¹A mužovia Efraimovi mu riekli: Jaká je to vec, ktorú si nám to vykonal, že si nás nepovolal, keď si išiel bojovať proti Madianovi? A prudko sa s ním dohadovali.

¹Eb li ralal xcßajol laj Efraín queßjoskßoß ut queßxcuechßi laj Gedeón ut queßxye re: —¿Cßaßut nak xabânu chi joßcan? ¿Cßaßut nak incßaß xatakla kabokbal nak xcôex chi pletic riqßuineb laj Madián? chanqueb re.

²A on im povedal: A čože som ja teraz vykonal také jako vy? Či nie sú lepšie paberky Efraimove ako oberačka Abiezerova?

²Ut laj Gedeón quixye reheb: —¿Cßaßru xinbânu lâin? ¿Ma mâcuaß ta biß lâex nabal xebânu chiku lâo? Lâo caßchßin ajcuiß xkabânu. Abanan lâex nabal xebânu.

³Veď do vašej ruky dal Bôh kniežatá Madianove, Oréba a Zeéba, nuž čože také som ja mohol vykonať ako vy? Vtedy upustil ich duch od neho, keď im to hovoril.

³Li Dios quixkßaxtesi saß êrukß lâex laj Oreb ut laj Zeeb, li cuib li nequeßtaklan saß xbêneb laj Madián. Lâex nabal xebânu chiru li xkabânu lâo, chan. Riqßuin li quixye laj Gedeón, quinumeß lix joskßileb.

⁴A Gedeon prišiel k Jordánu a prešiel cezeň on i tých tristo mužov, ktorí boli s ním, ustatí prenasledujúc nepriateľa.

⁴Laj Gedeón rochbeneb li oxib ciento chi cuînk queßcuulac chire li nimaß Jordán ut queßnumeß jun pacßal. Lublûqueb ut tacuajenakeb, abanan toj queßxqßue xchßôl chixchapbaleb li xicß nequeßiloc reheb.

⁵Preto povedal mužom mesta Sukkóta: Dajte, prosím, ľudu, ktorý ide za mnou, niekoľko pecňov chleba, lebo sú ustatí, a ja honím Zebacha a Calmunnu, madianských kráľov.

⁵Nak queßcuulac saß li tenamit Sucot, laj Gedeón quixye reheb li cuanqueb aran: —Nintzßâma chêru nak têbânu li usilal. Têqßue xtzacaêmkeb li cuînk li cuanqueb cuochben xban nak tacuajenakeb. Lâo yôco chirâlinanquileb re takachapeb laj Zeba ut laj Zalmuna lix reyeb laj Madián, chan.

⁶A kniežatá Sukkóta povedali: Či je azda päsť Zebachova a Calmunnova už v tvojej ruke, aby sme dali tvojmu vojsku chleba?

⁶Abanan eb li nequeßtaklan aran Sucot queßxye re: —¿Cßaßut nak takaqßue xcuaheb lâ soldado? ¿Ma ac xechapeb ta biß laj Zeba ut laj Zalmuna? chanqueb.

⁷Na to riekol Gedeon: Preto, keď dá Hospodin Zebacha a Calmunnu do mojej ruky, zmlátim vaše telo tŕňami púšte a bodliakmi.

⁷Laj Gedeón quixye reheb: —Nak li Kâcuaß acak xkßaxtesiheb saß kukß laj Zeba ut laj Zalmuna, lâin tinsukßîk êriqßuin ut tinqßue êlôb ut texinrahobtesi riqßuin li qßuix li nacuan saß li chaki chßochß, chan.

⁸A odíduc odtiaľ hore do Penuela hovoril im podobne. Ale mužovia Penuela mu odpovedali tak, ako odpovedali mužovia Sukkóta.

⁸Ut laj Gedeón rochbeneb lix soldado queßcôeb Peniel. Ut quixtzßâma cuißchic usilal chiruheb joß quixbânu aran Sucot. Ut eb li cuanqueb Peniel queßxye re joß li queßxye li cuanqueb aran Sucot.

⁹A povedal aj mužom Penuela: Keď sa navrátim v pokoji, rozborím túto vežu.

