¹A stalo sa v druhoprvú sobotu, že išiel Ježiš cez siatiny, a jeho učeníci trhali klasy a mrviac ich rukami jedli.

¹Sa' jun li hilobâl cutan li Jesús yô chi numec' sa' jun sîr li acuîmk trigo rochbeneb lix tzolom. Eb lix tzolom que'xch'ot ru li trigo nak yôqueb chi numec' ut que'risi li rix sa' ruk'eb ut que'xcua'.

²Vtedy im povedali niektorí z farizeov: Prečo robíte to, čo sa nesluší robiť v sobotu?

²Cuanqueb cuib oxib eb laj fariseo que'ril nak yôqueb chixsic'bal ru li trigo. Que'xye reheb: -¿C'a'ut nak yôquex chixsic'bal ru li trigo sa' li hilobâl cutan? ¿C'a'ut nak nequebânu li c'anjel moco uxc ta naraj sa' li hilobâl cutan? chanqueb.

³A Ježiš im odpovedal a riekol: Či ste nečítali ani toho, čo učinil Dávid, keď bol hladný, on aj tí, ktorí boli s ním?

³Li Jesús quichak'oc ut quixye reheb: -¿Ma mâ jun cua êrilom sa' li Santil Hu li c'a'ru quixbânu laj David nak a'an ut eb li rochben te'tz'ocâk?

⁴Ako vošiel do domu Božieho a vzal chleby predloženia a jedol a dal aj tým, ktorí boli s ním, ktoré sa nepatrí jesť, jedine samým kňazom?

⁴Laj David qui-oc sa' li rochoch li Dios ut quixchap li caxlan cua li ac mayejanbil chiru li Dios. Juneseb raj laj tij naru te'tzacânk re li caxlan cua a'an. Abanan laj David quixcua' ut quixq'ue ajcui' reheb li cuanqueb rochben xban nak te'tz'ocâk.

⁵A vravel im, že Syn človeka je pánom i soboty.

⁵Ut li Jesús quixye cui'chic reheb: -Jo'can nak lâin li C'ajolbej cuan incuanquil chixyebal c'a'ru tâuxmânk sa' li hilobâl cutan, chan reheb.

⁶A stalo sa aj v inú sobotu, že vošiel do synagógy a učil. A bol tam človek, ktorého pravá ruka bola uschlá.

⁶Sa' jun chic li hilobâl cutan qui-oc li Jesús sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío ut quixch'olob lix yâlal chiruheb li tenamit. Aran cuan jun li cuînk sic lix nim uk'.

⁷A zákonníci a farizeovia ho striehli, či uzdraví v sobotu, aby našli žalobu na neho.

⁷Cuanqueb cuib oxib aj fariseo ut aj tzolol chak'rab aran. Yôqueb chirilbal ma tixq'uirtesi tana li ruk' li cuînk a'in sa' li hilobâl cutan re nak naru te'xjit li Jesús.

⁸Ale on znal ich myšlienky a povedal človekovi, ktorý to mal uschlú ruku: Vstaň a postav sa do prostredku! A on vstal a stál.

⁸Li Jesús quixnau c'a'ru yôqueb chixc'oxlanquil. Jo'can nak quixye re li cuînk li sic ruk': -Cuaclin. Xakab âcuib chiruheb, chan. Ut li cuînk quicuacli ut quixakli chiruheb.

⁹Vtedy im povedal Ježiš: Pýtam sa vás: čo sa sluší v sobotu - dobre činiť a či zle činiť, život zachrániť a či zatratiť?

⁹Li Jesús quixye reheb: -Cuan c'a'ru nacuaj xpatz'bal êre. ¿C'a'ru us xbânunquil sa' li hilobâl cutan? ¿Ma naru xbânunquil li us malaj li inc'a' us? ¿Ma us xcolbal xyu'am junak malaj xsachbal? chan reheb.

¹⁰A obzrúc sa po nich po všetkých dookola povedal človekovi: Vystri svoju ruku! A urobil tak, a jeho ruka bola zase zdravá jako tá druhá.

¹⁰Li Jesús quicana chirilbaleb chixjûnkaleb, ut quixye re li cuînk li sic ruk': -Ye' lâ cuuk', chan. Ut li cuînk quixye' li ruk' ut sa' ajcui' li hônal a'an quiq'uira li ruk'.

