¹A svolajúc si dvanástich svojich učeníkov dal im moc a právo nad všetkými démonmi a uzdravovať neduhy.

¹Li Jesús quixch'utubeb lix tzolom cablaju ut quixq'ueheb xcuanquil chirisinquileb li mâus aj musik'ej ut quixq'ueheb ajcui' xcuanquil chixq'uirtesinquileb li yaj.

²A poslal ich kázať kráľovstvo Božie a uzdravovať nemocných

²Quixtaklaheb chixch'olobanquil resil lix nimajcual cuanquilal li Dios ut chixq'uirtesinquileb li yaj.

³a povedal im: Neberte ničoho na cestu ani palice ani kapsy ani chleba ani peňazí ani nemať po dvoje sukieň.

³Quixye reheb: -Mâc'a' têc'am êre nak texxic. Inc'a' têc'am êxuk', chi moco êbôls, chi moco êtzacaêmk chi moco êtumin. Ca'aj cui' lê rak' li cuan chêrix têc'am.

⁴A do ktoréhokoľvek domu vojdete, tam zostaňte a odtiaľ vyjdite.

⁴Nak texc'ulek' sa' junak cab, aran texcanâk. Toj tâcuulak xk'ehil nak texxic, tex-êlk sa' li na'ajej a'an.

⁵A čo do všetkých tých, ktorí by vás neprijali, idúc von z toho mesta i ten prach so svojich nôh straste na svedoctvo proti nim.

⁵Cui texcuulak sa' junak na'ajej bar cui' inc'a' texc'ulek', tex-êlk riq'uineb ut têchik' li poks chêrok jo' retalil li raylal te'xc'ul xban nak inc'a' que'raj rabinquil li râtin li Dios, chan li Jesús.

⁶A tak vyšli a chodili po mestečkách zvestujúc evanjelium a uzdravovali všade.

⁶Côeb ut lix tzolom li Jesús sa' eb li junjûnk chi na'ajej ut yôqueb chixch'olobanquil resil li colba-ib. Ut yôqueb ajcui' chixq'uirtesinquileb li yaj.

⁷A tetrarcha Heródes počul o tom o všetkom, čo sa to dialo od neho, a bol v rozpakoch, pretože niektorí hovorili, že to Ján vstal z mŕtvych,

⁷Laj Herodes li nataklan aran Galilea quirabi resil chixjunil li yô chixbânunquil li Jesús ut qui-oc xc'a'ux xban nak cuan yôqueb chi yehoc re nak a'an laj Juan li xcuacli cui'chic chi yo'yo sa' xyânkeb li camenak.

⁸a niektorí, že sa Eliáš zjavil, a zase iní, že niektorý z dávnych prorokov vstal.

⁸Ut cuan ajcui' li yôqueb chi yehoc re nak a'an li profeta Elías li xchal cui'chic. Ut cuan cui'chic li yôqueb chi yehoc re nak mâre a'an jun xcomoneb li profeta li que'cuan junxil li xcuacli cui'chic chi yo'yo sa' xyânkeb li camenak.

⁹A Heródes povedal: Jána som ja sťal, ale kto je tento, o ktorom ja čujem také veci? A hľadal možnosť vidieť ho.

⁹Laj Herodes quixye sa' xch'ôl: -A'an mâcua' laj Juan xban nak lâin quintaklan re xch'otbal xcux. ¿Ani anchal a'an li yôquin chirabinquil resil? chan. Jo'can nak târaj rilbal ru.

¹⁰A keď sa navrátili apoštolovia, rozprávali mu, jaké veliké veci činili. A on pojmúc ich odišiel osobitne na pusté miesta mesta, zvaného Betsaida.

¹⁰Nak que'suk'i chak lix tzolom chixbânunquil li c'anjel que'taklâc cui', que'xserak'i re li Jesús li c'a'ru quilaje'xbânu chak. Li Jesús quixc'ameb xjuneseb sa' jun na'ajej bar mâc'a' cuan, li cuan xcuênt li tenamit Betsaida.

¹¹A keď to zvedely zástupy, išly za ním. A prijal ich a hovoril im o kráľovstve Božom a tých, ktorí potrebovali liečenia, uzdravoval.

