¹A Ježiš, plný Svätého Ducha, navrátil sa od Jordána a za štyridsať dní bol vodený Duchom na púšti súc pokúšaný od diabla.

¹Li Jesús nujenak chi Santil Musik'ej nak qui-el sa' li na'ajej cuan cui' li nima' Jordán. Li Santil Musik'ej quixc'ut chiru nak tento tâxic sa' li chaki ch'och' bar mâc'a' cui' cristian.

²A nejedol ničoho v tých dňoch, a keď sa skončily, napokon zlačnel.

²Ut aran quicuan ca'c'âl cutan. Ut laj tza quixyal râlenquil. Abanan inc'a' quixq'ue rib chi âlêc. Chiruheb li cutan a'an mâc'a' naxtzaca ut sa' xrakic li ca'c'âl cutan quichal xtz'ocajic.

³A diabol mu povedal: Ak si Syn Boží, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom!

³Laj tza quixye re: -Cui tz'akal yâl nak lâat Ralal li Dios, suk'isi chok' caxlan cua li pec a'in, chan.

⁴A Ježiš mu odpovedal a riekol: Je napísané, že človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom slove Božom.

⁴Li Jesús quichak'oc ut quixye: -Tz'îbanbil sa' li Santil Hu chi jo'ca'in: Mâcua' ca'aj cui' riq'uin li naxtzaca yo'yôk cui' li cuînk, chan. (Deut. 8:3a)

⁵A diabol ho vyviedol na vysoký vrch a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta v okamihu.

⁵Tojo'nak laj tza quixc'am li Jesús sa' jun li tzûl k'axal najt xteram ut sa' li hônal ajcui' a'an quixc'ut chiru chixjunileb li xnînkal ru tenamit li cuan sa' ruchich'och'.

⁶A diabol mu povedal: Tebe dám všetku túto moc aj ich slávu, lebo je mne daná, a komu chcem, tomu ju dám.

⁶Laj tza quixye re li Jesús: -Tink'axtesi sa' âcuuk' li xnînkal ru tenamit a'an ut lix lok'al. Eb li tenamit a'an k'axtesinbileb sa' cuuk' lâin ut naru ninq'ue re li ani tincuaj lâin.

⁷Ty teda, ak sa pokloníš predo mnou, všetko bude tvoje.

⁷Chixjunil a'an tinq'ue âcue cui lâat tâcuik'ib âcuib chicuu ut tinâlok'oni, chan.

⁸A Ježiš odpovedal a riekol mu: Iď za mnou, satane, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jemu samému budeš svätoslúžiť.

⁸Quichak'oc li Jesús ut quixye re: -Elen chicuu lâat aj tza xban nak jo'ca'in tz'îbanbil sa' li Santil Hu: Li Kâcua' lâ Dios tâlok'oni ut ca'aj cui' chiru a'an tatc'anjelak, chan. (Deut. 6:13)

⁹A zaviedol ho do Jeruzalema a postavil ho na vrch na krýdlo chrámu a povedal mu: Ak si Syn Boží, hoď sa odtiaľto dolu!

⁹Ut laj tza quixc'am li Jesús sa' li tenamit Jerusalén ut coxxakab toj takec' sa' xbên li templo. Quixye re: -Cui tz'akal yâl nak lâat Ralal li Dios, cut âcuib tak'a.

¹⁰Lebo však je napísané, že prikáže svojim anjelom o tebe, aby ťa ostríhali

¹⁰Mâc'a' tâc'ul xban nak jo'ca'in tz'îbanbil sa' li Santil Hu: Tixtaklaheb lix ángel châcuilbal.

¹¹a že ťa uchopia na ruky, aby si snáď neuderil svojej nohy o kameň.

¹¹Ut riq'uin ruk'eb tate'xchap re nak inc'a' tâtoch' lâ cuok chiru pec, chan. (Sal. 91:11-12)

¹²A Ježiš odpovedal a riekol mu: Je povedané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!

¹²Li Jesús quichak'oc ut quixye re: -Tz'îbanbil ajcui' sa' li Santil Hu chi jo'ca'in: Mâtz'âma xmilagro li Kâcua' lâ Dios yal chi mâc'a' rajbal. (Deut. 6:16)

¹³A keď dokončil diabol všetko pokúšanie, odišiel od neho - do času.

