¹Potom vyvolil Pán aj iných, sedemdesiatich, a poslal ich po dvoch pred svojou tvárou do každého mesta a na každé miesto, kde mal sám prijsť.

¹Ut chirix chic a c'a'ak re ru a'in, li Kâcua' quixsiq'ueb ru lajêb xcâc'âleb chic chi cuînk ut quixtaklaheb chi ca'cabil sa' eb li junjûnk chi tenamit ut sa' eb li na'ajej li bar talaje'numek' cui'.

²A vravel im: Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, žeby vypudil robotníkov do svojej žatvy.

²Ut quixye reheb, -Relic chi yâl nabaleb li inc'a' neque'xnau xyâlal. Abanan moco q'uiheb ta li te'xye lix yâlal reheb. Chanchaneb li ru li acuîmk li mâc'a' aj sic'ol re. Jo'can ut tinye êre nak têtz'âma chiru li Kâcua' re nak a'an tixtaklaheb laj c'anjel chixch'olobanquil lix yâlal chiruheb.

³Iďte, hľa, ja vás posielam ako baránkov medzi vlkov.

³Ayukex bi' ut chenauhak nak lâin yôquin chi taklânc êre sa' xyânkeb li xic' neque'iloc êre. Chanchanakex li coc' carner sa' xyânkeb laj xoj.

⁴Nenoste ani mešca ani kapsy ani sandálov a nepozdravujte nikoho na ceste.

⁴Inc'a' têc'am xna'aj li c'a'ak re ru tâc'anjelak êre sa' be, chi moco êtumin, chi moco xjalbal êxâb. Ut mâ ani aj iq'uin texxaklîk chi serak'ic sa' be.

⁵A do ktoréhokoľvek domu vojdete, najprv tam povedzte: Pokoj tomuto domu!

⁵Nak texcuulak sa' junak cab, têq'ue xsahileb xch'ôl ut têye, "A' taxak li tuktûquil usilal chi cuânk sa' li cab a'in," cha'kex.

⁶A jestli tam bude syn pokoja, váš pokoj odpočinie na ňom, ináče sa navráti k vám.

⁶Cui châbileb li cuanqueb sa' li cab a'an, tâcuânk li tuktûquil usilal riq'uineb jo' xeye lâex. Cui ut inc'a' châbileb, inc'a' ajcui' tâcuânk li tuktûquil usilal riq'uineb. Ca'aj cui' êriq'uin ban lâex tâcanâk.

⁷A v tom istom dome ostaňte jediac a pijúc to, čo je u nich; lebo robotník je hoden svojej mzdy. Neprechádzajte z domu do domu.

⁷Nak tex-oc sa' junak cab, aran texcanâk. Inc'a' yôkex chixbeninquil êrib. Ut chetzacahak li c'a'ru tâq'uehek' êre xban nak laj c'anjel tento tixc'ul lix tojbal.

⁸A do ktoréhokoľvek mesta vojdete, a prijmú vás, jedzte, čo sa vám predloží,

⁸Nak texc'ulek' sa' junak tenamit, chec'ulak ut chetzaca li c'a'ru tâq'uehek' êre.

⁹a uzdravujte nemocných, ktorí sú v ňom, a hovorte im: Priblížilo sa k vám kráľovstvo Božie.

⁹Têq'uirtesiheb li yaj li cuanqueb sa' li tenamit a'an ut têye ajcui' reheb nak yô chak chi nach'oc lix nimajcual cuanquilal li Dios.

¹⁰Ale do ktoréhokoľvek mesta by ste vošli, a neprijali by vás vyjdúc na jeho ulice povedzte:

¹⁰Abanan cui texcuulak sa' junak tenamit ut inc'a' texc'ulek' sa' xyâlal, tex-êlk sa' be ut tex-oc xyebal,

¹¹I ten prach, ktorý sa nás prichytil z vášho mesta na nohy, vám stierame. Avšak to vedzte, že sa k vám bolo priblížilo kráľovstvo Božie.

¹¹"Lix poksil lê tenamit li xletz chi kok takachik'chik'i chok' retalil nak tâchâlk raylal sa' êbên. Julticak êre nak lix nimajcual cuanquilal li Dios xc'ulun êriq'uin, abanan inc'a' xec'ul", cha'kex reheb.

¹²Ale hovorím vám, že Sodomänom bude znesiteľnejšie toho dňa ako tomu mestu.