¹¹Abanan li q'uila tenamit que'xq'ue retal nak li Jesús yôqueb chi xic sa' li na'ajej a'an, ut que'côeb chirix. Li Jesús quixc'uleb ut qui-oc chixch'olobanquil xyâlal chiruheb chirix lix nimajcual cuanquilal li Dios. Ut quixq'uirtesiheb ajcui' li yaj.

¹²A deň sa začal nachyľovať. Vtedy pristúpili dvanásti a povedali mu: Rozpusti zástup, aby odišli do okolných mestečiek a do domov v poli a tam prenocovali a našli si potravy, lebo tu sme na pustom mieste.

¹²Nak ac yô chi ecuûc, lix tzolom cablaju que'côeb bar cuan cui' li Jesús ut que'xye re: -Chak'rabiheb li tenamit re nak te'xic xsic'bal lix na'ajeb bar te'hilânk cui' ut te'xsic' ajcui' lix tzacaêmk sa' eb li c'alebâl ut sa' eb li na'ajej li cuanqueb chi nach', chanqueb re.

¹³A povedal im: Dajte im vy jesť! A oni povedali: Nemáme viacej ako päť chlebov a dve ryby; iba ak by sme my išli a nakúpili pre všetok tento ľud pokrmov.

¹³Li Jesús quixye reheb: -Q'uehomak xcuaheb lâex. Ut eb a'an que'xye: -Mâc'a' tzacaêmk kiq'uin lâo. Ôb ajcui' li caxlan cua ut cuib ajcui' li car cuan. ¿Malaj ut yôcat chixc'oxlanquil nak lâo toxic chixlok'bal xtzacaêmkeb li q'uila tenamit a'in? chanqueb lix tzolom.

¹⁴Lebo ich bolo asi päť tisíc mužov. A povedal svojim učeníkom: Usaďte ich v skupinách po päťdesiat!

¹⁴Chixjunileb li cuanqueb aran cuanqueb tana ôb mil chi cuînk. Li Jesús quixye reheb lix tzolom nak te'xchunub ribeb chi ch'ûtal, chi lajêtk roxc'âl.

¹⁵A urobili tak a usadili všetkých.

¹⁵Eb lix tzolom li Jesús que'xbânu jo' quiyehe' reheb. Ut li cristian que'chunla chi ch'ûtal.

¹⁶A vzal päť chlebov a dve ryby, vzhliadnul do neba a požehnal ich a lámal a dával učeníkom, aby kládli pred zástup.

¹⁶Li Jesús quixchap li ôb chi caxlan cua ut li cuib chi car. Qui-iloc sa' choxa. Quixbantioxi chiru li Dios. Quixjachi ut quixq'ue reheb lix tzolom re nak te'xjeq'ui reheb li q'uila tenamit.

¹⁷A jedli a nasýtili sa všetci. A sobralo sa, čo sa im zvýšilo kúskov, dvanásť košov.

¹⁷Que'cua'ac chixjunileb toj retal que'c'ojla xch'ôl. Ut cablaju chacach chic li rela' quicana.

¹⁸A stalo sa, keď sa modlil o samote, že boli s ním aj jeho učeníci, a opýtal sa ich a riekol: Čo hovoria tie zástupy o mne, že kto som ja?

¹⁸Sa' jun li cutan li Jesús yô chi tijoc xjunes nak que'cuulac lix tzolom riq'uin. Li Jesús quixpatz' reheb lix tzolom ut quixye: -¿Anihin lâin nak neque'xye li tenamit? chan.

¹⁹A oni odpovedali a riekli: Ján Krstiteľ vraj, a iní, že Eliáš, a zase iní, že to niektorý z dávnych prorokov vstal.

¹⁹Eb a'an que'xye re: -Cuan neque'yehoc re nak lâat laj Juan laj Cubsihom Ha'. Ut cuan ajcui' neque'yehoc re nak lâat li profeta Elías. Ut cuan cui'chic neque'yehoc re nak lâat jun reheb li profeta li que'cuan najter li xcuacli cui'chic chi yo'yo, chanqueb.

²⁰A on im povedal: A vy čo hovoríte o mne, že kto som ja? A Peter odpovedal a riekol: Kristus, ten Boží.

