¹A v tom, keď sa boly sišly desaťtisíce zástupu, takže šliapali jedni po druhých, začal hovoriť svojim učeníkom: Najprv sa vystríhajte kvasu farizeov, ktorý je pokrytstvo.

¹Nak yôqueb chi ch'utlâc li q'uila mil chi tenamit, yôqueb chixtiquisinquil ribeb. Li Jesús qui-oc chi âtinac riq'uineb lix tzolom xbên cua ut quixye: -Mêbânu jo' neque'xbânu laj fariseo. A'aneb aj ca' pac'al u.

²Ale nieto ničoho ukrytého, čo by nemalo byť odkryté, ani tajného, čo by sa nemalo zvedieť.

²Mâc'a' naru na-uxman chi mukmu chi inc'a' ta tâc'utûnk. Mâc'a' cuan chi mukmu chi inc'a' ta tâna'ek'.

³A preto všetko, čo ste povedali vo tme, bude sa čuť na svetle; a čo ste v komorách šeptali do ucha, bude sa hlásať na domoch.

³Mâc'a' naru nayeman sa' cab chi mukmu chiru k'ojyîn chi inc'a' ta tâêlk resil chi cutanquil. Ut mâc'a' naru nayeman chi hasbanbil sa' cab chi inc'a' ta tâabîk resil yalak bar.

⁴Ale vám, svojim priateľom, hovorím: Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo a ktorí potom nemajú viacej čo urobiť.

⁴Ex cuamîg, lâin ninye êre nak mexxucuac chiruheb li ani te'raj camsînc êre xban nak mâc'a' naru te'xbânu riq'uin lê râm.

⁵Ale ukážem vám, koho sa máte báť: bojte sa toho, ktorý, keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla. Áno, hovorím vám, toho sa bojte!

⁵Lâin tinye êre ani li tento têxucua ru. Chexucuâk ru li Dios li naru târisi xyu'am li junjûnk ut cuan xcuanquil chixtaklanquil li âmej sa' xbalba. A'an li tento têxucua ru.

⁶Či nepredávajú päť vrabčekov za dva groše? A ani jeden z nich nie je zabudnutý pred Bohom.

⁶¿Ma inc'a' ta bi' nac'ayîc ôb chi tzentzeyul chi cuib centavo? K'axal cubenak xtz'ak, abanan mâ jun reheb a'an nasach sa' xch'ôl li Dios.

⁷Ale aj vlasy vašej hlavy všetky sú spočítané. Nebojte sa teda! Vy ste drahší nad mnoho vrabcov.

⁷Jo'can ajcui' li rismal lê jolom ajlanbileb chixjunil xban li Dios. Jo'can nak mexxucuac chiruheb li xic' neque'iloc êre xban nak lâex k'axal terto êtz'ak chiruheb nabal chi tzentzeyul.

⁸Ale hovorím vám: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, vyzná i Syn človeka pred anjelmi Božími.

⁸Lâin tinye êre nak li ani naxye chiruheb li tenamit nak niquinixpâb, lâin tinye chiruheb lix ángel li Dios nak a'an cualal inc'ajol.

⁹Ale ten, kto mňa zaprel pred ľuďmi, bude zaprený pred anjelmi Božími.

⁹Ut li ani tâtz'ektânânk cue chiruheb li tenamit, lâin tintz'ektâna ajcui' a'an chiruheb lix ángel li Dios.

¹⁰A každému, kto povie slovo proti Synovi človeka, bude odpustené; ale tomu, kto sa rúhal Svätému Duchu, nebude odpustené.

¹⁰Li ani tâhobok cue lâin li C'ajolbej, tâcuyek' xmâc xban li Dios. Abanan li ani tâmajecuânk re li Santil Musik'ej inc'a' tâcuyek' xmâc.

¹¹A keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a pred vrchnosti, nestarajte sa, jako alebo čo máte povedať na svoju obranu alebo čo máte riecť;

¹¹Nak texc'amek' chiruheb li neque'taklan sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío, malaj ut chiruheb laj rakol âtin ut chiruheb li cuanqueb sa' xcuanquil, inc'a' yôkex chixc'oxlanquil li c'a'ru texsumênk cui' malaj ut li c'a'ru têye,

¹²lebo Svätý Duch vás naučí v tú istú hodinu, čo treba povedať.

¹²xban nak li Santil Musik'ej tixc'utbesi chêru sa' li hônal a'an chanru texsumênk cui', chan li Jesús.

¹³A ktosi zo zástupu mu povedal: Učiteľu, povedz môjmu bratovi, aby si rozdelil so mnou dedičstvo!

