¹A stalo sa potom, že chodil po mestách a mestečkách kážuc a zvestujúc kráľovstvo Božie a tí dvanásti s ním,

¹Li Jesús cô sa' eb li tenamit chixyebal resil li châbil esilal. Ut quilaje'xbeni chixjunileb li tenamit ut li c'alebâl rochbeneb lix tzolom cablaju. Yô chixch'olobanquil lix yâlal chirix lix nimajcual cuanquilal li Dios.

²aj niektoré ženy, ktoré boly uzdravené od zlých duchov a od nemocí, jako Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej bolo vyšlo sedem démonov,

²Cuanqueb ajcui' ixk yôqueb chi ochbenînc reheb. Eb li ixk a'in, a'an eb li que'q'uirtesîc xyajeleb ut eb li que'isîc mâus aj musik'ej riq'uineb xban li Jesús. Sa' xyânkeb a'an cuan lix María. Lix Magdalena neque'xye ajcui' re. A'an li ixk li qui-isîc cuukub li mâus aj musik'ej riq'uin.

³a Johanna, manželka Chúzu, hospodárskeho správcu Heródesovho, a Zuzanna a mnohé iné, ktoré mu posluhovaly zo svojho majetku.

³Cuan lix Susana sa' xyânkeb. Ut cuan ajcui' lix Juana li rixakil laj Chuza li quicuan chok' mertôm riq'uin laj Herodes. Ut cuanqueb ajcui' nabaleb chic li ixk rochbeneb. A'an eb li neque'tenk'an reheb riq'uin li c'a'ruheb re.

⁴A keď sa schádzal veliký zástup, a tí z jednotlivých miest prichádzali k nemu, povedal v podobenstve:

⁴Nabaleb li tenamit que'ch'utla riq'uin li Jesús. Que'chal chak sa' eb li na'ajej yalak bar. Ut li Jesús qui-oc chixyebal jun li jaljôquil ru âtin reheb. Ut quixye:

⁵Vyšiel rozsievač rozosiať svoje semeno. A v tom, ako rozsieval, niektoré padlo vedľa cesty a zašliapalo sa, a zožrali ho nebeskí vtáci.

⁵-Jun aj acuinel cô chi âuc. Ut nak yô chixhirbal li iyaj, cuan li quinak chire be ut quiyek'îc. Que'chal li xul li neque'xic'an ut que'xcua' li iyaj.

⁶A iné padlo na skalu a vzíduc uschlo, pretože nemalo vlahy.

⁶Ut cuan ajcui' li iyaj quinak sa' xyânk li pec. Quimok, abanan sa' junpât quichakic xban nak chaki li ch'och'.

⁷A zase iné padlo medzi tŕnie, a tŕnie vzrastúc spolu s ním udusilo ho.

⁷Ut cuan cui'chic li iyaj quinak sa' xyânk li q'uix. Ut nak quichamo' li q'uix sa' xbên, quixnat' li acuîmk.

⁸A opät iné padlo na dobrú zem a keď vzišlo, donieslo stonásobný užitok. A keď to hovoril, zavolal: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!

⁸Ut cuan cui'chic li iyaj quinak sa' li châbil ch'och'. Quimok ut quiq'ui ut quiûchin chi us. Quixq'ue o'takc'âl ru li junjûnk chi rok. Ut quixye cui'chic li Jesús, -Li ani târaj rabinquil li c'a'ru yôquin chixyebal, chixq'uehak retal li yôquin chixyebal, chan.

⁹A jeho učeníci sa ho pýtali a vraveli: Jaké je to podobenstvo?

⁹Ut eb lix tzolom que'xpatz' re: -¿C'a'ru xyâlal li jaljôquil ru âtin li xaye? chanqueb.

¹⁰A on povedal: Vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Božieho, ale ostatným sa hovorí v podobenstvách, aby hľadiac nevideli a čujúc nerozumeli.