⁹Joßcan nak laj Gedeón quixye reheb: —Nak acak xonumta saß xbêneb li xicß nequeßiloc ke, lâo tosukßîk arin, ut takatßan li ochoch aßin li najt xteram, chan.

¹⁰A Zebach a Calmunna boli v Karkore a ich tábor vojska s nimi, okolo pätnásť tisíc mužov, všetci, ktorí boli pozostali z celého tábora synov východu. A tých, ktorí padli, bolo sto dvadsať tisíc mužov, všetko takí, ktorí narábali mečom.

¹⁰Laj Zeba ut laj Zalmuna cuanqueb saß li naßajej Carcor rochbeneb oßlaju mil lix soldado. Caßaj cuiß eb aßan li toj yoßyôqueb. Li jun ciento mil riqßuin junmay mil chic ac queßcamsîc saß li plêt.

¹¹A Gedeon odišiel hore cestou tých, ktorí bývajú v stánoch, od východu Nobacha a Jogbehy, a uderil na tábor, kým sa tábor cítil bezpečný.

¹¹Laj Gedeón rochbeneb lix soldado yôqueb chi xic saß li be li cuan saß xnubâl li chaki chßochß li cuan saß xjayal li oriente riqßuineb li tenamit Noba ut Jogbeha. Nak mâcßaß saß xchßôleb laj Madián, laj Gedeón rochbeneb lix soldado queßoc chi pletic riqßuineb.

¹²A keď utekali Zebach a Calmunna, honil ich a zajal oboch kráľov Madianových, Zebacha a Calmunnu, predesiac všetko vojsko.

¹²Laj Zeba ut laj Zalmuna li cuib chi xreyeb laj Madián, queßoc chi êlelic chiruheb, abanan eb laj Gedeón queßrâlinaheb toj retal queßxchap laj Zeba ut laj Zalmuna. Ut eb lix soldado queßsach xchßôleb xban xxiuheb.

¹³A keď sa navracoval Gedeon, syn Joasov, z boja, od svahu vrchu Cháresa,

¹³Nak laj Gedeón li ralal laj Joás queßsukßi chak chi pletic, queßnumeß saß li be li naxic saß li naßajej Heres.

¹⁴zajal mládenca z mužov mesta Sukkóta a povypytoval sa ho, ktorý mu popísal kniežatá Sukkóta a jeho starších, sedemdesiatsedem mužov.

¹⁴Ut aran queßxchap jun li sâj al aj Sucot ut queßxpatzß re ani xcßabaßeb li nequeßtaklan aran Sucot. Li al quixtzßîba xcßabaßeb li cuuklaju xcâcßâl chi cuînk li nequeßtaklan joß eb ajcuiß li nequeßcßamoc be saß li tenamit aßan.

¹⁵A prijdúc k mužom Sukkóta povedal: Tu hľa, Zebach a Calmunna, pre ktorých ste ma pohanili povediac: Či je azda päsť Zebachova a Calmunnova už vo tvojej ruke, aby sme dali tvojim ustatým mužom chleba?

¹⁵Ut laj Gedeón rochbeneb lix soldado queßcôeb Sucot. Laj Gedeón quixye reheb li cuanqueb aran: —¿Ma jultic êre chanru nak xinêhob saß xcßabaß laj Zeba ut laj Zalmuna? ¿Ma toj cuan saß êchßôl nak incßaß xeqßue xcuaheb lin soldado, usta tacuajenakeb, nak xinpatzß êre? “¿Ma ac xexnumta ta biß saß xbêneb laj Zeba ut laj Zalmuna?” chanquex ke. Arin cuanqueb anakcuan, chan laj Gedeón.

¹⁶Preto vezmúc starších mesta i tŕne púšte i bodliaky dal nimi cítiť mužom Sukkóta svoju moc.

¹⁶Laj Gedeón quixchap li qßuix li nacuan saß li chaki chßochß. Ut riqßuin aßan quixrahobtesiheb li nequeßtaklan aran Sucot.

¹⁷Aj vežu Penuela rozboril a pobil mužov mesta.

¹⁷Ut queßxjucß ajcuiß li cab li najt xteram aran Peniel ut queßxcamsiheb li cuînk li cuanqueb saß li tenamit aßan.