¹³Jun li cuînk quiâtinac chak sa' xyânkeb li q'uila tenamit ut quixye re li Jesús: -At tzolonel, ye re li cuas nak xjachak li jun cablal li quicanabâc chok' ke ut xq'uehak cue li jo' q'uial tintz'ak lâin, chan.

¹⁴Ale on mu povedal: Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo za deliteľa nad vami?

¹⁴A'ut li Jesús quixye re: -At cuînk, lâin inc'a' xakabanbilin chi rakoc âtin sa' êbên chi moco xakabanbilin chixjachinquil lê jun cablal.

¹⁵A povedal im: Hľaďte a chráňte sa lakomstva! Lebo keď má niekto hojnosť, zato jeho život nie je z jeho majetku.

¹⁵Ut quixye ajcui' reheb chixjunileb li cuanqueb aran: -Q'uehomak retal li c'a'ru têbânu. Inc'a' yôkex chixrahinquil ru li biomal, xban nak moco riq'uin ta kabiomal yo'yôco, chan.

¹⁶A povedal im aj podobenstvo a riekol: Ktoréhosi bohatého človeka zem hojne zarodila.

¹⁶Ut quixye ajcui' jun li jaljôquil ru âtin reheb. Quixye: -Cuan jun li cuînk biom. Cuan jun xch'och' châbil ut nabal li acuîmk na-el chi sa'.

¹⁷A rozmýšľal v sebe a povedal: Čo urobím? Lebo nemám, kde by som shromaždil svoju úrodu.

¹⁷Qui-oc chixc'oxlanquil ut quixye sa' xch'ôl, "¿C'a'ru tinbânu? Mâc'a' chic xna'aj li ru li cuacuîmk", chan.

¹⁸A povedal: Toto spravím: zborím svoje stodoly a nastaviam väčších a shromaždím tam všetky svoje plodiny a svoj majetok

¹⁸Ut quixye, "Ninnau c'a'ru tinbânu. Tinpo' li rochochil li ru li cuacuîmk li cuanqueb. Ut tinyîb chic jalan nînk chok' rêkaj. Ut chi sa' a'an tinxoc chixjunil li ru li cuacuîmk jo' ajcui' chixjunil li c'a'ru cuan cue."

¹⁹a poviem svojej duši: Dušo, máš mnoho majetku, složeného na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa.

¹⁹Ut tinye: "Us xak cue. Cuan nabal c'a'ru cue xocxo inban re tinnumsi nabal chihab. Anakcuan tinhilânk, tincua'ak, tin-uc'ak, ut tâsahok' sa' inch'ôl", chan.

²⁰A Bôh mu povedal: Blázne, tejto noci požiadajú tvoju dušu od teba, a to, čo si nahotovil, čie bude?

²⁰Abanan li Dios quixye re, "Abi, at jip aj cuînk. Chiru a k'ojyîn a'in tatcâmk. Ut chixjunil li xocxo âban, ¿ani aj e tâcanâk cui'?"

²¹Tak je to s tým, kto si shromažďuje poklady a nie je bohatý v Bohu.

²¹Lâin ninye êre: jo'ca'in naxc'ul li naxc'ûla xbiomal sa' ruchich'och' ut riq'uin li Dios mâc'a' xbiomal, chan li Jesús.

²²A povedal svojim učeníkom: Preto vám hovorím: nestarajte sa o svoj život, čo budete jesť, ani o telo, čím sa odejete.

²²Ut li Jesús quixye reheb lix tzolom: -Mixic êch'ôl chixc'oxlanquil chanru nak tênumsi li cutan junjûnk, chi moco riq'uin li c'a'ru têtzaca chi moco riq'uin lix tikibanquil êrib.

²³Lebo život je viac ako pokrm, a telo viac než odev.

²³Li kayu'am, a'an k'axal lok' chiru li katzacaêmk. Ut li katibel, a'an k'axal lok' chiru li kak'.

²⁴Povážte vrany, že nesejú ani nežnú, ktoré nemajú komory ani stodoly, a Bôh ich živí. A o koľko drahší ste vy nad vtákov!

²⁴Cheq'uehak retal li xul li neque'rupupic chiru choxa. Eb a'an inc'a' neque'au, chi moco neque'k'oloc, chi moco neque'xxoc xcuaheb chi moco cuan xc'ulanquil xtzacaêmkeb. Abanan li Dios naxq'ue xtzacaêmkeb. ¿Ma toja' ta chic lâex inc'a' tixq'ue êtzacaêmk?

