¹A keď vychádzal z chrámu, povedal mu jeden z jeho učeníkov: Učiteľu, pozri, jaké kamene a jaké stavby!

¹Nak qui-el chak li Jesús sa' rochoch li Dios, jun reheb lix tzolom quixye re: -At tzolonel, il, mâ c'ajo' xchak'al ru li cab a'in ut mâ c'ajo' xchak'al ru li pec yîbanbil cui'.-

²A Ježiš odpovedajúc riekol mu: Či vidíš tieto veliké stavby? Nebude tu zanechaný kameň na kameni, ktorý by nebol zborený.

²Li Jesús quichak'oc ut quixye re: -Us ajcui' nak têril chi us xban nak tâcuulak xk'ehil nak mâ jun chic li pec a'an tâcanâk sa' xna'aj chi inc'a' ta tâjuq'uek', chan li Jesús.

³A keď sedel na Olivovom vrchu, naproti chrámu, opýtali sa ho osobitne Peter, Jakob a Ján a Andrej:

³Que'côeb sa' li tzûl Olivos sa' xca'yabâl li rochoch li Dios. Li Jesús quic'ojla aran ut nak cuan xjunes quipatz'e' re xbaneb laj Pedro, laj Jacobo, laj Juan ut laj Andrés.

⁴Povedz nám, kedy to bude, a čo bude znamením, keď sa to všetko bude mať plniť?

⁴-Ye ke jok'e tâc'ulmânk li yôcat chixyebal chirix li rochoch li Dios ut ¿c'a'ru retalil tâcuânk nak talajc'ulmânk li c'a'ak re ru a'in?-

⁵A Ježiš odpovedal a začal im hovoriť: Hľaďte, aby vás niekto nezviedol!

⁵Li Jesús quichak'oc ut quixye: -Cheq'ue retal re nak mâ ani tâbalak'înk êre.

⁶Lebo mnohí prijdú pod mojím menom a budú hovoriť: Ja som Kristus, a zvedú mnohých.

⁶Nabal te'châlk chi balak'înc ut tole'xye, "Lâin li Cristo", cha'keb. Ut nabal te'balak'îk xbaneb.

⁷A keď počujete o vojnách a chýry o vojnách, nestrachujte sa, lebo to musí byť, ale ešte nebude koniec.

⁷Nak têrabi nak yô li plêt ut nak têrabi resil nak ticlâc re li plêt yalak bar, mexxucuac xban nak tento nak tâc'ulmânk chi jo'can. Abanan moco ac a'an ta roso'jiqueb li cutan.

⁸Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, a budú zemetrasenia miestami, a bude bývať hlad a nepokoj.

⁸Nabal li tenamit te'pletik riq'uin jalan chic tenamit. Ut eb li acuabej te'xpleti ribeb. Talajcuânk hîc sa' nabal chi na'ajej ut tâcuânk cue'ej. Abanan a'an yal xticlajic li raylal tâchâlk.

⁹To budú počiatky prepôrodných bolestí. Ale vy majte sami na seba pozor! Lebo vás budú vydávať pred cirkevné snemy a do shromaždení; budete bití, i pred vladármi i pred kráľmi stanete pre mňa, im na svedoctvo.

⁹A'ut lâex cheq'uehak retal li raylal tâchâlk sa' êbên. Texk'axtesîk chiruheb laj rakol âtin ut texsaq'uek' sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío. Texc'amek' chiruheb li acuabej ut chiruheb li rey sa' inc'aba' lâin ut târûk têch'olob xyâlal li cuâtin chiruheb.

¹⁰Ale najprv musí byť evanjelium hlásané všetkým národom.

¹⁰Tento nak xbên cua tâsutûnk xch'olobanquil resilal li colba-ib chiruheb chixjunil li tenamit nak toj mâji' na-oso' li ruchich'och'.

¹¹A keď vás povedú, zradne vás vydávajúc, nestarajte sa vopred o to, čo by ste mali hovoriť, ani nedbajte o to, ale čo vám bude dané v tú hodinu, to hovorte; lebo nie ste to vy, ktorí hovoríte, ale Svätý Duch.

¹¹Ut nak texchapek' ut texk'axtesîk chiruheb li acuabej, mexc'oxlac chirix li c'a'ru têye. Li c'a'ru têye sa' li hônal a'an mâcua' c'oxlanbil âtin li têye. Aban li tixye êre li Santil Musik'ej, a'an li têye.

¹²A vydá brat brata na smrť a otec dieťa, a deti povstanú na rodičov a usmrtia ich.

