¹A začal im hovoriť v podobenstvách: Vinicu vysadil nejaký človek, ohradil ju plotom, vykopal nádrž pod prešom, vystavil vežu, prenajal ju vinárom a odcestoval.

¹Li Jesús qui-oc chixyebal li jaljôquil ru âtin reheb ut quixye chi jo'ca'in: Jun li cuînk quirau jun sîr li racuîmk uvas ut quixsut sa' corral. Quixyîb jun xna'aj bar te'xyatz' cui' li uvas ut quixyîb ajcui' jun ch'ina cab najt xteram re li tâc'ac'alênk re li acuîmk. Quixsiq'ueb laj ilol re li racuîmk. Ut laj êchal re li acuîmk cô sa' jalanil tenamit.

²A keď tomu bol čas, poslal k vinárom sluhu, aby vzal od vinárov z úrody vinice.

²Nak quicuulac xk'ehil xsic'bal ru li acuîmk, laj êchal re quixtakla jun lix môs riq'uineb laj ilol re chixc'ulbal li ru li racuîmk li jo' q'uial tâtz'ak a'an.

³Ale oni ho schopili a nabili a odoslali prázdneho.

³A'ut eb laj ilol re li acuîmk que'xchap li môs ut que'xsac'. Ut que'xtakla chi mâc'a' que'xq'ue re.

⁴A zase k nim poslal iného sluhu; i tomu kameňovaním doráňali hlavu a odoslali ho zohaveného.

⁴Laj êchal re li acuîmk quixtakla jun chic lix môs riq'uineb. Ut que'xjor xjolom chi pec. K'axal ra que'xbânu re.

⁵A zase len poslal iného; i toho zabili, i mnoho iných, z ktorých jedných nabili a jedných pobili.

⁵Ut laj êchal re quixtakla cui'chic jun lix môs ut li jun a'an que'xcamsi. Ut toj nabal cui'chic lix môs quixtakla riq'uineb laj ilol re li racuîmk. Cuan yal que'xsac' ut cuan que'xcamsi.

⁶Mal teda ešte svojho jediného syna milovaného. I toho k nim poslal naposledy povediac: Budú sa ostýchať môjho syna.

⁶Ca'aj chic li ralal quicana, li k'axal naxra. -Li cualal te'x-oxlok'i, chan sa' xch'ôl. Jo'can nak quixtakla li ralal riq'uineb.

⁷Ale tí vinári si povedali: Toto je dedič; poďte, zabime ho, a dedičstvo bude naše!

⁷Nak quicuulac li ralal, eb laj ilol re li acuîmk que'xye chi ribileb rib, -A'an li ralal li tâêchanînk re li na'ajej. Kacamsihak, chanqueb, ut lâo chic toêchanînk re.-

⁸A schopili ho a zabili a vyhodili ho von z vinice.

⁸Jo'can nak que'xchap. Nak ac que'xcamsi que'xcut chak jun pac'al li ch'och'.

⁹Nuž čo tedy urobí pán vinice? Prijde a zahubí takých vinárov a vinicu dá iným.

⁹Ut li Jesús quixye reheb: -¿C'a'ru tixbânu laj êchal re li acuîmk nak nequec'oxla lâex? Tâchâlk ut tixcamsiheb laj ilol re li racuîmk, ut jalan chic aj e tixq'ue li jun sîr chi uvas.

¹⁰Či ste ani toho písma nečítali: Práve ten kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholnou hlavou.

¹⁰¿Ma inc'a' xeril sa' li Santil Hu li naxye chi jo'ca'in? Li pec li que'xtz'ektâna laj cablanel, a'an li k'axal lok' li quiq'ueman chok' xxuc li cab.

¹¹Od Pána sa to stalo, a je to divné v našich očiach.

¹¹Li Kâcua' a'an quixq'ue xlok'al li pec. Ut a'an xsachba ch'ôlej chok' ke lâo.- (Sal. 118:22, 23)

¹²A hľadali ho jať, ale sa báli zástupu. Lebo poznali, že na nich povedal to podobenstvo. A nechajúc ho odišli.

¹²Eb laj tij ut eb laj tz'îb ut eb li xakabanbileb chi c'anjelac sa' rochoch li Dios que'xc'oxla raj xchapbal li Jesús re te'xq'ue sa' tz'alam xban nak que'xtau ru nak chirixeb a'an yô chi âtinac nak quixye li jaljôquil ru âtin a'an. Abanan que'xucuac xbaneb li tenamit. Jo'can nak que'xcanab ut que'el sa' li na'ajej a'an.

