¹A stalo sa, keď bol na ktoromsi mieste a modlil sa a keď prestal, že mu povedal ktorýsi z jeho učeníkov: Pane, nauč nás modliť sa, jako i Ján naučil svojich učeníkov.

¹Sa' jun li cutan yô chi tijoc li Jesús. Ut nak quirake' chi tijoc, jun reheb lix tzolom quixye re: -Kâcua', c'ut chiku li tijoc jo' nak laj Juan quixc'ut li tijoc chiruheb lix tzolom, chan.

²A on im povedal: Keď sa modlíte, hovorte: Náš Otče, ktorý si v nebesiach! Nech sa posvätí tvoje meno! Nech prijde tvoje kráľovstvo! Nech sa stane tvoja vôľa jako v nebi, tak i na zemi!

²Ut li Kâcua' quixye reheb: -Nak textijok, têye chi jo'ca'in: Kâcua', cuancat sa' li santil choxa, lok'oninbil taxak lâ santil c'aba'. Chichâlk ta lâ nimajcual cuanquilal. Chi-uxk ta li nacacuaj jo' sa' choxa, jo' ta ajcui' sa' ruchich'och'.

³Dávaj nám náš povšedný chlieb každého dňa!

³Chaq'ue taxak ke li kacua kuc'a chi cuulaj cuulaj.

⁴A odpusť nám naše hriechy, lebo aj my sami odpúšťame každému svojmu vinníkovi. A neuvoď nás v pokušenie, ale nás zbav zlého!

⁴Ut chacuy chasach ta li kamâc jo' nak nakacuyeb xmâc li neque'mâcob chiku. Ut moâq'ue chi âlêc. Choâcol ban chiru li inc'a' us.

⁵A povedal im: Kto z vás bude mať priateľa a pojde k nemu o polnoci a povedal by mu: Priateľu, požičaj mi tri chleby,

⁵Ut quixye ajcui' reheb li Jesús: -Kayehak nak lâex cuan ta junak lê ramîg. Ut texxic raj riq'uin tuktu k'ojyîn ut têye raj re, "At cuamîg, mâre tâto'oni oxibak incua.

⁶lebo môj priateľ prišiel ku mne s cesty, a nemám, čo by som mu predložil.

⁶Jun li cuamîg xchal chak chi najt ut xc'ulun cuiq'uin sa' cab. Ut mâc'a' cuan cue re tinq'ue re."

⁷A tamten z vnútra odpovedajúc by povedal: Netráp ma! Dvere sú už zamknuté, a moje deti sú so mnou v posteli; nemôžem vstať a dať ti.

⁷Ut li jun li cuan chak sa' cab tâchak'ok chak ut tixye, "Minâch'i'ch'i'i. Tz'aptz'o chic li cab. Lâin ut eb lin coc'al yôco chi hilânc. Inc'a' naru nincuacli chixq'uebal âcue li c'a'ru tâcuaj."

⁸Hovorím vám, že ak aj vstanúc nedá mu preto, že mu je priateľom, ale pre jeho nestudatosť vstane a dá mu, koľko potrebuje.

⁸Moco xban ta nak ramîg nak tâcuaclîk chixq'uebal re li c'a'ru târaj ru. Tixq'ue ban re xban nak yôk chixpatz'bal ut re nak tixcanab xch'i'ch'i'inquil.

⁹I ja vám hovorím: Proste, a bude vám dané; hľadajte a najdete; klepte a otvorí sa vám;

⁹Jo'can ut nak ninye êre: -Nak tâpaltok c'a'ru êre, chextz'âmânk chiru li Dios ut a'an tixq'ue êre. Chesic'ak ut têtau, chebokak ut li puerta tâtehek' chêru.

¹⁰lebo každý, kto prosí, berie; kto hľadá, nachádza, a tomu kto klepe, bude otvorené.