²⁰-Ut lâex, ¿anihin lâin nak nequec'oxla? chan li Jesús reheb. Quichak'oc laj Pedro ut quixye re: -Lâat li Cristo, laj Colonel li yechi'inbil xban li Dios, chan.

²¹A on im prihrozil a prikázal, aby toho nikomu nepovedali,

²¹Ut li Jesús quixtz'âma chiruheb lix tzolom ut quixye reheb: -Mâ ani aj e têye nak lâin li Cristo, chan reheb.

²²a riekol, že Syn človeka musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý od starších, od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a tretieho dňa vstať z mŕtvych.

²²Ut quixye ajcui' reheb: -Lâin li C'ajolbej. Tento nak tinc'ul nabal li raylal. Tintz'ektânâk xbaneb li xakabanbileb chi c'anjelac sa' li templo, jo' ajcui' xbaneb li xbênil aj tij, ut xbaneb laj tz'îb. Tincamsîk, abanan tincuaclîk cui'chic chi yo'yo sa' rox li cutan, chan li Jesús.

²³A vravel všetkým: Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž na každý deň a nasleduje ma.

²³Li Jesús quixye reheb chixjunileb li cuanqueb aran: -Li ani târaj inpâbanquil tento nak tixtz'ektâna li c'a'ru naxrahi ru lix ch'ôl. Tixcuy xnumsinquil li raylal li tixc'ul, usta tâcamsîk sa' inc'aba'. Ut chinixtâkehak.

²⁴Lebo ktokoľvek by chcel zachrániť svoju dušu, ztratí ju; a kto by ztratil svoju dušu pre mňa, ten ju zachráni.

²⁴Li ani tâtz'ektânânk cue re xcolbal rix lix yu'am arin sa' ruchich'och', tixtz'ek li junelic yu'am. A'ut li ani naxsach lix yu'am arin sa' ruchich'och' sa' inc'aba' lâin, a'an târêchani li junelic yu'am.

²⁵Lebo čo prospeje človekovi, keby získal hoci celý svet a sám seba by zahubil alebo utratil?!

²⁵¿C'a'ru tixra junak li cuînk cui târêchani chixjunil xbiomal li ruchich'och' ut tixtz'ektâna li junelic yu'am?

²⁶Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď prijde vo svojej sláve a v sláve Otca a svätých anjelov.

²⁶Li ani tâxutânâk inban malaj ut xban li cuâtin, lâin li Alalbej tinxutânâk ajcui' xbaneb nak tinchâlk chak riq'uin inlok'al ut riq'uin xlok'al lin Yucua' cuochbeneb li santil ángel, chan li Jesús.

²⁷Ale pravdu vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti dokiaľ neuvidia kráľovstva Božieho.

²⁷Ut quixye ajcui': -Relic chi yâl tinye êre nak cuanqueb arin sa' êyânk li inc'a' te'câmk toj te'ril lix nimajcual cuanquilal li Dios, chan li Jesús.

²⁸A stalo sa po týchto rečiach tak asi osem dní, že pojal so sebou Petra, Jána a Jakoba a vyšiel na vrch modliť sa.

²⁸Cuakxakib cutan na chic xyebal eb a âtin a'in nak li Jesús cô chi tijoc sa' xbên jun li tzûl rochbeneb laj Pedro, laj Jacobo ut laj Juan.

²⁹A v tom, čo sa modlil, vzhľad jeho tvári bol razom iný, a jeho rúcho stalo sa bielym, skvejúcim sa jako blesk.

²⁹Nak yô chi tijoc li Jesús, quijalano' li rilobâl chiruheb. Ut li rak' sak sak ut nalemtz'un.

³⁰A hľa, dvaja mužovia sa shovárali s ním, a boli to Mojžiš a Eliáš,

³⁰Ut que'ril nak cuibeb li cuînk yôqueb chi âtinac riq'uin li Jesús. A'aneb laj Moisés ut laj Elías.

³¹ktorí sa zjavili v sláve a hovorili o jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme.

³¹Neque'lemtz'un ut c'ajo' lix lok'aleb nak yôqueb chi âtinac chirix lix camic li Jesús li tenebanbil sa' xbên aran Jerusalén.

³²A Peter i tí, ktorí boli s ním, boli obtiažení spánkom, ale prebdejúc videli jeho slávu aj tých dvoch mužov, ktorí to stáli s ním.