¹²Relic chi yâl tinye êre nak toj cubenak ca'ch'in lix tojbal xmâqueb li tenamit Sodoma chiru lix tojbal xmâqueb li tenamit a'in sa' xk'ehil li rakba âtin.

¹³Beda ti, Korazime! Beda ti, Betsaido! Lebo keby sa v Týre a v Sidone boly udialy divy, ktoré sa udialy vo vás, dávno by sediac vo vrecovine a v popole boly činily pokánie.

¹³Raylal châlel sa' êbên lâex li cuanquex sa' li tenamit Corazín. Raylal châlel sa' êbên lâex li cuanquex sa' li tenamit Betsaida. Cui ta quinbânu aran Tiro li milagro a'in li xinbânu chêru ut cui ta quinbânu aran Sidón, ac najter raj que'xq'ue li k'es ru t'icr chirixeb ut que'xchunub raj rib sa' cha ut que'yot'e' raj xch'ôleb ut que'xjal raj xc'a'uxeb.

¹⁴No, Týru a Sidonu bude znesiteľnejšie na súde ako vám.

¹⁴Jo'can ut tinye êre nak sa' xk'ehil li rakba âtin, k'axal cui'chic li raylal li têc'ul lâex chiru li raylal li te'xc'ul eb laj Tiro ut eb laj Sidón.

¹⁵A ty, Kafarnaum, ktoré si vyvýšené až do neba, budeš svrhnuté až do pekla.

¹⁵Ut lâex li cuanquex sa' li tenamit Capernaum, c'ajo' nak nequenimobresi êrib. ¿Ma nequec'oxla nak tâtaksîk êcuanquil toj sa' choxa? Tâcubsîk ban êcuanquil nak textaklâk sa' xna'ajeb li camenak.

¹⁶Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda; a kto mnou pohŕda, pohŕda tým, ktorý ma poslal.

¹⁶Li ani tâabînk re lê râtin lâex, târabi ajcui' li cuâtin lâin. Ut li ani tâtz'ektânânk êre lâex, tinixtz'ektâna ajcui' lâin. Ut li ani natz'ektânan cue lâin, naxtz'ektâna ajcui' li quitaklan chak cue, chan li Jesús.

¹⁷Potom sa navrátili tí sedemdesiati s radosťou a hovorili: Pane, aj démoni sa nám poddávajú v tvojom mene.

¹⁷Que'suk'i chak li lajêb xcâc'âl chi cuînk chi saheb sa' xch'ôl ut que'xye re li Jesús: -At Kâcua', sa' âc'aba' lâat neque'pâban chiku eb li mâus aj musik'ej, chanqueb.

¹⁸A on im povedal: Videl som padnúť satana jako blesk z neba.

¹⁸Li Jesús quixye reheb: -Lâin quicuil laj tza chanchan rak' câk nak quit'ane' chak sa' choxa.

¹⁹Hľa, dal som vám právo a moc šliapať po hadoch a po škorpionoch a nad všetkou mocou nepriateľa, a nič vám neuškodí.

¹⁹Lâin xinq'ue êcuanquil. Usta têyek' li c'anti' ut laj xôc', mâc'a' têc'ul. Xinq'ue êcuanquil sa' xbên laj tza ut mâc'a' târûk tixbânu êre.

²⁰Avšak tomu sa neradujte, že sa vám poddávajú duchovia, ale radšej sa radujte, že sú vaše mená napísané v nebesiach.

²⁰Misaho' sa' êch'ôl xban nak cuan êcuanquil sa' xbêneb li mâus aj musik'ej. Chisahok' ban êch'ôl xban nak tz'îbanbilak lê c'aba' sa' choxa, chan.

²¹V tú hodinu zaplesal Ježiš v duchu a povedal: Chválim ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si skryl tieto veci pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich nemluvňatám. Áno, Otče, lebo tak sa ti to ľúbilo.

²¹Sa' li hônal a'an li Jesús quirec'a xsahil xch'ôl xban li Santil Musik'ej. Quitijoc ut quixye: -At inYucua', lâat laj êchal re li choxa jo' ajcui' li ruchich'och'. Ninbantioxi châcuu xban nak xamuk lix yâlal chiruheb li tzolbileb ut li cuanqueb xna'leb. Ut xac'ut lix yâlal chiruheb li cubenakeb xcuanquil. Chanchaneb coc'al. Xabânu chi jo'can xban nak jo'can xcuulac châcuu lâat, chan li Jesús nak quitijoc.