¹⁰Chebânu a'an xban nak li ani natz'âman chiru li Dios naq'uehe' re. Ut li ani naxsic', naxtau. Ut li ani nabokoc, li puerta natehe' chiru.

¹¹A ktorýže z vás otec by bol taký, aby svojmu synovi, keby ho prosil za chlieb, podal kameň?! Alebo aj za rybu, či mu azda miesto ryby podá hada?

¹¹¿Ma cuan ta bi' junak yucua'bej sa' êyânk tixq'ue junak pec re li ralal nak tixpatz' xcua re? Ut nak tixpatz' junak xcar re, ¿ma c'anti' ta bi' tixq'ue re?

¹²Alebo aj keby prosil za vajce, však mu len nepodá škorpiona?!

¹²Ut nak tixpatz' junak xmol, ¿ma aj xôc' ta bi' tixq'ue re?

¹³Ak teda vy, súc zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o koľko skôr dá Otec z neba Svätého Ducha tým, ktorí ho prosia!

¹³Cui lâex li moco châbilex ta nequenau xq'uebal li c'a'ru châbil re lê ralal êc'ajol, ¿ma toja' ta chic lê yucua' cuan sa' choxa inc'a' tixq'ue li Santil Musik'ej re li ani tixtz'âma chiru? chan li Jesús reheb.

¹⁴A vyháňal démona, a ten bol nemý. A stalo sa, keď vyšiel démon, že nemý hovoril. A zástupy sa divily.

¹⁴Li Jesús quirisi jun li mâus aj musik'ej riq'uin jun li cuînk mem. Nak qui-el li mâus aj musik'ej riq'uin, naâtinac chic li cuînk. Ut chixjunileb li cuanqueb aran que'sach xch'ôl xban li c'a'ru quic'ulman.

¹⁵Ale niektorí z nich povedali: Belzebúbom, kniežaťom nad démonami, vyháňa démonov.

¹⁵Abanan cuanqueb ajcui' li que'yehoc re: -Li cuînk a'in na-isin mâus aj musik'ej riq'uin xcuanquil laj Beelzebú lix yucua'ileb li mâus aj musik'ej, chanqueb.

¹⁶A zase iní pokúšajúc hľadali od neho znamenie z neba.

¹⁶Ut cuanqueb ajcui' li que'xtz'âma chiru li Jesús nak tixbânu junak li milagro yal re xyalbal rix.

¹⁷Ale on znal ich myšlienky a povedal im: Každé kráľovstvo, rozdelené proti sebe, pustne, i dom, rozdelený proti domu, padá.

¹⁷Li Jesús quixnau li c'a'ru yôqueb chixc'oxlanquil ut quixye reheb: -Cui cuan jun têpak chi tenamit xic' te'ril rib chi ribileb rib, li jun têp chi tenamit a'an tixsach xcuanquil xjunes rib. Ut cui cuan ta jun cabalak xic' te'ril rib chi ribileb rib, li jun cabal a'an te'xsach xcuanquil lix jun cablaleb.

¹⁸A jestli je i satan rozdelený proti sebe, jako potom obstojí jeho kráľovstvo? Lebo hovoríte, že Belzebúbom vyháňam démonov.

¹⁸Jo'can ajcui' laj tza. Cui xic' neque'ril rib chi ribileb rib, ¿chan ta cui' ru nak xakxôk lix cuanquilal? Lâex nequeye nak riq'uin xcuanquil laj tza nacuisi li mâus aj musik'ej.

¹⁹No, ak ja Belzebúbom vyháňam démonov, vaši synovia ich kým vyháňajú? Preto oni budú vašimi sudcami.

¹⁹Cui lâin yôquin chirisinquil mâus aj musik'ej riq'uin xcuanquil laj tza, ¿ani aj cuanquil neque'isin cui' mâus aj musik'ej li neque'tâken êre lâex? Jo'can nak a'an eb ajcui' te'yehok re nak inc'a' yâl li yôquex chixyebal.