¹¹A oni, naplnení hnevivou nerozumnosťou, shovárali sa medzi sebou, čo by mohli urobiť Ježišovi.

¹¹C'ajo' nak que'josk'o' eb laj fariseo ut laj tzolol chak'rab, ut que'oc chixyebal chi ribileb rib chanru nak te'xjit li Jesús.

¹²A stalo sa v tých dňoch, že vyšiel na vrch modliť sa a bol tam cez noc na modlitbe Božej.

¹²Sa' jun li cutan cô li Jesús chi tijoc sa' xbên jun li tzûl. Quixnumsi li k'ojyîn chi tijoc chiru li Dios.

¹³A keď bol deň, povolal k sebe svojich učeníkova vyvolil si z nich dvanástich, ktorých aj apoštolmi pomenoval:

¹³Nak ac xsakêu quixbokeb lix tzolom ut quixsic' ruheb li cablaju sa' xyânkeb ut quixq'ueheb chok' apóstol. A'aneb a'in li apóstol li quixsic' ruheb:

¹⁴Šimona, ktorého pomenoval aj Petrom, a Andreja, jeho brata, Jakoba a Jána, Filipa a Bartolomea,

¹⁴laj Simón li quixq'ue ajcui' Pedro chok' xc'aba'; laj Andrés li rîtz'in laj Pedro; laj Jacobo; laj Juan; laj Felipe; laj Bartolomé;

¹⁵Matúša a Tomáša, Jakoba Alfeovho a Šimona, zvaného Zelótu,

¹⁵laj Mateo; laj Tomás; laj Jacobo li ralal laj Alfeo; laj Simón li neque'xye ajcui' Zelote re;

¹⁶Júdu Jakobovho, a Judáša Iškariotského, ktorý sa tiež stal zradcom.

¹⁶laj Judas li rîtz'in laj Jacobo ut laj Judas Iscariote li quik'axtesin re li Jesús mokon sa' ruk'eb li xic' neque'iloc re.

¹⁷A síduc s nimi stál na rovnom mieste i zástup jeho učeníkov a veliké množstvo ľudu z celého Judska a z Jeruzalema a z pomoria Týru a Sidona, ktorí boli prišli, aby ho počuli a aby boli uzdravení od svojich neduhov,

¹⁷Li Jesús quicube sa' li tzûl rochbeneb lix tzolom ut quicana sa' jun na'ajej tak'a ru rochbeneb lix q'uialeb chic lix tzolom ut li q'uila tenamit li que'chal chak sa' eb li tenamit Judea ut Jerusalén. Ut cuan ajcui' li que'chal sa' eb li tenamit li cuanqueb chire li palau jo' Tiro ut Sidón. Quilaje'chal re nak te'rabi li c'a'ru tixye li Jesús ut re ajcui' nak li Jesús tixq'uirtesiheb li yaj.

¹⁸i tí, ktorých trápili nečistí duchovia, a boli uzdravovaní.

¹⁸Ut quixq'uirtesiheb ajcui' li cuanqueb mâus aj musik'ej riq'uineb.

¹⁹A všetok zástup hľadal dotknúť sa ho, lebo vychádzala od neho moc a uzdravovala všetkých.

¹⁹Ut li q'uila tenamit te'raj xch'e'bal li Jesús re nak te'q'uirtesîk. A'an naxq'uirtesiheb riq'uin lix cuanquilal.

²⁰A on pozdvihol svoje oči na svojich učeníkov a hovoril: Blahoslavení chudobní, lebo vaše je kráľovstvo Božie!

²⁰Ut li Jesús quirileb lix tzolom ut qui-oc chixyebal: -Us xak êre lâex li neba'ex, xban nak cuanquex chic rubel xcuanquil li Dios.

²¹Blahoslavení, ktorí teraz lačniete, lebo budete nasýtení! Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať!

²¹Us xak êre lâex li textz'ocâk anakcuan xban nak tâc'ojobâk êch'ôl. Us xak êre lâex li yôquex chi yâbac anakcuan xban xrahil êch'ôl xban nak sa' jun cutan texse'ek xban xsahil êch'ôl.

