¹A Abimelech, syn Jerubbálov, odišiel do Sichema k bratom svojej matky a hovoril im i všetkej čeľadi domu otca svojej matky povediac:

¹Laj Abimelec, li ralal laj Jerobaal, quicuulac Siquem chi âtinac riqßuineb li ras lix naß ut riqßuineb chixjunileb li cuanqueb saß rochoch lix yucuaß lix naß. Ut quixye reheb:

²Hovorte, prosím, v uši všetkým predným mužom mesta Sichema: Čo vám je lepšie: či aby panovali nad vami sedemdesiati mužovia, všetko to synovia Jerubbálovi, a či aby nad vami panoval jeden muž? A budete pamätať, že ja som vaša kosť a vaše telo.

²—Nintzßâma chêru nak têpatzß reheb chixjunileb li cuanqueb Siquem cßaßru li kßaxal us chokß reheb. ¿Ma us nak li lajêb xcâcßâl chi ralal laj Jerobaal teßtaklânk saß xbêneb? ¿Malaj ut us nak jun ajcuiß tâtaklânk saß xbêneb? Chijulticokß êre nak lâin lê comon, chan.

³Vtedy hovorili bratia jeho matky o ňom v uši všetkých popredných mužov Sichema všetky tie slová. A ich srdce sa naklonilo postúpiť za Abimelechom, lebo vraveli: Je náš brat.

³Eb li ras lix naß laj Abimelec queßxserakßi chixjunil aßin reheb li cuanqueb Siquem. Ut queßxcßul xchßôleb nak laj Abimelec tâtaklânk saß xbêneb xban nak aßan xcomoneb, chanqueb.

⁴A dali mu sedemdesiat šeklov striebra z domu Bál-beríta, za ktoré si najal Abimelech zaháľčivých mužov odvážlivých, ktorí ho nasledovali.

⁴Queßrisi lajêb xcâcßâl chi tumin plata saß li rochoch li yîbanbil dios Baal-berit ut queßxsi re laj Abimelec. Laj Abimelec quixsiqßueb li cuînk li incßaß useb xnaßleb, li junes subuc cutan nequeßxbânu, ut riqßuin li tumin aßan quixtojeb chixtenkßanquil.

⁵A prijdúc do domu svojho otca do Ofry povraždil svojich bratov, synov Jerubbálových, sedemdesiat mužov, na jednom kameni. A pozostal iba Jotám, syn Jerubbálov, najmladší, lebo sa bol schoval.

⁵Queßcôeb aran Ofra saß li rochoch laj Jerobaal lix yucuaß. Ut aran chiru jun chi pec queßxcamsiheb li lajêb xcâcßâl chi ralal laj Jerobaal, rîtzßineb rib riqßuin laj Abimelec. Caßaj cuiß laj Jotam li îtzßinbej quixmuk rib. Joßcan nak quicoleß.

⁶Potom sa shromaždili všetci mužovia Sichema i celý dom Millo a odíduc ustanovili Abimelecha za kráľa pri dube stĺpa, ktorý je v Sicheme.

⁶Chirix chic aßan, chixjunileb li cuanqueb Siquem queßxjunaji ribeb riqßuineb li cuanqueb Bet-milo ut queßcôeb bar cuan cuiß li cheß ji ut li pec li quixakabâc aran Siquem. Ut aran queßxxakab laj Abimelec chokß xreyeb.

⁷A keď to oznámili Jotámovi, odišiel a postavil sa na temene vrchu Gerizíma a pozdvihnúc svoj hlas volal a povedal im: Počujte ma, mužovia Sichema, a nech vás počuje Bôh!

⁷Nak laj Jotam quirabi resil li queßxbânu, quitakeß saß xbên li tzûl Gerizim. Ut toj aran quixjap chak re chixyebal: —Ex cuînk aj Siquem, cherabihak li cßaßru oc cue chixyebal ut chirabihak ta ajcuiß li Dios li cßaßru têye lâex.

⁸Raz boly odišly stromy pomazať nad sebou kráľa a povedaly olive: Kraľuj nad nami!

⁸Saß jun li cutan queßxchßutub ribeb li cheß re nak teßxxakab junak lix reyeb, ut queßxye re li cheß olivo, “Tatkaxakab chi taklânc saß kabên”, chanqueb.