¹⁰Quichak'oc li Jesús ut quixye reheb: -Lâex q'uebil êre xnaubal xyâlal li mukmûquil na'leb chirix lix nimajcual cuanquilal li Dios. A'ut li jun ch'ol chic li inc'a' neque'pâban, riq'uin jaljôquil ru âtin tâyemânk reheb. Usta yôqueb chi iloc, abanan inc'a' te'xq'ue retal. Usta yôqueb chi abînc, abanan inc'a' te'xtau xyâlal.

¹¹A podobenstvo je toto: Semä je slovo Božie.

¹¹A'an a'in lix yâlal li jaljôquil ru âtin li xinye. Li iyaj, a'an retalil li râtin li Dios.

¹²A tí vedľa cesty sú, ktorí čujú, ale potom prichádza diabol a vyníma slovo z ich srdca, aby uveriac neboli spasení.

¹²Ut li iyaj li quinak chire li be, a'an retalileb li neque'abin re li râtin li Dios. Nak ac xe'rabi li âtin, laj tza inc'a' naxcanabeb re te'xtau ru lix yâlal li râtin li Dios re nak inc'a' te'pâbânk ut te'colek'.

¹³A tí na skale sú takí, ktorí, keď počujú, prijímajú slovo s radosťou, ale tí nemajú koreňa, ktorí veria do času a včas pokušenia odpádajú.

¹³Ut li iyaj li quinak sa' xyânk li pec, a'an retalileb li neque'abin re li râtin li Dios ut neque'xpâb chi saheb sa' xch'ôl. Abanan inc'a' nacana sa' xch'ôleb. Nak nayale' rix lix pâbâleb, inc'a' neque'xcuy xnumsinquil. Nach'inan ban xch'ôleb.

¹⁴A zase to, ktoré padlo do tŕnia, to sú takí, ktorí počuli, ale idúc bývajú udusení starosťami, bohatstvom a rozkošmi života a nedonášajú užitku.

¹⁴Ut li iyaj li quinak sa' xyânk li q'uix, a'an retalileb li neque'abin re li râtin li Dios. Neque'xpâb, abanan inc'a' neque'q'ui sa' xpâbâleb xban nak ca'aj cui' li c'a'ak re ru cuan sa' ruchich'och' neque'xc'oxla, li biomal ut xrâbal ru li c'a'ak chic re ru. A'an li naramoc lix yâlal chiruheb.

¹⁵A čo do toho v dobrej zemi, to sú tí, ktorí, keď počuli, v šľachetnom a dobrom srdci podržujú slovo a donášajú užitok v trpezlivosti.

¹⁵Ut li iyaj li quit'ane' sa' châbil ch'och', a'an retalileb li neque'abin re li râtin li Dios. Neque'xpâb li râtin chi anchaleb xch'ôl ut neque'q'ui sa' xpâbâleb, chan li Jesús.

¹⁶A nikto, keď zažne sviecu, nepokrýva jej nádobou alebo nestavia pod posteľ, ale stavia na svietnik, aby tí, ktorí vchádzajú, videli svetlo.

¹⁶Ut li Jesús quixye ajcui' reheb: -Mâ ani tixloch junak candil ut tixq'ue ta rubel junak uc'al malaj ut tixq'ue ta rubel ch'ât. Tixq'ue ban sa' junak na'ajej najt xteram re nak cuânkeb sa' cutan li ani te'oc sa' li cab.

¹⁷Lebo nie je ničoho tajného, čo by nemalo byť zjavené, ani ukrytého, čo by sa nemalo zvedieť a vyjsť na javo.

¹⁷Jo'can ajcui' mâc'a' cuan chi mukmu chi inc'a' ta tânaumânk mokon. Ut li inc'a' natauman ru anakcuan, tâtaumânk ru mokon.

¹⁸Tedy hľaďte, jako čujete, lebo kto má, tomu bude dané; a kto nemá, od toho bude odňaté aj to, o čom sa domnieva, že to má.

¹⁸Jo'can ut cheq'uehak retal li c'a'ru têrabi xban nak li ani naxq'ue xch'ôl chixtaubal ru lix yâlal, tâq'uehek' mas xna'leb. Abanan li inc'a' naxq'ue xch'ôl chixtaubal ru, tâmak'ek' chiru li naxc'oxla nak naxnau, chan.