²²Všetko mi je dané od môjho Otca. A nikto nezná, kto je Syn, iba Otec, a kto je Otec, iba Syn, a komu by to Syn chcel zjaviť.

²²Ut quixye reheb li cuanqueb aran: -Chixjunil li c'a'ak re ru xk'axtesi sa' cuuk' lin Yucua'. Mâ ani nana'oc cuu lâin li C'ajolbej, ca'aj cui' li Acuabej Dios. Mâ ani nana'oc ru li Acuabej Dios, ca'aj cui' lâin li C'ajolbej. Ut tâna'ek' ajcui' ru xbaneb li ani tinc'ut cui' lix yâlal, chan li Jesús.

²³A obrátiac sa k učeníkom osobitne v súkromí povedal: Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte!

²³Quixsuk'isi rib riq'uineb lix tzolom ut quixye reheb xjuneseb: -Us xak êre lâex xban nak riq'uin xnak' êru yôquex chirilbal li c'a'ru yô chi c'ulmânc.

²⁴Lebo hovorím vám, že mnohí proroci a kráľovia chceli vidieť, čo vy vidíte, a nevideli, a počuť, čo vy čujete, a nepočuli.

²⁴Lâin tinye êre nak nabaleb li profeta ut nabaleb li rey que'raj raj rilbal li c'a'ru yôquex chirilbal lâex, abanan inc'a' que'ru rilbal. Ut que'raj raj rabinquil li c'a'ru yôquex chirabinquil lâex, abanan inc'a' que'ru rabinquil, chan li Jesús reheb.

²⁵A hľa, nejaký zákonník vstal a pokúšajúc ho povedal: Učiteľu, čo mám učiniť, aby som dedične obdržal večný život?

²⁵Jun aj tzolol chak'rab quixye re li Jesús yal re xyalbal rix: -At tzolonel: ¿C'a'ru us tinbânu re nak tincuêchani li junelic yu'am? chan.

²⁶A on mu povedal: Čo je napísané v zákone? Jako čítaš?

²⁶Quichak'oc li Jesús ut quixye re: -Lâat nacacuil sa' li Santil Hu. ¿C'a'ru naxye sa' li chak'rab?-

²⁷A on odpovedal a riekol: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej sily a z celej svojej mysli a svojho blížneho jako samého seba.

²⁷Ut a'an quichak'oc ut quixye: -Chara li Kâcua' lâ Dios chi anchal âch'ôl, chi anchal âcuâm, chi anchal âmetz'êu ut chi anchal âc'a'ux. Ut chara lâ cuas âcuîtz'in jo' nak nacara âcuib lâat, chan.

²⁸A Ježiš mu povedal: Dobre si odpovedal, to čiň a budeš žiť.

²⁸Ut li Jesús quixye re: -Yâl li xaye. Bânu a'in ut tâcuânk âyu'am chi junelic, chan.

²⁹A on chcúc sám seba ospravedlniť povedal Ježišovi: A kto je mojím blížnym?

²⁹A'an quiraj raj xtîcobresinquil xch'ôl xjunes rib. Quixye re li Jesús: -¿Ani tz'akal li cuas cuîtz'in? chan.

³⁰Na to odpovedal Ježiš a riekol: Istý človek išiel z Jeruzalema dolu do Jericha a upadol medzi lotrov, ktorí ho i vyzliekli i zranili a odišli zanechajúc ho polomŕtveho.

³⁰Li Jesús quichak'oc ut quixye re: -Cuan jun li cuînk aj judío qui-el Jerusalén ut yô chi xic Jericó. Quic'ule' xbaneb laj êlk'. Que'xmak' chiru chixjunil li c'a'ru cuan re. Que'xtacuasi chi us ut côeb. Câmc re li cuînk que'xcanab.

³¹A náhodou išiel tiež dolu jakýsi kňaz, tou istou cestou, a keď ho zazrel, obišiel druhou stranou.

³¹Ut sa' li be a'an quinume' jun laj tij. Quiril li cuînk t'ant'o aran, aban tîc quinume'.

³²A podobne aj Levita, ktorý idúc tiež dolu prišiel na to miesto, a keď prišiel a videl, obišiel druhou stranou.

³²Ut jo'can ajcui' quixbânu jun laj levita xcomoneb li neque'tenk'an reheb laj tij. Quinume' chixc'atk li cuînk li t'ant'o aran, abanan quinume' chi tîc.

