Benjamín xban nak jun têp li ralal xcßajoleb laj Israel incßaß chic tzßakal ruheb.
16Vtedy povedali starší obce: Čo by sme mohli vykonať pre tých, ktorí ešte pozostali, aby sa im tiež dostaly ženy? Lebo sú vyhubené ženy z Benjamina.
16Ut eb li nequeßtaklan saß xyânkeb queßxye: —¿Cßaßru takabânu riqßuineb li ralal xcßajol laj Benjamín li mâcßaß rixakileb xban nak quilajeßcamsîc chixjunileb li ixk? chanqueb.
17A povedali: Dedičstvo uniklých treba zase dať Benjaminovi, aby nebolo vyhladené pokolenie z Izraela.
17Tento nak tâcuânk ralal xcßajoleb li ralal laj Benjamín re nak incßaß teßêlk saß xyânkeb laj Israel li xtêpaleb li ralal xcßajol laj Benjamín, chanqueb.
18Ale my im nemôžeme dať ženy zo svojich dcér. Pretože boli prisahali synovia Izraelovi a povedali: Zlorečený, kto by dal ženu Benjaminovi.
18Queßxye ajcuiß: —Lâo incßaß naru takaqßueheb li karabin reheb xban nak xkabânu li juramento ut xkaye nak tzßektânanbilakeb li ani teßxqßueheb xrabin chokß rixakileb li ralal xcßajol laj Benjamín.
19Nuž povedali: Hľa, slávnosť Hospodinova býva v Síle z roka na rok, v Síle, ktoré je od severnej strany Bét-ela, na východ slnka, na ceste, ktorá ide z Bét-ela hore do Sichema a od južnej strany Lebony.
19Rajlal chihab nacuan jun li ninkße aran Silo re xlokßoninquil li Kâcuaß, chanqueb. Li tenamit Silo cuan saß xyiheb li cuib chi tenamit Bet-el ut Lebona. Bet-el nacana saß li sur. Lebona nacana saß li norte. Ut nachß riqßuin li tenamit Silo, saß li oriente, nanumeß li be li naxic toj Siquem.
20Prikázali tedy synom Benjaminovým a povedali: Iďte a úklaďte skryjúc sa vo viniciach.
20Eb li nequeßtaklan saß xbêneb li tenamit queßxtakla resil riqßuineb li ralal xcßajol laj Benjamín ut queßxye reheb: —Ayukex aran Silo ut mukumak êrib saß xyânk li acuîmk uvas. Aran yôkex chi oybenînc.
21A pozorujte, a hľa, ak vyjdú dcéry Síla tancovať v kolotanci, vyjdete z viníc a uchvatnete si každý svoju ženu zo dcér Síla a odídete do zeme Benjaminovej.
21Kßesak êru chi iloc. Nak yôkeb chi ninkßeîk, eb li xkaßal teßêlk chi chßûtal re teßxajok. Chêjunilex lâex tex-êlk saß li naßajej li mukmûkex cuiß. Ut chi jûnkal têchap jûnkak lê rixakil saß xyânkeb li yôkeb chi xajoc ut texxic chi junpât saß lê tenamit.
22A bude, keď prijdú ich otcovia alebo ich bratia pravotiť sa s nami, povieme im: Zľutujte sa nám nad nimi, lebo sme nevzali každému z nich jeho ženy vo vojne. Lebo veď vy ste im ich nedali, aby ste sa boli teraz previnili.
22Ut cui teßcuulak lix yucuaßeb malaj ut li raseb chixyebal ke cßaßut nak xcßulman chi joßcaßin, lâo takaye reheb, “Nakatzßâma chêru nak têbânu usilal reheb, ut têcanabeb li xkaßal chokß rixakileb. Lâo xocuulac saß li plêt ut incßaß xoru chixtaubal tzßakal li ixk re takaqßue chokß rixakileb. Moco xekßet ta li contrato li xebânu, xban nak moco lâex ta xexqßuehoc reheb. Yal elkßanbil ban xeßxbânu,” chaßko reheb.—
23A synovia Benjaminovi urobili tak a odniesli si ženy podľa svojho počtu zpomedzi tancujúcich, ktoré uchytili, a odíduc navrátili sa k svojmu dedičstvu a vystaviac mestá bývali v nich.
23Ut eb li ralal xcßajol laj Benjamín queßxbânu joß quiyeheß reheb. Queßrelkßa li xkaßal re teßxcßam chokß rixakileb nak yôqueb chi xajoc li tukß ix. Queßsukßi saß li naßajej li quiqßueheß reheb junxil ut queßxyîb cuißchic lix tenamiteb ut aran queßcana chi cuânc.
24A synovia Izraelovi odišli toho času odtiaľ, každý do svojho pokolenia a ku svojej čeľadi a tedy vyšli odtiaľ a odišli každý do svojho dedičstva.
24Ut chixjunileb li ralal xcßajol laj Israel queßsukßi saß lix naßajeb, li quiqßueheß reheb junxil bar cuan cuiß li rochocheb ut eb li ralal xcßajol.Saß eb li cutan aßan mâcßaß xreyeb laj Israel. Chixjunileb queßxbânu li cßaßru queßraj xbânunquil xjuneseb.
25V tých dňoch nebolo kráľa v Izraelovi; každý robil to, čo bolo správne v jeho očiach.
25Saß eb li cutan aßan mâcßaß xreyeb laj Israel. Chixjunileb queßxbânu li cßaßru queßraj xbânunquil xjuneseb.