¹⁸Potom riekol Zebachovi a Calmunnovi: Jakí to boli mužovia, ktorých ste zabili na Tábore? A oni povedali: Takí jako ty, každý na pohľad ako kráľovský syn.

¹⁸Laj Gedeón quixpatzß reheb laj Zeba ut laj Zalmuna: ¿Chanruheb li cuînk li quecamsiheb aran Tabor? chan. Queßxye re: —Chanchaneb ajcuiß lâat. Chanchaneb ralal rey, chanqueb.

¹⁹A riekol: Moji bratia, synovia mojej matky, to boli. Jako že žije Hospodin, keby ste ich boli nechali žiť, nebol by som vás zabil.

¹⁹Laj Gedeón quixye reheb: —Aßaneb li cuas. Junaj li kanaß. Saß xcßabaß li Dios ninye êre, cui ta incßaß quecamsiheb incßaß raj texincamsi lâex, chan.

²⁰A povedal Jeterovi, svojmu prvorodenému: Vstaň, zabi ich! Ale mládenec nevytiahol svojho meča, lebo sa bál, pretože bol ešte len chlapec.

²⁰Ut laj Gedeón quixye re laj Jeter li xbên ralal: —Camsiheb anakcuan, chan. Abanan laj Jeter incßaß quirisi lix chßîchß. Quixucuac ban chixcamsinquileb xban nak toj sâj al.

²¹A Zebach a Calmunna povedali: Vstaň ty a obor sa na nás, lebo jaký muž, taká jeho sila. Vtedy vstal Gedeon a zabil Zebacha i Calmunnu a vzal ozdobné mesiačiky, ktoré boly na hrdlách ich veľblúdov.

²¹Tojoßnak laj Zeba ut laj Zalmuna queßxye re: —Choâcamsi lâat. ¿Ma mâcuaß ta biß lâat li cuînk cau âcuib? chanqueb. Joßcan nak laj Gedeón quixcamsiheb ut quixcßam chokß re li xsahob ruheb lix camellos li nacuan saß xcuxeb.

²²Potom povedali izraelskí mužovia Gedeonovi: Panuj nad nami i ty i tvoj syn i syn tvojho syna; lebo si nás zachránil z ruky Madiana.

²²Chirix chic aßan, eb laj Israel queßxye re laj Gedeón: —Lâat chic tattaklânk saß kabên joßqueb ajcuiß lâ cualal âcßajol xban nak lâat xatcoloc ke saß rukßeb laj Madián, chanqueb.

²³Ale Gedeon im riekol: Nebudem ja panovať nad vami ani nebude panovať nad vami môj syn. Hospodin bude panovať nad vami.

²³Laj Gedeón quixye reheb: —Chi moco lâin, chi moco li cualal tâtaklânk saß êbên. Aß ban li Kâcuaß Dios tâtaklânk saß êbên, chan.

²⁴A ešte im povedal Gedeon: Toto by som žiadal od vás: Dajte mi každý náušnicu zo svojej koristi. Lebo nepriatelia mali zlaté náušnice, pretože boli Izmaeliti.

²⁴Laj Gedeón quixye ajcuiß reheb: —Jun ajcuiß li nintzßâma chêru. Li junjûnk êre têkßaxtesi cue li caß xic li xexoc riqßuineb laj Madián li ralal xcßajoleb laj Ismael, chan. (Eb li queßcuan saß li chaki chßochß cßaynakeb chirocsinquil li caßxic yîbanbil riqßuin oro.)

²⁵Na to mu povedali: Dáme vďačne. A prestreli rúcho a hodili ta každý náušnicu zo svojej koristi.

²⁵Eb laj Israel queßxye re chi saheb saß xchßôl: —Takaqßue âcue li caßxic, chanqueb. Ut queßxhel saß chßochß jun li tßicr ut aran queßxqßue li caßxic li quexoc chixjûnkaleb.

²⁶A bolo váhy zlatých náušníc, ktoré vyžiadal, tisíc sedemsto šeklov zlata krome ozdobných mesiačikov a záveskov perlovej podoby a purpurového rúcha, ktoré mali na sebe madianskí kráľovia, a krome nákrčníkov, ktoré boly na hrdlách ich veľblúdov.