¹⁹A prišli k nemu matka a jeho bratia a nemohli sa k nemu dostať pre zástup.

¹⁹Ut eb li rîtz'in li Jesús rochbeneb lix na' que'cuulac chi âtinac riq'uin. Abanan inc'a' que'ru chi oc cuan cui' li Jesús xban nak k'axal cui'chic nabaleb li cristian.

²⁰A povedal mu: Tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chcú ťa vidieť.

²⁰Ut quiyehe' resil re li Jesús: -Lâ na' ut eb lâ cuîtz'in cuanqueb chirix cab ut te'raj âcuâtinanquil, chan.

²¹A on odpovedal a riekol im: Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, ktorí čujú slovo Božie a činia ho.

²¹Quichak'oc li Jesús ut quixye reheb: -Li ani neque'abin re li râtin li Dios ut neque'xbânu li c'a'ru naxye, a'aneb lin na' ut li cuîtz'in, chan li Jesús reheb.

²²A stalo sa v ktorýsi ten deň, že vošiel do lode i jeho učeníci a povedal im: Prejdime na druhú stranu jazera. A odplavili sa.

²²Sa' jun li cutan li Jesús quixye reheb lix tzolom: -K'axonko jun pac'al li palau, chan reheb. Ut qui-oc sa' jun li jucub rochbeneb lix tzolom ut côeb.

²³A keď sa plavili, usnul. A spustil sa búrny víchor na jazero, a loď sa im napĺňala, a boli v nebezpečenstve.

²³Nak ac yôqueb chi xic chiru li palau, li Jesús quicuar. Sa' li hônal a'an quichal jun li câk-sut-ik' ut qui-oc chi nujac li ha' sa' li jucub ut yôqueb re chi subûnc sa' li palau.

²⁴A pristúpiac zobudili ho a hovorili: Pane, Pane, hynieme! A on prebudiac sa pohrozil vetru a vlnám, a upokojily sa, a nastalo ticho.

²⁴Eb lix tzolom côeb cuan cui' li Jesús ut que'rajsi. Ut que'xye re: -At tzolonel, at tzolonel, osoc' ke, chanqueb. Ut li Jesús qui-aj ru ut quixk'us li ik' ut quixk'us li palau ut ch'anamil quicana. Inc'a' chic qui-ec'an.

²⁵A povedal im: Kde je vaša viera? A oni bojac sa divili sa a hovorili jeden druhému: Ktože je tento, že ešte aj vetrom rozkazuje, aj vode, a poslúchajú ho?!

²⁵Ut li Jesús quixye reheb: -¿C'a'ru xec'ul? ¿Ma mâc'a' chic êpâbâl? chan. C'ajo' nak qui-oc xc'a'uxeb ut que'xsach xch'ôl. Que'xye chi ribileb rib, -¿Chanru nak neque'abin li ik' ut li palau chiru li cuînk a'in? Ut, ¿chanru nak cuan xcuanquil chixk'usbaleb? chanqueb.

²⁶A preplavili sa do kraja Gadarénov, ktorý je naproti Galilei.

²⁶Li Jesús ut eb lix tzolom que'cuulac sa' li na'ajej Gadara li cuan jun pac'al li palau Galilea.

²⁷A keď vystúpil na zem, stretol sa s ním nejaký muž z toho mesta, ktorý mal démonov od dlhých čias a rúchom sa neodieval ani v dome nebýval, ale v hroboch.

²⁷Toje' ajcui' te'cuulak li Jesús nak quichal jun li cuînk li cuan sa' li tenamit a'an chi c'uluc re. Li cuînk a'an ac junxil cuan mâus aj musik'ej riq'uin. Inc'a' chic nacuan sa' rochoch chi moco naxq'ue chic rak'. Junes sa' li na'ajej li neque'muke' cui' li camenak nacuan.

²⁸A keď uvidel Ježiša, skríkol a padol pred ním a povedal veľkým hlasom: Čo mám s tebou, Ježišu, Synu Najvyššieho Boha! Prosím ťa, žeby si ma netrápil!