³³No, potom prišiel k nemu nejaký Samaritán, uberajúci sa cestou, a keď ho videl, milosrdenstvom bol hnutý

³³Ut quinume' ajcui' jun chic li cuînk sa' li be a'an, Samaria xtenamit. Eb laj Samaria xic' neque'ril rib riq'uineb laj judío. Abanan nak yô chi numec' quiril li cuînk t'ant'o aran ut quiril xtok'obâl ru.

³⁴a pristúpil a poobväzoval jeho rany a polial olejom a vínom a vyložiac ho na svoje vlastné hovädo zaviedol ho do hostinca a postaral sa o neho.

³⁴Quicuulac riq'uin. Quixban lix yoc'olal riq'uin vino ut aceite. Quixbati ru lix toch'olal. Quixq'ue chirix lix cacuây ut quixc'am sa' jun li cab ut aran quixq'ue chi hilânc ut a'an qui-iloc re.

³⁵A druhého dňa, keď odchádzal, vyňal dva denáre, dal hostinskému a povedal mu: Maj o neho starosť, a čo by si nad to viacej vynaložil, ja ti, keď pojdem tadeto zpät, zaplatím.

³⁵Jo' cuulajak chic nak ac xic re li cuînk aj Samaria, quixq'ue cuib li tumin plata re laj êchal cab ut quixye re: -Chacuil chi us li cuînk a'in. Ut chixjunil li jo' q'uial chic tâsach, lâin tintoj âcue sa' insuk'ijic, chan.

³⁶Ktorý teda z týchto troch zdá sa ti, že bol blížnym tomu, ktorý to bol upadol medzi lotrov?

³⁶¿C'a'ru nacac'oxla lâat? ¿Bar cuan reheb li oxib li que'nume' li tz'akal ras rîtz'in li quit'ane' sa' ruk'eb laj êlk'? chan.

³⁷A on povedal: Ten, ktorý mu učinil to milosrdenstvo. Vtedy mu povedal Ježiš: Idi a čiň aj ty podobne!

³⁷Laj tzolol chak'rab quichak'oc ut quixye: -A' li qui-uxtânan ru, chan. Ut li Jesús quixye re: -Ayu ut jo'can ajcui' chabânu lâat, chan.

³⁸A stalo sa, keď išli, že vošiel do jakéhosi mestečka. A istá žena menom Marta, prijala ho do svojho domu.

³⁸Ut nak yôqueb chi xic li Jesús, que'cuulac sa' jun ch'ina tenamit. Aran quihilan li Jesús sa' rochoch jun li ixk xMarta xc'aba'.

³⁹A tá mala sestru, menom Máriu, ktorá si aj sadla k nohám Ježišovým a počúvala jeho slovo.

³⁹Lix Marta cuan jun li rîtz'in xMaría xc'aba'. Lix María quixchunub rib chiru li Jesús chirabinquil li c'a'ru yô chixyebal.

⁴⁰Ale Marta bola rozrušená pre mnohú obsluhu a pristúpila k Ježišovi a povedala: Pane, či nedbáš, že ma moja sestra nechala samu obsluhovať? Povedz jej tedy, aby mi pomohla.

⁴⁰Abanan lix Marta ca'aj cui' lix q'uila c'anjel yô xc'a'ux chirix. Quichal riq'uin li Jesús ut quixye re: -Kâcua', ¿ma inc'a' ch'a'aj nacacuec'a nak li cuîtz'in niquinixcanab chi c'anjelac injunes? Ye re nak tinixtenk'a, chan.

⁴¹Ale Ježiš odpovedal a riekol jej: Marta, Marta, staráš sa a nepokojíš pre mnohé veci,

⁴¹Li Jesús quichak'oc ut quixye re: -Marta, lâat naxic âc'a'ux chirix lâ q'uila c'anjel xban nak ca'aj cui' a'an nacac'oxla.Abanan jun ajcui' li c'a'ru tento xbânunquil ut lix María xsic' ru a'an. Li k'axal us xbânunquil, a'an rabinquil li c'a'ru ninye. Ut mâ ani târamok re chiru xbânunquil, chan li Jesús.

⁴²a jedného je treba. Mária si vyvolila dobrú čiastku, ktorá nebude odňatá od nej.

⁴²Abanan jun ajcui' li c'a'ru tento xbânunquil ut lix María xsic' ru a'an. Li k'axal us xbânunquil, a'an rabinquil li c'a'ru ninye. Ut mâ ani târamok re chiru xbânunquil, chan li Jesús.