¹A stalo sa, keď sa zástup na neho valil a počúval slovo Božie, a on stál vedľa Genezaretského jazera

¹Sa' jun li cutan li Jesús cuan chire li palau Genesaret ut k'axal cui'chic nabal li tenamit que'ch'utla chirabinquil li râtin li Dios.

²a videl dve lode, ktoré stály na kraji jazera, s ktorých rybári boli sišli a prali siete,

²Quiril cuib li jucub cuan chire li palau. Eb laj car mâ aniheb chi sa'. Yôqueb chak chixch'ajbal lix yoy.

³že vstúpil do jednej z tých lodí, ktorá bola Šimonova, a poprosil ho, žeby odtiahol trochu od zeme. A sadnúc si učil zástupy s lode.

³Qui-oc li Jesús sa' jun li jucub. Li jucub a'an re laj Simón. Li Jesús quixtz'âma chiru laj Simón nak tixjil ca'ch'inak li jucub sa' li ha'. Ut quic'ojla sa' li jucub ut qui-oc chixch'olobanquil lix yâlal chiruheb li tenamit li cuanqueb chire li palau.

⁴A keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Zatiahni na hlbinu, a spustite svoje siete na lov.

⁴Ut nak ac xrake' chi âtinac, quixye re laj Simón: -C'am li jucub sa' xchamal li ha' ut tâq'ue lâ yoy sa' li ha' re nak tâchap lâ car, chan li Jesús.

⁵A Šimon odpovedal a riekol mu: Pane, celú noc sme pracovali a nechytili sme ničoho, ale na tvoje slovo spustím sieť.

⁵Quichak'oc laj Simón ut quixye re: -At tzolonel, chixjunil li k'ojyîn xkaq'ue li kayoy sa' li ha' ut mâ jun li car xkachap. Abanan xban nak lâat xatyehoc cue, tinq'ue cui'chic lin yoy sa' li ha', chan.

⁶A keď to urobili, zahrnuli veliké množstvo rýb, takže sa trhala ich sieť.

⁶Nak que'xq'ue lix yoy sa' li ha', k'axal cui'chic nabal li car que'xchap ut yô chi pejec' lix yoyeb.

⁷A zakývali na súdruhov, ktorí boli na tej druhej lodi, aby prišli a pomohli im. A prišli a naplnili obe lode, takže sa norily.

⁷Ut que'xc'ut ruk'eb chiruheb li rochben li cuanqueb sa' li jucub jun chic re xbokbaleb re nak te'châlk chixtenk'anquil. Ut eb a'an que'chal ut que'xnujtesi xca'bichal li jucub ut ca'ch'in chic mâ nasubun sa' li ha' xban xq'uial li car.

⁸Keď to videl Šimon Peter, padol k nohám Ježišovým a povedal: Odídi odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek.

⁸Nak quiril chixjunil a'in laj Simón Pedro, quixcuik'ib rib chiru li Jesús ut quixye re: -Canabin injunes, at Kâcua'. Mâcua' inc'ulub nak cuânkat cuiq'uin xban nak lâin jun cuînk aj mâc, chan.

⁹Lebo ho bola objala hrôza i všetkých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré boli ulovili,

⁹Ut quisach xch'ôl laj Simón jo'queb ajcui' li cuanqueb rochben xban nak k'axal cui'chic nabal li car que'xchap.

¹⁰a podobne i Jakoba i Jána, synov Zebedeových, ktorí boli spoločníkmi Šimonovými. A Ježiš povedal Šimonovi: Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí.

¹⁰Ut jo'can ajcui' laj Jacobo ut laj Juan, eb li ralal laj Zebedeo. A'an eb li rochben laj Simón. Ut li Jesús quixye re laj Simón: -Matc'oxlac. Chalen anakcuan mâcua' chic caribc tâbânu. Âcuas âcuîtz'in ban chic tâsic' re te'pâbânk, chan li Jesús.

¹¹A keď pritiahli lode k zemi, opustil všetko a išli za ním.

¹¹Ut que'xc'am li jucub chire li palau ut aran que'xcanab chixjunil ut que'xtâke li Jesús.