²²Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť a keď vás vylúčia a budú haniť a vyvrhnú vaše meno jako zlé - pre Syna človeka.

²²Us xak êre lâex nak xic' tex-ilek' sa' inc'aba' lâin li C'ajolbej. Us xak êre lâex nak tex-isîk sa' xyânkeb ut texhobek' sa' inc'aba' lâin ut tâyehek' êre nak inc'a' us êna'leb.

²³Radujte sa v ten deň a plesajte, lebo hľa, vaša odplata je mnohá v nebi, lebo zrovna tak robievali ich otcovia prorokom.

²³Chisahok' sa' êch'ôl nak te'xbânu êre chi jo'can. Chic'ojlâk êch'ôl xban nak cuan jun lê k'ajcâmunquil riq'uin li Dios sa' choxa. Jo'can ajcui' nak que'xtz'ektâna eb li profeta junxil eb lix xe'tônil xyucua'eb li tenamit a'in.

²⁴No, beda vám bohatým, lebo tam máte svoje potešenie!

²⁴Abanan, lâex li biomex raylal châlel sa' êbên xban nak ac xec'ojob êch'ôl arin sa' ruchich'och'.

²⁵Beda vám, ktorí ste teraz nasýtení, lebo budete lačnieť. Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete žalostiť a plakať.

²⁵Raylal châlel sa' êbên lâex li cuan nabal c'a'ru êre xban nak tâcuulak xk'ehil nak mâc'a' chic cuânk êre re textzacânk. Raylal châlel sa' êbên lâex li nequexse'ec anakcuan xban xsahil êch'ôl xban nak mokon texyâbak xban xrahil êch'ôl.

²⁶Beda vám, keby všetci ľudia dobre hovorili o vás, lebo zrovna tak robievali ich otcovia falošným prorokom.

²⁶Raylal châlel sa' êbên lâex li naq'uehe' êlok'al arin sa' ruchich'och' xbaneb li tenamit. Jo'ca'in ajcui' nak que'q'uehe' xlok'al eb li profeta aj balak' xbaneb lê xe'tônil yucua'.

²⁷Ale vám hovorím, ktorí čujete: milujte svojich nepriateľov, dobre čiňte tým, ktorí vás nenávidia,

²⁷Ut lâex li yôquex chi abînc re li yôquin chixyebal, cheq'uehak retal li tinye êre. Cherahakeb li xic' neque'iloc êre. Ut chebânuhak usilal reheb li neque'tz'ektânan êre.

²⁸dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú.

²⁸Chetz'âmâk rusilal li Dios sa' xbêneb li neque'mâusilan êre. Ut chextijok ajcui' chirixeb li neque'hoboc êre.

²⁹Tomu, kto ťa bije po jednom líci, nadlož i to druhé; a tomu, kto ti berie plášť, nebráň ani sukne.

²⁹Cui ani tâsac'ok xnak' âcuu, q'ue li jun pac'al re, re tixsac'. Cui ani târaj xmak'bal lâ chaquêt, q'ue ajcui' lâ camîs re.

³⁰A každému, kto ťa prosí, daj, a od toho, kto berie tvoje, nežiadaj zpät.

³⁰Li ani tixtz'âma c'a'ru re âcue, q'ue re. Ut cui ani tixmak' c'a'ru âcue châcuu, mâpatz' chic rêkaj re.

³¹A jako chcete, aby vám ľudia činili, tak aj vy im čiňte podobne.

³¹Cui lâex têraj nak châbilakeb lê ras êrîtz'in êriq'uin, châbilakex ajcui' lâex riq'uineb a'an.

³²A jestli milujete tých, ktorí vás milujú, akú máte za to vďaku? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú.

³²Cui ca'aj cui' li ani narahoc êre nequera, mâc'a' xjalanil li yôquex chixbânunquil, riq'uin li neque'xbânu li mâji' neque'pâban xban nak ca'aj cui' li ani narahoc reheb neque'xra.

³³A jestli dobre činíte tým, ktorí vám dobre činia, akú máte za to vďaku? Však hriešnici robia to isté.

³³Cui ca'aj cui' li neque'bânun usilal êre, nequebânu usilal reheb, mâc'a' xjalanil li yôquex chixbânunquil riq'uin li neque'xbânu li mâji' neque'pâban. Xban nak ca'aj cui' li ani nabânun usilal reheb neque'xbânu usilal re.