²⁸Nak quiril li Jesús li cuînk quixcuik'ib rib chiru. Quixjap re chixyebal: -¿C'a'ru tâcuaj cuiq'uin, at Jesús? Lâat li Ralal li nimajcual Dios. Nintz'âma châcuu nak minâch'i'ch'i'i, chan re.

²⁹Lebo velel nečistému duchu, aby vyšiel z človeka, pretože ho pochytával po dlhé časy, a hoci ho i reťazmi poväzovali a putami na nohách a strážili ho, on po každé roztrhal putá, a démon ho zaháňaval na púšť.

²⁹Quixye chi jo'can xban nak li Jesús ac yô chixyebal re li mâus aj musik'ej nak tâêlk riq'uin li cuînk. Nabal sut narahobtesîc li cuînk xban li mâus aj musik'ej. Neque'xbac' riq'uin ch'îch' ut riq'uin cadena. Abanan naxt'upi li cadena ut nac'ame' xban li mâus aj musik'ej sa' eb li na'ajej bar mâc'a' cuan.

³⁰A Ježiš sa ho opýtal a riekol: Ako ti je meno? A on povedal: Legion. Pretože bolo mnoho démonov vošlo do neho.

³⁰Li Jesús quixye re: -¿Ani âc'aba'? chan re. -Cuakib mil inc'aba' xban nak nabalo, chan nak quichak'oc.

³¹A prosili ho, žeby im nenariadil odísť do priepasti.

³¹Ut eb li mâus aj musik'ej que'xtz'âma chiru li Jesús nak inc'a' tixtaklaheb sa' xbalba.

³²A bolo tam veľké stádo svíň, ktoré sa pásly na vrchu. A prosili ho, žeby im dovolil vojsť do nich. A dovolil im.

³²Aran cuanqueb jun tûb li âk yôqueb chi ichajibc chiru li tzûl. Eb li mâus aj musik'ej que'xtz'âma chiru li Jesús nak tixtaklaheb chi oc riq'uineb li âk. Ut li Jesús quixcanabeb chi oc riq'uineb.

³³A démoni vyjdúc od človeka vošli do svíň, a stádo sa srútilo dolu úbočím do jazera a potopilo sa.

³³Que'el li mâus aj musik'ej riq'uin li cuînk ut que'oc riq'uineb li âk. Eb li âk que'oc chi âlinac. Sa' xbên li ûl que'el chak ut toj sa' li palau coxe'nak ut aran que'cam.

³⁴A keď videli pasáci, čo sa stalo, utiekli a odíduc oznámili to v meste i v domoch v poli.

³⁴Ut eb li yôqueb chi iloc reheb li âk que'côeb sa' ânil ut coxe'xye resil sa' li tenamit li c'a'ru quic'ulman jo' ajcui' sa' li c'alebâl.

³⁵A vyšli vidieť, čo sa stalo, a prišli k Ježišovi, a našli sedieť človeka, z ktorého boli vyšli démoni, odiateho a majúceho zdravý rozum, pri nohách Ježišových, a báli sa.

³⁵Ut nabaleb li tenamit que'côeb chirilbal li c'a'ru quic'ulman. Que'cuulac cuan cui' li Jesús ut que'ril li cuînk li qui-isîc nabal chi mâus aj musik'ej riq'uin. Chunchu chiru li Jesús. Tikto chic ut tuktu chic xjolom. Riq'uin rilbal a'an que'sach xch'ôleb li tenamit.

³⁶A rozprávali im aj tí, ktorí to videli, jako bol posadlý uzdravený.

³⁶Ut eb li que'iloc re li c'a'ru quic'ulman, que'xserak'i reheb li tenamit chanru nak quiq'uira li cuînk li quicuan mâus aj musik'ej riq'uin.

³⁷A prosilo ho celé to množstvo okolia Gadarénov, žeby odišiel od nich, lebo ich bola objala veľká bázeň. A on vošiel do lode a navrátil sa.

³⁷C'ajo' nak que'xucuac chixjunileb li tenamit li cuanqueb sa' eb li na'ajej li cuanqueb sa' xcuênt Gadara. Ut que'xtz'âma chiru li Jesús nak tâêlk sa' lix na'ajeb. Jo'can nak li Jesús qui-oc cui'chic sa' li jucub ut qui-el sa' li na'ajej a'an.