²⁵A kto z vás môže starajúci sa pridať k veľkosti svojej postavy čo len jeden lakeť?

²⁵¿Ani êre lâex târûk tixtik ru lix yu'am usta naxtacuasi rib xc'oxlanquil?

²⁶Ak tedy ani len najmenšie nemôžete, prečo sa o to ostatné staráte?

²⁶Cui inc'a' nequexru xbânunquil li c'a'ak re ru a'in, ¿c'a'ut nak nequetacuasi êrib chixc'oxlanquil?

²⁷Povážte ľalie, jako rastú; nepracujú ani nepradú, a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol tak odiaty jako jedna z nich.

²⁷Q'uehomak retal li utz'u'uj chanru nak neque'q'ui chi inc'a' neque'c'anjelac chi moco neque'quemoc. A'ut lâin tinye êre, usta c'ajo' xchak'al ru lix tikibanquil laj Salomón, abanan inc'a' quixtau xchak'al ru li utz'u'uj a'in.

²⁸Ak tedy trávu na poli, ktorá je dnes a zajtra sa hodí do pece, Bôh tak odieva, o koľko skôr zaodeje vás, ó, ľudia malej viery.

²⁸Ut cui li Dios naxq'ue lix ch'ina'usal li pim li cuan junpât ajcui' ut cuulaj q'uebilak sa' xam, ¿ma toja' ta chic lâex inc'a' textikib? Lâex inc'a' nequexpâban chi tz'akal.

²⁹A vy nehľadajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, ani sa takými starosťami neznepokojujte,

²⁹Jo'can ut nak inc'a' yôk êc'a'ux chirix lê cua êruc'a.

³⁰lebo to všetko hľadajú národy tohoto sveta, a veď váš Otec vie, že to potrebujete.

³⁰Lê yucua' li cuan sa' choxa naxnau li c'a'ru nequeraj ru. Li inc'a' neque'xpâb li Dios, ca'aj cui' lix tzacaêmkeb neque'xc'oxla.

³¹Ale hľadajte kráľovstvo Božie, a to všetko vám bude pridané.

³¹Abanan lâex têsic' lix nimajcual cuanquilal li Dios ut chixjunil li c'a'ak re ru a'in talajq'uehek' êre chok' xtz'akob.

³²Neboj sa, malé stádečko! Lebo sa zaľúbilo vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo!

³²Mexxucuac ex cualal inc'ajol. Usta inc'a' q'uihex, abanan lê yucua' cuan sa' choxa c'ojc'o xch'ôl chixq'uebal êre lix nimajcual cuanquilal.

³³Predajte svoje imania a dajte almužnu! Urobte si mešce, ktoré nevetšejú, nepominuteľný poklad v nebesiach, kde sa neblíži zlodej, a moľ nekazí;

³³C'ayihomak li c'a'ru cuan êre ut sihomak reheb li mâc'a' cuan reheb re nak cuânk êbiomal sa' choxa. Aran inc'a' na-oc laj êlk' chi elk'ac chi moco namaxen. Q'uehomak êch'ôl chirix li biomal li inc'a' na-oso'.

³⁴lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce.

³⁴Jo'can nak chenauhak nak bar cuan cui' lê biomal, aran ajcui' cuânk lê c'a'ux.

³⁵Nech sú vaše bedrá opásané a sviece horiace!

³⁵Checauresihak êrib. Yôkex chiroybeninquil li Kâcua'. Chanchanakex li môs li lochlo xxam ut yô chiroybeninquil lix patrón.

³⁶A vy podobní ľuďom, očakávajúcim svojho pána, kedy sa vráti zo svadby, aby mu, keď prijde a zaklepe, hneď otvorili.

³⁶Chanchanakex li môs li yôqueb chiroybeninquil lix patroneb nak tâsuk'îk chak sa' junak sumlâc. Nak tixtoch' li puerta, sa' junpât te'xte chiru.

³⁷Blahoslavení to sluhovia, ktorých, keď prijde pán, najde bdieť! Ameň vám hovorím, že sa opáše a usadí ich za stôl a prijdúc bude ich obsluhovať.

³⁷Us xak reheb li môs li yôqueb chiroybeninquil lix patroneb. Nak tâcuulak li patronej, tixtauheb chi ajôqueb ru. Relic chi yâl ninye êre li patronej tixcauresi rib ut tixchunubeb lix môs sa' mêx ut a'an ajcui' tâq'uehok re lix tzacaêmkeb.