¹³A poslali k nemu niektorých z farizeov a z heródiánov, aby ho pochytili v reči,

¹³Mokon chic que'xtakla riq'uin li Jesús cuib oxibeb laj fariseo rochbeneb cuib oxibeb li neque'oquen chirix laj Herodes re xsic'bal c'a'ru tâpaltok cui' riq'uin li râtin re nak te'xchap.

¹⁴ktorí, keď prišli, povedali mu: Učiteľu, vieme, že si pravdivý a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka, ale učíš ceste Božej, ako je pravda: či sa sluší dávať cisárovi daň a či nie? Či máme dať a či nemáme dať?

¹⁴Que'cuulac riq'uin li Jesús ut que'xye re: -At tzolonel, nakanau nak lâat yâl nacat-âtinac ut inc'a' nacaxucua ruheb li tenamit. Yalak ani aj e nacaye lix yâlal. Ut nacac'ut chiruheb li c'a'ru naraj li Dios. Ye ke, ¿ma us xq'uebal li toj re li acuabej malaj ut inc'a'? ¿Ma takaq'ue malaj ut inc'a'? chanqueb.

¹⁵Ale on znajúc ich pokrytstvo povedal im: Čo ma pokúšate? Doneste mi denár, aby som videl.

¹⁵Li Jesús naxnau nak aj ca'pac'aleb. Quixye reheb: -¿C'a'ut nak nequeraj xyalbal cuix? C'amomak chak li tumin. Cuilak, chan reheb.

¹⁶A oni doniesli. A rečie im: Čí je toto obraz a nápis? A oni mu povedali: Cisárov.

¹⁶Ut eb a'an que'xc'ut li tumin chiru. Ut li Jesús quixye reheb: -¿Ani aj e li jalam ûch li cuan chiru? Ut, ¿ani aj c'aba' li tz'îbanbil chiru?- Eb a'an que'chak'oc ut que'xye: -Re li acuabej, chanqueb.

¹⁷Vtedy odpovedal Ježiš a riekol im: Dávajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu. A preveľmi sa tomu divili.

¹⁷Ut li Jesús quixye reheb: -Tojomak re li acuabej li c'a'ru re li acuabej ut tojomak re li Dios li c'a'ru re li Dios, chan. Ut c'ajo' nak que'sach xch'ôleb xban li râtin.

¹⁸A zase prišli k nemu sadúceovia, ktorí hovoria, že neni zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho a riekli:

¹⁸Tojo'nak que'cuulac riq'uin li Jesús cuib oxib laj saduceo. Eb a'an inc'a' neque'xpâb nak te'cuaclîk cui'chic chi yo'yo li camenak. Que'xye re li Jesús:

¹⁹Učiteľu, Mojžiš nám napísal, že keby zomrel niečí brat a zanechal by po sebe ženu a detí by nezanechal, aby si vzal jeho brat tú jeho ženu a vzbudil svojmu bratovi semeno.

¹⁹-At tzolonel, laj Moisés quixtz'îba jun kachak'rabinquil ut quixye chi jo'ca'in: Cui junak cuînk tâcâmk ut tixcanab li rixakil chi mâc'a' ralal xc'ajol, tento nak tâc'amek' li rixakil xban li rîtz'in li camenak re nak tâcuânk ralal xc'ajol sa' xc'aba' li camenak.

²⁰Nuž bolo sedem bratov. A prvý si vzal ženu a keď zomrel, nezanechal semena.

²⁰Que'cuan cuukub li cuînk rîtz'ineb rib. Li asbej quixc'am rixakil ut quicam chi inc'a' quixcanab ralal xc'ajol.

²¹Potom si ju vzal druhý a tiež zomrel nezanechajúc ani on semena, i tretí podobne.

²¹Ut quic'ame' li ixk xban li îtz'inbej. Ut quicam ajcui' a'an chi inc'a' quixcanab ralal xc'ajol. Ut jo'can cui'chic li rox îtz'inbej.

²²A tak si ju boli vzali všetci siedmi a nezanechali semena. Napokon po všetkých zomrela aj žena.

²²Li ixk a'an quic'ame' xbaneb li cuukub. Ut mâ jun reheb quixcanab ralal xc'ajol. Ut quicam ajcui' li ixk.

²³Pri zmŕtvychvstaní teda, keď vstanú z mŕtvych, ktorého z nich bude ženou? Lebo ju mali všetci siedmi za ženu.

²³Sa' xcuaclijiqueb li camenak chi yo'yo, nak te'cuaclîk eb a'an, ¿ani aj ixakil tâcanâk cui' li ixk a'an xban nak cuukub lix bêlom quicuan? chanqueb.