³⁸A muž, z ktorého boli vyšli démoni, ho prosil, žeby bol s ním. Ale Ježiš ho prepustil a povedal:

³⁸Ut li cuînk li qui-isîc mâus aj musik'ej riq'uin quixye re li Jesús: -Xicakin châcuix, chan re. Abanan li Jesús quixye re: -Inc'a'. Canâkat.

³⁹Vráť sa do svojho domu a rozprávaj, aké veľké veci ti učinil Bôh. A odišiel a hlásal po celom meste, jaké veľké veci mu učinil Ježiš.

³⁹Ayu sa' lâ cuochoch ut tâserak'i reheb chixjunileb chanru nak li Dios xruxtâna âcuu, chan li Jesús. Jo'can nak cô li cuînk ut quixserak'i reheb chixjunileb li cuanqueb sa' li tenamit chanru nak li Jesús quiruxtâna ru.

⁴⁰A stalo sa, keď sa navrátil Ježiš, že ho prijal zástup, lebo ho všetci čakali.

⁴⁰Nak li Jesús quinume' cui'chic jun pac'al li palau, li q'uila tenamit yôqueb chiroybeninquil chi saheb sa' xch'ôl.

⁴¹A hľa, prišiel istý muž, ktorému bolo meno Jairus, a to bol predstavený synagógy, ktorý padol k nohám Ježišovým a prosil ho, žeby vošiel do jeho domu,

⁴¹Ut sa' li hônal a'an quicuulac jun li cuînk aran aj Jairo xc'aba'. A'an li nataklan sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío. Nak quiril li Jesús, quixcuik'ib rib chiru ut quixtz'âma chiru nak tâxic sa' rochoch xban nak câmc re lix rabin.

⁴²lebo mal jednorodenú dcéru, asi dvanásťročnú, a tá zomierala. A v tom, ako vošiel, tlačily ho zástupy.

⁴²Jun ajcui' lix rabin chiru. Cablaju chihab na cuan re. Ut eb li cristian yôqueb chixlatz'anquil li Jesús nak yô chi xic.

⁴³A istá žena, ktorá bola v krvotoku od dvanástich rokov a ktorá bola na lekárov vynaložila všetku svoju živnosť a nemohla byť uzdravená od nikoho,

⁴³Sa' xyânkeb cuan jun li ixk cablaju chihab xticlajic xyajel. Junelic yô lix yajel li ixk a'an ut inc'a' chic natz'ap lix quiq'uel. Quixq'ue rib chi banec' riq'uin nabaleb aj banonel ut nabal li tumin quixsach. Abanan mâ jun quiru chi banoc re.

⁴⁴pristúpila odzadu a dotkla sa lemu jeho rúcha, a naskutku zastál tok jej krvi.

⁴⁴Li ixk a'an quijiloc riq'uin li Jesús ut quixch'e' li rak'. Ut sa' ajcui' li hônal a'an quiq'uira li ixk.

⁴⁵A Ježiš povedal: Kto sa ma to dotknul? A keď všetci popierali, povedal Peter a tí, ktorí boli s ním: Pane, zástupy ťa tisnú a tlačia, a hovoríš: Kto sa ma to dotknul?

⁴⁵Ut li Jesús quixye: -¿Ani xch'e'oc cue?- Ut chixjunileb que'chak'oc ut que'xye: -Lâo inc'a' yôco châch'e'bal.- Tojo'nak laj Pedro jo'queb ajcui' li cuanqueb rochben que'xye re: -At tzolonel, lâat nacacuil chanru nak yôqueb châlatz'anquil li tenamit. ¿C'a'ut nak nacapatz' ani xch'e'oc âcue? chanqueb re.

⁴⁶Ale Ježiš povedal: Dotknul sa ma niekto, lebo ja som poznal, že vyšla odo mňa moc.