¹³Quiril laj tza nak inc'a' quiru râlenquil li Jesús, toj quixcanab cuan.

¹⁴A Ježiš sa navrátil v moci Ducha do Galilee, a rozniesol sa o ňom chýr po celej okolnej krajine.

¹⁴Ut quisuk'i li Jesús Galilea chi cuan xcuanquil li Santil Musik'ej riq'uin. Sa' chixjunil li na'ajej li cuanqueb chi xjun sutam li tenamit Galilea, que'rabi resil li Jesús.

¹⁵A on učil v ich synagógach zvelebovaný súc od všetkých.

¹⁵Yô chixch'olobanquil lix yâlal sa' eb li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío. Ut chixjunileb yôqueb chixq'uebal xlok'al.

¹⁶A prišiel do Nazareta, kde bol odchovaný, a vošiel podľa svojej obyčaje, v sobotný deň do synagógy a vstal, aby prečítal.

¹⁶Sa' jun li cutan quicuulac li Jesús sa' li tenamit Nazaret li quiq'ui cui'. Sa' li hilobâl cutan cô sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío jo' c'aynak xbânunquil. Ut quixakli chiruheb re târil xsa' li Santil Hu.

¹⁷A podaná mu bola kniha proroka Izaiáša, a otvoriac knihu našiel miesto, kde bolo napísané:

¹⁷Quiq'uehe' re li hu li quixtz'îba li profeta Isaías. Nak quixte, quixtau aran li âtin li naxye chi jo'ca'in:

¹⁸Duch Pánov je nado mnou, a preto ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium, poslal ma uzdravovať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatcom prepustenie a slepým návrat zraku, zlomených poslať na slobodu

¹⁸Lix musik' li nimajcual Dios cuan cuiq'uin xban nak li Dios quixsic' cuu chixyebal li châbil esil reheb li cuanqueb sa' neba'il. Quinixtakla chixcolbaleb li cuanqueb sa' raylal ut chixyebal resil nak te'ach'abâk li cuanqueb chi prêxil ut re ajcui' nak tinq'ueheb chi iloc li mutz' ut te'cuisi ajcui' sa' raylal li rahobtesinbileb.

¹⁹a vyhlásiť rok Pánov príjemný.

¹⁹Quinixtakla xyebal resil nak ac xcuulac xk'ehil nak li Kâcua' tixcoleb lix tenamit. (Isa. 61:1-2)

²⁰A zavrúc knihu oddal ju sluhovi a sadol si. A oči všetkých v synagóge boly uprené na neho.

²⁰Nak quixbot li hu, quixk'axtesi re li nac'anjelac sa' li cab a'an ut quic'ojla chiruheb. Ut chixjunileb li cuanqueb aran que'cana chirilbal li Jesús.

²¹A začal im hovoriť: Dnes sa naplnilo toto písmo vo vašich ušiach.

²¹Quixye reheb: -Anakcuan xtz'akloc ru chêru li c'a'ru tz'îbanbil chak sa' li Santil Hu a'in, chan.

²²A všetci mu prisviedčali a divili sa ľúbezným slovám, vychádzajúcim z jeho úst, a hovorili: Či nie je toto syn Jozefov?

²²Chixjunileb li cuanqueb aran châbil yôqueb chixyebal chirix li Jesús ut sachsôqueb xch'ôl chirabinquil li châbil âtin li yô chixyebal. Ut que'xye: -¿Ma mâcua' ta bi' a'in li ralal laj José? chanqueb.

²³A povedal im: Istotne mi poviete toto podobenstvo: Lekáru, uzdrav sám seba! To, o čom sme počuli, že sa dialo v Kafarnaume, učiň aj tu vo svojej otčine.

²³Ut li Jesús quixye reheb: -Mâre têye cue jun li âtin li naxye: "At aj banonel, ban âcuib âjunes. Lâo xkabi resil nak nabal li c'a'ak re ru xabânu Capernaum. ¿C'a'ut nak inc'a' tâbânu a'an arin sa' lâ tenamit?" mâre cha'kex cue.

²⁴A povedal: Ameň vám hovorím, že niktorý prorok nie je vzácny vo svojej otčine.