²⁰Ale ak ja prstom Božím vyháňam démonov, tak teda prišlo k vám kráľovstvo Božie.

²⁰Cui ut riq'uin xcuanquil li Dios nacuisiheb li mâus aj musik'ej, riq'uin a'an nac'utun nak relic chi yâl ac xc'ulun sa' êyânk lix nimajcual cuanquilal li Dios.

²¹Keď silný ozbrojenec stráži svoj palác, v pokoji sú jeho veci.

²¹Laj tza chanchan jun li cuînk cau rib ut cuan sa' ruk' lix ch'îch' re xcolbal rib. Yôk chixc'ac'alenquil li rochoch. Mâc'a' tixc'ul li c'a'ru re xban nak yôk chixc'ac'alenquil.

²²Ale keby prišiel na neho silnejší, ako je on, a premohol by ho, vezme jeho zbraň, na ktorú sa nadejal, a rozdá svoju korisť.

²²Abanan cui tâchâlk junak k'axal cau rib chiru a'an, a'an chic tânumtâk sa' xbên ut tâmak'ek' chiru lix ch'îch' li cau cui' xch'ôl ut tâjeq'uîk li c'a'ru re.

²³Kto nie je so mnou, je proti mne: a kto so mnou neshromažďuje, rozptyľuje.

²³Li ani inc'a' na-oquen chicuix, a'an xic' ninril. Ut ani inc'a' natenk'an cue, narisi xcuanquil li c'a'ru ninbânu lâin, chan li Jesús.

²⁴Keď vyjde nečistý duch od človeka, chodí po bezvodných miestach a hľadá odpočinok a keď nenajde, hovorí: Navrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.

²⁴Nak ac x-el riq'uin junak cuînk, li mâus aj musik'ej naxic sa' li na'ajej bar mâc'a' cuan chixsic'bal bar tâoc chi hilânc. Naril nak inc'a' naxtau xna'aj. Naxye: -Lâin tinsuk'îk cui'chic riq'uin li cuînk bar xin-el cui' chak, chan.

²⁵A keď prijde, najde zametený a ozdobený.

²⁵Ut nak nacuulac riq'uin naxtau li cuînk chanchan jun li cab mâc'a' chic cuan chi sa'. Mesunbil ut ac cauresinbil roybeninquil li ani tâoc chi sa'.

²⁶Vtedy ide a pojme so sebou ešte sedem iných duchov, horších ako je sám, a vojdúc bývajú tam, a posledné veci toho človeka stávajú sa horšími ako prvé.

²⁶Ut li mâus aj musik'ej naxsic' cuukub chic chi mâus aj musik'ej k'axal cui'chic numtajenak xmâusilaleb chiru a'an. Neque'oc chi cuânc riq'uin li cuînk. Ut lix na'leb li cuînk a'an numtajenak chic xyibal ru chiru nak quicuan junxil.

²⁷A stalo sa v tom, ako to hovoril, že nejaká žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval!

²⁷Ut nak yô chixyebal eb li âtin a'in li Jesús, jun li ixk quiâtinac chak chi cau sa' xyânkeb li q'uila tenamit, ut quixye: -Us xak re li ixk li x-alan âcue ut xtu'resin âcue, chan.

²⁸Ale on povedal: Ba pravda, blahoslavení, ktorí čujú slovo Božie a zachovávajú ho!

²⁸Li Jesús quichak'oc ut quixye: -K'axal cui'chic us chok' reheb li neque'abin re li râtin li Dios ut neque'xbânu li c'a'ru naxye.

²⁹A keď sa k nemu shromažďovaly zástupy, začal hovoriť: Toto pokolenie je zlé pokolenie, znamenie vyhľadáva; a znamenie mu nebude dané, iba znamenie proroka Jonáša.