³²Usta yôqueb xcuara laj Pedro ut li cuanqueb rochben, abanan inc'a' que'cuar. Yôqueb ban chirilbal lix lok'al li Jesús jo' ajcui' li cuib chi cuînk li cuanqueb rochben.

³³A stalo sa v tom, keď sa lúčili od neho, že povedal Peter Ježišovi: Pane, dobre nám je tu byť; urobme tu tri stány; jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi, nevediac, čo hovorí.

³³Nak ac oqueb re xcanabanquil li Jesús li cuib chi cuînk, laj Pedro quixye re li Jesús: -Kâcua', c'ajo' xchak'al ru nak cuanco arin. Xkayîb ta oxibak muhebâl arin. Jun âcue, jun re laj Moisés ut jun re laj Elías, chan. Quixye chi jo'can xban nak inc'a' quixtau ru lix yâlal li quiril.

³⁴A kým to hovoril, povstal oblak a zatônil ich. A báli sa, keď tamtí dvaja vchádzali do oblaku.

³⁴Nak toj yô chi âtinac laj Pedro, quichal jun li chok sa' xbêneb. C'ajo' nak que'xucuac nak que'mukun sa' li chok.

³⁵A hlas zavznel z oblaku, ktorý hovoril: Toto je ten môj milý Syn, toho počúvajte!

³⁵Que'rabi nak li Dios quiâtinac sa' li chok ut quixye: -A'in li cualal li sic'bil ru inban. Cherabi li c'a'ru tixye, chan.

³⁶A medzitým, čo zavznel ten hlas, nachádzal sa Ježiš zase len sám. A oni mlčali o veci a nepovedali v tých dňoch nikomu ničoho o tom, čo videli.

³⁶Nak quicana li âtinac, xjunes chic li Jesús quicana. Ut eb a'an mâc'a' chic que'xye. Ut chiruheb li cutan a'an mâ ani aj e que'xye li c'a'ru que'ril.

³⁷A stalo sa nasledujúceho dňa, keď sišli s vrchu, že sa stretol s ním veliký zástup.

³⁷Jo' cuulajak chic nak quicube sa' li tzûl, nabaleb li q'uila tenamit que'cuulac chi c'uluc re li Jesús.

³⁸A hľa, muž zo zástupu zvolal a povedal: Ó, Učiteľu, prosím ťa, vzhliadni na môjho syna, lebo je mojím jednorodeným.

³⁸Jun li cuînk quiâtinac chak sa' xyânkeb li tenamit ut quixye chi cau xyâb xcux: -At tzolonel, nintz'âma châcuu nak tâcuil li cualal xban nak ca'aj cui' a'an chicuu.

³⁹A hľa, duch ho pochytáva a zrazu kričí a trhá ho sem a ta s penami a ťažko odchádza od neho lomcujúc ním.

³⁹Cuan mâus aj musik'ej riq'uin. Nak naniman xyajel naxjap re ut nach'ikch'ikîc chi cau xban li mâus aj musik'ej ut na-el xcuokx sa' re. Ut inc'a' naraj xcanabanquil li cualal.

⁴⁰A prosil som tvojich učeníkov, žeby ho vyhnali, ale nemohli.

⁴⁰Xintz'âma chiruheb lâ tzolom nak te'risi li mâus aj musik'ej, abanan inc'a' xe'ru chirisinquil, chan li cuînk.

⁴¹A Ježiš odpovedal a riekol: Ó, pokolenie, neveriace a prevrátené, dokiaľ budem u vás a ponesiem vás? Doveď sem svojho syna!

⁴¹Quichak'oc li Jesús ut quixye reheb: -Lâex tenamit li cuanquex anakcuan, chi tîc inc'a' nequexpâban ut inc'a' us êna'leb. ¿Jo' najtil chic tincuânk êriq'uin re nak texpâbânk? ¿Jo' najtil chic texincuy nak nequec'oxla? C'am chak li al arin cuiq'uin, chan li Jesús.

⁴²A keď ešte len prichádzal, trhnul ho démon a silne ním zalomcoval. Ale Ježiš pokarhal nečistého duch, uzdravil mládenca a odovzdal ho zpät jeho otcovi.