²⁴Ut quixye ajcui' reheb: -Chi yâl tinye âcue mâ jun profeta nac'ule' ta chi châbil sa' lix tenamit.

²⁵Ale pravdu vám hovorím, že za dní Eliášových bolo mnoho vdôv v Izraelovi, keď bolo zavrené nebo tri roky a šesť mesiacov, a keď bol prišiel veliký hlad na celú zem,

²⁵Relic chi yâl nak nabaleb li xmâlca'an sa' li tenamit Israel nak quicuan laj Elías chok' profeta. Sa' eb li cutan a'an inc'a' quixq'ue hab chiru oxib chihab riq'uin cuakib po. Ut c'ajo' li cue'ej quicuan sa' li tenamit a'an.

²⁶a k niktorej z nich nebol poslaný Eliáš, iba do Sidonskej Sarepty k žene vdove.

²⁶Usta ra que'xc'ul eb a'an, aban inc'a' quitaklâc li profeta Elías chixtenk'anquileb li xmâlca'an aj judío. Quitaklâc ban chixtenk'anquil jun li xmâlca'an li mâcua' aj judío cuan sa' li na'ajej Sarepta li cuan nach' riq'uin li tenamit Sidón.

²⁷A mnoho malomocných bolo v Izraelovi za proroka Elizea, a nikto z nich nebol očistený, iba Náman Sýrsky.

²⁷Jo'can ajcui' sa' eb li cutan nak cuânk chok' profeta laj Eliseo, nabaleb li saklep rixeb aran Israel. Abanan mâ jun reheb laj judío quiq'uirtesîc. Ca'aj cui' jun li cuînk li mâcua' aj judío. Li cuînk a'an aj Naamán xc'aba'. Siria xtenamit, chan li Jesús.

²⁸A v synagóge boli všetci naplnení hnevom, keď to počuli.

²⁸Nak que'rabi li âtin a'in chixjunileb li ch'utch'ûqueb aran, c'ajo' nak que'josk'o'.

²⁹A vstali a vyhnali ho von z mesta a zaviedli ho až na pokraj vrchu, na ktorom bolo postavené ich mesto, aby ho odtiaľ svrhli dolu.

²⁹Quilaje'cuacli chixjunileb li cuanqueb aran ut que'risi li Jesús sa' li tenamit ut que'xc'am toj sa' xbên li tzûl li c'ojc'o cui' lix tenamiteb re nak te'xcut chak toj tak'a.

³⁰Ale on prešiel stredom pomedzi nich a odišiel.

³⁰Abanan li Jesús quinume' sa' xyânkeb ut cô.

³¹A sišiel do Kafarnauma, do galilejského mesta, a učil ich po sobotách,

³¹Li Jesús cô sa' li tenamit Capernaum li cuan sa' xcuênt Galilea. Yô chixch'olobanquil lix yâlal chiruheb li tenamit sa' eb li hilobâl cutan sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío.

³²a žasli nad jeho učením, lebo jeho reč bola mocná.

³²Naxc'ut lix yâlal chiruheb chi cuan xcuanquil. Ut chixjunileb li yôqueb chi abînc re que'sach xch'ôl chirabinquil li tijleb li yô chixyebal xban nak naxc'ut lix yâlal chiruheb chi cuan xcuanquil.

³³A bol v tej synagóge človek, ktorý mal ducha nečistého démona, a skríkol velikým hlasom:

³³Cuan jun li cuînk sa' xyânkeb cuan mâus aj musik'ej riq'uin. Qui-oc chixjapbal re chi cau ut quixye:

³⁴Ach, čo máme s tebou, Ježišu Nazarénsky! Prišiel si nás zahubiť? Znám ťa, kto si - ten Svätý Boží!

³⁴-Canabo kajunes. ¿C'a'ru tâcuaj kiq'uin, at Jesús aj Nazaret? ¿Ma xatchal chikasachbal? Lâin ninnau nak lâat lix Santil Alal li Dios, chan.

³⁵A Ježiš ho pokarhal a povedal: Umĺkni a vyjdi z neho! A démon vrhnúc ho do prostredku vyšiel od neho a nič mu neuškodil.