²⁴A Ježiš odpovedal a riekol im: Či neblúdite preto, že neznáte písem ani moci Božej?

²⁴Quichak'oc li Jesús ut quixye reheb: -Lâex inc'a' nequetau xyâlal xban nak inc'a' nequetau ru li Santil Hu chi moco lix nimal xcuanquil li Dios.

²⁵Lebo keď vstanú z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť ani vydávať, ale budú jako anjeli v nebesiach.

²⁵Nak te'cuaclîk chi yo'yo sa' xyânkeb li camenak, inc'a' chic te'sumlâk chi moco te'sumubâk chic. Jo'keb ban chic li ángel sa' choxa.

²⁶A o mŕtvych, že vstanú, či ste nečítali v knihe Mojžišovej, kde je reč o tom kri, jako mu povedal Bôh a riekol: Ja som Bôh Abrahámov a Bôh Izákov a Bôh Jakobov?

²⁶Ut chirix lix cuaclijiqueb li camenak chi yo'yo, ¿ma inc'a' êrilom sa' lix hu laj Moisés li c'a'ru quiyehe' re xban li Dios nak quiâtinac chak sa' li q'uix li yô chi c'atc? Quixye chi jo'ca'in, "Lâin lix Dios laj Abraham, lix Dios laj Isaac ut lix Dios laj Jacob", chan li Dios.

²⁷Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale Bohom živých. Vy teda veľmi blúdite.

²⁷A'an retalil chok' ke nak toj yo'yôqueb chiru li Dios usta que'cam. Li Dios moco xDioseb ta li camenakeb; xDioseb ban li yo'yôqueb. Jo'can nak lâex chi tîc inc'a' nequetau xyâlal, chan li Jesús reheb.

²⁸Vtedy pristúpil jeden zo zákonníkov, keď ich bol počul dohadovať sa, a vediac, že im dobre odpovedal, opýtal sa ho: Ktoré prikázanie je najprvšie od všetkých?

²⁸Quicuulac jun reheb laj tz'îb. Ut quirabi nak yôqueb chixcuech'inquil ribeb. Quixq'ue retal nak li Jesús quixchak'beheb chi us, ut quixpatz' re li Jesús: -¿Bar cuan reheb li chak'rab li k'axal nim xcuanquil?-

²⁹A Ježiš mu odpovedal, že najprvšie od všetkých prikázaní je: Čuj, Izraelu, Pán, náš Bôh, je Pán jeden!

²⁹Li Jesús quichak'oc ut quixye re: -Li xbên chak'rab, li k'axal nim xcuanquil, a'an a'in: Abihomak lâex aj Israel, li Kâcua' li kaDios jun ajcui'.

³⁰A: milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysli a z celej svojej sily. To je prvé prikázanie.

³⁰Târa li Kâcua' lâ Dios chi anchal âch'ôl ut chi anchal lâ cuâm ut chi anchal lâ c'a'ux ut chi anchal lâ metz'êu. A'an a'in li chak'rab li k'axal nim xcuanquil.

³¹A druhé podobné je toto: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba! Iného prikázania väčšieho nad tieto niet.

³¹Ut li xcab chanchan ajcui' a'an: Târa lâ cuas âcuîtz'in jo' nak nacara âcuib lâat. Mâc'a' chic junak chak'rab nim xcuanquil chiruheb li cuib a'in, chan.

³²A zákonník mu povedal: Dobre, Učiteľu, pravdu si povedal, že je len jeden Bôh, a nieto iného krome neho,

³²Laj tz'îb quichak'oc ut quixye re: -Us li xaye at tzolonel. Yâl li xaye nak jun ajcui' li Dios cuan ut mâc'a' chic junak chirix a'an.

³³a milovať ho z celého srdca a z celého umu a z celej duše a z celej sily a milovať blížneho jako samého seba je viac ako všetky zápaly a iné obeti.

³³Tento nak takara li Dios chi anchal li kach'ôl, chi anchal li kac'a'ux, chi anchal li kâm ut chi anchal li kametz'êu. Ut takara li kas kîtz'in jo' nak nakara kib lâo. A'an k'axal nim xcuanquil chiruheb chixjunil li c'atbil mayej ut li mayejanbil xul, chan.

³⁴A Ježiš vidiac, že rozumne odpovedal, riekol mu: Nie si ďaleko od kráľovstva Božieho. A nikto sa ho už viacej neopovážil opytovať.