⁴²Nak yô chi xic li al riq'uin li Jesús, li mâus aj musik'ej quixcut li al sa' ch'och' ut quixch'ikle chi cau. Abanan li Jesús quixk'us li mâus aj musik'ej. Quixq'uirtesi li al ut quixk'axtesi re lix yucua'.

⁴³A všetci žasli nad veličenstvom Božím. A keď sa všetci divili všetkému tomu, čo činil, povedal svojim učeníkom:

⁴³Ut chixjunileb li cuanqueb aran sachsôqueb xch'ôl chirilbal nak k'axal nim xcuanquil li Dios. Nak toj sachsôqueb xch'ôl li tenamit chi c'oxlac chirix li quic'ulman, li Jesús quixye reheb lix tzolom:

⁴⁴Vy si zapamätajte tieto slová, lebo Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.

⁴⁴-Cherabihak chi us li tinye êre. Tento nak lâin li C'ajolbej tink'axtesîk sa' ruk'eb li cuînk li xic' neque'iloc cue, chan li Jesús.

⁴⁵Ale oni nerozumeli tomu slovu, a bolo zakryté pred nimi, aby ho nepochopili, a báli sa ho opýtať na to slovo.

⁴⁵Abanan eb lix tzolom inc'a' que'xtau ru li c'a'ru quixye, xban nak toj mâji' nacuulac xk'ehil nak te'xtau ru. Ut que'xutânac chixpatz'bal re c'a'ru xyâlal li quixye li Jesús reheb.

⁴⁶A prišla im myšlienka, že ktorý asi z nich je väčší.

⁴⁶Eb lix tzolom li Jesús que'oc chixcuech'inquil ribeb. Ut yôqueb chixpatz'bal ani reheb li nimak xcuanquil.

⁴⁷Ale Ježiš vidiac myšlienku ich srdca pojal si dieťa a postavil ho vedľa seba

⁴⁷Nak li Jesús quixq'ue retal li c'a'ru yôqueb chixc'oxlanquil, quixc'am jun li ch'ina al ut quixxakab chiru.

⁴⁸a povedal im: Ktokoľvek by prijal toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma; a ktokoľvek by mňa prijal, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je najmenší medzi všetkými vami, ten bude veľký.

⁴⁸Ut quixye reheb: -Li ani tâc'uluk re junak ch'ina al jo' a'in sa' inc'aba' lâin, tinixc'ul ajcui' lâin; ut li ani tâc'uluk cue lâin, tixc'ul ajcui' li ani xtaklan chak cue. Jo'can nak li ani cubenak xcuanquil sa' êyânk anakcuan, a'anak chic li nimak xcuanquil.

⁴⁹A Ján odpovedal a riekol: Pane videli sme nejakého človeka, ktorý v tvojom mene vyháňa démonov, a bránili sme mu, pretože nechodí s nami.

⁴⁹Laj Juan quixye re li Jesús: -At Kâcua', xkil jun li cuînk yô chi isînc mâus aj musik'ej sa' âc'aba'. Ut lâo xkaye re nak inc'a' tixbânu a'an xban nak moco kacomon ta, chan.

⁵⁰Ale Ježiš mu povedal: Nebráňte mu, lebo ten, kto nie je proti vám, je za vás.

⁵⁰Ut li Jesús quichak'oc ut quixye re: -Mêk'us li cuînk a'an xban nak li ani inc'a' xic' na-iloc ke, a'an na-oquen chikix, chan.

⁵¹A keď sa už doplňovaly dni, aby bol vzatý hore do neba, pevne obrátil svoju tvár, že pojde do Jeruzalema

⁵¹Nak ac cuulac re xk'ehil nak li Jesús tâc'amek' cui'chic xban li Dios sa' choxa, quixcacuubresi xch'ôl chi xic Jerusalén.

⁵²a poslal poslov pred sebou. A oni idúc vošli do samaritánskeho mestečka, aby mu tam prihotovili.

⁵²Li Jesús quixtakla xtakl sa' jun tenamit cuan sa' xcuênt Samaria, re nak te'xcauresi xna'aj re tâhilânk cui'.

⁵³Ale ho neprijali, pretože jeho tvár bola obrátená ísť hore do Jeruzalema.