³⁵Abanan li Jesús quixk'us li mâus aj musik'ej ut quixye re: -Lâat mâus aj musik'ej, matchokin. Elen riq'uin li cuînk a'in, chan li Jesús. Ut li mâus aj musik'ej quixt'an li cuînk chiruheb a'an, ut qui-el riq'uin ut mâc'a' quixbânu re.

³⁶Vtedy prišla hrôza na všetkých, a shovárali sa medzi sebou a vraveli: Jaké je to slovo, že právom a mocou rozkazuje nečistým duchom, a vychádzajú?!

³⁶Chixjunileb li que'iloc re, c'ajo' nak que'xucuac ut yôqueb chixyebal chi ribileb rib: -¿C'a'ru xyâlal a'in? ¿C'a'ru li tijleb a'in? Li cuînk a'in cuan xcuanquil sa' xbêneb li mâus aj musik'ej ut li c'a'ru naxye, a'an neque'xbânu, chanqueb.

³⁷A išla o ňom povesť na všetky miesta toho okolia.

³⁷Ut que'rabi resil sa' chixjunileb li tenamit xcuênt Galilea c'a'ru quixbânu li Jesús.

³⁸Potom vstal zo synagógy a vošiel do domu Šimonovho. A Šimonovu svokru trápila veľká horúčka, a prosili ho za ňu.

³⁸Nak qui-el sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío, li Jesús cô sa' li rochoch laj Simón. Lix na' li rixakil laj Simón yocyo. Yô xtik. Que'xtz'âma chiru li Jesús nak tixq'uirtesi.

³⁹A on zastal nad ňou, pohrozil horúčke, a opustila ju. A naskutku vstala a posluhovala im.

³⁹Li Jesús quijiloc riq'uin li yaj ut quixq'uirtesi. Ut sa' ajcui' li hônal a'an quicuacli li ixk ut qui-oc chi c'anjelac chiruheb.

⁴⁰Potom pri západe slnka všetci, ktorí mali nemocných na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu, a on vzkladajúc ruky na jedného každého z nich uzdravoval ich.

⁴⁰Nak ac yô chi ecuûc, chixjunileb li cuanqueb xyaj, a' yal c'a'ru xyajeleb, quilaje'xc'am chak riq'uin li Jesús. Ut a'an quixq'ue li ruk' sa' xbêneb ut quixq'uirtesiheb.

⁴¹A od mnohých vychádzali aj démoni, ktorí kričali a hovorili: Ty si Kristus, ten Syn Boží! Ale karhal ich a nedal im hovoriť, lebo vedeli, že je on Kristus.

⁴¹Ut nabaleb ajcui' li quirisi mâus aj musik'ej riq'uineb. Li mâus aj musik'ej nak neque'el riq'uineb, japjôqueb re chixyebal: -Lâat Ralal li Dios, chanqueb. Abanan li Jesús quixk'useb ut inc'a' quixcanabeb chi âtinac xban nak eb a'an que'xnau nak a'an li Cristo, laj Colonel li yechi'inbil xban li Dios.

⁴²A keď bol zase deň, vyšiel odtiaľ a išiel na pusté miesto. A zástupy ho hľadaly a prišly až k nemu a zdržovaly ho, žeby neodchádzal od nich.

⁴²Cuulajak chic nak ac xsakêu, li Jesús cô sa' jun na'ajej bar mâc'a' cuan. Ut eb li tenamit yôqueb chixsic'bal. Que'cuulac toj bar cuan cui' a'an ut que'raj raj nak quicana riq'uineb. Inc'a' raj que'raj nak tâxic.

⁴³Ale on im povedal: Musím aj iným mestám zvestovať kráľovstvo Božie, lebo nato som poslaný.

⁴³Abanan li Jesús quixye reheb: -Tento nak tinxic sa' jalan tenamit chixch'olobanquil li châbil esilal chirix lix nimajcual cuanquilal li Dios xban nak a'an aj e nak xintaklâc chak arin, chan.Ut yô chixch'olobanquil lix yâlal sa' eb li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío aran Galilea.

⁴⁴A kázal v galilejských synagógach.

⁴⁴Ut yô chixch'olobanquil lix yâlal sa' eb li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío aran Galilea.