³⁸A keby prišiel za druhej stráže a za tretej stráže keby prišiel a našiel tak, blahoslavení sú tí sluhovia!

³⁸Us xak reheb li môs li yôkeb chiroybeninquil lix patrón, usta tuktu k'ojyîn malaj ut sakêuc re tâcuulak.

³⁹Ale to vedzte, že keby vedel hospodár, v ktorú hodinu prijde zlodej, bdel by a nedal by preboriť svoj dom.

³⁹Cheq'uehak retal a'in: Cui ta naxnau li yucua'bej sa' li cab jok'e hônal re li k'ojyîn tol-êlk laj êlk', tâyo'lek raj ut inc'a' raj tixcanab chi elk'ac li c'a'ru cuan sa' li rochoch.

⁴⁰Teda aj vy buďte hotoví, lebo v tú hodinu, ktorú sa nenazdáte, prijde Syn človeka.

⁴⁰Jo'can ajcui' lâex yo'on cuânkex chi oybenînc xban nak inc'a' nequenau jok'e hônal tincuulak lâin li C'ajolbej. Tincuulak chi mâc'a' sa' êch'ôl, chan li Jesús.

⁴¹A Peter mu povedal: Pane, či len nám hovoríš toto podobenstvo a či aj všetkým?

⁴¹Laj Pedro quixye re li Jesús: -At Kâcua', ¿ma ca'aj cui' ke lâo xaye li jaljôquil ru âtin a'an, malaj ut reheb ajcui' chixjunileb li tenamit?-

⁴²A Pán povedal: Nuž kto tedy je to ten verný a opatrný správca, ktorého ustanoví pán nad svojou čeľaďou, aby jej na čas dával vymeraný pokrm?

⁴²Ut li Kâcua' quixye re: -Li môs li cuan xna'leb ut châbil, a'an li tâq'uehek' xcuanquil xban lix patrón sa' xbêneb li rech môsil. A'an chic tâq'uehok re xtzacaêmkeb sa' x-ôril.

⁴³Blahoslavený ten sluha, ktorého, keď prijde jeho pán, najde tak robiť!

⁴³Us xak re li môs li yôk chixbânunquil lix c'anjel sa' xyâlal nak tâc'ulûnk lix patrón.

⁴⁴Pravdu vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom.

⁴⁴Relic chi yâl tinye êre nak li patrón a'an, tixk'axtesi sa ruk' chixjunil lix jun cablal.

⁴⁵Ale keby povedal ten sluha vo svojom srdci: Môj pán odkladá s príchodom! A začal by sluhov biť aj slúžky a jesť a piť a opíjať sa -

⁴⁵Abanan cui li môs a'an inc'a' us lix na'leb, tixye sa' xch'ôl, "Lin patrón tâbâyk chi c'ulûnc". Ut tâoc chixsac'baleb li rech môsil jo' cuînk jo' ixk ut tâoc chi cua'ac, chi uc'ac ut chi calâc.

⁴⁶prijde pán toho sluhu v deň, v ktorý sa nenazdá, a v hodinu, ktorej nezná, a rozpoltí ho a jeho diel položí s nevernými.

⁴⁶Mâc'a'ak sa' xch'ôl nak tâc'ulûnk lix patrón. Ut lix patrón tixq'ue chixtojbal rix lix mâc ut tixtakla sa' xyânkeb li inc'a' useb xna'leb.

⁴⁷A oný sluha, ktorý znal vôľu svojho pána a nezhotovil sa ani neurobil podľa jeho vôle, bude veľmi bitý.

⁴⁷Li môs li naxnau c'a'ru naraj lix patrón ut chi tîc mâc'a' naxbânu, li jun a'an tâsaq'uek' chi cau.

⁴⁸A zase ten, ktorý neznal, ale konal veci, hodné bitky, bude menej bitý. A od každého, komu je mnoho dané, bude sa vyhľadávať mnoho, a komu mnoho sverili, od toho budú viacej požadovať.

⁴⁸Abanan li môs li inc'a' naxbânu li us xban nak inc'a' naxnau c'a'ru naraj lix patrón, li jun a'an tixc'ul ajcui' xtojbal xmâc. Abanan ca'ch'in ajcui' chiru li tixc'ul li naxnau li c'a'ru naraj lix patrón. Li ani naxnau xyâlal, mas cui'chic nabal li îk cuan sa' xbên. Ut li ani cuan xna'leb chi us, mas cui'chic li îk cuan sa' xbên chiru li jun li mâc'a' xna'leb, chan.

⁴⁹Oheň som prišiel hodiť na zem, a čo chcem, ak už je zapálený?