¹²A stalo sa, keď bol v ktoromsi z tých miest, že hľa, bol tam nejaký muž, plný malomocenstva. A keď uvidel Ježiša, padol na tvár a prosil ho a hovoril: Pane, keby si chcel, môžeš ma očistiť.

¹²Nak cuan li Jesús sa' jun li tenamit, quicuulac jun li cuînk riq'uin saklep rix. Nak quiril li Jesús quixxulub rib sa' ch'och', ut quixtz'âma chiru li Jesús ut quixye re: -Kâcua', lâin ninnau nak lâat naru tinâq'uirtesi. Cui tâbânu li usilal, chinâq'uirtesi, chan.

¹³A Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A hneď odišlo od neho malomocenstvo.

¹³Li Jesús quixch'e' li cuînk riq'uin ruk' ut quixye re: -Lâin tincuaj nak tatq'uirâk. Anakcuan tatinq'uirtesi, chan. Ut sa' ajcui' li hônal a'an quiq'uira li cuînk.

¹⁴A on mu prikázal, aby nikomu nepovedal, ale vraj odídi, ukáž sa kňazovi a obetuj za svoje očistenie, ako nariadil Mojžiš, im na svedoctvo.

¹⁴Ut li Jesús quixye re: -Mâ ani aj e tâserak'i chanru nak xatq'uira. Ayu ban riq'uin laj tij re nak a'an târil nak xatq'uira. Ut tâq'ue lâ mayej jo' naxye sa' lix chak'rab laj Moisés chok' retalil chiruheb chixjunileb nak xatq'uira, chan li Jesús.

¹⁵Ale povesť sa vždy väčšmi rozširovala o ňom. A mnohé zástupy sa schádzaly, aby ho počuli a aby boli ním uzdravení od svojich nemocí.

¹⁵Abanan yalak bar yô chi abîc resil chixjunil li c'a'ru yô chixbânunquil li Jesús. Nabaleb li tenamit neque'xch'utub ribeb chirabinquil li c'a'ru naxye ut re ajcui' nak te'q'uirtesîk.

¹⁶Ale on uchádzal na púšte a modlil sa.

¹⁶Ut li Jesús rajlal naxic xjunes chi tijoc sa' eb li na'ajej bar mâc'a' cuan.

¹⁷A stalo sa jedného z tých dní, že učil, a sedeli tam farizeovia a učitelia zákona, ktorí boli prišli zo všetkých mestečiek Galilee a Judska i z Jeruzalema, a moc Pánova bola prítomná uzdravovať ich.

¹⁷Sa' jun li cutan nak li Jesús yô chixch'olobanquil lix yâlal chiruheb li tenamit cuanqueb cuib oxib laj fariseo sa' xyânkeb. Ut cuanqueb ajcui' aj tzolol chak'rab. Que'chal chak sa' eb li na'ajej Galilea, Judea ut Jerusalén. Ut li Jesús yô chixq'uirtesinquileb li yaj riq'uin xcuanquil li Dios.

¹⁸A tu hľa, prišli mužovia nesúc na posteli človeka, ktorý bol porazený, a hľadali spôsob vniesť ho a položiť pred neho.

¹⁸Sa' li hônal a'an que'cuulac cuib oxib li cuînk ut yôqueb chixc'ambal jun li cuînk sic li rok ut sic li ruk' yocyo chiru lix cuarib. Ut te'raj rocsinquil li cuînk cuan cui' li Jesús.

¹⁹A keď pre zástup nenašli cesty, ktorou by ho boli vniesli, vyšli na dom a spustili ho s posteľou cez tehly povaly do prostredku pred Ježiša.

¹⁹Abanan que'ril nak inc'a' que'ru chi oc sa' li cab xban li q'uila tenamit. Jo'can nak que'take' sa' xbên li cab. Que'xte ca'ch'in li xbên li cab ut aran que'xcubsi li yaj chi yocyo sa' lix cuarib. Coxe'xq'ue sa' xyiheb li tenamit bar cuan cui' li Jesús.

²⁰A on vidiac ich vieru povedal mu: Človeče, odpustené sú ti tvoje hriechy!