⁴⁶Ut li Jesús quixye cui'chic reheb: -Lâin ninnau nak cuan ani xch'e'oc cue xban nak xcuec'a nak cuan ani xq'uira riq'uin incuanquil, chan.

⁴⁷A keď videla žena, že vec nezostala v tajnosti, trasúc sa prišla a padla pred ním a pre ktorú príčinu sa ho dotkla, povedala mu pred všetkým ľudom, aj to, jako bola naskutku uzdravená.

⁴⁷Li ixk quixq'ue retal nak li Jesús naxnau nak xch'e' li rak'. Nasicsot xban xxiu li ixk. Sa' xch'ôl a'an nak tâch'ilâk xban li Jesús. Quixcuik'ib rib chiru li Jesús ut quixye re chiruheb chixjunileb li cristian c'a'ut nak quixch'e' li rak'. Ut quixye ajcui' re nak sa' ajcui' li hônal a'an xq'uira.

⁴⁸A on jej povedal: Dúfaj, dcéro, tvoja viera ťa uzdravila; Iď v pokoji!

⁴⁸Li Jesús quixye re: -Kana', xban nak xapâb nak cuan incuanquil châq'uirtesinquil, jo'can nak xatq'uira. Ayu chi sa sa' âch'ôl, chan.

⁴⁹A kým on ešte hovoril, prišiel niekto od predstaveného synagógy a povedal mu: Tvoja dcéra už zomrela, neunúvaj Učiteľa!

⁴⁹Toj yô ajcui' chi âtinac li Jesús nak quichal jun li cuînk sa' rochoch laj Jairo li nataklan sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío ut quixye re laj Jairo: -Xcam lâ rabin. Mâch'i'ch'i'i chic laj tzolonel, chan re.

⁵⁰Ale keď to počul Ježiš, odpovedal mu: Neboj sa, len ver, a bude zachránená.

⁵⁰Nak quirabi li Jesús li c'a'ru quixye li cuînk, quixye re laj Jairo: -Matc'oxlac. Ca'aj cui' tâpâb ut lâ rabin tâcolek', chan.

⁵¹A vojdúc do domu nedal nikomu vojsť so sebou iba Petrovi, Jánovi a Jakobovi a otcovi dieťaťa a matke.

⁵¹Nak quicuulac li Jesús, mâ ani quixcanab chi oc sa' li cab. Ca'aj cui' laj Pedro, laj Jacobo ut laj Juan rochbeneb lix na' xyucua' li xka'al.

⁵²A všetci plakali a nariekali nad ňou. A on povedal: Neplačte, veď nezomrela, ale spí.

⁵²Chixjunileb li cuanqueb aran japjôqueb re chi yâbac xban nak ac xcam. Ut li Jesús quixye reheb: -Mexyâbac. Li xka'al a'in moco camenak ta. Cuârc yô, chan.

⁵³A vysmievali ho vediac, že zomrela.

⁵³Chixjunileb li cuanqueb aran que'xse'e li Jesús xban nak que'xnau nak li xka'al camenak chic.

⁵⁴Ale on vyhnal všetkých von a chopil ju za ruku, zavolal a riekol: Dievča vstaň!

⁵⁴Abanan li Jesús quixchap chi ruk' li xka'al, ut quixye re: -At ch'ina xka'al, cuaclin, chan.

⁵⁵A jej duch sa navrátil, a vstala naskutku; a rozkázal, aby jej dali jesť.

⁵⁵Sa' li hônal a'an quicuacli cui'chic chi yo'yo li xka'al. Ut li Jesús quixye reheb nak te'xq'ue chi cua'ac.Ut eb lix na' xyucua' sachsôqueb xch'ôl riq'uin li quic'ulman. Abanan li Jesús quixye reheb nak mâ ani aj e te'xserak'i li c'a'ru quic'ulman.

⁵⁶A jej rodičia žasli. Ale on im prikázal, aby nikomu nepovedali o tom, čo sa stalo.

⁵⁶Ut eb lix na' xyucua' sachsôqueb xch'ôl riq'uin li quic'ulman. Abanan li Jesús quixye reheb nak mâ ani aj e te'xserak'i li c'a'ru quic'ulman.