³⁴Li Jesús quixq'ue retal nak li cuînk quixnau xsumenquil ut quixye re: -Yal ca'ch'in aj chic mâ nacak'axtesi âcuib rubel xcuanquil li Dios, chan. Ut mâ jun chic que'raj patz'oc xban nak qui-oc xc'a'uxeb.

³⁵A Ježiš odpovedal a riekol učiac v chráme: Jako to hovoria zákonníci, že je Kristus synom Dávidovým?

³⁵Mokon chic nak cuan sa' rochoch li Dios, li Jesús yô chixch'olobanquil lix yâlal chiruheb ut quixye: -¿C'a'ut nak eb laj tz'îb neque'xye nak li Cristo, a'an xcomoneb li ralal xc'ajol laj David?

³⁶Veď sám Dávid povedal v Svätom Duchu: Riekol Pán môjmu Pánovi; Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh.

³⁶Laj David quixye li c'a'ru quirec'a sa' xch'ôl xban li Santil Musik'ej ut quixye chi jo'ca'in: Li Kâcua' Dios quixye re laj Colol cue, C'ojlan sa' lin nim uk' toj retal tinq'ueheb li xic' neque'iloc âcue rubel lâ cuanquil. (Sal. 110:1)

³⁷Sám Dávid ho tedy nazýva pánom, nuž akože je potom jeho synom? A celý ten veľký zástup ho rád počúval.

³⁷Li rey David quixye "aj Colol cue" re li Kâcua' usta a'an xcomoneb li ralal xc'ajol, chan li Jesús. Ut li q'uila tenamit que'rabi li râtin chi sa sa' xch'ôleb.

³⁸A hovoril im vo svojom učení: Vystríhajte sa zákonníkov, ktorí chcú chodiť v dlhom, krásnom rúchu a byť pozdravovaní na trhoch;

³⁸Nak yô chixch'olobanquil lix yâlal chiruheb, li Jesús quixye: -Mêtzol êrib riq'uineb laj tz'îb li neque'raj bêc chi najt rok li rak'eb re xc'utbal nak cuanqueb xcuanquil. Eb a'an neque'cuulac chiruheb nak te'q'uehek' xlok'al sa' eb li be.

³⁹chcú prvé stolice v synagógach a prvé miesta pri večeriach;

³⁹Ut nak cuanqueb sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío, neque'raj c'ojlâc sa' li na'ajej k'axal lok' ut neque'raj cuânc chi xjolomil li mêx nak neque'xic chi cua'ac sa' junak nink'e.

⁴⁰ktorí pohlcujú domy vdôv, a to pod zámienkou dlhého modlenia. Tým sa dostane ťažšieho odsúdenia.

⁴⁰Neque'xmak' li c'a'ru cuan reheb li xmâlca'an ut re xmukbal li mâusilal neque'xbânu, najt rok neque'tijoc chiruheb li tenamit. Ut xban a'an k'axal ra cui'chic te'xtoj cui' li mâc neque'xbânu.-

⁴¹A Ježiš sadnúc si naproti chrámovej pokladnici díval sa, jako hádzal zástup kovové peniaze do pokladnice. A mnohí bohatí hodili mnoho.

⁴¹Sa' jun cutan quicuulac li Jesús sa' rochoch li Dios. Quic'ojla chixc'atk lix câxil li mayej. Yô chirilbal li tenamit nak yôqueb chixq'uebal li tumin sa' li câx. Nabaleb li biom nabal lix mayej yôqueb chixq'uebal.

⁴²A prišla jedna chudobná vdova a hodila dva haliere, čo je štvrtinou groša.

⁴²Quichal ajcui' jun xmâlca'an neba'. Ut quixq'ue cuib chi tumin jo' tana li jun centavo.

⁴³Vtedy si privolal svojich učeníkov a povedal im: Ameň vám hovorím, že táto chudobná vdova hodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice.

⁴³Tojo'nak li Jesús quixbokeb lix tzolom ut quixye reheb: -Relic chi yâl tinye êre nak li xmâlca'an neba' nabal xq'ue chiru li mayej li xe'xq'ue chixjunileb.Chixjunileb a'an xe'xq'ue li na-ela'an chiruheb. A'ut li ixk a'in sa' neba'il xq'ue chixjunil li jo' nimal cuan re.-

⁴⁴Lebo všetci hodili z toho, čo im zvyšovalo, ale ona zo svojho nedostatku hodila všetko, čo mala, všetko svoje živobytie.

⁴⁴Chixjunileb a'an xe'xq'ue li na-ela'an chiruheb. A'ut li ixk a'in sa' neba'il xq'ue chixjunil li jo' nimal cuan re.-