²⁰Quixq'ue retal li Jesús nak eb li cuînk a'an que'xpâb nak naru tixq'uirtesi li yaj. Jo'can nak quixye re li yaj: -At cuînk, cuybil sachbil chic lâ mâc, chan.

²¹A zákonníci a farizeovia začali rozmýšľať a vraveli: A kto je tento, ktorý hovorí také rúhania? Kto môže odpúšťať hriechy krome samého Boha?

²¹Ut eb laj fariseo ut eb laj tzolol chak'rab que'oc chixyebal chi ribileb rib: -¿Ani li cuînk a'an nak naxjuntak'êta rib riq'uin li Dios nak naxye chi jo'can? ¿Ma a'an ta bi' li Dios? ¿Ma mâcua' ta bi' ca'aj cui' li Dios naru nacuyuc mâc? chanqueb.

²²Ale Ježiš poznal ich myšlienky a odpovedal a riekol im: Čo to rozmýšľate vo svojich srdciach?

²²Quixnau li Jesús c'a'ru yôqueb chixc'oxlanquil. Quichak'oc ut quixye reheb: -¿C'a'ut nak yôquex chixc'oxlanquil chi jo'can?

²³Čože je ľahšie, povedať: Odpustené sú ti tvoje hriechy, a či povedať: Vstaň a choď!?

²³¿Bar cuan li us tinye re li yaj re nak tâc'utûnk chêru nak cuan incuanquil? ¿Ma tinye re, "cuybil sachbil lâ mâc" malaj ut tinye re, "tatinq'uirtesi"?

²⁴Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy - riekol porazenému: Tebe hovorím: Vstaň, vezmi svoju posteľ a iď do svojho domu!

²⁴Lâin tinc'ut chêru nak lâin li Cristo li C'ajolbej ut cuan incuanquil sa' ruchich'och' chixcuybal xsachbal li mâc, chan reheb. Tojo'nak li Jesús quixye re li yaj, -At cuînk, lâin tinye âcue, cuaclin, c'am lâ cuarib ut ayu sa' lâ cuochoch, chan.

²⁵A naskutku vstal pred nimi, vzal to, na čom ležal, a odišiel do svojho domu oslavujúc Boha.

²⁵Ut sa' ajcui' li hônal a'an li cuînk li yaj nak quicuan quicuacli chiruheb chixjunileb li cuanqueb aran. Quixchap lix cuarib ut yô chixlok'oninquil li Dios nak cô sa' rochoch.

²⁶Vtedy pojal všetkých úžas, a oslavovali Boha a súc naplnení bázňou hovorili: Dnes sme videli neslýchané veci.

²⁶Ut chixjunileb li cuanqueb aran sachsôqueb xch'ôl que'cana chirilbal li quic'ulman. Que'xlok'oni li Dios ut yô xc'a'uxeb nak que'xye: -Sachba ch'ôlej li xkil anakcuan, chanqueb.

²⁷A potom vyšiel von a videl colného, menom Léviho, sedieť na cle a povedal mu: Poď za mnou!

²⁷Nak qui-el sa' li tenamit a'an, li Jesús quixtau jun li cuînk aj titz'ol toj aj Leví xc'aba'. Chunchu cuan cui' li mêx li neque'c'uluc cui' toj. Li Jesús quixye re: -Chinâtâke, chan.

²⁸A on zanechal všetko a vstal a išiel za ním.

²⁸Quicuacli laj Leví. Quixcanab chixjunil ut quixtâke li Jesús.

²⁹A Lévi mu urobil veľkú počestnú hostinu vo svojom dome. A bol tam veliký zástup colných aj iných, ktorí stolovali s nimi.

²⁹Quixbânu jun li nimla nink'e laj Leví chok' re li Jesús. Cuanqueb nabaleb xcomoneb laj titz'ol toj ut cuanqueb ajcui' nabaleb jalan chic chi cua'ac sa' li mêx rochbeneb.

³⁰A ich zákonníci a farizeovia reptali proti jeho učeníkom a hovorili: Prečo jete a pijete s publikánmi a hriešnikmi?