⁵³Abanan li cuanqueb sa' li tenamit a'an inc'a' que'raj xc'ulbal li Jesús xban nak que'xq'ue retal nak yô chi xic Jerusalén.

⁵⁴A keď to videli jeho učeníci, Jakob a Ján, povedali: Pane, či chceš, aby sme povedali, aby oheň sostúpil s neba a strávil ich, ako aj Eliáš urobil?

⁵⁴Nak laj Jacobo ut laj Juan que'xq'ue retal nak inc'a' quic'ule' li Jesús sa' li tenamit a'an, que'xye re: -¿Ma tâcuaj nak takatz'âma nak tâcubek chak xam sa' choxa re nak tâc'atek' li tenamit a'an jo' quixbânu laj Elías? chanqueb.

⁵⁵Ale Ježiš sa obrátil, pokarhal ich a povedal: Neviete, čieho ste vy ducha;

⁵⁵Quixsuk'isi rib li Jesús ut quixk'useb. Quixye reheb: -¿C'a'ru musik'ejil cuan êriq'uin lâex nak inc'a' nequetau ru?

⁵⁶lebo Syn človeka neprišiel zahubiť ľudské duše, ale spasiť. A išli do iného mestečka.

⁵⁶Lâin li C'ajolbej inc'a' xinchal chixsachbal ruheb li cristian. Xinchal ban chixcolbaleb, chan li Jesús. Ut chirix a'an, que'côeb sa' jalan chic na'ajej.

⁵⁷A stalo sa, keď išli, že mu povedal ktosi na ceste: Pane, pojdem za tebou, kamkoľvek pojdeš.

⁵⁷Nak yôqueb chi xic li Jesús, jun li cuînk quicuulac riq'uin ut quixye re: -At tzolonel, tincuaj âtâkenquil yalak bar tatxic, chan re.

⁵⁸A Ježiš mu riekol: Líšky majú svoje skrýše, i nebeskí vtáci majú svoje hniezda; ale Syn človeka nemá, kde by hlavu sklonil.

⁵⁸Li Jesús quichak'oc ut quixye re: -C'oxla chi us ma tâcuy intâkenquil. Li yac cuanqueb xjul sa' pec, ut li xul li neque'rupupic chiru choxa cuanqueb xsoc. Abanan lâin li C'ajolbej mâc'a' inna'aj bar târûk tinhilânk cui'.-

⁵⁹A inému riekol: Poď za mnou! Ale on povedal: Pane, dovoľ mi, aby som prv odišiel a pochoval svojho otca.

⁵⁹Li Jesús quixye re jun chic: -Chinâtâke, chan. Quichak'oc li cuînk ut quixye: -Kâcua', chinâcuy. Inmukak cuan lin yucua' tojo'nak tinxic châcuix, chan.

⁶⁰Ale Ježiš mu povedal: Nechaj mŕtvych pochovať svojich mŕtvych, ale ty odídi a rozhlasuj kráľovstvo Božie!

⁶⁰Li Jesús quixye re: -Canabeb li toj camenakeb sa' li mâc xmukakeb cuan lix camenak. Ut lâat, ayu. Ye chak resil lix nimajcual cuanquilal li Dios, chan.

⁶¹A povedal aj iný: Pojdem za tebou, Pane, ale mi dovoľ prv rozlúčiť sa s tými, ktorí patria k môjmu domu.

⁶¹Ut jun chic li cuînk quixye: -At Kâcua', tatintâke. Abanan inchak'rabihakeb cuan chak li cuanqueb sa' cuochoch, chan re.Ut li Jesús quixye re: -Li ani naxtiquib c'anjelac chiru li Dios ut cui toj yô chixc'oxlanquil li c'a'ru re, li jun a'an inc'a' us chok' aj c'anjel sa' lix nimajcual cuanquilal li Dios, chan li Jesús.

⁶²Ale Ježiš mu povedal: Nikto položivší svoju ruku na pluh a ozerajúci sa nazpät nie je súci do kráľovstva Božieho.

⁶²Ut li Jesús quixye re: -Li ani naxtiquib c'anjelac chiru li Dios ut cui toj yô chixc'oxlanquil li c'a'ru re, li jun a'an inc'a' us chok' aj c'anjel sa' lix nimajcual cuanquilal li Dios, chan li Jesús.