⁹Ale oliva im povedala: Či ja opustím tučnotu, ktorú ctia vo mne i Bôh i ľudia, a pojdem, aby som sa klátila nad stromami?

⁹Quichakßoc li cheß olivo ut quixye: ¿Ma tincanab ta biß xqßuebal li aceite li na-el saß lin cheßel yal re nak tinxic chi cßanjelac chokß êrey? Li aceite li ninqßue lâin, aßan nacßanjelac chiru li Dios ut chiruheb li cuînk, chan li cheß olivo.

¹⁰A stromy povedaly fíku: Poď ty a kraľuj nad nami!

¹⁰Ut eb li cheß queßxye re li cheß higo: —Tatkaxakab lâat chokß karey, chanqueb re li higo.

¹¹Ale fík im odpovedal: Či azda opustím svoju sladkosť a svoje výborné ovocie a pojdem, aby som sa klátil nad stromami?

¹¹Ut li cheß higo quixye reheb: —Lâin incßaß naru nincanab rûchininquil li quißil kßên kßaxal châbil yal re nak tincßanjelak chokß êrey lâex, chan.

¹²Potom povedaly stromy viniču: Nože poď ty, kraľuj nad nami!

¹²Ut eb li cheß queßxye re lix cheßel li uvas: —Lâat tatkaxakab chokß karey, chanqueb.

¹³Ale aj vinič im povedal: Či azda nechám tak svoju vínnu šťavu, ktorá obveseľuje i Boha i ľudí, a pojdem, aby som sa klátil nad stromami?

¹³Aßut lix cheßel li uvas quixye reheb: —¿Cßaßut? ¿Ma naru ta biß tincanab xqßuebal li vino li nasahoß cuiß xchßôl li Kâcuaß ut eb li cuînk yal re nak tincßanjelak chokß êrey? chan.

¹⁴Naposledy riekly všetky stromy bodliaku: Poď tedy ty, kraľuj nad nami!

¹⁴Tojoßnak eb li cheß queßxye re li tun qßuix: —Lâat tatkaxakab chokß karey, chanqueb.

¹⁵A bodliak povedal stromom: Ak ma naozaj pomazujete za kráľa nad sebou, poďte, utečte sa do mojej tône. Ale ak nie, vtedy nech vyjde oheň z bodliaka a strávi cedry Libanona!

¹⁵Ut li tun qßuix quixye reheb: —Cui yâl nak lâex têraj nak lâin tin-oc chokß êrey, quimkex biß anakcuan. Qßuehomak êrib chi rubel lin mu. Cui ut incßaß nequeraj chi joßcan, chiêlk li xam cuiqßuin ut chixcßatak li chacalteß re Líbano, chan.

¹⁶A tak teraz jestli ste učinili podľa pravdy a úprimnosti, že ste ustanovili Abimelecha za kráľa a jestli ste dobré učinili s Jerubbálom a s jeho domom a jestli ste mu učinili podľa zásluhy jeho rúk,

¹⁶Ut laj Jotam quixpatzß reheb: —¿Ma chi anchal êchßôl ut ma saß xyâlal xexakab laj Abimelec chokß rey? ¿Ma xebânu usilal re laj Gedeón ut reheb li ralal xcßajol joß nak laj Gedeón quixbânu usilal êre lâex?

¹⁷lebo môj otec bojoval za vás a vystavil svoj život nebezpečenstvu a vytrhol vás z ruky Madiana;

¹⁷Laj Gedeón lin yucuaß incßaß quixra lix yußam nak cô chi pletic riqßuineb laj Madián re êcolbal lâex.

¹⁸ale vy ste dnes povstali na dom môjho otca a povraždili ste jeho synov, sedemdesiatich mužov, na jednom kameni a ustanovili ste Abimelecha, syna jeho dievky, za kráľa nad mužmi Sichema, lebo je váš brat,

¹⁸Abanan anakcuan lâex xebânu mâusilal reheb li ralal lin yucuaß. Chiru jun chi pec xecamsiheb li lajêb xcâcßâl chi ralal laj Gedeón. Ut xexakab laj Abimelec chokß êrey, xban nak aßan êrechßalal. Aßan ralal laj Gedeón riqßuin jun lix môs ixk.

¹⁹a tedy ak ste učinili podľa pravdy a úprimnosti s Jerubbálom i s jeho domom tohoto dňa, radujte sa Abimelechovi, a nech sa aj on raduje vám.