³⁴A keď budete požičiavať tým, o ktorých sa nadejete, že od nich tiež dostanete, jakú máte za to vďaku? Lebo veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby tiež toľko dostali.

³⁴Cui lâex nequeto'oni tumin ca'aj cui' reheb li nequenau nak te'xq'ue rêkaj, mâc'a' xjalanil li yôquex chixbânunquil riq'uin li neque'xbânu li toj mâji' neque'pâban xban nak neque'xto'oni tumin ca'aj cui' reheb li neque'xnau nak te'xq'ue rêkaj.

³⁵Ale milujte svojich nepriateľov, dobre čiňte a požičiavajte neočakávajúc ničoho. A vaša odplata bude veľká, a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrotivý aj na nevďačných a zlých.

³⁵Jo'can ut nak cherahakeb li ani xic' neque'iloc êre. Chebânuhak usilal reheb. Ut cheq'uehak chi to' re li c'a'ru tixpatz' êre chi inc'a' têroybeni rêkaj. Cui têbânu a'an, k'axal nim lê k'ajcâmunquil li tâq'uehek' êre ut lâexak li ralal xc'ajol li nimajcual Dios. A'an k'axal nim xcuyum sa' xbêneb li inc'a' useb xna'leb li inc'a' neque'xnau bantioxînc.

³⁶Teda buďte milosrdní, jako aj váš Otec je milosrdný.

³⁶Chex-uxtânânk bi' u xban nak lê yucua' cuan sa' choxa na-uxtânan u.

³⁷Nesúďte, a nebudete súdení; neodsudzujte, a nebudete odsúdení; prepúšťajte, a budete prepustení.

³⁷Mextz'iloc âtin chirixeb lê ras êrîtz'in re nak li Dios inc'a' tâtz'ilok âtin chêrix lâex. Mêtz'ektâna lê ras êrîtz'in re nak li Dios inc'a' textz'ektâna lâex. Checuyak xmâqueb lê ras êrîtz'in re nak li Dios tixcuy êmâc lâex.

³⁸Dávajte, a bude vám dané, dobrú mieru natlačenú, utrasenú a presypanú, a takú dajú do vášho lona, lebo tou istou mierou, ktorou meriate, bude vám tiež odmerané.

³⁸Chesi c'a'ru re lê ras êrîtz'in ut li Dios tixq'ue rêkaj êre. Tixq'ue rêkaj êre chi nabal chiru li xeq'ue lâex. Tixq'ue chi nujenak li bisleb, chi yôk chi pajec' xban nak k'axal cui'chic nabal li tixq'ue êre. Riq'uin li bisleb li texbisok cui' lâex, a'an ajcui' li tâbisek' cui' li tâq'uehek' êre, chan.

³⁹A povedal im aj podobenstvo: Či azda môže slepý viesť slepého? Či nepadnú obaja do jamy?

³⁹Li Jesús quixye li jaljôquil ru âtin a'in reheb li tenamit ut quixye: -Junak mutz', ¿Ma naru ta bi' tixc'ut xbe junak chic mutz'? ¿Ma inc'a' ta bi' sa' cuibal te't'anek' sa' jul xban nak mutz'eb?

⁴⁰Nie je učeník nad svojho učiteľa, ale vyučený bude každý, keď bude jako jeho učiteľ.

⁴⁰Mâ jun aj tzolonel naxk'ax xcuanquil laj tzolol re. Abanan nak acak xtzol rib chi tz'akal, tixtau ajcui' xcuanquil laj tzolol re.

⁴¹A jako to, že vidíš ivierko v oku svojho brata a brvna vo vlastnom oku nepozoruješ?

⁴¹¿C'a'ut nak nacaq'ue retal li c'aj che' cuan sa' xnak' ru lâ cuas âcuîtz'in ut inc'a' nacaq'ue retal li tz'amba cuan sa' xnak' âcuu lâat?

⁴²Alebo jako môžeš povedať svojmu bratovi: Bratu, daj, nech vyjmem ivierko, ktoré je v tvojom oku! keď sám brvna, ktoré je v tvojom vlastnom oku, nevidíš? Pokrytče, najprv vyjmi brvno zo svojho vlastného oka a potom prezrieš, aby si vyňal ivierko, ktoré je v oku tvojho brata.