²⁹Nak yôqueb chi ch'utlâc li q'uila tenamit riq'uin, li Jesús quixye reheb: -Li cristian li cuanqueb sa' eb li cutan a'in inc'a' useb xna'leb. Te'raj tâc'utbesîk junak milagro chiruheb. Abanan mâ jun milagro tâc'utbesîk chiruheb. Ca'aj cui' li milagro li qui-ux re laj Jonás, li quic'utbesîc chiruheb junxil.

³⁰Lebo jako bol Jonáš znamením Ninivänom, tak bude aj Syn človeka tomuto pokoleniu.

³⁰Li milagro li quixc'ul laj Jonás nak quicole', a'an retalil chiruheb li tenamit Nínive nak a'an taklanbil xban li Dios. Jo'can ajcui' lâin li C'ajolbej. Li milagro li tinc'ul lâin, a'an jun retalil chiruheb li tenamit sa' eb li cutan a'in nak lâin taklanbilin xban li Dios, chan.

³¹Kráľovná Juhu vstane na súde s mužmi tohoto pokolenia a odsúdi ich; lebo prišla z ďalekých končín zeme počuť múdrosť Šalamúnovu, a hľa, tu je viac ako Šalamún!

³¹Li ixk li quicuan chok' reina sa' li tenamit li cuan sa' li sur, tâcuaclîk chak sa' xk'ehil nak târakek' âtin sa' êbên ut tixye nak cuan êmâc xban nak inc'a' xerabi li cuâtin. A'an quichal chak toj sa' xmaril li ruchich'och' chirabinquil li c'a'ru quixye laj Salomón xban nak cuan xna'leb. Ut lâin k'axal cui'chic inna'leb chiru laj Salomón ut cuanquin arin sa' êyânk. Abanan inc'a' nequepâb li cuâtin.

³²Ninivskí mužovia povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho; lebo činili pokánie na kázeň Jonášovu; a hľa, tu je viac ako Jonáš!

³²Ut te'cuaclîk ajcui' eb li que'cuan sa' li tenamit Nínive sa' xk'ehil nak târakek' âtin sa' êbên lâex li cuanquex sa' eb li cutan a'in. Ut te'xye nak cuan êmâc xban nak eb a'an que'yot'e' xch'ôl que'xjal xc'a'ux ut que'pâban nak quicuulac laj Jonás chixyebal râtin li Dios reheb. Ut lâin cuanquin arin sa' êyânk ut k'axal nim incuanquil chiru xcuanquil laj Jonás ut lâex inc'a' nayot'e' êch'ôl inc'a' nequejal êc'a'ux, chan li Jesús.

³³A nikto zažnúc sviecu nestavia jej na skryté miesto ani pod nádobu, ale na svietnik, aby tí, ktorí vchádzajú, videli svetlo.

³³Mâ ani tixloch junak candil ut tixq'ue ta chi mukmu malaj ut tixq'ue rubel chacach. Naxq'ue ban sa' junak na'ajej najt xteram re nak cuânkeb sa' cutan li ani te'oc sa' li cab.

³⁴Sviecou tela je oko; keď je tedy tvoje oko prosté, je i celé tvoje telo svetlé; ale keby bolo zlé, i tvoje telo by bolo tmavé.

³⁴Li xnak' êru chanchan jun li lámpara. Xban nak na-iloc li xnak' êru cuanquex sa' cutan. Cui ta mâc'a' li xnak' êru cuanquex raj sa' k'ojyîn.

³⁵Hľaď tedy, aby svetlo, ktoré je v tebe, nebolo tmou!

³⁵Cui inc'a' us li kana'leb, cuanco sa' k'ojyîn. Chanchano jun li mutz' li inc'a' na-iloc. Chebânu cuênt re nak junelic cuânkex sa' cutan saken.

³⁶Ak tedy bude celé tvoje telo svetlé, nemajúce nijakej tmavej čiastky, vtedy bude celé svetlé, jako blesk keď ťa svieca osvecuje svojím bleskom.