¹⁹Cui xexcuan saß xyâlal riqßuin laj Gedeón ut riqßuineb li ralal xcßajol chiru li cutan aßin, naru texcuânk chi sa saß êchßôl riqßuin laj Abimelec. Ut laj Abimelec chicuânk chi sa saß xchßôl êriqßuin.

²⁰A jestli nie, vtedy nech vyjde oheň z Abimelecha a nech strávi mužov Sichema i dom Millo, a tiež nech vyjde oheň z mužov Sichema a z domu Millo a nech strávi Abimelecha!

²⁰Cui ut incßaß xexcuan saß xyâlal, chiêlk ta xam riqßuin laj Abimelec ut cheßcßatk ta chixjunileb li cuînk aj Siquem ut eb laj Bet-milo. Ut chiêlk ta xam riqßuineb laj Siquem ut eb laj Bet-milo ut chicßatk ta laj Abimelec, chan laj Jotam.

²¹Potom sa dal Jotám na útek a ujdúc prišiel do Béra a býval tam bojac sa Abimelecha, svojho brata.

²¹Ut xban nak laj Jotam quixucuac chiru laj Abimelec li ras, joßcan nak quiêlelic chiru ut cô chi cuânc saß li tenamit Beer.

²²A Abimelech vladáril nad Izraelom tri roky.

²²Oxib chihab queßcuan laj Israel rubel xcuanquilal laj Abimelec.

²³A Bôh poslal zlého ducha medzi Abimelecha a medzi mužov Sichema. A mužovia Sichema stali sa nevernými Abimelechovi,

²³Ut li Dios quixtakla jun chßaßajquilal saß xbêneb laj Abimelec ut eb laj Siquem re nak xicß chic teßril ribeb chi ribileb rib. Ut eb laj Siquem queßxkßetkßeti ribeb chiru laj Abimelec.

²⁴aby prišla ukrutnosť, spáchaná na sedemdesiatich synoch Jerubbálových, na súd, a aby sa ich krv vzložila na Abimelecha, ich brata, ktorý ich povraždil, i na mužov Sichema, ktorí posilnili jeho ruky, aby povraždil svojich bratov.

²⁴Li Dios quixbânu chi joßcan re nak laj Abimelec rochbeneb li cuînk aj Siquem teßxtoj rix li mâc li queßxbânu nak queßxcamsiheb li lajêb xcâcßâl chi ralal laj Jerobaal.

²⁵A mužovia Sichema mu postavili úkladníkov hore na vrchoch, ktorí olúpili každého, kto išiel popri nich tou cestou. A oznámilo sa to Abimelechovi.

²⁵Eb laj Siquem queßxxakabeb li cuînk re nak teßxmuk ribeb saß eb li tzûl. Ut queßrelkßa chixjunil li cßaßru cuan reheb li nequeßnumeß aran. Abanan laj Abimelec quirabi resil li cßaßru yôqueb chixbânunquil.

²⁶A prišiel Gál, syn Ebedov, i jeho bratia a prešli do Sichema. A mužovia Sichema složili v ňom svoju nádej.

²⁶Laj Gaal, li ralal laj Ebed, cô chi cuânc Siquem rochbeneb li ras ut eb li rîtzßin. Ut eb laj Siquem queßxserakßi re li cßaßru yôqueb chixbânunquil.

²⁷A vyjdúc na pole oberali svoje vinice a tlačili a spravili veselú slávnosť chválorečenia a vojdúc do domu svojho boha jedli a pili a zlorečili Abimelechovi.

²⁷Queßcôeb chixsicßbal ru li uvas ut queßxyatzß re risinquil lix yaßal. Chirix aßan queßxbânu jun li ninkße saß rochoch lix dioseb. Nak yôqueb chi cuaßac ut chi ucßac, yôqueb chixmajecuanquil laj Abimelec.

²⁸A Gál, syn Ebedov, povedal: Kto je Abimelech? A čo je Sichem, aby sme mu slúžili? Či nie je synom Jerubbálovým a Zebúl jeho úradníkom? Slúžte mužom Chamora, otca Sichemovho! A prečo by sme mu my mali slúžiť?