²⁶Aßan aßin xqßuial li râlal li caßxic oro: Numenak caßcßâl libra xbisbal li caßxic aßan. Incßaß queßxqßue li jun chßol chic joß li kßol ut li tertôquil pec, chi moco li châbil akßej yîbanbil riqßuin li tßicr púrpura li nequeßrocsi lix reyeb laj Madián. Chi moco queßxqßue li kßol li nequeßrocsi saß xcuxeb li camello.

²⁷A Gedeon z toho urobil efod a složil ho vo svojom meste, v Ofre. A smilnil tam celý Izrael chodiac ta za ním, a stal sa osídlom Gedeonovi i jeho domu.

²⁷Ut riqßuin li caßxic li quikßaxtesîc re, laj Gedeón quixyîb jun li efod oro ut quixqßue aran Ofra saß lix tenamit. Ut chixjunileb laj Israel queßxcanab xlokßoninquil li Kâcuaß lix Dioseb. Aß chic li efod queßxqßue xlokßal. Joßcan nak laj Gedeón quixbalakßi rib ut quixbalakßiheb ajcuiß li ralal xcßajol.

²⁸A tak bol Madian zohnutý pred synmi Izraelovými, ani viacej nepozdvihli svojej hlavy. A zem mala pokoj štyridsať rokov, vo dňoch Gedeonových.

²⁸Eb laj Israel queßnumta saß xbêneb laj Madián. Ut incßaß chic queßpletic riqßuineb laj Israel. Chiru caßcßâl chihab eb laj Israel queßcuan saß tuktûquil usilal nak toj yoßyo laj Gedeón.

²⁹A Jerubbál, syn Joasov, odišiel a býval vo svojom dome.

²⁹Laj Gedeón li ralal laj Joás, li nequeßxye ajcuiß Jerobaal re, quisukßi saß li rochoch ut aran quicana chi cuânc.

³⁰A Gedeon mal sedemdesiat synov, ktorí pošli z jeho bedra, lebo mal mnoho žien.

³⁰Ut queßcuan lajêb xcâcßâl li ralal xban nak nabaleb li rixakil.

³¹I jeho ženina, ktorú mal v Sicheme, porodila mu syna, a pridal mu meno Abimelech.

³¹Quicuan jun li ralal riqßuin jun reheb li ixk li nequeßcuan riqßuin. Li ixk aßan cuan aran Siquem. Aj Abimelec quixqßue chokß xcßabaß li ralal aßan.

³²A keď zomrel Gedeon, syn Joasov, v dobrej starobe, pochovaný bol v hrobe Joasa, svojho otca, v Ofre Abiezerovej.

³²Laj Gedeón, li ralal laj Joás, ac tîx chic chi us nak quicam. Quimukeß saß li naßajej li quimukeß cuiß laj Joás lix yucuaß. Li muklebâl aßan cuan saß li tenamit Ofra, lix tenamiteb li ralal xcßajol laj Abiezer.

³³A stalo sa hneď, ako zomrel Gedeon, že znova smilnili synovia Izraelovi idúc za Bálmi a postavili si Bál-beríta za boha.

³³Nak ac xcam laj Gedeón, eb laj Israel queßoc cuißchic chixbânunquil li mâusilal. Queßxlokßoniheb li yîbanbil dios Baal. Ut queßxsicß ru chokß xdioseb laj Baal-berit xcßabaß.

³⁴A nepamätali synovia Izraelovi na Hospodina, svojho Boha, ktorý ich vytrhol z ruky všetkých ich nepriateľov dookola.

³⁴Ut eb laj Israel incßaß chic quijulticoß reheb li Kâcuaß Dios li quicoloc reheb chiruheb li xicß nequeßiloc reheb, li cuanqueb chi xjun sutam lix naßajeb.Chi moco queßxbantioxi chiruheb li ralal xcßajol laj Gedeón chixjunil li usilal li quixbânu reheb.

³⁵Ani neučinili milosrdenstva s domom Jerubbálovým, Gedeonovým, podľa všetkého toho dobrého, ktoré učinil Izraelovi.

³⁵Chi moco queßxbantioxi chiruheb li ralal xcßajol laj Gedeón chixjunil li usilal li quixbânu reheb.