³⁶Jo'can ut cui cuanquex sa' cutan saken, moco cuanquex ta chic sa' k'ojyîn. Châbilak ban chic lê na'leb. Xban nak châbil lê na'leb, chanchanakex chic jun li xam li nacutanobresin, chan.

³⁷A medzitým, čo hovoril, prosil ho jakýsi farizeus, žeby obedoval u neho. A vošiel a sadol si za stôl.

³⁷Ut nak li Jesús quirake' chi âtinac riq'uineb, jun reheb laj fariseo quixbok li Jesús chi cua'ac sa' rochoch. Qui-oc li Jesús sa' rochoch laj fariseo ut quichunla chi cua'ac sa' mêx.

³⁸A farizeus vidiac to zadivil sa, že sa prv neumyl pred obedom.

³⁸Laj fariseo quisach xch'ôl chirilbal nak li Jesús inc'a' quich'ajoc jo' c'aynakeb xbânunquil eb laj judío.

³⁹A Pán mu povedal: Teraz vy farizeovia čistíte vonok pohára a misy, ale vaše vnútro je plné lúpeže a zloby.

³⁹Li Jesús quixye re: -Lâex aj fariseo nequech'aj li rix lê sec' ut lê plato; abanan tz'aj lix sa'. Lâex chanchanex li sec' li tz'aj xsa' xban nak numtajenak lê mâusilal ut li elk'ac nequebânu.

⁴⁰Blázni, či ten, ktorý učinil vonok, neučinil aj vnútra?

⁴⁰Lâex mâc'a' êna'leb. ¿Ma inc'a' nequenau nak li ani quiyo'obtesin re li rix, a'an ajcui' li quiyo'obtesin re lix sa'?

⁴¹Avšak len dávajte to, čo je dnu, almužnou, a hľa, všetko vám je čisté.

⁴¹Mêrahi ru li c'a'ru re jalan. Chesihak ban li c'a'ru cuan êre reheb li neba'. Cui têbânu chi jo'can châbilakex chic chiru li Dios, chan.

⁴²Ale beda vám, farizeovia, že dávate desiatky z máty a ruty a z každej zeliny a obchádzate súd a lásku Božiu. Toto bolo treba robiť a tamto neopúšťať.

⁴²Ra châlel sa' êbên lâex aj fariseo. Nequemayeja li junjûnk sa' xlajêtkil li isqui'ij, li ruda ut li c'a'ak re ru chi ichajil li nati'e'. Abanan inc'a' nequera li Dios ut inc'a' nequebânu li tîquilal. Us xq'uebal li junjûnk sa' xlajêtkil, abanan k'axal cui'chic tento xrâbal li Dios ut xbânunquil li tîquilal.

⁴³Beda vám, farizeovia, že milujete prvé stolice v synagógach a pozdravovania na trhoch.

⁴³Ra châlel sa' êbên lâex aj fariseo li nacuulac chêru c'ojlâc sa' li na'ajej k'axal lok' nak nequexxic sa' li cab li nequech'utub cui' êrib. Ut nacuulac chêru nak tâq'uehek' êlok'al sa' eb li be.

⁴⁴Beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, že ste jako nie patrné hroby, a ľudia, ktorí chodia po nich, nevedia o tom, že chodia po hroboch.

⁴⁴Ra châlel sa' êbên lâex aj tzolol chak'rab ut lâex aj fariseo xban nak inc'a' us lê na'leb. Lâex aj ca' pac'al u. Chanchanex li muklebâl li inc'a' nac'utun. Yalak ani nanume' sa' xbên xban nak inc'a' neque'xnau c'a'ru cuan aran, chan.

⁴⁵A ktorýsi zo zákonníkov odpovedal a riekol mu: Učiteľu, toto hovoriac i nás hanobíš.