¹²Eb li cuînk te'xk'axtesi chi camsîc li ras rîtz'in. Ut li yucua'bej tixk'axtesi li ralal. Ut li alalbej c'ajolbej te'xq'ue chi camsîc li na'bej yucua'bej.

¹³A budete nenávidení od všetkých pre moje meno, ale ten, kto zotrvá až do konca, bude spasený.

¹³Ut xic' tex-ilek' xbaneb chixjunileb sa' inc'aba' lâin. Ut li tixcuy xnumsinquil li raylal a'in toj sa' roso'jic lix yu'am, a'an tâcolek' xban li Dios.

¹⁴A keď uvidíte ohavnosť spustošenia, predpovedanú prorokom Danielom, že stojí tam, kde stáť nemá (Kto čítaš, rozumej!), vtedy tí, ktorí budú v Judsku, nech utekajú na vrchy;

¹⁴Chetzolak rix chi us li c'a'ru quixye li profeta Daniel re nak têtau ru li c'a'ru tâc'ulmânk. A'an quixye nak eb laj balak' te'châlk ut tole'xq'ue li k'axal yibru ut xucuajel rilbal sa' li rochoch li Dios li mâcua' xc'ulub cui' cuânc. Nak têril nak yôqueb chixmuxbal ru li rochoch li Dios, lâex li cuanquex Judea chex-êlelik sa' junpât ut texxic toj sa' li tzûl.

¹⁵a ten, kto bude na streche, nech nesostupuje do domu ani nech nevchádza, aby niečo vzal zo svojho domu;

¹⁵Cui cuan chak junak sa' xbên li rochoch nak tâc'ulmânk a'an, chi cubec chak ut tîc tâêlelik ut inc'a' chic tâoc sa' rochoch chirisinquil li c'a'ru cuan re.

¹⁶a ten, kto bude na poli, nech sa nevracia zpät, aby vzal svoje rúcho.

¹⁶Cui ani cuan chak sa' xc'alebâl inc'a' chic tâsuk'îk sa' cab chixxocbal li rak'.

¹⁷No, beda tehotným a tým, ktoré budú kojiť v tie dni!

¹⁷K'axal ra cui'chic li êlelic chok' reheb li yaj aj ixk ut li yôqueb chi tu'resînk sa' eb a cutan a'an.

¹⁸Ale modlite sa, aby sa váš útek neprihodil v zime!

¹⁸Chextijok ut chetz'âma chiru li Dios re nak inc'a' tâc'ulmânk a raylal a'in sa' habalk'e.

¹⁹Lebo tie dni budú súžením, akého nebolo od počiatku stvorenia, ktoré Bôh stvoril, až doteraz, ani viac nikdy nebude.

¹⁹Sa' eb li cutan a'an mâ ca'ch'in li raylal tâcuânk. Mâ jun cua quic'ulman chi jo'can chalen chak sa' xticlajic nak li Dios quixyîb li ruchich'och', chi moco tâc'ulmânk chi jo'can mokon.

²⁰A keby Pán nebol ukrátil tie dni, nebolo by zachránené niktoré telo, ale pre vyvolených, ktorých si vyvolil, ukrátil tie dni.

²⁰Cui ta mâc'a' sa' xch'ôl li Kâcua' xrakbaleb li cutan a'an mâ ani raj tâcolek'. Abanan nim xrahom li Kâcua' sa' xbêneb li sic'bileb ru xban. Jo'can nak cuan sa' xch'ôl li Kâcua' xrakbal eb li cutan a'an re nak te'colek'.

²¹A vtedy keby vám niekto povedal: Hľa, tu je Kristus! alebo: Hľa tamto! neverte!

²¹Jo'can nak ani tâyehok êre, "Cue' li Cristo", malaj, "le' cuan li Cristo", mêpâb li c'a'ru te'xye.

²²Lebo povstanú falošní kristovia a falošní proroci a budú činiť divy a zázraky, aby zviedli, ak by bolo možné, aj vyvolených.

²²Nabaleb aj balak' te'c'ulûnk ut te'xye nak a'aneb li Cristo. Ut cuan te'xye nak a'aneb li profeta. Nabal li c'a'ak re ru te'xc'utbesi ut sachba ch'ôlej telaje'xbânu re xbalak'inquileb li sic'bileb ru xban li Dios.

²³Ale vy vidzte! Hľa, predpovedal som vám všetko.

²³Abanan ac xinye êre li c'a'ru tâc'ulmânk. Jo'can nak mêq'ue êrib chi balak'îc.

²⁴A v tých dňoch, po tom súžení, slnce sa zatmie, a mesiac nedá svojho svetla,

²⁴Ut sa' eb li cutan a'an nak tâc'ulmânk li raylal, tâk'ojyînok' ru li sak'e ut li po inc'a' chic tâcutanok' ru.