²⁸Ut laj Gaal, ralal laj Ebed, quixye: —¿Ani laj Abimelec ut aniho lâo nak takaqßue kib rubel xtakl? ¿Ma mâcuaß ta biß laj Abimelec ralal laj Jerobaal? Ut laj Zebul cuan rubel xtakl. ¿Cßaßut nak tocßanjelak chiru aßan? Tocßanjelak ban chiruheb li ralal xcßajol laj Hamor li quiyîban re li tenamit aßan.

²⁹Oj, aby dal ktosi tento ľud do mojej ruky, odstránil by som Abimelecha: A povedal o Abimelechovi: Rozmnož svoje vojsko a vyjdi!

²⁹Cui ta lâin nintaklan saß êbên, ac xkasach raj ru laj Abimelec. Ac raj xinye re nak tixcauresiheb lix soldado re teßchâlk chi pletic kiqßuin, chan laj Gaal.

³⁰A keď počul Zebúl, vladár mesta, slová Gála, syna Ebedovho, rozhneval sa.

³⁰Nak quirabi resil li cßaßru quixye laj Gaal, ralal laj Ebed, cßajoß nak quijoskßoß laj Zebul li nataklan saß xbêneb li tenamit aßan.

³¹A poslal poslov k Abimelechovi ľstivo s odkazom: Hľa, Gál, syn Ebedov, a jeho bratia prišli do Sichema. A hľa, búria mesto proti tebe.

³¹Saß mukmu quixtakla resil riqßuin laj Abimelec ut quixye re: —Laj Gaal, ralal laj Ebed, rochbeneb li ras ut eb li rîtzßin cuanqueb arin Siquem ut yôqueb chixtacchißinquileb li tenamit re nak incßaß chic teßabînk châcuu.

³²Preto teraz vstaň, zober sa vnoci ty i ľud, ktorý je s tebou, a úklaď v poli.

³²Joßcan nak chiru li kßojyîn aßin lâat âcuochbeneb li soldados texchâlk ut têmuk êrib chire li tenamit.

³³A bude: skoro ráno, keď bude vychádzať slnko, vstaneš a uderíš na mesto, a hľa, on i ľud, ktorý je s ním, pojdú von proti tebe, a ty mu urobíš podľa toho, čo najde tvoja ruka.

³³Nak tâsakêuk cuulaj texcuaclîk ut tex-oc chi pletic saß li tenamit. Nak teßêlk laj Gaal rochbeneb lix soldado, lâat tâcuil cßaßru tâbânu riqßuineb, chan.

³⁴Vtedy vstal Abimelech i všetok ľud, ktorý bol s ním, vnoci a úkladili Sichemu, rozdelení vo štyri skupiny.

³⁴Joßcan nak chiru kßojyîn laj Abimelec rochbeneb lix soldado queßcôeb chire li tenamit Siquem ut queßxmuk ribeb chirix li tenamit. Câhib chßûtal queßel nak queßxjachi ribeb.

³⁵A Gál, syn Ebedov, vyšiel a postavil sa pri dveriach brány mesta, a Abimelech vstal i ľud, ktorý bol s ním, z úkladu.

³⁵Nak laj Gaal qui-el ut quixakli chire li oquebâl re li tenamit, laj Abimelec ut eb li soldado queßel chak saß eb li naßajej li mukmûqueb cuiß.

³⁶A keď videl Gál ľud, povedal Zebúlovi: Hľa, tamto schádza ľud s temien vrchov. Na čo mu povedal Zebúl: Tôňu vrchov vidíš, ktorá sa ti zdá, jako čo by to boli ľudia.

³⁶Laj Gaal quirileb ut quixye re laj Zebul: —¡Il! Cuanqueb cuînk yôqueb chak chi cubec saß li tzûl, chan. Ut laj Zebul quixye: —Mâcuaßeb cuînk nacacuil. Yal mu nacßutun saß li tzûl, chan.

³⁷Ale Gál zase prehovoril a povedal: Hľa, naozaj ľudia schádzajú s návršia zeme, a jeden oddiel ide sem od cesty dubu Planetárov.

³⁷Laj Gaal quixye cuißchic: —Yâl nak cuînk yôqueb chak chi cubec saß li tzûl. Ut yôqueb ajcuiß chi châlc saß li be cuan cuiß li ji li nequeßcuan cuiß laj kße, chan.

³⁸Vtedy mu povedal Zebúl: Kde sú teraz tvoje ústa, ktorými si povedal: Kto je Abimelech, aby ste mu slúžili? Či nie je to ten istý ľud, ktorým si opovrhoval? Nože vyjdi teraz a bojuj proti nemu!