⁴⁵Quichak'oc jun reheb laj tzolol chak'rab ut quixye re li Jesús: -At tzolonel, riq'uin li c'a'ru yôcat chixyebal, yôcat chixc'utbal kaxutân lâo.-

⁴⁶A on povedal: Aj vám, zákonníkom, beda, lebo kladiete na ľudí neznesiteľné bremená, ale sami sa ani jedným svojím prstom tých bremien nedotýkate.

⁴⁶Ut li Jesús quixye: -Ra ajcui' châlel sa' êbên lâex aj tzolol chak'rab. K'axal âl li îk nequeq'ue sa' xbêneb li cristian ut k'axal ch'a'aj xc'ambal. Lâex nequeye nak tento te'xbânu chixjunil li naxye li chak'rab. Abanan chi moco lâex nequexru xbânunquil.

⁴⁷Beda vám, že staviate prorokom náhrobky, a vaši otcovia ich povraždili!

⁴⁷Ra châlel sa' êbên lâex aj tzolol chak'rab xban nak lâex aj ca' pac'al u. Nequerutz'u'uji chak ru li que'muke' cui' li profetas li que'xcamsi lê xe'tônil yucua'.

⁴⁸Tak tedy ste svedkami a súhlasíte so skutkami svojich otcov; lebo oni ich povraždili, a vy staviate ich náhrobky.

⁴⁸Riq'uin li mâusilal nequebânu nac'utun nak juntak'êtex riq'uineb lê xe'tônil yucua'. Eb a'an que'camsin reheb li profeta ut lâex nequeyîb lix muklebâleb.

⁴⁹Preto aj múdrosť Božia povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov, a niektorých z nich zavraždia a niektorých budú prenasledovať,

⁴⁹Li Dios, a'an cuan xna'leb. Jo'can nak quixye, "Lâin tintaklaheb li profeta ut eb li apóstol riq'uineb. Sa' xyânkeb a'an cuan têcamsiheb, ut cuan ajcui' têtâkeheb re xchapbaleb."

⁵⁰aby bola vyhľadaná od tohoto pokolenia krv všetkých prorokov, vyliata od založenia sveta,

⁵⁰Ut anakcuan lâex chic textojok rix lix camiqueb chixjunileb li profeta chalen chak sa' xticlajic li ruchich'och'.

⁵¹od krvi Ábelovej až do krvi Zachariášovej, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám, bude vyhľadaná od tohoto pokolenia.

⁵¹Yâl nak lâex textojok rix lix camiqueb a'an. Tâticlâk riq'uin lix camic laj Abel ut toj riq'uin lix camic laj Zacarías li quicamsîc chiru nebâl chixc'atk li templo ut li artal.

⁵²Beda vám, zákonníkom, že ste vzali kľúč známosti; sami ste nevošli a vchádzajúcim ste bránili.

⁵²Ra châlel sa' êbên lâex, aj tzolol chak'rab, xban nak nequemuk lix yâlal chiruheb li tenamit. Lâex inc'a' nequepâb li Dios, chi moco nequecanabeb chi pâbânc li neque'raj raj pâbânc, chan li Jesús reheb.

⁵³A keď vyšiel odtiaľ, začali zákonníci a farizeovia strašne sa na neho hnevať

⁵³Ut nak quirake' chixyebal eb li âtin a'in, c'ajo' nak que'josk'o' eb laj tzolol chak'rab ut eb laj fariseo. Que'oc chixch'i'ch'i'inquil ut nabal li c'a'ak re ru yôqueb chixpatz'bal re.Yôqueb chi patz'oc re li Jesús yal re rilbal ma tixye junak âtin inc'a' us re nak târûk te'xjit.

⁵⁴a úkladnícky sa ho na všeličo vypytovať, aby ulovili niečo z jeho úst a obžalovali ho.

⁵⁴Yôqueb chi patz'oc re li Jesús yal re rilbal ma tixye junak âtin inc'a' us re nak târûk te'xjit.