²⁵a hviezdy budú padať z neba, a moci, ktoré sú na nebi, pohnú sa.

²⁵Tâec'ânk ru li choxa ut li chahim telaje't'anek'.

²⁶A vtedy uvidia Syna človeka, prichádzajúceho v oblakoch s velikou mocou a slávou.

²⁶Nak acak x-ec'an ru li choxa, te'ril cuu lâin li C'ajolbej nak yôkin chak chi châlc sa' li chok riq'uin lix nimal incuanquil ut lin lok'al.

²⁷A vtedy pošle svojich anjelov a shromaždí svojich vyvolených od štyroch vetrov, od konca zeme až do konca neba.

²⁷Tojo'nak tintaklaheb lin ángel ut te'xch'utub li sic'bileb ru inban li cuânkeb yalak bar sa' chixjunil li ruchich'och'.

²⁸Od fíka sa naučte podobenstvu: keď už omladnúc zmäkne jeho letorast a ženie lístie, viete, že je blízko leto.

²⁸Cheq'uehak retal c'a'ru naxbânu li jun tôn chi higo. Nak nak'unk'ut chak li xak chi êlc, riq'uin a'an tênau nak yô chak chi nach'oc li sak'ehil.

²⁹Tak aj vy, keď uvidíte, že sa to všetko deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi.

²⁹Jo' nak li higo naxc'utbesi retalil li sak'ehil, jo'can ajcui' nak li raylal talaje'c'ulmânk tixc'utbesi retalil nak yô chi cuulac xk'ehil nak tolinêlk cui'chic lâin li C'ajolbej.

³⁰Ameň vám hovorím, že nepominie toto pokolenie, dokiaľ sa to všetko nestane.

³⁰Relic chi yâl tinye êre nak talaje'c'ulmânk chixjunil li c'a'ak re ru a'in nak toj mâji' neque'oso' li tenamit a'in.

³¹Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú.

³¹Li choxa ut li ruchich'och' talaje'osok'. Abanan li c'a'ru ninye inc'a' tâcanâk yal chi jo'can. Talajc'ulmânk ban chixjunil li c'a'ak re ru xinye.

³²Ale o tom dni a o tej hodine nevie nikto, ani anjeli v nebi ani Syn, iba Otec.

³²Abanan mâ ani nana'oc re jok'e tâcuulak xk'ehil li cutan a'an chi moco li hônal jok'e tâc'ulmânk. Eb li ángel sa' choxa inc'a' neque'xnau chi moco lâin li C'ajolbej ninna'oc re. Ca'aj cui' li Dios Acuabej nana'oc re jok'e tâc'ulmânk a'in.

³³Hľaďte, bdejte a modlite sa, lebo neviete, kedy bude ten čas.

³³Jo'can nak yo'on cuânkex. Chexyo'lek ut chextijok xban nak inc'a' nequenau jok'e tâcuulak xk'ehil inc'ulunic.

³⁴Syn človeka je ako človek, ktorý ďaleko odcestoval opustiac svoj dom a dajúc svojim sluhom splnomocnenie a určiac každému jeho prácu a vrátnemu prikázal, aby bdel.

³⁴Chanchan jun li cuînk najt cô sa' xviâj. Toj mâji' naxic nak quixq'ueheb xcuanquileb laj c'anjel chiru. Quixcanab xc'anjel li junjûnk. Ut quixye re laj ilol cab nak junelic yo'on cuânk.

³⁵A tak bdejte, lebo neviete, kedy prijde pán domu, či večer či o polnoci, či keď spieva kohút a či ráno,

³⁵Jo'can ajcui' lâex. Junelic yo'on cuânkex xban nak inc'a' nequenau jok'e hônal tinc'ulûnk. Mâre tinchâlk ecuu, malaj tuktu k'ojyîn, malaj ut nak nayâbac laj tzo' xul malaj ut ek'ela.

³⁶aby prijdúc znenazdania nenašiel vás spať.

³⁶Yo'on cuânkex re nak inc'a' tolexintau chi cuârc xban nak inc'a' nequenau jok'e tinc'ulûnk.Ut li c'a'ak re ru ninye êre lâin, a'an ajcui' ninye reheb chixjunileb re nak yo'on cuânkeb, chan li Jesús.

³⁷A čo vám hovorím, všetkým hovorím - bdejte!

³⁷Ut li c'a'ak re ru ninye êre lâin, a'an ajcui' ninye reheb chixjunileb re nak yo'on cuânkeb, chan li Jesús.