⁴⁹Li Jesús quixye ajcui': -Chanchan li xinq'ue xam sa' ruchich'och' nak xinchal lâin xban nak sa' inc'aba' lâin nabal li ch'a'ajquilal tâcuânk. Nacuaj ta ac xnume' li ch'a'ajquilal a'in.

⁵⁰Ale mám byť pokrstený krstom, a jaký som stiesnený, dokiaľ sa nesplní!

⁵⁰Abanan tento tinc'ul jun li cubi ha' xbên cua. Ut li cubi ha', a'an li nimla raylal li tinc'ul. Ut yôkin chiroybeninquil li hônal a'an chi ra sa' inch'ôl toj tâcuulak xk'ehil nak tâc'ulmânk.

⁵¹A či sa domnievate, že som prišiel dať pokoj na zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.

⁵¹Mâre lâex nequec'oxla nak junes tuktûquil usilal xinc'am chak sa' ruchich'och'. Inc'a'. Tâcuânk ajcui' nabal li ch'a'ajquilal.

⁵²Lebo odteraz budú piati v jednom dome rozdelení, traja proti dvom a dvaja proti trom.

⁵²Chalen anakcuan inc'a' chic sa te'cuânk li jûnk cabal sa' rochocheb xban nak cuan li te'pâbânk cue ut cuan inc'a'. Mâre cuan ôb chi cristian sa' li jun cabal. Oxib xic' te'ril li cuib chic. Ut li cuib xic' te'ril li oxib chic.

⁵³Rozdelený bude otec proti synovi a syn proti otcovi, mať proti dcére a dcéra proti materi, svokra proti svojej neveste a nevesta proti svojej svokre.

⁵³Li yucua'bej xic' târil li ralal, ut li alalbej xic' târil lix yucua'. Li na'bej xic' târil lix co' ut li co'bej xic' târil lix na'. Ut li na'bej xic' târil li ralib ut li alibej xic' târil lix na' lix bêlom.

⁵⁴A vravel i zástupom: Keď vidíte oblak, že vystupuje od západu, hneď hovoríte, že ide dážď, a býva tak.

⁵⁴Li Jesús quixye ajcui' reheb li q'uila tenamit: -Nak nequeril nak yô chi châlc li chok bar na-oc cui' li sak'e, nequeye, "Hôn naxq'ue hab", chanquex. Ut yâl ajcui' nak naxq'ue li hab.

⁵⁵A zase keď vidíte, že veje poludný vietor, hovoríte, že bude horúčava, a býva.

⁵⁵Ut jo'can ajcui' nak nachal li ik' sa' li sur. Nequeye, "Tik ru li cutan tixq'ue anakcuan," chanquex. Ut yâl ajcui' nak naxq'ue li tik.

⁵⁶Pokrytci, tvárnosť zeme a neba viete zkúmať a posúdiť, a jakože potom tohoto času nezkúmate?

⁵⁶Lâex aj ca' pac'al u. Nequenau xq'uebal retal ru li choxa ut li ruchich'och'. Abanan ca'aj cui' a'an nequenau rilbal. Inc'a' nequeq'ue retal li yô chi c'ulmânc sa' eb li cutan a'in.

⁵⁷A prečo aj sami od seba nesúdite toho, čo je spravedlivé?

⁵⁷¿C'a'ut nak inc'a' nequeq'ue retal c'a'ru li us têbânu?

⁵⁸Lebo kým ideš so svojím protivníkom k vrchnosti, na ceste sa pričiň o to, aby si sa ho sprostil, aby ťa snáď nezavliekol k sudcovi, a sudca by ťa vydal hajdúchovi, a hajdúch by ťa uvrhnul do žalára.

⁵⁸Nak yôquex chi xic riq'uin laj rakol âtin, yîbomak ru lê ch'a'ajquil sa' junpât riq'uin li xic' na-iloc âcue nak toj mâji' nequexcuulac. Cui inc'a' nacac'am âcuib sa' usilal chi junpât, laj rakol âtin tatxtakla sa tz'alam.Lâin ninye âcue nak inc'a' tat-êlk aran cui inc'a' tâtoj chixjunil li jo' q'uial te'xpatz' âcue, chan li Jesús.

⁵⁹Hovorím ti, že nevyjdeš ztade, dokiaľ nezaplatíš aj posledného haliera.

⁵⁹Lâin ninye âcue nak inc'a' tat-êlk aran cui inc'a' tâtoj chixjunil li jo' q'uial te'xpatz' âcue, chan li Jesús.