³⁸Laj Zebul quixye re: —¿Ma incßaß ta biß cau âcuib? ¿Ma incßaß ta biß yôcat chixhobbal laj Abimelec nak xaye, “¿Cßaßru aj e nak tocßanjelak chiru aßan?” chancat. Ayu chi pletic riqßuineb anakcuan, chan laj Zebul.

³⁹A Gál vyšiel pred mužmi Sichema a bojoval proti Abimelechovi.

³⁹Ut laj Gaal quicßamoc be chiruheb li cuînk aj Siquem nak queßcôeb chi pletic riqßuineb laj Abimelec.

⁴⁰Ale bol premožený, a Abimelech ho prenasledoval, a on utekal pred ním, a mnoho ich padlo zabitých, a padali až po dvere brány.

⁴⁰Laj Abimelec quirâlinaheb laj Gaal ut nabaleb queßcam nak yôqueb chi xic saß li oquebâl re li tenamit.

⁴¹A Abimelech býval v Arume, a Zebúl zahnal Gála i jeho bratov, takže nesmeli bývať v Sicheme.

⁴¹Ut laj Abimelec quicana chi cuânc saß li tenamit Aruma. Ut laj Zebul quirisi laj Gaal saß li tenamit Siquem rochbeneb li ras ut eb li rîtzßin re nak incßaß chic teßcuânk aran.

⁴²A stalo sa na druhý deň, že ľud vyšiel na pole, a oznámili to Abimelechovi.

⁴²Cuulajak chic laj Abimelec quirabi resil nak eb laj Siquem teßxic saß li cßalebâl.

⁴³Vtedy pojal ľud a rozdelil ho na tri skupiny a úkladil na poli. A keď uvidel, že hľa, ľud ozaj ide von z mesta, povstal na nich a zbil ich.

⁴³Joßcan nak quixjachi lix soldado chi oxib chßûtal ut quixtaklaheb chixmukbal ribeb saß li cßalebâl roybeninquil nak teßêlk saß li tenamit Siquem. Nak queßel saß li tenamit, eb laj Abimelec queßel saß lix naßajeb ut queßxcamsiheb.

⁴⁴A stalo sa to tak, že Abimelech i skupiny, ktoré boly s ním, vtrhnúc rozložili sa pri meste a stáli pri dveriach brány mesta, a druhé dve skupiny sa vrhly na všetkých tých, ktorí boli na poli, a pobili ich.

⁴⁴Nak eb laj Abimelec ut eb li soldado li cuanqueb rochben yôqueb chi oc chi pletic saß li tenamit, li cuib chßûtal chic chi soldado yôqueb chixcamsinquileb li cuanqueb saß cßalebâl.

⁴⁵A Abimelech bojoval proti mestu celý ten deň a zaujal mesto a ľud, ktorý bol v ňom, povraždil. A rozboriac mesto posial ho soľou.

⁴⁵Chiru chixjunil li cutan yôqueb chi pletic toj retal nak laj Abimelec quinumta saß xbêneb laj Siquem. Quixcamsiheb ut quixjucß li tenamit ut quixpaji atzßam saß li naßajej aßan.

⁴⁶A keď to počuli všetci mužovia veže Sichema, vošli do hradu, do domu boha Beríta.

⁴⁶Nak eb li cuanqueb saß li cab li najt xteram queßrabi li cßaßru yô chi cßulmânc, queßcube ut queßcôeb chixcolbal ribeb saß li cab cuan cuiß laj Baal-berit, lix dioseb.

⁴⁷A bolo oznámené Abimelechovi, že sa tam shromaždili všetci mužovia veže Sichema.

⁴⁷Ut laj Abimelec quirabi resil nak chßutchßûqueb aran.

⁴⁸Vtedy vyšiel Abimelech na vrch Calmon, on i všetok ľud, ktorý bol s ním. A Abimelech vzal sekery do svojej ruky a nasekal haluzia so stromov a vezmúc ho položil na svoje plece a povedal ľudu, ktorý bol s ním: Čo ste videli, že som urobil, rýchle urobte jako ja.