³⁰Eb laj fariseo ut eb laj tzolol chak'rab que'oc chixcuech'inquil rixeb lix tzolom li Jesús ut que'xye reheb: -¿C'a'ut nak nequexcua'ac ut nequex-uc'ac rochbeneb laj titz'ol toj ut rochbeneb laj mâc? chanqueb.

³¹A Ježiš odpovedal a riekol im: Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní.

³¹Li Jesús quixye reheb: -Li cauheb mâc'a' na-oc cui' aj banonel reheb. Aban li yajeb, a'aneb li te'raj banec'.

³²Neprišiel som volať spravedlivých, ale hriešnych ku pokániu.

³²Jo'can nak lâin inc'a' xinchal chixsic'bal li tîqueb xch'ôl. Xinchal ban chixsic'baleb laj mâc re nak te'yot'ek' xch'ôl ut te'xjal xc'a'uxeb, chan li Jesús.

³³A oni mu povedali: Prečo sa učeníci Jánovi často postia a modlia a podobne aj učeníci farizeov, a tvoji jedia a pijú?

³³Ut que'xye cui'chic re li Jesús: -Eb lix tzolom laj Juan rajlal neque'xbânu x-ayûn ut rajlal neque'tijoc. Jo'can ajcui' neque'xbânu lix tzolomeb laj fariseo. Ut eb lâ tzolom lâat, ¿c'a'ut nak inc'a' neque'xbânu chi jo'can? Eb a'an neque'cua'ac neque'uc'ac chi mâc'a'eb xc'a'ux, chanqueb.

³⁴A on im povedal: Či môžete rozkázať svadobníkom, kým je s nimi ženích, aby sa postili?

³⁴Tojo'nak quichak'oc li Jesús ut quixye reheb: -Lâin jo' jun bêlomej nak cuanquin. ¿Ma naru te'ayunik li neque'xic riq'uin sumlâc nak cuan li bêlomej riq'uineb? Nak toj cuan li bêlomej riq'uineb inc'a' naru neque'xbânu x-ayûn.

³⁵Ale prijdú dni, a keď bude odňatý od nich ženích, potom sa budú postiť v tých dňoch.

³⁵Ut jo'can ajcui' lin tzolom. Tâcuulak xk'ehil nak tin-isîk sa' xyânkeb. Toj sa' li cutan a'an te'xbânu x-ayûn, chan reheb.

³⁶A povedal im aj podobenstvo, že nikto neodtrhne záplaty od nového rúcha, aby ju prišil na staré rúcho. Lebo ináč aj nové potrhá, a starému nezodpovie záplata z toho nového.

³⁶Ut li Jesús quixye cui'chic reheb li jaljôquil ru âtin a'in: Mâ ani naxxîti junak k'el t'icr riq'uin ac' t'icr. Cui ut naxxîti riq'uin ac' t'icr, naxnimobresi xpejelal li k'el t'icr. Ut inc'a' naxc'am rib li ac' t'icr riq'uin li k'el.

³⁷A nikto vraj nevlieva nového vína do starých kožíc, lebo ináče nové víno potrhá kožice, aj samo sa vyleje, aj kožice sa zahubia.

³⁷Ut mâ ani naq'uehoc ac' vino sa' junak k'el bôls tz'ûm. Cui tixq'ue li ac' vino sa' junak k'el bôls tz'ûm, tâpuq'uek' li k'el tz'ûm ut tâhoyek' li vino. Tâsachk li vino ut tâsachk ajcui' li bôls tz'ûm.

³⁸Ale nové víno sa má vliať do nových kožíc, a oboje sa zachová.

³⁸Jo'can nak li ac' vino sa' li ac' bôls tz'ûm naq'ueman re nak mâc'a' tixc'ul li vino chi moco li bôls tz'ûm.Ut li ani ac xruc' li vino re junxil inc'a' chic târaj ruc'bal li ac' vino, xban nak neque'xc'oxla nak li vino re junxil, a'an li châbil, chan li Jesús reheb.

³⁹A nikto, kto pije staré, nechce hneď nového, lebo hovorí: Staré je lepšie.

³⁹Ut li ani ac xruc' li vino re junxil inc'a' chic târaj ruc'bal li ac' vino, xban nak neque'xc'oxla nak li vino re junxil, a'an li châbil, chan li Jesús reheb.