⁴²¿Chanru nak tâye re lâ cuas âcuîtz'in, "Cuisihak li c'aj che' sa' xnak' âcuu", nak toj cuan li tz'amba sa' xnak' âcuu lâat? At aj ca' pac'al u, xbên cua isi li tz'amba cuan sa' li xnak' âcuu lâat, re nak tat-ilok chi tz'akal re risinquil li c'aj che' cuan sa' xnak' ru lâ cuas âcuîtz'in.

⁴³Lebo nie je to dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ani nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie;

⁴³Jo'can ajcui' riq'uin li che'. Cui châbil junak che', châbil ajcui' li ru narûchin. Ut cui inc'a' us li che', li ru li narûchin inc'a' ajcui' us. Li châbil che' inc'a' naru narûchin li inc'a' us, chi moco li che' inc'a' us naru narûchin li us.

⁴⁴lebo každý strom sa pozná po vlastnom ovocí. Lebo veď z tŕnia neoberajú fíkov, ani z hložia neoberajú hrozna.

⁴⁴Ut riq'uin li ru narûchin nanauman ru li che'. Li tun q'uix inc'a' naru narûchin li higos chi moco li q'uix naru narûchin li uvas.

⁴⁵Dobrý človek z dobrého pokladu svojho srdca vynáša dobré, a zlý človek zo zlého pokladu svojho srdca vynáša zlé; lebo čím je preplnené srdce, to hovoria jeho ústa.

⁴⁵Jo'can ajcui' riq'uin li cristian. Li ani châbil, châbil ajcui' lix yehom xbânuhom xban nak cuan li châbilal riq'uin. Ut li ani inc'a' châbil, inc'a' châbil lix yehom xbânuhom xban nak mâc'a' li châbilal riq'uin. Riq'uin li râtin li junjûnk nac'utun chanru li râm.

⁴⁶A čo ma voláte: Pane, Pane, a nečiníte, čo hovorím?

⁴⁶¿C'a'ut nak nequeye, "Kâcua', Kâcua'" cue cui inc'a' nequebânu li c'a'ru ninye?

⁴⁷Každý, kto prichádza ku mne a čuje moje slová a činí ich - ukážem vám, komu je podobný.

⁴⁷Jo'can nak li ani na-abin re li cuâtin ut naxbânu li c'a'ru ninye, li jun a'an tinjuntak'êta riq'uin jun li cuînk quixyîb li rochoch.

⁴⁸Podobný je človekovi, staväjúcemu dom, ktorý kopal a išiel hlboko a položil základ na skale. A keď prišla povodeň, oborila sa rieka na ten dom, ale nemohla ním pohnúť, pretože bol dobre založený na skale.

⁴⁸Quixbec chi cham ut quixq'ue li cimiento sa' xbên li pec. Quichal li hab ut quibut'ir li nima'. Coxsac' rib li ha' chiru li cab ut inc'a' quirec'asi li cab sa' xna'aj xban nak yîbanbil chi us sa' xbên pec.Ut li ani na-abin re li cuâtin ut inc'a' naxbânu li c'a'ru ninye, li jun a'an tinjuntak'êta riq'uin li cuînk li quixyîb li rochoch sa' xbên ch'och' ut inc'a' quixbec xna'aj lix cimiento. Nak quibut'ir li nima', li ha' coxsac' rib chiru li cab. Quit'ane' li cab ut quisach chi jun aj cua, chan li Jesús reheb.

⁴⁹Ale ten, kto počul a neučinil, podobný je človekovi, postavivšiemu dom na zemi bez základu, na ktorý sa oborila rieka, a hneď sa zrútil, a pád toho domu bol veliký.

⁴⁹Ut li ani na-abin re li cuâtin ut inc'a' naxbânu li c'a'ru ninye, li jun a'an tinjuntak'êta riq'uin li cuînk li quixyîb li rochoch sa' xbên ch'och' ut inc'a' quixbec xna'aj lix cimiento. Nak quibut'ir li nima', li ha' coxsac' rib chiru li cab. Quit'ane' li cab ut quisach chi jun aj cua, chan li Jesús reheb.