⁴⁸Cô rochbeneb lix soldado saß li tzûl Salmón. Quixchap lix mâl laj Abimelec ut quixyocß jun li rukß cheß ut quixqßue saß xbên xtel. Quixye reheb li rochben: —Chebânu joß xinbânu lâin. Ut sêbahomak êrib, chan.

⁴⁹Vtedy nasekal i všetok ľud, každý svojho haluzia, a išli za Abimelechom a poskladali to pri hrade a zapálili nad nimi hrad ohňom. A tak zomreli aj všetci mužovia veže Sichema, asi tisíc mužov a žien.

⁴⁹Ut chixjunileb queßxyocß li rukß cheß ut queßxpako saß xbên xteleb ut queßcôeb chirix laj Abimelec saß li cab li chßutchßûqueb cuiß laj Siquem. Queßxqßue li rukß cheß chirix li cab ut queßxloch xxamlel ut queßcßateß li cuanqueb chi saß. Joßcan nak queßcam li cristian li cuanqueb Siquem. Numenak tana jun mil li queßcam, joß cuînk, joß ixk.

⁵⁰Potom odišiel Abimelech do Tébeca a rozložiac sa proti Tébecu táborom zaujal ho.

⁵⁰Chirix chic aßan laj Abimelec queßcôeb toj saß li tenamit Tebes ut queßxtiquib pletic toj retal queßrêchani li tenamit.

⁵¹A prostred mesta bola pevná veža, a utiekli sa ta všetci mužovia i ženy i všetci občania mesta, zavreli za sebou a vyšli na strechu veže.

⁵¹Saß li tenamit aßan cuan jun li nimla cab najt xteram re teßxcol cuiß ribeb. Chixjunileb li cuanqueb saß li tenamit queßcôeb aran, joß cuînk, joß ixk. Ut queßcôeb ajcuiß eb li nequeßtaklan saß li tenamit aßan. Queßxqßue saß lau lix puertil ut queßtakeß saß xbên li cab.

⁵²Potom prišiel Abimelech až k veži, bojoval proti nej a priblížil sa až ku dveriam veže, aby ju podpálil ohňom.

⁵²Laj Abimelec cô cuan cuiß li oquebâl re li cab aßan re tixcßat.

⁵³Ale nejaká žena hodila vrchný žernov na hlavu Abimelechovi a rozbila mu lebku.

⁵³Abanan jun li ixk quixcut jun tokol li pec re li molino. Li pec aßan quinak saß xjolom laj Abimelec ut quijoreß lix jolom.

⁵⁴A zavolajúc rýchle mládenca, ktorý nosil jeho zbraň, povedal mu: Vytiahni svoj meč a usmrť ma, aby nepovedali o mne: Žena ho zabila. A jeho mládenec ho prebodnul, a tak zomrel.

⁵⁴Laj Abimelec quixbok saß junpât li cuînk li nacßamoc re lix chßîchß ut quixye re: —Isi chak lâ chßîchß ut tinâcamsi re nak mâ ani tâyehok re nak ixk xcamsin cue, chan. Ut li cuînk quixnumsi lix chßîchß saß xsaß. Joßcaßin nak quicam laj Abimelec.

⁵⁵Keď potom videli mužovia Izraelovi, že zomrel Abimelech, odišli každý na svoje miesto.

⁵⁵Nak queßxqßue retal laj Israel nak ac xcam laj Abimelec, queßsukßi cuißchic saß li rochocheb.

⁵⁶A tak vrátil Bôh nešľachetnosť Abimelechovu, ktorú spáchal proti svojmu otcovi tým, že zavraždil sedemdesiatich svojich bratov,

⁵⁶Joßcaßin nak quiqßueheß laj Abimelec xban li Dios chixtojbal rix li mâc quixbânu chiru lix naß xyucuaß nak quixcamsiheb li lajêb xcâcßâl li ras ut li rîtzßin.Ut li Dios quixqßueheb ajcuiß chixtojbal rix lix mâqueb li cuînk li cuanqueb Siquem. Queßxcßul joß quixye laj Jotam li ralal laj Jerobaal.

⁵⁷i všetku nešľachetnosť mužov Sichema vrátil Bôh na ich hlavu, a prišla na nich kliatba Jotáma, syna Jerubbálovho.

⁵⁷Ut li Dios quixqßueheb ajcuiß chixtojbal rix lix mâqueb li cuînk li cuanqueb Siquem. Queßxcßul joß quixye laj Jotam li ralal laj Jerobaal.